Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/390/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220007
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713220007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného
právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č.
5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému C. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H. R., č. XXX, o zaplatenie 898,80 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/231/2015-108 zo dňa 27.04.2016, ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

Odvolací súd z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 10C/231/2015-94 zo dňa 31.03.2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého právny predchodca žalobcu I. sporiteľňa, a.s., a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 13.07.2007, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.659,70
€ (50.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť v 59 splátkach v sume 44,94 € mesačne so splatnosťou

prvej splátky dňa 20.08.2007 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.06.2012; zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.06.2011 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu zmluvy o úvere postúpená
na žalobcu; právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa
18.07.2011; žalobca dňa 18.07.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru; listom zo dňa 15.06.2010
oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že je v omeškaní so splácaním úveru a vyzval ho
na zaplatenie dlžnej sumy do desiatich dní od doručenia výzvy, pretože inak pristúpi k postúpeniu
pohľadávky tretej osobe, pričom doručenie ani odoslanie tohto listu žalovanému nebolo preukázané.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná; dospel
k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou mala byť sporná pohľadávka voči žalovanému
postúpená na žalobcu, predstavuje absolútne neplatný právny úkon a žalobca nie je v prejednávanomspore aktívne vecne legitimovaný; žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách jeho právnym predchodcom pred postúpením spornej pohľadávky;
na list zo dňa 15.06.2010 súd prvej inštancie neprihliadla, pretože nebolo preukázané aspoň jeho

odoslanie žalovanému; z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 39, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 s odôvodnením, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, žiadne trovy si však neuplatnil a ani mu nevyplývajú zo súdneho spisu, preto mu náhradu trov
konania nepriznal.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 17.06.2016 (č.l. 117-121 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom
rozsahu. Vyčítal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

2.1.1 Žalobca vyjadril názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v
znení neskorších predpisov nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky,
pretože účelom uvedeného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza

k porušeniu bankového tajomstva; aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného
ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku;
zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

2.1.2 Žalobca súčasne poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v
omeškaní s plnením peňažného záväzku po dobu 1225 dní, t.j. viac ako 90 dní, preto jeho právny
predchodca bol oprávnený postúpiť spornú pohľadávky aj bez splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

2.1.3 Nakoniec žalobca argumentoval, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky
spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávok.

2.1.4 Na základe uvedeného žalobca navrhol zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu, resp. zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny

potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú

procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že
pôvodný veriteľ I. I., a.s., X.: XXXXXXXX, so sídlom v D., I. K.. X, na jednej strane a žalovaný na strane
druhej uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.07.2007, na základe ktorej bol

žalovanému poskytnutý úver v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť v 59 splátkach v
sume 44,94 € mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 20.08.2007 a s konečnou splatnosťou úveru
dňa 20.06.2012; zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 bola pohľadávka voči žalovanému
z titulu zmluvy o úvere postúpená na žalobcu; právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému
postúpeniepohľadávkylistomzodňa18.07.2011;žalobcadňa18.07.2011vyhlásilmimoriadnusplatnosť

úveru; listom zo dňa 15.06.2010 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že je v omeškaní so
splácaním úveru a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy do desiatich dní od doručenia výzvy, pretože inak
pristúpi k postúpeniu pohľadávky tretej osobe, pričom doručenie ani odoslanie tohto listu žalovanému
nebolo preukázané.

4.7 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore je správne.

4.7.1 Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok

uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie
vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením

pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

4.7.2 Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel
k záveru, že žalobca nie je nositeľom nároku voči žalovanému, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca vpodanom odvolaní okrem iného namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení
pohľadávok, pričom oznámenie o postúpení pohľadávok bolo bankou ako postupcom žalovanému
oznámené.

4.7.2.1 Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový
záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky
z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a
samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie

sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka);
nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa
po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom
predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému
veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému
veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

4.7.2.2 Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky;
súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a

platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej

bolo vydané uvedené rozhodnutie R 119/2003 vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení
pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

4.7.2.3 Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník
je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola

uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobrilajústavnýsúd(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS/337/2012

zo dňa 03.07.2012).

4.7.2.4 Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý

odmietol názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v incidenčnom konaní sp. zn. 1Cbi/48/2009,
resp. sp. zn. 2CoKR/56/2010, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy
skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky
nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej
úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,

že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy
o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže
namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom;
inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu,
t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné,

či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda
zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka,
ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe
uvedeného ústavný súd zjednodušený záver súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu, že skúmanie
platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie

súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej
zákonnejúpravyzaarbitrárnyanezodpovedajúcipožiadavkámprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle vyššie uvedeného právnou skutočnosťou, na ktorú hmotné
právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpenípohľadávky; dlžník v tomto prípade nie je oprávnený namietať neexistenciu alebo neplatnosť samotnej
zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože ak podľa hmotného práva na určenie osoby oprávnenej
prijať plnenie dlžníka postačuje oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ohľadu

na existenciu alebo platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, nemôže byť táto skutočnosť významná
ani v súdnom konaní; súd skúma predovšetkým čo je dané podľa hmotného práva a to sa nemení
len preto, že dôjde k sporu (v podrobnostiach porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 33Cdo/4148/2014 zo dňa 30.03.2015); na prípadnú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok pre rozpor so zákonom (napríklad § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z.) je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, pretože absolútne neplatný
právny úkon podľa hmotného práva nespôsobuje žiadne právne následky.

4.7.2.5 Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd
udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy

o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je
na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods.
1 a 2 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa
10.09.2015).

4.7.2.6 Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by
postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky
preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje
bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie
pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení

pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť
postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi
(ako prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

4.7.2.7 Odvolací súd po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe
vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného sporu uvádza, že súd prvej inštancie bol
oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011, ktorou mal žalobca
nadobudnúť spornú pohľadávku voči žalovanému, pretože na preukázanie svojej aktívnej vecnej
legitimácie ju predložil samotný žalobca a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (t.j. vrátane súdu v sporovom konaní) prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Súdna prax pripustila možnosť skúmania platnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky v prípade postúpenia pohľadávky v rozpore so zákonom; v prejednávanom spore súd
dôvodneskúmalplatnosťpostúpeniaspornejpohľadávkyvočižalovanémuvdôsledkupostupuvrozpore
s ustanovením zákona, ktoré slúži na ochranu žalovaného ako klienta banky (pôvodného veriteľa);
skúmanie platnosti postúpenia bolo preto správne, pretože predstavuje overenie dodržania zákonného
ustanovenia, ktorého účelom je ochrana žalovaného, ktorej sa inak nemôže domôcť. Samotné doručenie

oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému nebolo medzi stranami sporné.

4.7.3 Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 vo vzťahu k postúpeniu
spornej pohľadávky pôvodného veriteľa I. sporiteľňa, a.s., voči žalovanému z uzavretej zmluvy o

úvere na žalobcu pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
v znení neskorších predpisov, ktorého prvá a druhá veta ku dňu 28.06.2011 zneli: „Ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou,
aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klientaso splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok“. Z uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v
znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie

pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie
dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie
(podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť
pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá
však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie). Účelom uvedeného ustanovenia je

ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú
dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok
predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa
odvolacieho súdu predstavuje uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave

postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou
žalobcu, že predmetné ustanovenie má charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je
zaradené v časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravujúcou bankové tajomstvo, podľa obsahu
nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o
klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne

presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd za nedôslednosť zákonodarcu, čo
potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k
zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochrana klientov a bankové tajomstvo“). Z vykonaného
dokazovania nevyplýva doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanému pred uzavretím zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011, táto zmluva je tak v časti postúpenia spornej pohľadávky
voči žalovanému na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože bez preukázania doručenia
písomnej výzvy na plnenie žalovanému pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok
nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky
voči žalovanej z uzavretej zmluvy na žalobcu ako tretiu osobu; žalobca preto spornú pohľadávku od

pôvodného veriteľa I. sporiteľňa, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 platne
nenadobudol. Zamietnutie žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v
dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 vo vzťahu k spornej
pohľadávke voči žalovanému zo strany súdu prvej inštancie bolo preto vecne správne.

4.7.4 Pokiaľ žalobca v odvolaní konkrétne namietal, že písomnú výzvu na plnenie podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách realizoval jeho právny predchodca listom zo dňa 15.06.2010
dospel odvolací súd k záveru, že uvedené nič nemení na vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie; písomnú výzvu banky na plnenie je potrebné podľa odvolacieho súdu považovať za
hmotnoprávny úkon, na nastúpenie účinkov ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (t.j. aby vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny účinok musí sa dostať do dispozičnej sféry
adresáta); takýto záver však vo vzťahu k žalovanému z vykonaného dokazovania nevyplýva; aplikáciu
tohto kogentného ustanovenia Občianskeho zákonníka nemôžu strany vylúčiť svojou dohodou; preto
bez doručenia písomnej výzvy na plnenie do dispozičnej sféry žalovaného nemohli byť splnené
podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a to ani v zmysle všeobecných obchodných

podmienok pôvodného veriteľa, pretože tieto na nastúpenie účinkov doručenia písomnosti namiesto
dôjdenia do dispozičnej sféry adresáta zakotvujú samotné odoslanie písomnosti a uplynutie stanovenej
lehoty od odoslania, ktoré nevyhovuje ustanoveniu § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. teória
dôjdenia); navyše z dokazovania nevyplýva ani samotná skutočnosť odoslania predmetnej písomnej
výzvy na plnenie žalovanému zo strany pôvodného veriteľa.

4.8 V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením č.k. 10C/231/2015-94 zo dňa 31.03.2016
ustanovil žalovanému procesného opatrovníka ako účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy
(§ 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); za opatrovníka bola
žalovanému ustanovená T. N., pracovníčka Okresného súdu Zvolen; dňom 01.07.2016 nadobudol

účinnosťCivilnýsporovýporiadok,ktorývprípade,žejepobytstranyvkonanípresúdneznámy,upravuje
postup pri doručovaní písomnosti takejto strane civilného sporového konania, avšak neumožňuje
pre tento prípad ustanoviť strane v konaní procesného opatrovníka; ak odpadnú dôvody, pre ktorý
bol procesný opatrovník ustanovený, zruší súd v zmysle § 70 ods. 2 C.s.p. (obdobne § 29 ods. 4Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) uznesenie, ktorým bol opatrovník
ustanovený; odvolací súd dospel k záveru, že zmenou právnej úpravy, ktorá nastala prijatím a
nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, nie je potrebné strane, ktorej skutočné miesto

bydliska nie je známe, ustanoviť procesného opatrovníka; dôvody, pre ktoré bolo potrebné žalovanému
ustanoviť procesného opatrovníka, odpadli a preto bolo potrebné uznesenie o ustanovení opatrovníka
žalovanému zrušiť.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil nedostatočne zisteným skutkovým stavom (§
365 ods. 1 písm. e/, f/, g/ C.s.p.) ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej
inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.5 až 4.7.4
odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý zo strany žalobcu
a odvolací súd ho preskúmal len ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.).

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa

ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v
plnom rozsahu úspešný; nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli,

odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).