Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713218699
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713218699.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

HADVIČÁK s. r. o., ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36640522 , zastúpeného AK
PRESPERINOVA, s. r. o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi A. Ž., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. U.N. XXX/XX, XXX XX Q., občan SR, zastúpenému Advokátska kancelária UHAĽ s. r.
o.,Nám.SNP6/11,96001Zvolen,ozaplatenienáhradyškodyvovýške1.015,02EURspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny 1.015,02 EUR spolu s 5,5% ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy od 16. 07. 2014 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohoto rozhodnutia.

Súd návrh na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1.015,02 EUR od 09. 10.
2013 do 15. 07. 2014 z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohoto rozhodnutia osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsasvojímnávrhomdošlýmOkresnémusúduvoZvolenedomáhal,abysúdzaviazalodporcu
na zaplatenie 1.015,02 EUR spolu aj s 5,5% úrokom z omeškania od 09. 10. 2013 do zaplatenia ako

aj trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca bol zamestnancom navrhovateľa od 01. 01. 2013 do 21. 08.
2013.Pracovalakovodičmedzinárodnejkamiónovejdopravy(ďalejlenvodičMKD).Odporcaabsolvoval
navrhovateľom organizované povinné školenia, kde bol poučený v zmysle platných právnych predpisov
a oboznámený s internými predpismi navrhovateľa, konkr. ISO 9001:2008, ktorý predstavuje súbor
vnútorných predpisov navrhovateľa. Práva a povinnosti zamestnanca boli rozpracované vo vnútorných
predpisoch navrhovateľa. Podľa bodu 12.1.5 organizačného poriadku vodič MKD pri výkone svojej

práce sa musí riadiť pokynmi svojich nadriadených, pracovným poriadkom, organizačným poriadkom,
predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pravidlami cestnej premávky atď. Jednou zo
základných povinností zamestnanca je kontrolovať stav vozidla, jazdnej súpravy pred, počas a po
skončení cesty a prípadné poruchy hlásiť nadriadenému. Odporca bol v rámci svojich pracovných
úloh vo Švajčiarsku zastavený miestnou políciou a jeho vozidlo bolo podrobené cestnej kontrole. Bola
zistená nepovolená výška jazdnej súpravy a dve pneumatiky boli ojazdené. Za uvedené nedostatky bola
vyrubená pokuta vo výške 1.250,- CHF (1.015,02 EUR), ktorú navrhovateľ uhradil. Na základe vyššie

uvedených skutočností odporca zanedbal svoju povinnosť kontrolovať vozidlo pred ako aj počas jazdy
a o prípadných závadách či poruchách neinformoval nadriadeného pracovníka v dôsledku čoho vznikla
navrhovateľovi škoda, ktorú musel uhradiť. Na základe týchto skutočností zavineným porušením svojichpovinností pri plnení svojich pracovných úloh spôsobil navrhovateľovi škodu a preto žiadame, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie tejto škody.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 8Cpr/4/2013-104 dňa 27. 05. 2014, ktorým odporcu
zaviazal na zaplatenie vyššie uvedených súm s tým, že nakoľko odporca proti uvedenému platobnému
rozkazu podal odpor, platobný rozkaz sa v zmysle § 173 ods. 1 O. s. p. zrušuje a súd nariadil
pojednávanie.

Odporca v odpore uviedol skutočnosti, na základe ktorých potvrdil, že je pravdou, že mu bola uložená
pokuta vo Švajčiarsku a to za nedostatky jazdnej súpravy, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, avšak
vady on nespôsobil a zároveň ich nebolo možné zistiť alebo odstrániť. K jazdnej súprave bol najprv
dovezený na služobnom vozidle navrhovateľa do Nitry, skadiaľ vykonal prepravu do Nemecka a po
vykonaní tejto cesty následne vykonal cestu zo Slovenskej Ľupče do Švajčiarska. Po prevzatí vozidla
skontroloval jazdnú súpravu a vady nezistil. Vady na pneumatikách zistiť nemohol jednak pre miesto,

kde vozidlo prebral a jednak preto, že vady vonkajšou ohliadkou neboli zistiteľné. Taktiež predmetom
pokuty bola aj prekročená povolená výška súpravy, ktorú si nemal odporca ako skontrolovať a pre vadu
páčky na dvíhanie a spúšťanie hydrauliky ju nemohol ani upraviť. Túto vadu sa nepodarilo odstrániť ani
po návrate na Slovensko, keď bolo vozidlo dané do opravy. Podľa nich navrhovateľ neuviedol podmienky
pre vznik zodpovednosti za škodu a takto neuniesol dôkazné bremeno a žiadali návrh zamietnuť.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že nesúhlasia s
tvrdením odporcu, že odporca nemohol vady súpravy zistiť a nebolo ich možné ani odstrániť. S týmito
skutočnosťami navrhovateľ nesúhlasí a považuje ich za účelné a nedôvodné. Odporca uvedené vozidlo
prevzal v Nitre 08. 06. 2013 s tým, že v tento deň o 11.20 hod. odchádzal na služobnú cestu. Na

Slovensko sa vrátil 14. 06. 2013 s tým, že do záznamu z jazdy uviedol, že uniká vzduch z návesu a
neuviedol žiadnu inú závadu. Dňa 17. 06. 2013 odchádzal na nakládku tovaru do Ľupče a následne
o 13.30 hod. Odchádzal na služobnú cestu, pričom dňa 19. 06. 2014 bol kontrolovaný vo Švajčiarsku
(navrhovateľ tam síce uvádza dátumy 2014, avšak ide o zrejmú chybu, pretože sa jednalo o rok 2013).
Odporca tú skutočnosť, ktorú tvrdí, že nemal ako zistiť výšku návesu, to nie je pravda, pretože ak toto

by bola pravda, potom by úmyselne zatajil poruchu na návese, keďže do záznamu z jazdy uviedol
len únik vzduchu. Ak by uviedol aj túto chybu, bola by porucha odstránená pred jazdou. Čo sa týka
výšky návesu, vo vnútri na návese je na predných a zadných stĺpikoch vyznačená výška návesu.
Postup zamestnancov navrhovateľa pred, počas a aj po skončení prepravy upravujú interné predpisy,
s ktorými bol oboznámený. Podľa interného predpisu označeného ako P 01-09 preventívna údržba

je zamestnanec povinný skontrolovať vozidlo, zariadenia, či je pripravené k práci. Jednotlivé kroky
na vykonávanie preventívnej údržby sú popísané v „Manuále od výrobcu“ a v „Inštruktáži k obsluhe“.
Vodič je o každej kontrole povinný vykonať záznam na formulár F-30. Povinnosťou zamestnanca je
sledovať či sa neobjavujú prevádzkové závady, poruchy na vozidlách, zariadeniach alebo ich príznaky,
v prípade ich výskytu je povinný o nich ihneď informovať nadriadeného pracovníka. Odporca bol

zamestnancom navrhovateľa. Jeho povinnosťou bolo pri výkone svoje práce postupovať v súlade s
internými predpismi navrhovateľa s tým, že v dokumente označenom pracovná náplň, podpísanom
odporcom a navrhovateľom dňa 28. 12. 2012 sú stručne vymedzené povinnosti odporcu pri výkone jeho
práce, kde je okrem iného uvedeného, že odporca zodpovedá za technický stav vozidla, je povinný
nahlasovať jeho poruchy, servis a kontroly a zároveň je povinný dodržať pravidlá cestnej premávky.

Povinnosťou odporcu bolo teda skontrolovať vozidlo pred začatím, počas a po pracovnej ceste. Odporca
tieto povinnosti nesplnil dôsledkom čoho bolo uloženie pokuty.
Odporca si vzájomne odporuje, keď na jednej strane uvádza, že jazdnú súpravu skontroloval a vady
súpravy nezistil a na druhej strane uvádza dôvody, pre ktoré vady nemohol zistiť. K otázke prekročenia
povolenej výšky jazdnej súpravy doslovne uviedol, že nielenže výšku súpravy nemal ako skontrolovať,

ale pre vadu páčky na dvíhanie a spúšťanie hydrauliky ju nemal ako upraviť. Priznal teda, že výšku
jazdnej súpravy neskontroloval, zároveň uviedol vadu jazdnej súpravy, ktorú však do formulára F-30
nezapísal a ani nenahlásil svojmu nadriadenému, čo mal ako vadu, ktorú mala jazdná súprava do tohto
formulára uviesť. Odporca si vo svojom tvrdení odporuje aj tým, že na jednej strane poukazuje na to, že
vozidlo skontroloval a nemalo žiadne vady a na druhej strane uvádza, že výšku nemohol skontrolovať

a teda ju neskontroloval, čo zdôvodňoval vadou páčky na dvíhanie a spúšťanie hydrauliky, ktorú do
predpísaného formulára ako vadu jazdnej súpravy nezapísal, teda nie je zrejmé, či jazdná súprava túto
malú vadu mala v dobe pred začatím prepravy.Taktiež nám nie je zrejmé tvrdenie odporcu, že navrhovateľ neuviedol/nespomenul podmienky pre vznik
zodpovednosti za škodu a neuniesol dôkazné bremeno. V tomto smere chceme uviesť, že nám nie je
zrejmé, na základe akých skutočností odporca dospel k takémuto záveru. Nami podaný návrh spĺňa

všetky náležitosti, pričom zo skutočností jednoznačne vyplýva, že sú tu dané všetky podmienky pre
vznik zodpovednosti za škodu v zmysle príslušných pracovno-právnych predpisov. Na základe vyššie
uvedených skutočností navrhujeme, aby súd nášmu návrhu vyhovel.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Súd na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom
ako zamestnancom dňa 28. 12. 2012 zistil, že ako druh dojednanej práce podľa článku 2 sa uvádza vodič
motorovéhovozidlaprituzemskejamedzinárodnejpreprave.Začiatokpracovnéhopomeruvznikáod01.
01. 2013. Miestom výkonu je Banská Bystrica, Slovensko a európske štáty. Podľa článku 4 zamestnanec
naslužobnejcestevykonáprácupodľapokynovsvojhonadriadeného,ktorýhonaslužobnúcestuposlal.

Podľa článku 14 v prvom odstavci sa uvádza, že zamestnanec podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že
ho zamestnávateľ pred nástupom do zamestnania oboznámil ... s pracovným poriadkom, s právnymi
predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zaistenie bezpečnosti o ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať.

Na základe pracovnej náplni k pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 28. 12. 2012 bolo zistené, že
zamestnanec - odporca je okrem iného zodpovedný za technický stav vozidla, nahlasuje poruchy, servis
a kontroly, odovzdáva potrebnú dokumentáciu týkajúcu sa prepravy, ako aj dokumentáciu týkajúcu sa
záznamu z jazdy, dodržiava pravidlá cestnej premávky ako aj AETR pravidlami. Uvedená pracovná
náplň je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých každá strana obdrží po jednom a dodatky a zmeny

je možné robiť len v písomnej forme.

Na základe dohody o skončení pracovného pomeru bolo zistené, že dňa 02. 08. 2013 navrhovateľ ako
zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec uzatvorili dohodu, ktorou si dohodli skončenie pracovného
pomeru dňom 21. 08. 2013.

Na základe listiny označenej: výkaz o vzdelávaní, prezenčná listina F-02 s dátumom dňa 21. 12. 2012 o
09.00 hod. bolo zistené, že obsahom školenia okrem iných bolo aj oboznámenie s ISO 9001:2008, ďalej
BOZP, OP... . V rámci výkazu o vzdelávaní, prezenčná listina je uvedené aj meno odporcu a podpis.

Z organizačného poriadku navrhovateľa označeného RN 01-09 bolo zistené, že podľa článku 1 je
organizačný poriadok základnou normou, ktorá vymedzuje v rámci zriaďovacej listiny organizačnú
štruktúru a deľbu práce v spoločnosti. Je záväzný pre vedúcich a ostatných zamestnancov spoločnosti
a je základným predpisom pre spracovanie nadväzujúcich organizačných noriem. Podľa článku 8.1
rozsah povinností, zodpovedností a práv zamestnancov vyplýva z právnych a organizačných noriem

a príkazov nadriadeného. Každý pracovník má najmä tieto základné práva a povinnosti: podľa článku
8.1.1 Povinnosti - zodpovedať za včasné, čo najhospodárnejšie plnenie všetkých svojich povinností,
za neprekročenie svojej právomoci a za prípadnú škodu, ktorú svojim zavinením spôsobil spoločnosti
alebo svojim spolupracovníkom. Konkrétne povinnosti každého zamestnanca v rozsahu pôsobnosti a
zodpovednosti vykonávanej profesie sú obsahom popisov pracovných činností, ktoré sú spracované pre

každú jednotlivú funkciu.
Podľa článku 8.1.2 právom zamestnanca je požadovať vytvorenie pracovných podmienok, ktoré
umožňujú čo najlepší výkon práce a zabezpečujú ochranu zdravia pri práci, obdržať za vykonanú prácu
mzdu, byť oboznámený s príslušnými právnymi normami, organizačnými a technickými normami a inými
predpismi, ktoré majú vplyv na vykonanú prácu. Podľa článku 12.1.5 úlohou vodiča je podľa pokynov

vykonávať jemu pridelenú prácu, svedomite, riadne atď. Zodpovedá za technický stav vozidla, nahlasuje
poruchy, servis a kontroly, striktne dodržiava pravidlá cestnej premávky ako aj AETR pravidlá.

Súd z pracovného poriadku označeného ako RN 02-09 zo dňa 01. 08. 2009 zistil, že podľa článku
1 pracovný poriadok je základnou organizačnou normou zamestnávateľa. Vymedzuje pracovnoprávne

vzťahy zamestnávateľa so zamestnancom. Základný účel pracovného poriadku je bližšie rozviesť
niektoré ustanovenia zákonníka práce, konkretizovať pracovnoprávne vzťahy v súlade so všeobecnými
záväznými predpismi. Je vydaný s cieľom riešenia pracovnoprávnych zásad a zásad dodržiavania
pracovnej disciplíny spoločnosti ako i dobrých vzájomných vzťahov.Podľa článku 3 pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých zamestnancov,
ktorí pri nástupe do zamestnania a následne pri podpise pracovnej zmluvy svojim podpisom potvrdia
oboznámenieasúhlasspracovnýmporiadkom.Podľačlánku4.2odstavec5prinástupedozamestnanie

je zamestnanec priamym nadriadeným oboznámený s pracovným poriadkom, s predpismi ochrany a
bezpečnosti práce a požiarnej ochrany, s predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú a s
ustanoveniami upravujúcimi zákaz diskriminácie a s povinnosťou rešpektovať prijatú kultúru organizácie
podľa požiadaviek STN ISO 9001:2009. Podľa článku 6 Všeobecné práva a povinnosti zamestnancov je
okrem iného povinnosť zamestnanca dodržiavať pracovnú a technologickú disciplínu a predpisy BOZP,

PO a STN.

Súd z dokumentu označeného Preventívna údržba, P 01 - 09 zistil, že podľa článku 1 účelom
tohto pracovného pokynu je popis spôsobu prevádzania preventívnej údržby v spoločnosti. Cieľom
je predchádzať závadám vozidiel z vozového parku a ostatných zariadení, ktoré spoločnosť využíva
pri svojej činnosti. Snahou je minimalizovať straty vzniknuté poruchami týchto zariadení a vozidiel.

Súčasťou preventívnej údržby je udržiavanie poriadku na pracovisku. Podľa bodu 5 základná
preventívna údržba pred zahájením práce je, že každý zamestnanec je povinný skontrolovať vozidlo či
je - sú pripravené a schopné ku práci. Vodič vykoná záznam vo formulári „F30“ kontrola pred, počas a
po jazde. Je povinný pri práci sledovať či sa neobjavujú prevádzkové závady a poruchy na vozidlách,
zariadeniach alebo ich príznaky. V prípade výskytu prevádzkových závad, porúch alebo ich príznakov

je zamestnanec povinný ihneď informovať nadriadeného pracovníka.

Podľa dokumentu označeného Základné pokyny pre vodiča MKD označeného ako P 03-09 podľa článku
1 účelom tohto pokynu je popis základných činností, ktoré je vodič MKD povinný dodržiavať pred a počas
výkonu pracovnej cesty, na ktorú bol vyslaný ako aj činnosti, ktoré je povinný zabezpečiť po návrate z

tejto pracovnej cesty. Podľa bodu 5 pred nástupom na pracovnú cestu je vodič MKD povinný vykonať a
zaznamenať kontrolu vozidla podľa formulára „F-30“ Kontrola vozidla pred, počas a po jazde... . Počas
trvania pracovnej cesty je vodič MKD povinný vykonávať vizuálnu kontrolu, najmä presvedčiť sa či sú v
poriadku pneumatiky, osvetlenie vozidla ako aj uloženie a upevnenie nákladu... .
Po návrate z pracovnej cesty vodič uzavrie formulár „F-30“.

Súd na základe listu vystaveného Kantonspolizei Centrum pre ťažkú nákladnú dopravu bolo zistené, že
firma Hadvičák s. r. o. dňa 19. 06. 2013, meno šoféra Ž. A. dostala pokutu 1.250 CHF napísané rukou
rovná sa 1.015,02 EUR.

Súd z vyjadrenia odporcu na pojednávaní zistil, že on bol k autu privezený v Nitre, keď si ho šiel prevziať
a išiel do Nemecka. Keď sa vrátil domov, naložil tovar v Slovenskej Ľupči a potom išiel do Švajčiarska.
Vo Švajčiarsku sa robila kontrola všetkých áut, robil to policajt baterkou, pričom uvedené pneumatiky
boli zdraté až do kordu a auto bolo dané na zdvihák. Čo sa týka výšky automobilu, on vedel, že vo
Švajčiarsku môže byť maximálna výška 4 metre, pričom toto auto presiahlo asi 6 cm nad 4 metre.

Uvedenú skutočnosť si on nemal ako skontrolovať. Čo sa týka pneumatík, tieto boli zdraté až do kordu a
podľa neho tieto pneumatiky boli na aute zodraté už minimálne pol roka, pričom toto si mali všimnúť iní
šoféri, resp. garážmajster. V čase, keď bol vo Švajčiarsku, tak volal s pánom R., ktorý je garážmajstrom a
tentomuhovoril,abyuvedenýnáveszdvihol,tentosanedalzdvihnúť.Ďalšíšofér,ktorýstýmto návesom
išiel do Nemecka povedal, že hydraulika nebola opravená. Išlo o starší typ návesu a čo sa týka merania

výšky návesu, tak tam by mala byť nalepená fólia. Z dôvodu, že ide o staršie vozidlo, táto bola už zodratá
a nedala sa podľa tohto skontrolovať výška vozidla. Poukázal na to, že ktokoľvek iný by išiel s týmto
vozidlom, tak sa mu stane to isté čo jemu.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu na pojednávaní zistil, že škoda tak ako je to stanovené,

túto je povinný preukázať žalobca, toto zo strany žalobcu nebolo preukázané. Poukazuje na to, že nevie
sa dostať k príčinnej súvislosti, pretože nevie zistiť akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi pokutou, ktorá
bola uložená a tým kvôli čomu bola uložená, pretože tam tá príčinná súvislosť na strane zamestnanca
v žiadnom prípade nemôže byť. Pokuta, ktorá bola uložená, nebola uložená za to, že odporca išiel do
Švajčiarska si plniť svoje povinnosti, ale bola uložená za to, že na vozidle sa nachádzali poškodené

pneumatiky a náves prekročil výšku. Táto pokuta by bola uložená tak na Slovensku ako aj vo Švajčiarsku
a takéto vozidlo nebolo spôsobilé ani na jazdu do Nitry, ani do Slovenskej Ľupče. Ďalej poukazuje na
otázku zavinenia, či vôbec je tu naplnená nedbanlivosť, či je tu naplnený úmysel, ak odporca objektívne
nemohol zistiť závady, ktoré sa na vozidle nachádzali a takéto vozidlo, dokonca s týmito závadamijazdilo aj predtým. Takéto závady podľa neho nemá zisťovať vodič, ale tieto má zisťovať zodpovedná
osoba garážmajster, ktorá má vozidlo kontrolovať. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom
zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia

života, zdravia, majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Podľa neho
tu neboli vytvorené pracovné podmienky a bohužiaľ postup zamestnávateľa bol zlý a pravdepodobne
takto to fungovalo normálne a toto má byť teraz na úkor odporcu. Čo sa týka interných predpisov, ktoré
boli vlastne pripojené k spisu, chýbajú tam niektoré veci, napr. je tam nejaký formulár 30, ktorý som
nenašiel a ktorý má teda vysvetľovať niečo ako sa prehliada vozidlo. On nenašiel žiadne porušenie

interných predpisov u odporcu. Poukazuje na to, že tá príčinná súvislosť, tá pokuta, by bola daná tak
či tak, ktorýkoľvek šofér by sedel v tom vozidle, tak by ju dostal, ak by to zistili na Slovensku alebo
v ktoromkoľvek inom štáte Európskej únie. V zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec
zodpovedá za škodu zamestnávateľovi, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení úloh.
Keďže, tak ako to uviedol zamestnanec, vykonal obhliadku takú, akú bol schopný vykonať pri preberaní
vozidla v Nitre, takisto si obhliadol vozidlo po tom, keď cestoval do Švajčiarska, okrem toho nemal vôbec

akokoľvek predpokladať, že by počas víkendu, keď vozidlo vlastne bolo v prevádzke zamestnávateľa
a kde pravdepodobne zodpovedná osoba ho mala kontrolovať pred ďalšou jazdou, že by malo dôjsť
k nejakej zmene, alebo že by sa mala zvýšiť výška návesu alebo zmeniť alebo ťažko dôjsť k zodratiu
pneumatík v priebehu dvoch alebo troch týždňov, tak si myslím, že neexistuje, aby mohla byť uložená
zodpovednosť zamestnancovi. Musí tu ísť o priamu súvislosť. Právny zástupca tu poukazuje aj na

rozhodnutie RII/1992, pričom poukazuje na to, že ide o český judikát a potom ešte na ďalší český judikát
zo dňa 21. 02. 2002 č. 21Cdo 300/2001. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žiadajú, aby súd
žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) zamestnanec zodpovedá
zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie
okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, ktorú predpokladá § 179 ods. 1 Zákonníka práce, podľa
ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Súd na § 120 ods. 1 a 3 O. s. p. poukazuje z toho dôvodu, že súd vykoná dokazovanie len v tom
rozsahu, ktoré je potrebné na zistenie skutkového stavu v zmysle hmotnoprávnych predpisov t. j. na
preukázanie, či je návrh odôvodnený resp. nie. Čo sa týka § 120 ods. 3 O. s. p. súd si môže osvojiť
skutkové zistenia. Na základe tejto skutočnosti nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľ a
odporca mali uzatvorený pracovnoprávny vzťah, kde odporca ako zamestnanec pri ceste na motorovom

vozidle navrhovateľa vykonával cestu a bola mu uložená pokuta vo výške 1.015,02 EUR prepočítané zo
švajčiarskych frankov v sume 1.250,-. Zároveň súd vykonal len tie dôkazy, ktoré považoval za potrebné
v tomto konaní vykonať a preto dôkazy, ktoré boli navrhnuté, či už právnym zástupcom navrhovateľa
resp. odporcu, tieto nevykonal, pretože neboli potrebné pre rozhodnutie súdu a ich vykonanie by nemalo
vplyv na právne posúdenie veci.

Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu predpokladá vznik škody, porušenie právnej
povinnosti, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, zavinenie,
existenciu pracovného pomeru a že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh.Na základe tejto skutočnosti ide o také prípady zodpovednosti za škodu, ktoré vznikli zavineným
porušením zodpovednosti zamestnanca pri plnení jeho pracovných úloh alebo priamej súvislosti s
ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Zamestnávateľ je v týchto prípadoch povinný

preukázať jednak vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca a aj zavinenie a príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. V zmysle uvedeného súd poukazuje, že čo sa týka
vzniku škody, táto bola preukázaná tou skutočnosťou, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná a to, že
odporca ako vodič zamestnaný u navrhovateľa dostal pokutu pri vykonávaní cesty pre zamestnávateľa
vo Švajčiarsku vo výške 1.015,02 EUR. V tomto prípade je teda škoda ujmou, ktorá je vyjadriteľná v

peniazochaideoskutočnúškodu,ktoráspočívavzmenšenímajetkupoškodenéhot.j.navrhovateľa.Čo
sa týka porušenia právnej povinnosti, ide o konanie, resp. inú činnosť, ktorá je v rozpore s objektívnym
právom. Uvedené konanie môže spočívať aj v tzv. nekonaní, ako to bolo v tomto prípade a to tým
spôsobom, že ako navrhovateľ preukázal, že jednou z povinností odporcu ako zamestnanca - šoféra
bolo pred jazdou, počas jazdy a aj po nej upozorniť svojho zamestnávateľa na vady, ktoré by mohlo mať
motorové vozidlo s tým, že tento tak neurobil. Uvedená povinnosť odporcovi vyplývala z pracovného

poriadku, ako aj z organizačného poriadku a pracovnej náplne. Konkrétne v článku 14 pracovnej zmluvy
je uvedené, že zamestnanec podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že ho zamestnávateľ pred nástupom
do zamestnania oboznámil s právami a povinnosťami, ktoré pre neho z pracovnej zmluvy vyplývajú,
s pracovnými podmienkami, mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonať, oboznámil ho s
pracovným poriadkom a právnymi predpismi...

Čo sa týka odporcu, mal priamo v pracovnej náplni, ktorú podpísal dňa 28. 12. 2012 uvedené, že
zodpovedá za technický stav vozidla, nahlasuje poruchy, servis a kontroly. V zmysle organizačného
poriadku, s ktorým bol odporca ako zamestnanec oboznámený, bol podľa strany 15, na ktorej
sa nachádza bod 12.1.5 úlohou vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy je podľa pokynov
zamestnávateľa vykonávať jemu pridelenú prácu ... a okrem iného sa tam uvádza, že zodpovedá aj

za technický stav vozidla, nahlasuje poruchy, servis a kontroly, a striktne dodržiava pravidlá cestnej
premávky.
Taktiež uvedená povinnosť sa priamo nachádza aj v pracovnom poriadku, s ktorým podľa jeho podpisu
bol oboznámený tak , ako je to uvedené v článku 14 pracovnej zmluvy, pričom v samotnom pracovnom
poriadku podľa bodu 4.2 ods. 5 sa uvádza, že pri nástupe do zamestnania je zamestnanec priamym

nadriadeným oboznámený s pracovným poriadkom, s predpismi ochrany bezpečnosti ... .
Zároveň v uvedenom pracovnom poriadku na strane 11 sa nachádza, že bude dodržiavať pracovnú a
technologickú disciplínu, predpisy BOZP, PO a STN ISO 9001:2009 a zároveň zodpovedať za škodu
spôsobenú zamestnávateľovi porušením povinností pri plnení pracovných úloh.

V rámci vnútorného predpisu navrhovateľa pod názvom „Preventívna údržba“ označeného ako P 01-09
v zmysle bodu 5 na strane 4 tohto predpisu je uvedené, že pred zahájením práce každý zamestnanec
je povinný skontrolovať vozidlo, zariadenia či sú pripojené a schopné k práci a posledná veta, že vodič
vykoná záznam vo formulári F30 a to je kontrola pred, počas a po jazde.

Na základe vnútorného predpisu „Základné pokyny pre vodiča MKD“ označený ako P 03-09 bol vodič
povinný podľa článku 5 pred nástupom na pracovnú cestu vykonať a zaznamenať kontrolu vozidla podľa
formulára F30 - Kontrola vozidla pred, počas a po jazde.

Súd na základe uvedených skutočností mal preukázané, že odporca tieto pokyny zamestnávateľa

nesplnil, resp. nesplnil ich v takom rozsahu, aby nevznikla škoda. Na základe toho, že odporca nekonal
tak, ako konať mal t. j. svojou nečinnosťou spôsobil to, že nenahlásil uvedené závady t. j., že vozidlo je
vyššie ako je povolené vo Švajčiarsku a že má zodraté gumy, spôsobil tú skutočnosť, že navrhovateľovi
bola daná pokuta vo Švajčiarsku za tieto nedostatky.
Zo samotného pojmu zavinenia, tak ako sa to vníma v rámci právneho posúdenia, zavinenie môže

spočívať buď vo forme úmyslu, nedbanlivosti, ale aj taktiež konania resp. nekonania, z ktorého, keď mal
niekto niečo konať a nekonal, tak týmto nekonaním spôsobil zavinenie.

Súd na základe tej skutočnosti, ktorú vyššie uviedol, má za to, že odporca tým, že navrhovateľovi
neoznámil dané závady, ktoré sa nachádzali na návese tým, že boli ojazdené pneumatiky a že bol

vyšší, spôsobil že mu bola udelená pokuta. Neobstojí tvrdenie, na ktorom odporca založil svoju obranu,
že takúto kontrolu on vykonať nemohol z toho dôvodu, že vo svojej výpovedi sám poukázal, že tie
pneumatiky boli zdraté úplne, že na takých pneumatikách sa minimálne pol roka muselo jazdiť a že totosa mu nemohlo stať pri tejto ceste. Súd na toto preto poukazuje, že ak uvedené pneumatiky boli zdraté
oveľa dlhšiu dobu, tak musela byť takáto skutočnosť viditeľná na pohľad, keď auto preberal.

Iná by bola skutočnosť, keby tieto pneumatiky boli napr. zdraté len o jeden milimeter viac ako je povolená
norma vo Švajčiarsku, resp. v inej krajine, pretože by takéto konanie súd vyhodnotil s tým, že takto
zodratá pneumatika pod normu o 1 mm nemusela byť viditeľná voľným okom a toto si nemusel samotný
vodič uvedomiť, avšak tak, ako on poukázal uvedené pneumatiky boli úplne zdraté a toto muselo byť
viditeľné.

Čo sa týka poukazovania na to, že preberal auto v Nitre a nemohol si všimnúť vady, toto súd nepovažuje
za neopodstatnené, pretože podľa záznamu uvedené auto si mal preberať o 11.20 hod. t. j. úplne cez
deň, kedy uvedené pneumatiky mohol vidieť a okrem toho on potom vykonal cestu do Nemecka a späť
a zo Slovenskej Ľupče následne išiel do Švajčiarska, teda niekoľko dní počas dňa si mohol uvedený
nedostatok všimnúť a nahlásiť zamestnávateľovi. Aj zo Slovenskej Ľupče si auto preberal cez deň o

13.30 hod.
Povinnosť kontrolovať či sú pneumatiky v poriadku je uvedená aj „doslovne“ v základných pokynoch pre
vodiča MKD, tak ako na to súd poukázal na strane 5 ods. 5 tohto rozsudku
Čo sa týka pokuty, ktorá bola uložená za to, že náves presahoval maximálne povolenú výšku, súd tu
opätovne poukazuje na to, že odporca sám uviedol, že uvedenú výšku vozidla nemohol zistiť z toho

dôvodu, že ide o starší typ návesu s tým, že na meranie výšky návesu je tam nalepená fólia a táto z
dôvodu, že išlo o starší typ návesu, bola zodratá. Odporca taktiež nepreukázal, že by na túto skutočnosť
upozornil zamestnávateľa. Súd v prípade, ak by mal preukázané, že odporca oznámil zamestnávateľovi
- navrhovateľovi, že ho na skutočnosť, že nevie zmerať výšku návesu upozornil, a napriek tomu by ho
zamestnávateľ poslal na cestu, v tomto prípade by nezodpovedal za pokutu, ktorá by mu bola udelená

v prípade prekročenia maximálne povolenej výšky návesu, avšak on svojho zamestnávateľa na toto
žiadnym spôsobom neupozornil.

Čo sa týka samotného školenia a poukazovania na to, že keď bol odporca školený, že sa hovorilo o
kapustnici atď., súd takúto obranu považuje za účelovú, pretože odporca svojim podpisom sám uviedol,

že sa oboznámil s pracovným poriadkom, právnymi predpismi atď. a to v zmysle článku 14 pracovnej
zmluvyataktiežvzmyslepracovnejnáplnezktorejmuvyplývalazodpovednosťzatechnickýstavvozidla
a nahlasovanie porúch, servisu a iných potrebných kontrol. Na základe týchto skutočností je teda jeho
tvrdenie len účelové, pretože samotný odporca sa podpísal na prezenčnú listinu dňa 21. 12. 2012 Výkaz
o vzdelávaní a tieto povinnosti mu vyplývajú aj z pracovnej zmluvy a pracovnej náplne.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu odporcu vo veci
poukazovania na nejaké formuláre F30 alebo nejaké vyplňovanie nejakých takýchto formulárov o
spôsobe cesty, tak odporca o týchto formulároch vedel a bol povinný ich vyplňovať, tak ako mu to
vyplývalo z vyššie uvedených dôkazov, pretože s týmto bol oboznámený, pričom priamym dôkazom

o tom, že takýto formulár aj vyplnil bolo to, že odporca po vykonaní jazdy do Nemecka a späť, teda
pred jazdou do Švajčiarska, sám uviedol, že z automobilu uniká vzduch z návesu a žiadnu inú
závadu neuviedol. Uvedená skutočnosť bola tvrdená vo vyjadrení navrhovateľa k odporu, ktoré bolo
súdu doručené dňa 16. 09. 2014 s tým, že uvedené tvrdenie odporcom nebolo žiadnym spôsobom
spochybnené, že by on takúto závadu nehlásil a že by nevyplnil takýto záznam. Preto súd uvedené

tvrdenie považuje len za účelové.

Súd len okrajovo musí poukázať aj na tú skutočnosť, na ktorú poukazuje právny zástupca odporcu vo
svojom vyjadrení na pojednávaní a to, že on nevidí žiaden súvis so vznikom škody a konaním odporcu,
pretože podľa neho odporca si plnil len svoje pracovné povinnosti. K tomuto súd musí poukázať, že

súd tu vidí príčinnú súvislosť v tom, že ak by odporca upozornil navrhovateľa na to, že na uvedenom
návese sú zodraté pneumatiky, pričom uvedenú závadu on musel zistiť, pretože tento náves si preberal
jednak z Nitry a to v čase obedu, teda za dobrej viditeľnosti, taktiež zo Slovenskej Ľupče, taktiež v čase
obedu za dobrej viditeľnosti a okrem toho na takéto vady je povinný upozorniť aj počas cesty, tak by ho
navrhovateľ na takúto cestu nemal poslať. Taktiež by ho nemal poslať na takúto cestu ani v prípade,

ak by ho upozornil na skutočnosť, že uvedený náves presahuje maximálnu povolenú výšku v zmysle
predpisov tej ktorej krajiny. Z tohto dôvodu, ak by odporca na tieto skutočnosti navrhovateľa upozornil,
tak by navrhovateľ odporcu nemal na takúto cestu vyslať. V opačnom prípade, ak by ho aj napriek jeho
upozorneniu, že sú technické závady, ako napr. zodraté pneumatiky, prevyšujúca výška návesu resp.iné závady, ktoré by odporca nahlásil, vyslal na cestu a bola by mu pre tieto konkrétne závady udelená
pokuta, v takomto prípade by odporca za takúto pokutu nezodpovedal a teda nebol by tu dôvod jeho
zodpovednosti za škodu, pretože jeho konaním nedošlo k porušeniu predpisov, na ktorých dodržiavanie

sa on zaviazal a preto by nebola naplnená jedna z podmienok zodpovednosti za škodu. Nakoľko on
však toto neurobil, resp. súd nemal preukázané, že by na tieto vady upozornil, tak ako to predpokladá
pracovná náplň, pracovná zmluva a ostatné predpisy, ku ktorých dodržiavaniu sa odporca zaviazal,
došlo zo strany odporcu k porušeniu týchto predpisov a preto súd má za to, že je zodpovedný za škodu.
Preto podľa súdu stačilo k tomu, aby odporca bol v konaní úspešný preukázať len tú skutočnosť, že na

uvedené závady on poukázal a napriek takto poukázaným závadám ho navrhovateľ vyslal na cestu, na
ktorej by mu bola udelená pokuta. Vzhľadom na uvedené je tiež úplne bezpredmetné poukazovanie na
to, že niekto vykonal cestu pred ním alebo po ňom a na návese boli tieto isté závady, pretože toto sa
netýka odporcu, ale by sa to týkalo toho jednotlivého zamestnanca, ktorý by bol na takúto cestu vyslaný a
ktorý má taktiež povinnosť nahlásiť takéto vady a musí si byť vedomý toho, že v prípade ak to nenahlási,
bude zodpovedný za prípadné sankcie v rámci zodpovednosti za škodu podľa zákonníka práce.

Čo sa týka nevykonania dôkazov, ktoré žiadal či už právny zástupca navrhovateľa a to vypočuť svedkov,
ktorí by sa vedeli vyjadriť ku školeniam odporcu a okolnostiam preberania vozidla v Nitre, resp. zo strany
právneho zástupcu odporcu, aby bol vypočutý vodič, ktorý predtým auto šoféroval, za účelom, aby bolo
zistené kto uvedený náves zdvihol nad povolenú výšku 4 metre a tiež vypočuť vodiča, ktorý si uvedený

náves zobral po tej ceste, ktorú vykonával odporca, čiže po ceste do Švajčiarska, a následnej oprave,
kedy sa mala opravovať hydraulika motorového vozidla, súd vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za
potrebné.
Čo sa týka vykonania dôkazu výsluch svedkov, ktorí mali preukázať školenie a okolnosti školenia
odporcu, súd toto nepovažoval preto za potrebné z dôvodu, že odporca sa s organizačným poriadkom a

inými predpismi oboznámil pred nástupom do zamestnania, toto bolo uvedené v pracovnej zmluve medzi
navrhovateľom a odporcom a taktiež aj v pracovnej náplni z čoho vyplývala povinnosť zodpovednosti za
technický stav vozidla, nahlasovanie poruchy, servis, kontroly a tiež striktne dodržiavať pravidlá cestnej
premávky. Na základe tejto skutočnosti teda súd nepovažoval za potrebné vypočuť týchto svedkov.
Čo sa týka svedkov, ktorých navrhoval vypočuť právny zástupca odporcu a to, že bolo potrebné vypočuť

šoféra, ktorý bol na uvedenom motorovom vozidle, resp. s uvedeným návesom pred odporcom a
vypočutie vodiča, ktorý vykonával cestu s týmto návesom po odporcovi a po oprave, súd nepovažoval za
potrebné z toho dôvodu, že či by účastníci potvrdili, že uvedený náves mal poruchu hydrauliky resp. nie,
taktiež či by povedali, že uvedené pneumatiky boli zodraté, resp. nie, toto nič nemení na skutočnosti, že
uvedená pokuta bola udelená vtedy, keď s uvedeným návesom vykonával cestu odporca. Nie je preto

možné poukázať napr. na takú skutočnosť, že ktokoľvek by bol s tým návesom išiel, tak by uvedenú
pokutu dostal, pretože každému vyplývala povinnosť tieto vady nahlásiť a to , že to neurobil odporca,
nemôže byť predsa na ťarchu navrhovateľovi, resp. odporca sa nesprávne domnieva, že by ho to zbavilo
zodpovednosti tým, že s takýmto návesom chodili aj iní vodiči.
Čo sa týka objasnenia skutočnosti z akého dôvodu bol náves zdvihnutý nad výšku 4 m, uvedená

skutočnosť je právne relevantná v rámci rozhodnutia tohto sporu, pretože odporca bol povinný zmerať
výšku návesu s tým, že tak ako keďže on uvádza, že toto sa urobiť nedalo, stačilo, aby nahlásil
navrhovateľovi, že to nie je možné z dôvodu, že merač, ktorý uvedenú výšku ukazuje je zodratý a v tom
prípade by súd uznal takéto argumenty za dôvodné a odporcu by nezaväzoval k náhrade takejto škody,
ktorá by vznikla prípadnou pokutou. Na základe týchto skutočností súd uvedené dôkazy nevykonal.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Čo sa týka úrokov z
omeškania, tieto súd priznal od 16. 07. 2014 t. j. dňom nasledujúcim, kedy bol odporcovi doručený
platobný rozkaz, ktorý mu bol doručený dňa 15. 07. 2014. Na túto skutočnosť súd poukazuje kvôli tomu,
že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal z akého dôvodu si uplatnil úroky od 09. 10. 2013, t. j. nazáklade akej skutočnosti alebo od akej skutočnosti sa má dlh odporcu považovať za splatný. Na základe
tohto súd teda tieto úroky mu priznal až tým dňom, kedy sa odporca prvýkrát dozvedel, že navrhovateľ
si uplatnil uvedenú sumu na súde a to na základe doručeného platobného rozkazu a preto v časti o

zaplatenie úrokov od 09. 10. 2013 do 15. 07. 2014 návrh zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 120 ods. 1, 3 zák. č.99/1963 Zb.
§ 132 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 179 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočnostíd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).