Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 22, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010167
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5614010167.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

22. augusta 2016 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý:
H.. Ľ.Í. G. U. Y. U. Č. F. C., nar. X. X. XXXX Y. Z. H., trvale bytom
H. XXX/X, Z. H.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

ako štatutárny orgán spoločnosti BYP s. r. o., IČO: 36 437 263, so sídlom Hviezdoslavova 141, Liptovský
Hrádok, v rozpore s § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorým je konateľovi
spoločnosti uložená povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, nezabezpečil splnenie povinností, ktoré mu ako
konateľovi vyplývali

z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/183/2008-68 zo dňa 1. 12. 2008, vykonateľným

dňa 3. 2. 2009, kde bola spoločnosti BYP s. r. o., okrem iného uložená povinnosť uhradiť záväzok z
faktúry č. 700351 zo dňa 12. 4. 2007 vo výške 9.345,85 eura a z faktúry č. 700352 zo dňa 12. 4. 2007
vo výške 962,99 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, čo ani po vykonateľnosti rozsudku
nezabezpečil,

z platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Rob/61/2009-21 právoplatného dňa
18. 3. 2009, kde bola spoločnosti BYP s.r.o., okrem iného uložená povinnosť uhradiť záväzok voči
Stavebnému bytovému družstvu Liptovský Mikuláš vo výške 3.983,27 eura,

pričom úhrady oboch týchto záväzkov voči Stavebnému bytovému družstvu Liptovský Mikuláš boli
realizovanéaždňa31.7.2009,tedaažpotom,čodňa20.7.2009bolospoločnostiBYPs.r.o.,doručené
upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 378/2009 od súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka, čím
došlo k nehospodárnemu navýšeniu nákladov spoločnosti BYP s. r. o., a to o úhradu 8 % úroku zo
sumy 10.308,84 eura počítaného do 3. 2. 2009 do 15. 5. 2009, teda do doby uplatnenej oprávneným
v exekučnom konaní uvedenom vo výške 228,21 eura, o úhradu 5 % úroku zo sumy 3.983,27 eura

počítaného od 18. 3. 2009 do 15. 5. 2009, teda do doby uplatnenej oprávneným v exekučnom konaní,
uvedenom vo výške 31,65 eura, o úhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške
720,89 eura a o úhradu trov exekúcie vo výške 2.147,71 eura, čím spoločnosti BYP s. r. o., IČO: 36 437
263, so sídlom Hviezdoslavova 141, Liptovský Hrádok, spôsobil škodu vo výške 3.128,46 eura,

t e d a

pokračovacím konaním inému spôsobil väčšiu škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym
predpisom ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok,č í m s p á c h a l

pokračovací prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 237 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.000,- (tisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, mu súd u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti vykonávať
funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo jeho zástupcu spojenú s nakladaním s finančnými

prostriedkami v zmysle § 13a ods. 1 zákona č. 513/1991Zb. Obchodný zákonník vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu súd u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
BYP,s.r.o.,IČO:36437263, sosídlomHviezdoslavova141,LiptovskýHrádok,zapísanejvObchodnom
registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, vložka číslo: 16908/L, škodu vo výške 2.900,25 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 21. 5. 2014 na H.. Ľ. G. obžalobu pre
prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona na tom skutkovom základe ako je uvedený v predmetnej obžalobe. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a po zákonnom poučení v

súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný H.. Ľ. G. v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať. Na hlavnom pojednávaní
uviedol, že po prehratom spore s SBD bol spoločnosti BYP s. r. o. doručený rozsudok a platobný rozkaz,
ktoré sa stali právoplatnými a k včasnej úhrade týchto záväzkov nedošlo z dôvodu, že spoločnosť BYP,

s. r. o. bola v zlej finančnej situácii. Na hlavnom účte bola v mínusových hodnotách, bola tu možnosť
čerpania kontokorentného úveru so 6 % úrokom, avšak obžalovaný ako konateľ bol vedením spoločnosti
zaviazaný na využitie týchto prostriedkov na zaplatenie záväzkov a dlhov voči plynárňam a elektrárňam.
Najväčšie faktúry chodili spoločnosti v obdobiach január až júl 2009 vo výške 50.000,- až 60.000,- Eur
mesačne. V prípade ich nezaplatenia by nasledovali sankcie, prerušenie dodávok energií zo strany

plynární a elektrární, čo by z dôvodu vykurovacej sezóny viedlo k odstávke a ohrozilo potrubia a súčasti
vykurovacieho systému. V tom čase mesto Liptovský Hrádok napojené na tieto zdroje, by ostalo bez
dodávok tepla a teplej úžitkovej vody. Z toho dôvodu volil prioritu a nechcel navýšiť zaťaženie firmy
platením úrokov z kontokorentných úverov. Po prepočítaní dospel k záveru, že by zaplatili mesačne 70,-
Eur až 75,- Eur viac na úrokoch banke. Nesúhlasil s výškou škody akú uplatnil poškodený v trestnom

konaní, pretože jej časť si uplatnil v civilnom konaní, ktoré pre neho dopadlo neúspešne. Namietal trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní, ako vysoké a neodôvodnené, a k sume 2.147,71 eura si
poškodený zo základu dane mal uplatniť výšku DPH ako vratku DPH, vtedy by si ju nemohol uplatniť v
trestnom konaní, čím sa škoda znižuje. Poukázal na to, že trovy exekučného konania sú daňový náklad,
teda daňová povinnosť subjektu, daň z príjmov by bola voči štátu znížená o túto sumu, a trovy právneho

zastúpenia nie sú účtované ako neproduktívne náklady, preto ich nemožno považovať za škodu, ktorá
by poškodzovala spoločnosť a mohla by byť daná za vinu v súvislosti s týmto konaním ako škoda. Tiež
poukázal na časový odstup od spáchania skutku v roku 2009, pričom ku dňu 15. 7. 2010 sa vzdal funkcie
konateľa v spoločnosti BYP s.r.o., ako aj na to, že v civilnom konaní ho spoločnosť žalovala o náhradu
škody, avšak nebola úspešná. Mal za to, že je namieste využitie zásady ultima ratio, v zmysle ktorej je

trestnékonanieposlednoumožnosťouakodosiahnuťnápravuaajplneniezáväzkov.Trestnéoznámeniebolo podľa neho podané oneskorene a vzniesol aj námietku premlčania. Poukázal tiež na to, že úroky
z omeškania z istín, boli nižšie ako úroky z kontokorentného úveru čerpaného v banke. Ako konateľ
zodpovedný za chod spoločnosti, rozoberal vážnu situáciu v spoločnosti s vtedajšími členmi dozornej

rady, ktorými boli A.. P., A.. E., A.. R., U. F. a H.. J. L., s ktorými mali každé 2 týždne zasadnutie a z nich
boli vyhotovované zápisy, ktorými nedisponuje. Dostal odporúčanie správať sa tak, aby nebol ohrozený
chod spoločnosti, aby nedochádzalo ku škodám. O právoplatnosti súdnych rozhodnutí a ekonomickej
situácii spoločnosti sa rozprával s ekonómkou spoločnosti pani F.. Spory s SBD boli dlhodobejšie a
celé vedenie o nich vedelo. Právne zastúpenie spoločnosti pri týchto sporoch nezvažoval, pretože mal

právnické vzdelanie a v minulosti využili právne služby len raz v prípade ochrany autorských práv.
Hlavným motívom jeho konania bolo nielen to, že debetný úrok pri kontokorentnom úvere by bol vyšší,
ako úrok z omeškania z istiny uloženej súdnymi rozhodnutiami, ale najmä, aby na účte spoločnosti bolo
dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie faktúr, ktoré v tom čase chodili v enormných výškach.
V deň splatnosti faktúry, síce boli finančné prostriedky na účte, ale v spoločnosti sa o tom rozhodli tak,
že ich nevyplatia na túto faktúru, ale použijú na úhradu iných výdavkov. Ak by SBD nedalo tieto súdne

rozhodnutia na exekúciu, podľa neho by v krátkom čase boli uhradené, pretože sa dostávali do inej
finančnej situácie. K bližším okolnostiam úhrady trov právneho zastúpenia E.. Č. sa nevedel vyjadriť,
poukázal na ich zúčtovanie ekonómkou. Dôvodom zaplatenia až v júli 2009, hoci spoločnosť na tom bola
finančne rovnako ako v máji, teda v mínuse, bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie a možný
nárast odmeny exekútora z 10 % na 20 %. S reálnymi financiami sa spoločnosť potrebovala dostať na

úroveň, aby sa neohrozil chod spoločnosti, pričom v januári a februári 2009 sa zaplatilo 200.000,- Eur za
vysoké faktúry od dodávateľov energií za mesiace november, december 2008 a január 2009, ktoré boli
prioritou, aby sa neohrozil chod spoločnosti. Pokiaľ bol debet povolený mesačne do sumy 80.000,- Eur
a napr. koncom februára bola spoločnosť v debete 56.000,- Eur, nemohli ju nechať úplne bez peňazí,
pretože bolo vykurovacie obdobie, bolo treba platiť a rátať s platbami za energie.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného A.. H. L., so súhlasom obžalovaného
a prokurátora boli v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítané zápisnice z
prípravného konania o výsluchu svedkyne U. F. zo dňa 17. 9. 2013 a svedkyne E. F. zo dňa 10. 1. 2014.

Svedok a poškodený A.. H. L., ktorý je konateľom spoločnosti BYP, s. r. o., od 12. 10. 2010 až

doposiaľ, poukázal v podrobnostiach na svoju výpoveď z prípravného konania, kedy vypovedal, že o
prejednávaných skutočnostiach sa dozvedel len z listinných dôkazov, ktoré sa našli v evidencii. Poukázal
na faktúru č. 700351 zo dňa 12. 4. 2007 splatnú dňa 27. 4. 2007 na sumu vo výške 281.553,- Sk a faktúru
č. 700352 zo dňa 12. 4. 2007 splatnú dňa 27. 4. 2007 na sumu 29.011,- Sk. Z dôvodu ich neuhradenia
SBD Liptovský Mikuláš podalo dňa 8. 8. 2008 na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na vydanie

platobného rozkazu na zaplatenie sumy 310.564,- Sk s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/183/2008-68 zo dňa 1. 12. 2008 súd rozhodol, že spoločnosť BYP, s. r.
o. je povinná zaplatiť SBD Liptovský Mikuláš sumu 310.564,- Sk. Ďalej poukázal na platobný rozkaz
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Rob/61/2009 právoplatný dňa 18. 3. 2009, ktorým bola BYP
s. r. o. okrem iného uložená povinnosť uhradiť záväzok SBD Liptovský Mikuláš vo výške 3.983,27 eura.

Úhrady týchto záväzkov, napriek tomu, že vznikli ešte v roku 2007 neboli dobrovoľne uhradené ani po
právoplatnosti týchto rozhodnutí, ale až po tom čo bolo spoločnosti BYP s. r. o. doručené dňa 20. 7.
2009 upovedomenie súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka vedené pod číslom EX 378/2009, na
základe ktorého boli záväzky dňa 31. 7. 2009 uhradené. Tiež poukázal na vyjadrenie U. F., v tom čase
ekonómky spoločnosti BYP, s. r. o., ktorá síce z účtovníctva o týchto záväzkoch vedela, avšak jej bolo

zo strany bývalého konateľa, teda obžalovaného povedané, že celá vec je v riešení. Až na základe
telefonátu zo strany exekútora sa veci pohli, pretože hrozilo zmrazenie účtov spoločnosti, tiež poukázal
na to, že v čase, keď podľa rozsudku mala spoločnosť BYP, s. r. o. uhradiť svoje záväzky, táto mala
dostatok finančných prostriedkov na účte a taktiež k účtu bol zriadený debet, teda povolené prečerpanie,
ktoré spoločnosť často využíva. Uviedol, že kontrolou prijatých písomností spoločnosti BYP, s. r. o.,

bolo zistené, že prijatie predmetného rozsudku nie je zaznamenané v evidencii došlej pošty, pričom bol
riadne doručený. Stávalo sa, že bývalý konateľ si poštu vyberal ešte pred jej zaevidovaním a rozsudok
týkajúci sa uvedenej veci našli v jeho zložke vedenej k spoločnosti SBD Liptovský Mikuláš. Mal za to,
že konaním vtedajšieho konateľa došlo k nehospodárnemu navýšeniu nákladov spoločnosti BYP, s. r.
o. a ku škode, ktorú si v trestnom konaní uplatnili spolu vo výške 3.128,46 eura. Podľa jeho názoru

spoločnosť BYP záväzky uhradiť mohla, nakoľko mala v tom čase prostriedky z kontokorentného úveru v
G. L.. Predtým, než sa stal konateľom spoločnosti, pôsobil ako vedúci technického úseku, vyjadril sa tiež
k spôsobu evidencie došlej pošty, ktorú do spoločnosti nosila sekretárka a konateľom bola rozdeľovaná
na jednotlivé úseky, zároveň bola evidovaná, prijatie rozsudku sp. zn. 9Cb 183/2008 v došlej pošteevidované nebolo. K dôvodu neevidovania sa vyjadriť nevedel. Poukázal tiež na to, že 13. 6. 2012
sa konalo rozšírené zasadnutie dozornej rady spoločnosti, kde bolo uložené podať trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa najneskôr do 30. 6. 2012. Zistenia vychádzali zo zistení kontrolóra mesta.

Kontrolór mesta a dozorná rada vykonávali kontrolu hospodárenia BYP, s. r. o. každoročne, väčšinou
raz do roka, inak podľa potreby na základe spracovaného plánu kontrol mestským zastupiteľstvom.

Svedkyňa U. F. v prípravnom konaní vypovedala, že v roku 2007 bola vedúcou ekonomického úseku
BYP, s. r. o., Liptovský Hrádok, spracúvala účtovné záležitosti. Pokiaľ sa týka neuhradených faktúr pre

SBD Liptovský Mikuláš z roku 2007, tieto boli riadne vedené ako záväzky v účtovníctve BYP, s. r. o.
a išlo o ročné zúčtovanie dodávky tepla za rok 2006. V marci 2007 jednala s vtedajším konateľom H..
Ľ.K. G. ohľadne zaplatenia týchto faktúr, ktoré chcela uhradiť, bolo jej ním povedané, aby s úhradou
počkala, nakoľko od SBD Liptovský Mikuláš, mali neuhradené faktúry v plnej výške z predošlých rokov
a uviedol, že vec bude riešiť on. Ďalej si aj prideľoval poštu k veciam týkajúcich sa SBD. Informoval ju,
že vec sa bude riešiť zápočtom, avšak do účtovníctva žiadny zápočet potvrdený SBD Liptovský Mikuláš

nedostali. S SBD viedli viacero súdnych sporov, na ktoré nechodil nik iný, len konateľ a o vývoji týchto
sporov nemala informácie. Len zo stavu účtovníctva vedela, že faktúry uhradené nie sú. Následne ju
telefonickykontaktovalexekútoravyzvalnadobrovoľnézaplatenietýchtopohľadávok,pretoževprípade
nezaplatenia im zablokuje účet. Ohľadne tejto záležitosti sa informovala u konateľa, neskôr exekútor
prišiel osobne za konateľom do sídla spoločnosti. Následne si v pošte našli exekučný titul, podľa ktorého

konateľovi pripravila rozpis všetkých platieb, ktoré podľa vyčíslenia v exekučnom titule museli uhradiť
a na základe vypísaného príkazu od konateľa sa vykonali úhrady. Ďalej svedkyňa uviedla, že v čase od
právoplatnosti súdnych rozhodnutí, týkajúcich sa faktúr pre SBD Liptovský Mikuláš spoločnosť BYP, s.
r. o. bola solventná, určite mali prostriedky na úhradu, hradili záväzky aj iným dodávateľom a navyše
v tom čase mali bankou povolený debet, mohli využívať kontokorentný úver, ktorý aj v iných prípadoch

využívali. Čo sa týka stavov na účtoch, poukázala na predložené písomné doklady. Ďalej vypovedala,
že v spoločnosti sa robili úhrady prostredníctvom internet bankingu, prečo sa faktúry neuhradili skôr,
uviesť nevedela. Pri prezeraní pohybov na účte zistila, že sa tam vyskytuje platba, o ktorej nemala
vedomosť, a to úhrada trov právnej zástupkyne E.. Č., právnej zástupkyne SBD Liptovský Mikuláš, ktorá
bola realizovaná príkazom priamo v banke, ktorý vypísal vtedajší konateľ H.. Ľ. G., čo v tom čase nebolo

z jeho strany bežné. Podľa jej názoru na úhradu týchto záväzkov po právoplatnosti nemohol zabudnúť,
nakoľko ho s meškajúcou úhradou určite obháňala právna zástupkyňa SBD.
Svedkyňa E. F. v prípravnom konaní vypovedala, že v roku 2009 bola zamestnankyňou spoločnosti BYP,
s. r. o., Liptovský Hrádok a okrem iného jej pracovnou náplňou bolo preberanie poštových zásielok z
poštového priečinku na pošte, nakoľko poštárka do spoločnosti nechodila. Po vyzdvihnutí pošty a jej

prinesení do sídla spoločnosti ju otvorila, zapísala do knihy došlej a vyšlej pošty, následne uložila do
určeného obalu pre konateľa spoločnosti, ktorý si poštu prečítal a rozdelil ju na vybavenie konkrétnemu
pracovníkovi. V minulosti sa stávalo a nebolo to výnimočné, že bývalý konateľ si po tom, čo poštu
priniesla do sídla spoločnosti, ju stihol pozrieť ešte pred tým, než bola zapísaná do knihy došlej pošty,
niektorú si vzal bez tohto zapísania k sebe. Potvrdila, že podpis na doručenke k č. k. 9Cb/183/2008-68,

ktorouboldňa12.1.2009doručenýspoločnostiBYP,s.r.o.rozsudokOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš
a doručenke č. k. 1Rob/61/2009-21, ktorou bol dňa 2. 3. 2009 spoločnosti BYP, s. r .o. doručený platobný
rozkaz, je jej podpisom a v oboch prípadoch boli tieto zásielky odovzdané vtedajšiemu konateľovi spolu
s ostatnou poštou na rozdelenie. Vzhľadom na odstup času a množstvo došlej pošty si už nepamätala,
či boli tieto zásielky zapísané v knihe došlej pošty a ako s nimi naložil konateľ. Poukázala tiež na to, že v

minulosti sa nestalo, že by ona alebo iný zamestnanec spoločnosti, úmyselne alebo omylom neodovzdal
došlú poštu konateľovi. Príkaz na úhradu banke väčšinou v spoločnosti robila ekonómka, stávalo sa, že
tento príkaz dával aj konateľ, avšak len vtedy, keď ekonómka nebola v práci. Ku konkrétnym prípadom
sa však vyjadriť nevedela.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zabezpečených listinných dôkazov - najmä rozsudkom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb183/2008-68 zo dňa 1. 12. 2008, fotokópiou doručenky
do vlastných rúk 9Cb/183/2008-68, platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
1Rob/61/2009-21 zo dňa 26. 2. 2009, fotokópiou doručenky č. k. 1Rob/61/2009-21, faktúrou (oprava)
č. 700352 zo dňa 12. 4. 2007, faktúrou (oprava) č. 700351 zo dňa 12. 4. 2007, platobným rozkazom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Rob/356/2008-30 zo dňa 3. 9. 2008, oznámením o započítaní

vzájomných pohľadávok zo dňa 23. 9. 2008, upomienkou SBD, oznámením zo dňa 3. 2. 2009,
upovedomením o začatí exekúcie EX 378/2009, príkazmi na úhradu, návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 27. 5. 2009, stanovami obchodnej spoločnosti BYP, s. r. o., zakladateľskou listinou spoločnosti
BYP, s. r. o., zo dňa 29.9.2005 a Dodatkom č. 1 k zakladateľskej listine, výpisom z obchodnéhoregistra spoločnosti BYP, s. r. o., výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX a z účtu č. XXXXXXXXXX v G.
L. R., a. s., v prospech klienta BYP, s. r. o., rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
9Cb/141/2012 zo dňa 7. 1. 2014, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/115/2011-75,

zmluvou o kontokorentnom úvere č. 09/015/07, zápismi zo zasadnutia dozornej rady BYP, s. r. o. vrátane
prezenčných listín.
Z faktúry č. 700351 vyplýva, že túto BYP, s. r. o. ako dodávateľ vystavil pre SBD ako odberateľa v
súvislosti s ročným zúčtovaním za dodávku tepla do UK, TUV a studenej vody na ohrev za rok 2006,
splatnú dňa 27. 4. 2007 na sumu 281.553,- Sk a faktúru č. 700352 splatnú dňa 27. 4. 2007 z rovnakého

titulu na sumu 29.011,- Sk. Suma 310.564,- Sk predstavuje rozdiel medzi zaplatenými zálohovými
platbami a cenou skutočne spotrebovaného tepla a teplej úžitkovej vody.
Z upomienky zo dňa 17. 7. 2008 vyplýva, že SBD Liptovský Mikuláš urgovalo BYP, s. r. o. na zaplatenie
sumy310.564,-Skvyplývajúcejzfaktúrč.700351ač.700352. Návrhomnavydanieplatobnéhorozkazu
pre zaplatenie 310.564,- Sk s príslušenstvom zo dňa 7. 8. 2008 sa žalobca SBD Liptovský Mikuláš,
zastúpený E.. E. Č. domáhal zaplatenia uvedenej sumy voči žalovanému BYP, s. r. o., a to na základe

zmlúv o dodávke a odbere tepla a TÚV č. 2/PK/1/2006 zo dňa 1. 5. 2006 a č. 2/PK/3/2006 a na základe
faktúr č. 700351 a č. 700352.
Z platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Rob/356/2008-30 zo dňa 3. 9. 2008
vyplýva,žesúduložilodporcoviBYP,s.r.o.,abydo15dníododňadoručeniaplatobnéhorozkazuzaplatil
navrhovateľovi SBD Liptovský Mikuláš, zastúpenému JUDr. E. Č., sumu 310.564,- Sk s 8 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 281.553,- Sk od 28. 4. 2007 do zaplatenia, s 8 % úrokom omeškania ročne
zo sumy 29.011,- Sk od 28. 4. 2007 do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 18.630,- Sk a trovy
právneho zastúpenia vo výške 16.680,- Sk právnej zástupkyni navrhovateľa alebo aby v tej istej lehote
podalodpornasúde.ProtitomutoplatobnémurozkazupodalodporcaBYP,s.r.o.,dňa23.9.2008odpor.
Zo späťvzatia odporu doručeného faxom dňa 1. 12. 2008 Okresnému súdu Liptovský Mikuláš zo strany

BYP, s. r. o. v zastúpení H.. Ľ. G., konateľom spoločnosti vyplýva, že odpor podaný proti platobnému
rozkazu pod č. k. 1Rob/356/2008-30, ktorý podal dňa 23. 9. 2008, berie odporca späť a žiada konanie
zastaviť. Z úradného záznamu vyplýva, že konajúcej sudkyni bolo podanie predložené až po vyhlásení
rozsudku v konaní 9Cb/183/2008, preto jeho účinky nenastali.
Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/183/2008-68 zo dňa 1. 12. 2008 vyplýva, že

tento nadobudol právoplatnosť dňa 28. 1. 2009 a vykonateľnosť dňa 3. 2. 2009, a žalovaný BYP, s. r.
o., Hviezdoslavova 141, Liptovský Hrádok, ním bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi SBD Liptovský Mikuláš,
Kollárova 3588, Liptovský Mikuláš, sumu 310.564,- Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
281.553,- Sk od 28. 4. 2007 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.011,- Sk
od 28. 4. 2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi bola priznaná právo

náhrada trov konania vo výške 45.670,- Sk, ktoré bol žalovaný zaviazaný zaplatiť advokátke žalobcu
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z fotokópie doručenky z konania 9Cb/183/2008-68 vyplýva, že
adresát BYP, s.r.o. Hviezdoslavova 141 , Liptovský Hrádok prevzal rozsudok dňa 12. 1. 2009.
Platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Rob/61/2009-21 zo dňa 26. 2. 2009 bolo
uložené odporcovi BYP, s. r. o., Hviezdoslavova 141, Liptovský Hrádok, aby do 15 dní odo dňa doručenia

platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi SBD Liptovský Mikuláš, Kollárova 3588, Liptovský Mikuláš,
sumu 3.983,27 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 19. 12. 2008 do zaplatenia, nahradil trovy
konania vo výške 238,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 296,048 eura právnej zástupkyni
navrhovateľa E.. E. Č., alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 3. 2009. Z doručenky, ktorou Okresný súd Liptovský Mikuláš

doručoval platobný rozkaz č. k. 1Rob/61/2009-21, adresátovi BYP, s. r. o. Hviezdoslavova 141, Liptovský
Hrádok, vyplýva, že adresát túto písomnosť prevzal 2. 3. 2009.
Oznámením zo dňa 3. 2. 2009 oznámila JUDr. Jana Čončolová, právna zástupkyňa spoločnosti SBD,
Liptovský Mikuláš, číslo účtu na úhradu trov konania priznaných v konaní pod sp. zn. 9Cb/183/2008
vo výške 45.670,- Sk, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 27.040,- Sk. t.j. 897,564

eura na jej účet a súdneho poplatku vo výške 18.630,- Sk na účet SBD Liptovský Mikuláš. Z obsahu
oznámenia vyplýva ručne dopísaná poznámka o úhrade trov právneho zastúpenia dňa 20. 2. 2009 č.
účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 5. 2009 sa oprávnený SBD Liptovský Mikuláš domáhal
voči povinnému BYP, s. r. o., vykonania exekučného konania pre zaplatenie sumy 17.213,11 eura (úrok

z omeškania z oboch exekučných titulov oprávnený ohraničil ku dňu 15. 5. 2009) a trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 720,93 eura. Z upovedomenia o začatí exekúcie EX 378/2009
vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Miroslav Šutliak na základe vykonateľného exekučného titulu na
peňažné plnenie - rozsudku č. k. 9Cb 183/2008 v spojení s platobným rozkazom č. k. 1Rob/61/2009 zodňa 26. 2. 2009 vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš, ktorým bolo uložené povinnému BYP, s.
r. o. zaplatiť pohľadávku vo výške 10.308,84 eura (310.564,- Sk), trovy konania vo výške 1.515,97 eura
(45.670,- Sk), 8 % ročne úrok z omeškania zo sumy 9.345,85 eura (281.553,- Sk) od 28. 4. 2007 do

zaplatenia, 8 % ročne úrok z omeškania zo sumy 962,99 eura (29.011,- Sk) od 28.4. 2007 do zaplatenia,
zaplatiť pohľadávku 3.983,27 eura (120.000,- Sk), trovy konania 238,50 eura (7.185,05 Sk), trovy
právneho zastúpenia 296,05 eura (8.918,80 Sk) a 5 % ročne úrok z omeškania zo sumy 3.983,27 eura
od 19. 12. 2008 do zaplatenia, oprávnenému SBD Liptovský Mikuláš, na základe návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie EX 378/2009 zo dňa 27. 5. 2009 na vymoženie vyššie uvedených súm a na

základe poverenia vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 6. 2009 upovedomil
povinného BYP, s. r. o., že dňa 27. 5. 2009 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného a taktiež
oznámil výšku trov exekúcie v sume 2.147,71 eura (pozostávajúcich z odmeny súdneho exekútora vo
výške 1.797,50 eura + DPH vo výške 342,91 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 7,30 eura) a
vyzval povinného, aby zaplatil do 14 dní od tohto upovedomenia pohľadávku oprávneného, ako aj trovy
exekúcie na účet súdneho exekútora. Z prezenčnej pečiatky BYP, s. r. o., Liptovský Hrádok, na tomto

upovedomení vyplýva, že toto bolo povinnému doručené dňa 20. 7. 2009. Z príkazu na úhradu vyplýva,
že pohľadávka vo výške 2.147,71 eura bola dňa 13. 8. 2009 uhradená prostredníctvom G. L. R., a. s.,
pobočka Liptovský Hrádok, z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, príkaz na úhradu bol podpísaný konateľom
BYP, s. r. o., H.. Ľ. G.. Z príkazu na úhradu zo dňa 31. 7. 2009 vyplýva, že suma 17.934,- Eur bola
zaplatená z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, prostredníctvom G. L. R., a. s., pobočka Liptovský Hrádok,

príkaz na úhradu bol podpísaný konateľom BYP, s. r. o., H.. Ľ. G..
Z článku IV. Konateľ, bodu 5 Stanov obchodnej spoločnosti BYP, s. r. o. Liptovský Hrádok vyplýva, že
konateľ je povinný konať všetko potrebné pre úspešný chod spoločnosti. Z Dodatku č. 1 k Zakladateľskej
listine o založení spoločnosti s ručením obmedzeným BYP, s. r. o., v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka zo dňa 24. 11. 2005 vyplýva, že prvým konateľom spoločnosti je H.. Ľ. G.. Článok XVIII.

tohto Dodatku v bode 6 zároveň určuje, že konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy spoločníkov, a pri výkone

svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že H.. Ľ. G. bol
konateľom spoločnosti BYP, s. r. o., v dobe od 1. 1. 2006 do 11. 10. 2010.
Z predložených výpisov z účtu vedeného v G. L.C. R., a. s., pobočka Liptovský Hrádok, č. účtu
XXXXXXXXXXX v prospech BYP, s. r. o., vyplýva: Z výpisu č. 1 zo dňa 2. 2. 2009 zostatok ku dňu 30.

1. 2009 vo výške 143.911,79 eura. Z výpisu č. 2 zo dňa 2. 3. 2009 zostatok ku dňu 27. 2. 2009 vo
výške -56.244,73 eura. Z výpisu č. 3 zo dňa 3. 4. 2009 vyplýva nový zostatok na účte ku dňu 31. 3.
2009 vo výške 7.525,62 eura. Z výpisu č. 4 zo dňa 4. 5. 2009 vyplýva zostatok na účte -27.486,03 eura.
Z výpisu č. 5 zo dňa 1. 6. 2009 vyplýva nový zostatok na účte -17.844,31 eura ku dňu 29. 5. 2009. Z
výpisu č. 6 zo dňa 3. 7. 2009 vyplýva zostatok na účte -46.692,06 eura s povoleným debetným limitom

platným k 30. 6. 2009 vo výške 82.985,- Eur. Z výpisu č. 7 zo dňa 3. 8. 2009 vyplýva zostatok na účte vo
výške - 33.348,75 eura. Výška povoleného debetného limitu platného k poslednému dňu príslušného
kalendárneho mesiaca podľa každého z týchto výpisov predstavovala sumu 82.985,- Eur.
Z predložených výpisov z účtu v G. L. R., a. s., pobočka Liptovský Hrádok, č. účtu XXXXXXXXXX v
prospech BYP, s. r. o., vyplynul z výpisu č. 1 zostatok ku dňu 30. 1. 2009 vo výške 49.745,18 eura, z

výpisu č. 2 zostatok ku dňu 27. 2. 2009 vo výške 49.805,68 eura, z výpisu č. 3 ku dňu 31. 3. 2009
vyplynul zostatok k uvedenému dňu vo výške 8.854,08 eura, z výpisu č. 4 zo dňa 30. 4. 2099 vyplýva
zostatok na účte vo výške 26.475,26 eura, z výpisu č. 5 zo dňa 29. 5. 2009 vyplynul zostatok na účte
k uvedenému dátumu vo výške 34.862,63 eura, z výpisu č. 6 zo dňa 30. 6. 2009 vyplynul zostatok na
uvedenom účte vo výške 8.883,99 eura, z výpisu č. 7 zo dňa 31. 7. 2009 vyplynul zostatok na účte vo

výške 3.627,48 eura. Z výpisu č. 2 z účtu č. XXXXXXXXXX vyplýva zaplatenie trov právneho zastúpenia
vo výške 897,56 eura dňa 20. 2. 2009.
Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/141/2012-222 zo dňa 7. 1. 2014 vyplýva, že
v právnej veci navrhovateľa BYP, s. r.o. proti odporcovi H.. Ľ. G. v konaní o zaplatenie 3.822,20 eura
s príslušenstvom vyplýva, že súd návrh zamietol. Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

9Cb/115/2011-75 zo dňa 12. 9. 2011 v právnej veci navrhovateľa BYP, s. r. o. Liptovský Hrádok proti
odporcovi H.. Ľ. G. o zaplatenie 865,41 eura vyplýva, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu
865,41 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 4. 3. 2011 do zaplatenia. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 19. 11. 2011.Zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 09/015/07 vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 22. 6. 2007 medzi
G. L. R., a. s., a klientom BYP, s. r. o., v zastúpení H.. Ľ. G., konateľom spoločnosti, a na jej základe bol
k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX povolený debetný zostatok do výšky 2.500.000,- Sk (t. j. 82.985,- Eur)

s úrokom vo výške 1 % p. a. a základnou sadzbou v hodnote 3-mesačného BRIBOR. Podľa tvrdenia
obžalovaného táto úroková sadzba predstavovala 6 % ročný úrok. Zo zápisov zo zasadnutí dozornej
rady BYP, s. r. o., konaných 11. 6. 2008, 1. 10. 2008, 29. 10. 2008, 9. 12. 2008, 25. 2. 2009, 11. 3. 2009,
20. 5. 2009, 11. 6. 2009 a 24. 6. 2009 a pripojených prezenčných listín vyplýva, že konateľ spoločnosti
H.. Ľ. G. bol na všetkých týchto zasadnutiach prítomný.

Podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona, kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne
záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným
rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1, a spôsobí ním väčšiu škodu.

Objektom trestného činu je cudzí majetok (nielen veci, ale aj ďalšie majetkové hodnoty). Podstatou
trestného činu je konanie uvedené v odseku 1, ktorým vzniká škoda na cudzom majetku, bez ohľadu na
to, či sa páchateľ obohatil, alebo nie. Škodou sa rozumie akékoľvek zmenšenie hodnoty opatrovaného
alebo spravovaného majetku, vrátane toho, ak nenastane obvyklý prírastok na majetku. Povinnosť
opatrovať alebo spravovať cudzí majetok majú osoby, ktoré sú povinné spravovať záležitosti iných osôb,

pokiaľ je v tom zahrnutá aj starostlivosť o ich majetok alebo nakladanie s ním. Taká povinnosť môže
vyplývať zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z právoplatného rozhodnutia súdu, alebo zo
zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí
majetok spočíva v tom, že páchateľ koná v rozpore so všeobecným alebo konkrétnym vymedzením
obsahu takej povinnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj

porušenie konkrétnej povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa

predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy
jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho
obžalovaný H.. Ľ. G., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho
prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke, preto ho uznal vinným z jeho spáchania.

Súd mal jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaný H.. Ľ. G. sa dopustil skutku tak, ako
je uvedený vo výroku tohto rozsudku a pri uznaní viny súd vychádzal z výpovedí poškodeného A.. H.
L., svedkýň U. F. a E. F., ktorí zhodne potvrdili skutkové okolnosti, ale najmä z vykonaných listinných
dôkazov.

Konateľ ako štatutárny orgán je povinný vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so
zámermi spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ide o objektívne hľadisko, ktoré vyžaduje, aby konateľ
zaobstaral a zohľadnil všetky dostupné informácie, ktoré sa týkajú predmetu jeho rozhodovania. Pri
vykonávaní pôsobnosti konateľa sa vyžaduje predpoklad profesionality a odbornej starostlivosti, ďalej
musí vždy konať so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, čím sú vyjadrené zásady lojality

voči spoločnosti a spoločníkom. Obe zásady musia byť naplnené kumulatívne. Konateľ zodpovedá iba
za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti porušením svojich povinností. Povinnosti konateľa vyplývajú nielen
zo zákona, ale aj spoločenskej zmluvy, či zmluvy o výkone funkcie, ktorá uzavretá nebola, preto sa
primerane postupuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Zodpovednosť
konateľa za vzniknutú škodu spoločnosti je objektívna bez ohľadu na zavinenie. V ustanovení § 135a

Obchodného zákonníka sú demonštratívne uvedené povinnosti, ktorých porušením vzniká konateľovi
povinnosť nahradiť škodu spoločnosti, najmä tým, že: a/ poskytli plnenie spoločníkov v rozpore s týmto
zákonom, alebo b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Zodpovednosť za škodu môže vzniknúť aj
pri porušení iných povinností, ktoré nie sú demonštratívne uvedené v § 135 a ods. 2 Obchodnéhozákonníka. Konateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že konal s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade so záujmami spoločnosti, teda konateľ musí
preukázať, že postupoval s takou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať

pri konkrétnom konaní konateľa na tento druh konania alebo rozhodnutia. Posudzuje sa z hľadiska
všeobecnepožadovanejodbornejstarostlivosti.Súčasneto,žekonateľkonalvdobrejviere(kumulatívne
podmienky). Nie je vylúčené, že pri prvej podmienke konania s odbornou starostlivosťou konateľ
zodpovedá za porušenie svojej povinnosti, ale nenesie zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré bolo
chybné. Vždy je potrebné zohľadňovať podnikateľské riziko a konkrétne okolnosti v čase konania a

rozhodovania štatutára. Chybné rozhodnutie súd v tomto konkrétnom prípade posudzoval aj z hľadiska
závažnosti konania konateľa, najmä s vymedzením povinnosti, tak ako je to uvedené v §
135a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka. Pri kritériách odbornej starostlivosti a zásady lojality, keď
Obchodný zákonník uvádza povinnosť mlčanlivosti o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy
jej spoločníkov, predovšetkým, že konateľ nesme uprednostňovať svoje záujmy, alebo záujmy tretích

osôb pred záujmami spoločnosti, najmä škoda, ktorá vznikla poskytnutím plnenia spoločníkom v rozpore
sozákonom,aleboaknadobudlimajetokvrozpores§59aObchodnéhozákonníka.Obchodnýzákonník,
demonštratívne nevymenúva najzávažnejšie povinnosti pri porušení vzniká konateľovi zodpovednosť
za škodu, teda primerane takto formulovaným povinnostiam musí zodpovedať závažnosť povinnosti
porušenej odporcom a súd tak aj hodnotil konanie obžalovaného, ktoré podľa obžaloby viedlo ku škode.

Súd dospel k záveru, že chybné konanie obžalovaného bolo takej intenzity a bolo možné ho hodnotiť ako
porušenie jeho povinností, ktoré malo za následok vznik škody na spravovanom majetku poškodeného.
Práve s poukazom na to, že obžalovaný má právnické vzdelanie, nevykonával svoju funkciu konateľa v
zmysle uložených zákonných povinností Obchodným zákonníkom a spoločenskou zmluvou. Nemožno
sa preto stotožniť s obhajobou obžalovaného, v rámci ktorej v danom čase nedal pokyn k úhrade faktúr,

ktoré predstavovali rozdiel medzi zaplatenými zálohovými platbami a cenou skutočne spotrebovaného
teplaaTÚV. BYP,s.r.o.bolvpostavenídodávateľaaSBDLiptovskýMikulášbolvpostaveníodberateľa.
Obžalovaný, ako štatutár v danom čase zvážil, že nie je dôvod na vyplatenie pohľadávok SBD Liptovský
Mikuláš, pretože cena by mala vychádzať z ceny ustanovenej úradom na reguláciu sieťových odvetví,
ale SBD Liptovský Mikuláš, ako odberateľ bolo iného názoru a vychádzalo z cien dojednaných v

zmluvách z 1. 5. 2006. Po začatí konania pred súdom, v ktorom si SBD uplatnilo svoje pohľadávky a
po vydaní platobného rozkazu, podal v mene BYP, s. r. o. odpor konateľ H.. Ľ. G., teda obžalovaný
s tým, že došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok. Na pojednávanie sa neustanovil a pred
pojednávaním faxovým podaním zobral odpor proti platobnému rozkazu späť. Žiadal konanie zastaviť,
pretože zvážil, že súdne konanie by viedlo ku ďalším trovám. Výsledok súdneho konania bol taký, že

súd návrhu SBD vyhovel, okrem istiny pohľadávky priznal súd navrhovateľovi v konaní 9Cb/183/2008
aj úroky s omeškania, trovy konania (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia). V tomto konaní bol
tiež odporca zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za odpor. Súd má za to, že obžalovaný, ako konateľ
hoci aj by do tohto štádia konal v dobrej viere, že nepovažoval pohľadávku SBD za oprávnenú a po
doručení platobného rozkazu podal odpor s argumentáciu zániku pohľadávky započítaním vzájomných

pohľadávok, a následne dospel k záveru, že v súdnom spore nebude pokračovať, pretože výsledok
súdneho konania je vopred neistý, čo vyjadril tým spôsobom, že vzal späť odpor proti platobnému
rozkazu faxovým podaním bezprostredne pred pojednávaním, ktorého sa nezúčastnil a ktoré vo vzťahu
k tomuto konaniu bolo neúčinné, nakoľko bol vyhlásený rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť a proti
ktorému nebolo podané odvolanie. Pokiaľ však obžalovaný argumentuje doposiaľ uvedeným, je zrejmé

a pre toto trestné konanie aj podstatné zistenie, že rozsudok č. k. 9Cb/183/2008-68, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28. 1. 2009 a preukázateľne bol BYP, s. r. o., za ktorého konal obžalovaný, doručený
dňa 12. 1. 2009, a platobný rozkaz č. k. 1Rob/61/2009-21 bol doručený BYP, s. r. o., za ktorého konal
obžalovaný dňa 2. 3. 2009 a právoplatnosť nadobudol dňa 18. 3. 2009, sa dňom 3. 2. 2009 a dňom
18. 3. 2009 stali vykonateľnými exekučnými titulmi a posúdenie následného konania obžalovaného v

období po nadobudnutí ich vykonateľnosti. Konateľovi spoločnosti, teda obžalovanému ako osobe s
právnickým vzdelaním a znalej práva muselo byť zrejmé, že v prípade neuhradenia týchto záväzkov
sa na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov bude viesť exekučné konanie, a v
prípade, že oprávnený podá takýto návrh, tým vzniknú pre spoločnosť BYP, s. r. o. ďalšie náklady -
úrok z omeškania, trovy právneho zastúpenia oprávneného a taktiež trovy exekučného konania. Toto

obžalovaný v zásade ani nepoprel a v zásade sa odvolával na nepriaznivú finančnú situáciu spoločnosti.
V skutočnosti oprávnený SBD Liptovský Mikuláš tento návrh na začatie exekučného konania aj podal, a
to dňa 27. 5. 2009, predtým však výzvou zo dňa 3. 2. 2009 vyzval spoločnosť BYP, s. r. o. na zaplatenie
pohľadávky, pričom práve z tejto výzvy, resp. poznámky písanej rukou na tejto výzve, ako aj ďalšíchvykonaných dôkazov bolo preukázané, že konateľ, teda obžalovaný mal vedomosť aj o tejto výzve,
keďže dňa 20. 2. 2009 osobne prostredníctvom príkazu na úhradu v banke vykonal z účtu spoločnosti
BYP, s. r. o. vedeného v G. L. Slovensko, a. s., pobočka Liptovský Hrádok, č. XXXXXXXXXX, úhradu

len časti pohľadávky spočívajúcej v priznaných trovách právneho zastúpenia na účet JUDr. Jany
Čončolovej, advokátky, vo výške 897,56 eura.
Z ďalších vykonaných listinných dôkazov, konkrétne z výpisov č. 1 z účtu XXXXXXXXXX vyplynulo, že v
čase doručenia tejto výzvy vo februári 2009 ku dňa 30. 1. 2009 bol zostatok na účte spoločnosti vo výške
143.911,79 eura, naviac s povoleným debetným limitom mesačne vo výške 82.985,- Eur, čo preukazuje,

že spoločnosť BYP, s. r. o., v rozhodnom čase (dňa 12. 1. 2009, kedy rozsudok č. k. 9Cb/183/2008-68
prevzal obžalovaný a tento sa stal vykonateľný dňa 3. 2. 2009, a dňa 2. 3. 2009, kedy platobný rozkaz
č. k. 1Rob/61/2009-21 prevzal obžalovaný a tento sa stal vykonateľný dňa 18. 3. 2009) disponovala
dostatočným množstvom finančných prostriedkov na svojich účtoch na to, aby uvedené záväzky boli
uhradené včas a nedošlo by k ich navýšeniu o úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.308,84
eura za obdobie od 3. 2. 2009 do 15. 5. 2009 vo výške 228,21 eura, o úrok z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 3.983,27 eura za obdobie od 18. 3. 2009 do 15. 5. 2009 vo výške 31,65 eura, trovy
exekúcie vo výške 2.147,71 eura a právneho zastúpenia v rámci exekúcie vo výške 720,89 eura, t.
j. spolu o sumu 3.128,46 eura. Skutočnosť dostatočnej platobnej schopnosti spoločnosti BYP, s. r. o.
nielen v rozhodnom čase, kedy došlo k doručeniu a následnej právoplatnosti a vykonateľnosti oboch
exekučných titulov, ale aj v období nasledujúcich mesiacov mal súd preukázanú aj výpismi z č. účtu

XXXXXXXXXX za obdobie od 30. 1. 2009 do 31. 7. 2009, na ktorom boli zostatky vždy v plusových
hodnotách (49.745,18 eura, 49.805,68 eura, 8.854,08 eura, 26.475,26 eura, 34.862,63 eura, 8.883,99
eura, 3.627,48 eura), napokon z tohto účtu boli dňa 20. 2. 2009 aj zaplatené trovy právneho zastúpenia
vo výške 897,56 eura.
Tvrdenia obžalovaného, že vážnosť ekonomickej situácie rozoberal s vtedajšími členmi dozornej rady

na pravidelných zasadnutiach, pričom vedenie o sporoch s SBD vedelo, neboli preukázané, pretože ani
zo zápisníc zo zasadnutí dozornej rady v rozhodnom čase takéto skutočnosti nevyplývajú. Práve naopak
svedkyňa F., ktorá bola v tom čase nielen ekonómkou, ale aj členkou dozornej rady svojou výpoveďou
potvrdila, že záväzky chcela uhradiť, no konateľom, teda obžalovaným bola usmernená tak, aby s
úhradou počkala, o vývoji a výsledku sporov s SBD však nemala vedomosť a dozvedela sa o nich až na

základe telefonického upozornenia z exekútorského úradu. Pokiaľ obžalovaný namietal opodstatnenosť
a výšku trov právneho zastúpenia vyčíslených a zaplatených v exekučnom konaní EX 378/2009, je súd
toho názoru, že tak mal urobiť pomocou procesných prostriedkov, ktoré mu umožňovali namietať ich v
rámci exekučného, nie trestného konania. Vo vzťahu k obrane obžalovaného, že aj ekonóm spoločnosti
mohol prísť a navrhnúť riešenie, napr. čiastočnú úhradu záväzkov je potrebné uviesť, že to bol práve

obžalovaný, nie ekonómka, ktorý mal vedomosť o právoplatnom a vykonateľnom rozsudku a platobnom
rozkaze a zodpovedný za chod spoločnosti bol jej konateľ, teda obžalovaný, nie ekonómka.
Obžalovaný tým, že riadne a včas nezabezpečil úhradu záväzkov vyplývajúcich z právoplatných
a vykonateľných titulov ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nekonal s odbornou
starostlivosťou, tak ako mu to ukladal Obchodný zákonník v § 135a ods. 1, nakoľko v čase splatnosti

záväzkov, ako aj právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí, ktorými bola súdom uložená povinnosť
na ich úhradu, ich úhradu nezabezpečil, hoci spoločnosť BYP, s. r. o. mala dostatok finančných
prostriedkov na úhradu týchto záväzkov. Taktiež mal súd preukázané, že ku dňu 22. 6. 2007 bola
uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere č. 09/015/07 medzi G. L. R., a. s. a BYP, s. r. o. (za
ktorú ju podpísal obžalovaný ako konateľ, čiže mal o nej riadnu vedomosť, čo ani nepopieral), ktorá

umožňovala bezúčelové čerpanie finančných prostriedkov, čo potvrdili nielen vykonané listinné dôkazy,
ale aj výpovede svedkov - súčasného konateľa spoločnosti BYP, s. r. o., Ing. H. L. a U. F., v čase skutku
účtovníčky spoločnosti BYP, s. r. o., ktorí potvrdili, že táto možnosť bola spoločnosťou v iných prípadoch
aj využívaná. Súd má za to, že takáto možnosť by spoločnosť zaťažila menej, než exekučné konanie,
ku ktorému neuhradenie splatných pohľadávok z právoplatných a vykonateľných exekučných titulov

napokon viedlo.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaný vedel, že svojím konaním môže
spôsobiť spoločnosti BYP, s. r. o., väčšiu škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok s odbornou starostlivosťou, s čím bol aj uzrozumený
a k takémuto porušeniu povinností konaním z jeho strany aj došlo, čím naplnil všetky znaky skutkovej

podstaty pokračovacieho prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj skutočnosť,
že trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Podľa evidencie priestupkov bol v rokoch
2013 až 2016 dva krát postihnutý pre spáchanie priestupkov porušením pravidiel cestnej premávky,
ktoré boli vyriešené uložením blokových pokút. V registri trestov nemá žiaden záznam. Obžalovaný
H.. Ľ. G. sa dopustil prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na jeden
až päť rokov. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to, že pred spáchaním skutku
viedol riadny život, priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna, pri prevahe poľahčujúcich okolností, sa
horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. Súd s poukazom na osobu páchateľa, okolnosti
spáchania skutku a spôsobený následok vyhodnotil, že je dostatočným a primeraným prostriedkom na

dosiahnutie účelu trestu bude predstavovať uloženie peňažného trestu a jeho výšku stanovil bližšie k
dolnej hranici sadzby určenej pre tento druh trestu, a to na výšku 1.000,- Eur. Zároveň súd obligatórne
ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 6 mesiacov pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený (t. j. ak peňažný trest nebude zaplatený). Druh aj výmera uloženého
trestu v spojení s náhradným trestom a trestom zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu

právnickej osoby alebo jeho zástupcu spojenú s nakladaním s finančnými prostriedkami na dobu 2
rokov, pretože trestnej činnosti sa dopustil práve v súvislosti s touto činnosťou, zodpovedajú potrebám
generálnej, ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
V súvislosti s konaním obžalovaného vznikol poškodenej spoločnosti BYP, s. r. o., nárok na náhradu
škody v podobe peňažnej ujmy, ktorú riadne a včas uplatnil jej štatutárny orgán vo výške 3.128,46 eura, a

ktorá pozostávala zo sumy 228,21 eura (8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10.308,84 eura uplatnený
v exekučnom konaní od 3. 2. 2009 do 15. 5. 2009), sumy 31,65 eura (5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 3.983,27 eura uplatnený v exekučnom konaní od 18. 3. 2009 do 15. 5. 2009), sumy 2.147,71
eura (pozostávajúca z odmeny súdneho exekútora vo výške 1.797,50 eura, 342,91 eura DPH, 7,30 eura
náhrady hotových výdavkov) a sumy 720,89 eura (trovy právneho zastúpenia oprávneného uplatnené v

exekučnom konaní za 2 úkony právnej pomoci á 353,52 eura a k tomu prináležiacu náhradu hotových
výdavkov á 6,95 eura), ich výšku mal súd preukázanú z upovedomenia o začatí exekúcie č. EX 378/2009
zo dňa 6. 7. 2009 a skutočnosť, že došlo k ich úhrade, teda k zníženiu hodnoty spravovaného majetku
poškodeného o sumu 3.128,46 eura, mal súd preukázané z dokladov o úhrade zo dňa 31. 7. 2009 a
13. 8. 2009.

Vykonaným dokazovaním však súd zistil, že medzi poškodeným BYP, s. r. o. ako žalobcom a
obžalovaným H.. Ľ. G. ako žalovaným prebehlo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš viacero
občianskoprávnych konaní a z rozsudku č. k. 9Cb/141/2012-222 zo dňa 7. 1. 2014 v právnej veci
navrhovateľa BYP, s. r.o. proti odporcovi H.. Ľ. G. o zaplatenie 3.822,20 eura s príslušenstvom, ktorého
predmetom bol okrem iného aj 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10.308,84 eura od 28. 4. 2008 do

zaplatenia,t.j.včastitýkajúcejsatohtotrestnéhokonaniaod3.2.2009do15.5.2009vyčíslenývovýške
228,21 eura, pričom súd tento návrh právoplatne zamietol. Rozhodovaniu o tejto časti náhrady škody
preto bráni skutočnosť, že o tomto nároku bolo v občianskoprávnom konaní už právoplatne rozhodnuté,
súd preto o tejto časti nároku na náhradu škody nerozhodoval.
Keďže škoda bola v časti 2.900,25 eura uplatnená riadne a včas, táto poškodenému vznikla v súvislosti

so spáchaním trestného činu obžalovaným, rozsah tohto nároku bol dostatočne preukázaný, preto súd
rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti BYP,
s. r. o.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.