Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212472
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6713212472.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolensamosudkyňouMgr.JanetteNôtovou,vprávnejvecižalobcu:CDConsulting,s.r.o.,

so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému:
V. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX O., občan SR, o zaplatenie sumy 1.139,73
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde 28.03.2013 návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, ods.1
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, v ktorom si uplatnil proti žalovanému právo
na zaplatenie zmenkovej sumy 1.139,73,-- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z vyčíslených
súm, 6 % ročný úrok z vyčíslených súm, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,81
€ a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh žalobca
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa
19.05.2010 na zmenkovú sumu 1.142,01 -- €, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 %

denne od 27.01.2011. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie
o akýchkoľvek existujúcich vzťahoch žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú v tomto
konaní uplatnil. Vystavená zmenka predstavovala záväzok pre žalovaného zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa uvedenú zmenkovú sumu spolu s príslušným úrokom.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ uhradil 2,28,-- € na zmenkovú sumu,
keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia

zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady č. 861/2007 žiadal, aby súd vydal rozsudok v súlade so žalobným návrhom žalobcu.
Návrh žalobcu bol podaný na vzorovom tlačive „A“, návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4,
odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako dôkaz pripojil originál zmenky,
ktorá bola uložená do súdnej úschovy a do spisu je založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom.
Žalobca uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.

2. Keďže stranou sporu na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, súd v súlade s nariadením
konštatuje, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2, bod 1 nariadenia,
článok 11 Preambuly, článok 4, bod 1, článok 25, bod 1 písm. a/ nariadenia, je daná príslušnosťtunajšieho súdu. V súlade s Nariadením bol žalovanému zaslaný návrh spolu s prílohami a tlačivom „C“
na odpoveď spolu s poučením, aby uvedené tlačivo riadne vyplnené a podpísané zaslal súdu v lehote
do 30-tich dní v dvoch vyhotoveniach. Žalovaný návrh spolu s tlačivom „C“ prevzal osobne do vlastných

rúk dňa 23. 09. 2013. Žalovaný zaslala tunajšiemu súdu dňa 10. 10. 2013 vyplnené Tlačivo „C“, v ktorom
uviedol, že akceptuje pohľadávku, nežiada o nariadenie pojednávania, avšak žiada priznať splátky v
normálnej výške. V písomnom doplnení uviedol, že je nezamestnaný. Bol mu doručený rozhodcovský
rozsudok, podľa ktorého dlh čiastočne splnil, k čomu doložil kópie poštových poukážok.

3. Odpoveď žalovaného bola doručená žalobcovi dňa 21.10.2013, ktorý sa k nemu nevyjadril.

4. Dňa 27. 11. 2014 oznámilo Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z. vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa. Súd procesným
stranám oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania a žalobca vzniesol námietku o neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. S poukazom na článok 19 Nariadenia, súd postupoval podľa

procesného práva konajúceho súdu, od 01. 07. 2016 vstúpila do účinnosti nová procesno-právna
norma - Civilný sporový poriadok, ktorý na rozdiel od predchádzajúcej procesnej normy - Občiansky
súdny poriadok, inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje. Civilný sporový poriadok zavádza nový
právny inštitút - intervenienta - subjekt, ktorý vystupuje popri sporovej strane a má právny záujem
na víťazstve tejto sporovej strany. Civilný sporový poriadok však neumožňuje, aby právnická osoba

zriadená za účelom ochrany práv spotrebiteľa vystupovala v konaní v pozícii intervenienta, pokiaľ nemá
právny záujem na výsledku sporu. Takýto subjekt v zmysle nového Civilného sporového poriadku má
možnosť vystupovať popri spotrebiteľovi v pozícii zvoleného zástupcu na základe plnomocenstva. Podľa
predchádzajúcich platných procesných predpisov - Občianskeho súdneho poriadku, bol možný vstup
vedľajšieho účastníka, predmetom činnosti ktorého bola ochrana práv podľa osobitného predpisu a to

v čase vstupu vedľajšieho účastníka aj bez udelenia súhlasu spotrebiteľa s jeho vstupom. V súlade s
ustanovením § 470 ods.1 C. s. p. sa nový Civilný sporový poriadok vzťahuje aj na konania, ktoré začali
pred jeho účinnosťou. V dôsledku zmeny právnej úpravy inštitútu vedľajšieho účastníctva Združenie
spotrebiteľov Slovenska o.z. malo možnosť predložiť okresnému súdu plnú moc udelenú žalovaným a
tak pôsobiť v konaní v prospech ochrany jeho práva ako spotrebiteľa, čo však nevykonal. Súd preto

v ďalšom na účasť občianskeho združenia neprihliadal a s týmto subjektom ďalej nekonal. Vzhľadom
na zmenu právnej úpravy sa námietka žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania stala
bezpredmetnou a súd o nej nerozhodoval.

5. Konanie bolo prerušené uznesením súdu zo dňa 17.8.2015 z dôvodu vedenia exekúcie pod

sp.zn. 27Er/522/2012 na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného na základe
zmenky, z ktorej si žalobca uplatňoval nárok v tomto konaní. Uznesením z 11.2.2016 súd rozhodol o
pokračovaní v konaní.

6. Žalobca písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 22. 12. 2015 vzal čiastočne návrh

späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňuje v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 %
denne. Žalobca uviedol, že týmto zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril
v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20. 10. 2015 č. 93, čím došlo k odstráneniu označených hmotno-
právnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd

konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.142,01,-- € od 27.01.2011 do 09.
05. 2012, zo sumy 1.140,94,-- € od 10.05.2012 do zaplatenia zastavil, rozhodol tak uznesením zo dňa
11. 02. 2016. Pri doručení rozhodnutia bol žalovaný súdom upozornený v súlade s vtedy platnou novelou
Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 438/2015 Z. z. účinný od 23. 12. 2015), že v prejednávanej
právnej veci má možnosť uplatniť námietky podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového

s tým, že ak vznáša takéto námietky, aby ich oznámil súdu v lehote do 10-.tich dní a tieto špecifikovala.
Žalovaný súdne zásielky nevyzdvihol, podľa šetrenia polície sa mal zdržiavať v ČR, dožiadaný súd v ČR
uviedol, že na území ČR sa žalovaného nepodarilo vypátrať. Preto súd doručoval žalovanému ďalšie
zásielky postupom podľa § 106 ods.1 písm. a/ C.s.p. na adresu evidovanú v reg. ob a s poukazom na
ust. § 111 ods. 3 C.s.p. sa zásielka považuje za doučenú dňom jej vrátenia súdu, aj keď sa adresát o

jej obsahu nedozvie. Žalovaný nevzniesol žiadne námietky.

7. Vo veci súd určil pojednávanie na deň 10. 05. 2016, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť
ospravedlnil včas prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu hospodárnosti konania a uviedol, ženie sú splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania, podľa jeho názoru ústne pojednávanie
nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Mal zato, že v súlade s Nariadením
bolo povinnosťou konajúceho súdu o nariadení pojednávania rozhodnúť formou uznesenia a toto

uznesenie riadne odôvodniť tak, aby v zmysle článku 5. bod 1 Nariadenia, pre strany bolo poznateľné, z
akých dôvodov súd považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Súd uvedenú námietku žalobcu
považuje za nedôvodnú. V súlade s článkom 5. odsek 1 Nariadenia, súd nariadi ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné (prípadne ak o to požiada niektorá zo strán, v tomto prípade žiadna zo
strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania). Z uvedeného článku 5. ods.1 Nariadenia preto

vyplýva, že je výlučne na úvahe súdu, či považuje za potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Zo žiadneho
ustanovenia Nariadenia, prípadne uplatňovaných procesných predpisov nevyplýva povinnosť súdu
rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania uznesením spolu s uvedením dôvodov nariadenia ústneho
pojednávania. Súd pri prejednaní veci postupuje podľa procesných pravidiel platných v Slovenskej
republike, pričom od 01. 07. 2016 súd postupuje podľa Civilného sporového poriadku tak, ako to bolo
v tomto konkrétnom prípade. Základ nároku uplatneného žalobcom je odvodený z vystavenej zmenky

žalovanou, avšak táto zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom - spotrebiteľským
úverom. V súlade s konštantnou judikatúrou slovenských súdov ako aj Európskeho súdneho dvora,
súd poskytuje „ex offo“ ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, čomu zodpovedá aj právna
úprava § 290 a nasl. C. s. p. V súlade s novými procesnými pravidlami súd môže vykonávať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd aj bez návrhu obstará

alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Aj žalobcovi je známe ním uvádzané spoločné stanovisko
č. 93 občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10.
2015, v súlade s ktorým súd „ex offo“ je povinný zabezpečiť prieskum nároku žalobcu v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má jeho nárok základ, ak z akýchkoľvek okolností
v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou

uplatneného nároku. V danom prípade bolo konajúcemu súdu známe z vlastnej činnosti, že v obdobných
veciach nárok uplatnený žalobcom má svoj základ v spotrebiteľskom vzťahu, uvedená okolnosť musí
byť známa žalobcovi z množstva rozhodnutí, ktoré v obdobných veciach boli vydané súdmi SR.
Za účelom prieskumu nároku žalobcu v intenciách vyjadrených v spoločnom stanovisku občiansko-
právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR súd považoval za nevyhnutné vykonať

na pojednávaní dokazovanie a dať priestor aj samotnému žalobcovi vyjadriť sa k takémuto prieskumu
súdu. Žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania s poukazom na hospodárnosť súdneho
konania a najmä na náklady spojené s jeho účasťou na pojednávaní, svoju neúčasť ospravedlnil.
Keďže žalovaný nemal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, súd odročil pojednávanie na
07. 06.2017, na ktoré sa žalobca taktiež ospravedlnil a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti.

Súd rešpektoval ospravedlnenie žalobcu a vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, žalovaný mal
vykázané doručenie predvolania fikciou, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania,
preto boli splnené podmienky § 180 C. s. p.

8. Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky, podľa obsahu ktorej táto bola vystavená v Detve dňa

19.05.2010, vystaviteľom Róbert Struhár - žalovaný. Zmenková suma znela na 1.142,01,-- €, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne od 27.01.2011. V zmenke sa vystaviteľ zaviazal, že zaplatí za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. Bratislava. Ďalej bola dohodnutá doložka
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Na rube zmenky sa nachádza
indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy:

XXXXXXXXX.

9. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 27Er/522/20112 súd zistil, že dňa 27. 08. 2012 podal
na tunajšom súde súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, proti povinnému V. N.

(tu žalovaný). Podkladom na exekúciu bol exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 049084/11
zodňa29.06.2011,vydanýnazákladežalobyžalobcu-Pohotovosť,s.r.o.,ktorousadomáhalpovinnosti
zaviazať žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.142,01,-- € s príslušenstvom. K žalobe
bola doložená zmenka tak, ako je doložená žalobcom v tomto súdnom konaní a Úverová zmluva č.

609800020 zo dňa 19.05.2010. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov
veriteľom Pohotovosť, s. r. o. pre dlžníka - žalovaného vo výške 800,-- €. Dlžník sa zaviazal vrátiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 772,-- €, t. j. celkovo mu zaplatí čiastku 1572,--
€ v 12. mesačných splátkach po 131,-- € od 13.06.2010. Uznesením Okresného súdu Zvolen bolažiadosť súdneho exekútora zamietnutá. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici toto
rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

10. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu majúci základ v predloženej zmenke súvisí s citovanou
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Na rubovej strane Zmluvy o úvere sa nachádzajú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (nepodpísané zmluvnými stranami), kde v článku 14 bola dojednaná
Dohoda o vyplnení zmenky. Podľa tejto dohody, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil

vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, keď
sa v zmysle bodu 4 podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j., ak dlžník neuhradí včas štyri po
sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

11. Z exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vyplynulo, že pri doručení žaloby,
žalobca spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. uviedol, že v tomto konkrétnom prípade žalobca a žalovaný
zabezpečili svoj záväzkový vzťah - Zmluvu o úvere neúplnou zmenkou (blankozmenka), kde žalovaný
vystupoval ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Keďže si žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo

záväzkového vzťahu riadne neplnil, čím sa dlh stal splatný ku dňu 27.01.2011, žalobca vyplnil dňa
18.02.2011 zmenku v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky a to na sumu 1.142,01,-- € s dátumom
začatia úročenia dňa 27.01.2011. Zmenka bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 23.02.2011.
Žalovaný svoj dlh nesplnil. Rozhodcovský súd konštatoval, že na základe predloženej zmenky, ktorú
žalobca vyplnil v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, bol žalovaný povinný plniť v súlade s vystavenou

zmenkouakeďžetútosvojupovinnosťnesplnil,rozhodcovskýsúdpovažovalžalobužalobcuzadôvodnú
a v celom rozsahu jej vyhovel.

12. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

12.1. Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

12.2. Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Podľa ods. 2, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová
"nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami
obyčajného postúpenia (cesie).

12.3. Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo
na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú.

12.4. Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,na určitý deň.
Podľa ods. 2, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.
12.5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12.6. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12.7. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení úč. do 12.06.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

12.8. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12.9. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

12.10. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch úč. od 01.01.2011
do 30.4.2014, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť
jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

13. Súd po posúdení návrhu žalobcu a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že
návrhu žalobcu nemožno vyhovieť a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Predmetom sporovej
veci je nárok žalobcu uplatnený zo zmenky. Po preskúmaní predloženej zmenky súd konštatuje, že
táto bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia aj platobné miesto sa nachádza

na území SR. Preto sa vzájomné majetkové vzťahy sporových strán spravujú právnym poriadkom
Slovenskej republiky. Na základe žalobcom tvrdených skutočností súd zistil, že zmenka bola vystavená
žalovaným dňa 19.05.2010 ako tzv. blankozmenka a mala povahu zabezpečovacej zmenky vo vzťahu
k spotrebiteľskému úveru.

14. V zmluve o úvere bol vyznačený účel použitia úveru: na zamestnanie. K tomuto súd uvádza, že
účel použitia úveru je nevyhnutným znakom posúdenia, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský
vzťah (§ 2 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. úč. do 30.11.2011). Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu
je známe, že v mnohých prípadoch činnosti veriteľa - Pohotovosť bol zaznačený účel poskytnutia
úveru bez vedomia dlžníka takým spôsobom, aby sa vylúčila právna úprava vzťahujúca sa na

spotrebiteľské vzťahy. žalovaná pred súdom potvrdila, že si úver brala na osobné účely a v čase
poskytnutia úveru bola dôchodkyňa, nepracovala. Veriteľa úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť
ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere to, že v zmluve o úvere uvedie účel, za ktorým sa
úver poskytuje - na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka. V prípadepochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ), v tomto prípade žalobca, čo znamená, že
aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy
(poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie dlžníka
a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti dlžníka vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má. Na žalovaného preto bolo treba nazerať ako na spotrebiteľku podľa O. z. a takto sa na neho
museli vzťahovať i všetky ustanovenia občianskeho práva v širšom slova zmysle.

15. Spotrebiteľský úver bol uzavretý medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. ako veriteľom na jednej
strane a žalovaným ako dlžníkom na strane druhej. Na zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníkom spolu
so zmluvou žalovaný podpísal zmenku, pričom z vykonaného dokazovania súd nezistil, či žalovaný si
bol vedomý následkov a právnej povahy inštitútu zmenky. Hoci je pravdou, že vo všeobecnosti platí
zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“, je treba povedať, že používanie zmeniek v bežnom styku v

spotrebiteľských vzťahoch nie je obvyklé a uplatnenie tejto zásady bez zohľadnenia okolností uzavretia
zmluvného vzťahu a podpísania zmenky by znamenalo neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k dlžníkovi -
spotrebiteľovi. Je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu, ako aj zabezpečení zmluvného záväzku
zmenkou,bolopovinnosťouveriteľaoboznámiťdlžníkastakýmtospôsobomzabezpečeniazáväzkového
vzťahu, ako aj s právnymi následkami, ktoré toto zabezpečenie pre dlžníka znamená. Z prejednávanej

veci, ako aj z iných obdobných sporov, je súdu známe, že veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. takýmto
spôsobom nepostupoval. Práve v dôsledku zneužitia inštitútu zmenky nebankovými subjektmi došlo k
zmene právnej úpravy pri používaní zmeniek v spotrebiteľskom vzťahu, kde s účinnosťou od 01. 01.
2011 došlo k zákazu použitia zmenky či už na splnenie dlhu, či na zabezpečenie plnenia dlhu zmenkou
(zák. č. 129/2010 Z. z.). Predmetná zmenka však bola vystavená v čase, kedy veriteľ bol oprávnený

prijať zmenku vystavenú dlžníkom na zabezpečenie svojho záväzku. Z obsahu listín exekučného spisu
súd zistil, že pôvodný veriteľ v žalobe pred rozhodcovským súdom tvrdil, že žalovaný si neplní svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu, čím sa jeho dlh stal splatným dňa 27.01.2011. Následne veriteľ
vyplnil zmenku dňa 18.02.2011 na základe Dohody o vyplnení zmenky a predložil ju žalovanému na
plnenie dňa 23.02.2011. Na zmenke predloženej súdu v tomto konaní je na rube zmenky vyznačený

prevod zmenky na žalobcu. K samotnej zmenke súd uvádza, že zmenka je cenným papierom vydaný
v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť mu v
mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku na nej určenú. Ide o záväzok priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. V tomto konkrétnom prípade došlo k vystaveniu tzv. blankozmenky, ktorá v
čase jej vystavenia bola zmenkou neúplnou a jej vystaveniu predchádzala Dohoda o vyplnení zmenky

obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach k Zmluve o úvere. Veriteľ v súlade s predmetnou dohodou
za dojednaných podmienok je oprávnený takúto zmenku doplniť o dojednané údaje, t. j. o dlžnú
sumu a splatnosť. V čase vystavenia blankozmenky preto nie je možné určiť, aká je skutočná výška
dlhu a ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý
v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek vystavenú zmenku na platenie označenej osobe

(v tomto prípade vystaviteľ zmenky - žalovaná) predložiť. Po predložení je potrebné zmenku bez
zbytočného omeškania zaplatiť, pretože sa stáva splatnou ihneď potom ako ju ten, komu je predložená,
uvidí (čl. I.§ 34 Zákona zmenkového a šekového). V tomto prípade sa jedná o zmenku splatnú na
videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového, t. j. jej splatnosť nastáva
v momente jej predloženia, pričom na zmenke bolo dojednané, že zmenku je možné predložiť na

platenie v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Z dokladov pripojeného exekučného spisu bolo zistené,
že veriteľ zmenku predložil dlžníkovi, t. j. žalovanej na zaplatenie v takto dojednanej lehote. V prípade
prevodu zmenky indosamentom nadobúda nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa právnym
nástupcom pôvodného veriteľa, ale len nadobúdateľom práv zo zmenky, to znamená, že na neho
neprechádzajú práva z pôvodného úverového vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala. Keďže predmetná

zmenka slúžila na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, súd neobmedzil posúdenie nároku žalobcu
len podľa Zákona zmenkového a šekového, ale prihliadal aj na právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov
za účelom zabezpečenia práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Oblasť spotrebiteľského práva
je špeciálna k všeobecnej úprave zmeniek v Zákone zmenkovom a šekovom. V čase vystavenia
zmenky bolo nevyhnutnosťou rešpektovať najmä citované znenie ustanovenia § 4 ods.6 zákona č.

258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Prispotrebiteľskomúveremohlabyťzmenkapoužitávzmysle
uvedeného zákonného ustanovenia len ako zabezpečovacia zmenka, čo v danom prípade splnené bolo.
Ďalšou podmienkou bolo, že zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istinyposkytnutého spotrebiteľského úveru. Z dokladov zabezpečených z exekučného spisu súd zistil, že
výška poskytnutého úveru bola 800,-- €, celkovo mal žalovaný veriteľovi vrátiť sumu 1.572,-- €. Žalobca
nevyčíslil, z čoho pozostáva vyplnená zmenková suma. Veriteľ pri tom vychádzal zrejme z dojednanej

Dohody o vyplnení zmenky, kde bolo dojednané, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, či už prvej
alebo druhej. Súd po preskúmaní Dohody o vyplnení zmenky potom konštatuje, že táto bola uzavretá
v rozpore so spotrebiteľským právom, najmä nezohľadňovala povinnosť podľa § 4 ods.6 zákona č.
258/2001 Z. z., čím došlo k porušeniu práv žalovaného ako účastníka zmluvného vzťahu - Zmluvy

o úvere, kde vystupoval ako spotrebiteľ. Tak ako Zmluva o úvere vrátane Všeobecných obchodných
podmienok, tak aj samotná zmenka, predstavujú tzv. formulárové listiny, ktorých výlučným tvorcom bol
veriteľ a dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, t.j. nejednalo sa o individuálne
dojednania. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a
VšeobecnépodmienkyvzmysleZmluvyoúveretvorianeoddeliteľnúsúčasťZmluvyoúvere,predstavuje
zmluvnú podmienku, ktorá podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska jej prijateľnosti. Hoci si je súd

vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, nie je možné v spotrebiteľských vzťahoch neprihliadať
na ich špecifické záujmy a postavenie. Súd je povinný „ex offo“ zabrániť zneužívaniu práv, kedy v
dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia strán výlučne
v neprospech niektorého účastníka zmenkového vzťahu, v tomto konkrétnom prípade žalovanej ako
dlžníka - spotrebiteľa. Takýto postup súdu je opodstatnený a v súlade s uvádzaným zjednocujúcim

stanoviskom Najvyššieho súdu SR, z ktorého súd uvádza:

15. I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

15.1. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

15.2. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16. Tu Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, sp .zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013 a sp. zn. I. ÚS 290/15
zo dňa 16. 9. 2015, ktoré riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa
konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov

a postavenia.

17. Ďalej súd poukazuje aj na ďalšie dôvody, ktoré žalobcovi musia byť známe, a ktoré sú uvádzané v
rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici (napr. rozsudok KS B. Bystrica č. k. 41Cob/28/2016
zo dňa 30. 06. 2016), ktorým bolo takéto hodnotenie Dohody o vyplnení zmenky posúdené zo strany

prvoinštančných súdov ako správne. V ďalšom druhoinštančný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že
obchodná spoločnosť Pohotovosť, ktorá zmenku pripravila ako veriteľ, mohla predkladať na podpis
zmenky„niena rad“tzv.rektazmenky,ktorýmbydošlokvylúčeniuindosáciezmenky,pretožeindosáciou
zmenky sa sťažuje postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, kedy pri uplatnení
námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom musel splniť podmienky podľa § 17 ods.1

Zákona zmenkového a šekového v znení účinnom do 22. 12. 2015 (až novelou Zákona zmenkového
a šekového zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23. 12. 2015 sa zaviedla úradná povinnosť
v príslušných konaniach o nárokoch zo zmenky súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou, prihliadať aj
na námietky, ktoré sú založené na vlastnom vzťahu medzi vystavovateľom zmenky a predošlýmimajiteľmi, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Takýto spôsob
vystavenia blankozmenky a vopred pripravená Dohoda o vyplnení zmenky vo Všeobecných obchodných
podmienkach vo vzťahu k spotrebiteľovi možno hodnotiť ako zneužitie práva zo strany veriteľa zo

spotrebiteľskej zmluvy. Preto možno konštatovať, že Dohoda o vyplnení zmenky je dohodou neplatnou
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore so zákonom, a to konkrétne s citovanými
ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože predstavujú zmluvnú podmienky
neprimeranú a teda neplatnú, ktorá spôsobuje výrazný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech dlžníka, ako aj v rozpore s ustanovením § 4 ods.6 zákona č. 258/201 Z. z. Súd

preto konštatuje, že predložená zmenka zjavne nebola vypísaná v súlade so zákonom, preto nemožno
žalobcovi priznať uplatnený nárok z takto predloženej zmenky. Súd preto žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

18. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., kedy súd priznáva náhradu trov
konania podľa pomeru úspechu vo veci. V tomto konkrétnom prípade bol plne úspešná žalovaný, ktorá si

náhradu trov konania nevyčíslila, zo spisu žiadne trovy nevyplynuli, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.