Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Pc/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212039
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716212039.1

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľky
K. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX J., osoby, ktorá je podľa návrhu oprávnená na výživné, proti T.
K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX J., K. G. Q. F. XX, XXX XX J., osobe, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné, o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa „06.10.2016“, ktorý bol doručený súdu dňa
05.10.2016 (ďalej len „manželka“) domáhala voči osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné
T. K., G.. XX.XX.XXXX (ďalej len „manžel“) určenia manželského výživného, keď žiadala, aby súd

uložil manželovi povinnosť prispievať na jej výživu manželským výživným vo výške 30 % zo sumy
životného minima na „dospelú osobu“ vopred k jej rukám vždy do 15. dňa v mesiaci a to od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili s manželom dňa 30.10.1998,
pričom ich manželstvo stále trvá. Z manželstva sa nenarodilo žiadne dieťa. S manželom nežijú v
spoločnej domácnosti už dlhšiu dobu. Nakoľko je bez príjmu, podala návrh voči manželovi na určenie
manželského výživného. K svojim zárobkovým pomerom uviedla, že je nezamestnaná, nemá žiaden

príjem. Požiadala si o dávku v hmotnej núdzi.

2. Manžel s návrhom nesúhlasil.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.11.2016, ktorého sa manžel zúčastnil, manželka sa
tohto pojednávania nezúčastnila. Táto je prihlásená k TP na adrese Zvolen, bez bližšej adresy, tak

ako súd mal zistené zo správy Mesta Zvolen zo dňa 03.11.2016, ako i z RO SR zo dňa 06.10.2016,
podľa ktorého je manželka prihlásená k TP na adrese Zvolen odo dňa 10.03.2010 (čl. 22, čl. 4 spisu).
Manželka v návrhu na začatie konania si uviedla adresu TP Mesto Zvolen, bez bližšej adresy. Nakoľko
manželka má evidovanú v RO SR adresu Mesta Zvolen, bez bližšej adresy, a nakoľko v návrhu na
začatie konania si uviedla tiež túto adresu svojho TP, súd túto na pojednávanie predvolal procesným
postupom podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, ak fyzická

osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto
fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť
sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o
tom nedozvie (čl. 12 spisu). Týmto procesným postupom bolo manželke doručené predvolanie na
pojednávanie dňa 04.11.2016. Doručené jej bolo fikciou podľa § 106 ods. 3 CSP. Manželka neúčasť
na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Potom

súd za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie vec na tomto pojednávaní
prejednal a rozhodol v neprítomnosti manželky a v prítomnosti manžela, keď vykonal dokazovanielistinným dôkazmi, zadovážený správami, výsluchom manžela ako účastníka konania, keď zistil tento
skutkový a právny stav:

4. Manželia uzavreli manželstvo dňa 30.10.1998 tak ako súd zistil zo sobášneho listu vydaného Mestom
Zvolen,Matričnýmúradomdňa30.09.2016,č.2016/1043,keďmanželiauzavrelimanželstvovoZvolene,
zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu Zvolen vo zväzku 32, ročník 1998, na strane 330,
pod poradovým č. 268.

5. Manželstvo účastníkov konania stále trvá, čo uviedla manželka v návrhu, manžel túto skutočnosť pri
výsluchu potvrdil.

6. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti, manžel pri výsluchu i túto tvrdenú skutočnosť zo strany
manželky potvrdil.

7. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 02.11.2016 súd zistil, že manželke je poskytovaná opakovaná
sociálna peňažná dávka, ktorou je dávka v hmotnej núdzi a to od 01.10.2016 vo výške 61,60
Eur/1 kal. mesiac, keď jej poberanie trvá. Táto nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie v
evidencii ÚPSVaR Zvolen. Z evidencie bola vyradená dňa 24.02.2013 pre nespoluprácu. Jej posledným
zamestnávateľom bolo Mesto Zvolen, pracovný pomer jej skončil dňa 30.11.2000. Manželovi nie je

poskytovaná opakovaná sociálna peňažná dávka, ani dávka v hmotnej núdzi. Tento tiež nie je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie u ÚPSVaR Zvolen. Jeho posledným zamestnávateľom bolo tiež Mesto
Zvolen, pričom pracovný pomer mu skončil dňa 31.07.2001. Z evidencie úradu práce bol vyradený dňa
15.12.2008 tiež pre nespoluprácu s úradom.

8. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 08.11.2016 súd zistil, že ani manželke, ani
manželovi nie je vyplácaná žiadna dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou.

9. Z výsluchu manžela, ako účastníka konania súd zistil, že s manželkou nie sú v kontakte 5 rokov, 5
rokov spolu ani nežijú v spoločnej domácnosti, hoci sú stále manželmi. Len náhodne stretáva manželku

s druhom, má informáciu, že žije s druhom, ale na akej adrese, to nevedel uviesť. V minulosti bola
táto zamestnaná a zarábala približne 500,- Eur. On žije s družkou 5 rokov v spoločnej domácnosti.
S manželkou nemajú žiadne deti. S družkou má 3 maloleté deti Z. K., B. K. Q. T. K.. Presné dátumy
ich narodenia nevedel uviesť. Manželka je bezdetná. Ukončili spolužitie preto, lebo táto požívala
alkohol, mala priateľa. Nikdy od neho doposiaľ nepožadovala manželské výživné, a ani on od nej nikdy

nepožadoval manželské výživné. Toto ani nebude požadovať. Jeho družka je na materskej. Táto poberá
materskú v sume približne 230,- Eur mesačne, tiež rodinné prídavky na mal. deti. Družka má ešte 1
dieťa N. W., ktorý je maloletý, avšak ktorého on otcom nie je. Vychovávajú ho však spoločne. Otec
N. na jeho výživu neprispieva. K svojim zárobkovým pomerom uviedol, že nepracuje, len brigádnicky,
z brigád má príjem priemerne do tých 200,- Eur na mesiac. Od štátu nepoberá žiadne dávky. Nie

je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. S manželkou nemajú žiaden spoločný majetok. On sám
nevlastní výlučný majetok, býva s družkou v prenájme. V prenájme s družkou žijú u jej matky, ktorej
prispievajú na domácnosť 80,- Eur mesačne. Pôžičky a úvery nemajú žiadne. O manželke nič nevie, a
ani sa o ňu nezaujíma. S manželkou sú bezdetní a podľa neho je „hanbou“, že od neho pýta manželské
výživné. Naposledy pracoval v trvalom pracovnom pomere pred 10 rokmi. Pracoval na píle, prevádzka

bola zrušená. Odvtedy nepracuje.

10. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou (vyhlásením
za mŕtveho) niektorého z manželov. Zaniká tiež právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode
manželstva, resp. o neplatnosti manželstva. Manželské výživné možno určiť až od podania návrhu.
Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká, je odôvodnená ich rovnakým
postavením v rodine a vyplýva aj z iných rovnakých práv a povinností v manželstve (čl. 1 základných

zásad, § 18 všetko Zákona o rodine). Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú
úrovnosť medzi manželmi vyvodzovanú iba z ich zárobkov. Aj v tomto prípade platí § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, ako i § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi
podľa zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich
príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným

stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Súd prihliadne aj na starostlivosť
o domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa spoločne o
zabezpečenie potrieb rodiny. Ak z manželstva podchádzajú mal. deti, súd prihliadne aj na starostlivosť
o mal. deti. Výživné a to aj medzi manželmi nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Z tohto hľadiska treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ako sám manžel, ktorý požaduje výživné

plní alebo je ochotný plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh manželky na určenie
manželského výživného nie je dôvodný, lebo opodstatnenosť tohto návrhu manželka nepreukázala.

18. Vo veci je nepochybné, že účastníci konania sú manželmi, manželstvo uzavreli dňa 30.10.1998,
ich manželstvo stále trvá. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti. Tak ako uviedla manželka v návrhu,
manželia dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, manžel uviedol, že je to 5 rokov. Manželka v
návrhu po skutkovej stránke neuviedla z akých dôvodov došlo k ukončeniu spolužitia, manžel uviedol,
že to bola známosť manželky s iným mužom a požívanie alkoholu zo strany manželky. Tieto tvrdené

skutočnosti súd si osvojil, keďže manželka v konaní bola nečinná a sama v návrhu neuviedla, z
akých dôvodov došlo k ukončeniu spolužitia. Manželstvo účastníkov si neplní spoločenské funkcie
najmenej 5 rokov. Obidvaja manželia majú iných partnerov, manžel s družkou má 3 mal. deti, voči
ktorým má vyživovaciu povinnosť. Manželka nemá žiadne deti, aj túto skutočnosť uviedol manžel, keďže
ani k tejto skutočnosti sa manželka v návrhu nevyjadrila, preto si túto tvrdenú skutočnosť zo strany

manžela súd ako nerozpornú osvojil. Obidvaja manželia sú nezamestnaní, neevidovaní na úrade práce,
manželka poberá štátom vyplácanú dávku, a to dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne,
manžel nepoberá žiadne dávky vyplácané štátom, pracuje príležitostne, brigádnicky, z čoho má príjem
do 200,- Eur mesačne. Ako súd už dôvodí má vyživovaciu povinnosť voči 3 mal. deťom. Obidvaja
manželia boli vyradení z evidencie úradu práce pre nespoluprácu. Manželka, ktorá žiada od manžela

manželské výživné v konaní súdu nepreukázala hmotnoprávne podmienky pre priznanie manželského
výživného. Len samotný fakt, že manželstvo účastníkov konania trvá a samotný fakt, že manželka je
nezamestnaná, nie je dôvodom pre priznanie manželského výživného. Nepreukázala, že by jej životná
úroveň bola odlišná od životnej úrovne manžela, nepreukázala konkrétnu mieru potrieb danú spôsobom
jej života, nepreukázala priznanie nároku na základe iných závažných okolností, ktoré navyše v konaní

aninetvrdila.Nepreukázalanapr.zdravotnédôvody,prektorébynemohlapracovať,nepreukázala,žeby
zabezpečovalastarostlivosťodieťa,keďnavyšezastavu,žemanželiadlhodobožijúodlúčene,najmenej
5 rokov, priznanie manželského výživného by bolo i v rozpore s dobrými mravmi, podľa § 75 ods. 2
Zákona o rodine. Manželka však nepreukázala hmotnoprávne podmienky pre priznanie manželskéhovýživného i v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine. Súd v konaní nezistil, že by životná úroveň medzi
manželmi bola zásadne rozdielna, a i keď manžel brigádnicky pracuje, má vyživovaciu povinnosť voči
3 mal. deťom, o ktoré sa stará spoločne s družkou. I na túto skutočnosť súd pri rozhodovaní o návrhu

manželky prihliadol. Z týchto dôvodov manželke nebolo možné priznať nárok na manželské výživné a
preto ho súd v rámci podaného návrhu zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370

ods. 1, § 376 CMP).

Rozsudokvoveciachvýživnéhomožnonanávrhzmeniťalebozrušiť,aksazmeniapomery(§157CMP).