Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713218699
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713218699.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: HADVIČÁK s. r.
o., ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 640 522, zastúpeného AK PRESPERINOVA, s. r. o., Nám.
SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. U. XXX/XX, XXX
XX Q., občan SR, zastúpenému Advokátska kancelária UHAĽ s. r. o., Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01

Zvolen, o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.015,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 19. 11. 2014, č. k. 8Cpr/4/2013 - 137, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny 1.015,02 EUR spolu s 5,5% ročným

úrokom z omeškania z tejto sumy od 16. 07. 2014 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohoto rozhodnutia.

Súd návrh na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1.015,02 EUR od 09. 10.
2013 do 15. 07. 2014 z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohoto rozhodnutia osobitným uznesením.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že
žaloba žalobcu je dôvodná. Poukázal na skutočnosť, ktorú predpokladá § 179 ods. 1 Zákonníka práce,
podľa ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným
porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Medzi účastníkmi

konania nebolo sporné, že žalobca a žalovaný mali uzatvorený pracovnoprávny vzťah, kde žalovaný
ako zamestnanec pri ceste na motorovom vozidle žalobcu vykonával cestu a bola mu uložená pokuta vo
výške 1 015,02 eur prepočítané zo švajčiarskych fankov v sume 1 250,-. Čo sa týka vzniku škody, táto
bola preukázaná tou skutočnosťou, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, a to, že žalovaný ako vodič
zamestnaný u žalobcu dostal pokutu pri vykonávaní cesty pre zamestnávateľa vo H. vo výške 1 015,02
eur. V tomto prípade je teda škoda ujmou, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a ide o skutočnú škodu, ktorá

spočíva v zmenšení majetku poškodeného, t. j. žalobcu. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti, ide o
konanie, resp. inú činnosť, ktorá je v rozpore s objektívnym právom. Uvedené konanie môže spočívať
aj v tzv. nekonaní, ako to bolo v tomto prípade, a to tým spôsobom, že žalobca preukázal, že jednou z
povinností žalovaného ako zamestnanca - šoféra, bolo pred jazdou, počas jazdy a aj po nej upozorniť
svojho zamestnávateľa na vady, ktoré by mohlo mať motorové vozidlo s tým, že tento tak neurobil.
Uvedená povinnosť žalovanému vyplývala z pracovného poriadku, ako aj z organizačného poriadku a

pracovnej náplne. Súd mal preukázané, že žalovaný pokyny zamestnávateľa nesplnil, resp. nesplnil
ich v takom rozsahu, aby nevznikla škoda. Žalovaný svojou nečinnosťou spôsobil to, že nenahlásilzávady, t. j. že vozidlo je vyššie ako je povolené vo H. a že má zodraté gumy, čím spôsobil tú skutočnosť,
že žalobcovi bola daná pokuta vo H. za tieto nedostatky. Súd zároveň priznal žalobcovi aj právo na
zaplatenie úrokov z omeškania, a to od 16. 07. 2014, t. j. dňom nasledujúcim, kedy bolo žalovanému

doručený platobný rozkaz, ktorý mu bol doručený dňa 15. 07. 2014. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal z akého dôvodu si uplatnil úroky od 09. 10. 2013, t. j. na základe akej skutočnosti alebo
od akej skutočnosti sa má dlh žalovaného považovať za splatný. Na základe toho súd teda tieto úroky
priznalžalobcoviažtýmdňom,kedysažalovanýprvýkrátdozvedel,žežalobcasiuplatniluvedenúsumu
na súde, a to na základe doručeného platobného rozkazu, a preto v časti o zaplatenie úrokov od 09. 10.

2013 do 15. 07. 2014 žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.
s. p. s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Žiadal, rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie. Namietal, že nárok uplatnený žalobcom ako zamestnávateľom, predstavuje
postoj zamestnávateľa, ktorý je okrem iného aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože zamestnávateľ

voči nemu v tomto spore uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý mu vznikol z titulu nevytvorenia
riadnych podmienok pre výkon práce a len jeho zavinením. Preto je nespravodlivé a nezákonné, ak
šikanóznym spôsobom sa zamestnávateľ snaží preniesť svoju zodpovednosť na žalovaného. Preto
apeluje na odvolací súd, aby zvlášť starostlivo prihliadal na okolnosti tohto sporu a na slabšie postavenie
žalovaného oproti zamestnávateľovi pri výkone práce, ktorú pre neho vykonával. Ďalej namietal, že

súd splnenie podmienok na náhradu škody nesprávne posúdil. Žalovaný nepopiera, že žalobcovi
vznikla škoda. Túto škodu však nespôsobil žalovaný, pretože táto škoda by vznikla aj bez jeho
pričinenia. Nebol naplnený ani druhý predpoklad, a to porušenie právnej povinnosti. Poukázal na
to, že v prvom rade ani nepoškodil fólie na meranie výšky návesu, ani nepoškodil páku hydrauliky
na dvíhanie návesu, ani nezvýšil výšku návesu, ani nepoškodil (nezodral) pneumatiky. Kto to urobil

je žalovanému neznáme, ako dlho táto porucha trvala, je tiež žalovanému neznáme. Keď na túto
skutočnosť žiadal vypočuť svedkov, súd ich výsluch zamietol. Mená svedkov pozná len zamestnávateľ
a musí ich mať v záznamoch, takže konkrétne mená žalovaný uviesť nemohol, len označiť, kedy s autom
jazdili. Súd vôbec neuviedol, akú povinnosť zamestnanca mal žalovaný v zmysle právnych predpisov
porušiť. Žiaden zo súdom uvádzaných vnútorných predpisov zamestnávateľa žalovanému neukladá,

ako má kontrolovať pneumatiky, pričom inú kontrolu (kontrolu výšky návesu, páčky na úpravu výšky
návesu, či kontrolu fólií na meranie výšky návesu) mu uvedené predpisy ani neukladajú. Neprevádzkuje
servis, aby mohol auto kontrolovať podľa svojej ľubovôle. Naopak zamestnávateľ disponuje priestormi
a personálom, ktorý zabezpečuje a má zabezpečovať prevádzkyschopnosť jemu patriacich vozidiel.
Žalovaný pokladá za absolútne neprípustné, ak zamestnávateľ, ktorý prvý má sledovať stav vozidiel

a návesov, na ktorých jeho šoféri jazdia, dovolí, aby jazdili na vozidlách s ojazdenými (prerezanými)
pneumatikami, s nečitateľnými fóliami pre meranie výšky návesu a s pokazenou pákou na hydraulické
ovládanie výšky návesu. Žalovaný si vozidlo pri prevzatí skontroloval tak, ako to bolo v jeho silách a ako
to aj vždy robí. Vykonal základnú prehliadku tak, ako je to povinnosťou každého vodiča. Takýto kamión
s návesom nemal čo hľadať ani na cestách na Slovensku, tobôž H., a teda, ktorýkoľvek šofér by riadil

tento kamión, dostal by rovnako ako žalovaný pokutu. Toto už je ale pochybenie zamestnávateľa, že
umožní jazdu na takýchto vozidlách. Nenamietal, že zo strany žalobcu vôbec nebol predložený formulár
F30 - kontrola pred, počas a po jazde, ktorý mal vyplňovať žalovaný, a preto sa s ním žalovaný, ani
jeho právny zástupca nemal ako oboznámiť a k nemu sa vyjadriť. Súd ho pritom uvádza v odôvodnení
ako jeden z dôkazov. Takouto listinnou však nikdy nedisponovali a nebola im súdom predložená.

Súd vo veci rozhodol predčasne, pričom dokazovanie vykonal v nedostatočnom rozsahu. Žalovanému
neumožnil výsluch svedkov - vodičov, ktorý šoférovali kamión pred ním a ktorí by sa vedeli vyjadriť k
jeho vadám ako aj k tomu, kto zodvihol náves vozidla. Navrhol vypočuť aj vodiča, ktorý šoféroval po
žalovanom, a ktorý by sa vedel vyjadriť aký bol naďalej stav kamiónu a či sa na ňom ďalej jazdilo. Súd
toto dokazovanie žalovanému neumožnil, a podľa názoru žalovaného je to dôležité. Ďalej namietal, že v

danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného (nekonaním) a vznikom škody.
Dôvodom vzniku škody je existencia vád (ktoré žalovaný nezavinil a za stav vozidla zodpovedá v prvom
rade zamestnávateľ), a to, že zamestnávateľ vydal pokyn na jazdu takýmto vozidlom a žalovaného
touto jazdou dispečer poveril. Súd neurčil, akú formu zavinenia žalovanému vlastne pripisuje. Ide
však o jednu z podmienok náhrady škody, ktorá musí byť presne zistená a objasnená, t. j. vrátane

určenia, či ide o úmysel (priamy alebo nepriamy), nedbanlivosť (vedomú alebo nevedomú), čo však z
rozsudku zistiť nemožno. Vzhľadom na to, je v tejto otázke rozsudok nepreskúmateľný. Okresný súd
vo svojom rozhodnutí vôbec neprihliadol na tú skutočnosť, že polícia vo H. zistila vady pneumatík na
zdvihákualentak,žepomalyzospoduotáčalapneumatikyapostupneichbodpobodekontrolovala.Totožalovaný nijakým spôsobom nemohol vykonať. Súd nemal k dispozícii predmetné pneumatiky, takže
nie je žalovanému jasné, ako dospel k záveru, aké bolo zjazdenie. Viaceré vyjadrenia a závery súdu,
ktorésúnejasnéanepresvedčivéspôsobujú,žeodôvodnenierozsudku nespĺňanáležitostiprehľadného

a zrozumiteľného rozhodnutia. Rozhodnutie okresného súdu je v danom prípade nepreskúmateľné,
pričom už táto skutočnosť je sama o sebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. V rozsudku
nemožno vôbec zistiť skutočnosti potrebné pre určenie rozsahu a spôsobu náhrady škody podľa § 186
a nasl. Zákonníka práce, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Rovnako súd vôbec nezvažoval
možnosť zníženia náhrady škody, čo je ale pochybením pri jeho rozhodovaní.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Rozsudok okresného súdu navrhol ako vecne správny
potvrdiť. V podanom odvolaní žalovaný spochybňuje aj svoje predchádzajúce vyjadrenia vo vzťahu k
rozsahu poškodenia pneumatík (ktorých vada bola pritom aj s poukazom na dokumenty z Kantonspolizei
Centrum pre ťažkú nákladnú dopravu závažná), z ktorého súd pri svojom rozhodovaní vychádzal.
Žalovaný ďalej uvádza, že mu nebol predložený formulár F30 a nemohol sa s ním oboznámiť. Žalovaný

všakvpriebehuceléhopojednávaniapredsúdomnespochybniljehoobsah,anito,žedoňžiadnezávady,
okrem unikania vzduchu z návesu nezapísal. Dôvodom uplatňovania zodpovednosti žalovaného za
vzniknutú škodu nie je skutočnosť, že vozidlo malo vady, ktoré boli predmetom predmetnej pokuty,
ale skutočnosť, že v súlade s vnútornými predpismi nevykonal kontrolu vozidla pred, počas a po
jazde, v dôsledku čoho nenahlásil vady vozidla (čo bolo tak isto jeho povinnosťou), ktoré boli príčinou

uloženia pokuty. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne uvádza argumenty, s ktorými sa súd v napádanom
rozhodnutí už vysporiadal a právne ich zhodnotil. Žalovaný bol v období rozhodujúcom pre vznik
škody zamestnancom žalobcu, vodičom MKD. Pri výkone svojej práce bol viazaný pracovnou zmluvou,
pracovnou náplňou a internými predpismi žalobcu B. XXXX:XXXX. Žalovaný absolvoval žalobcom
organizované školenie, v rámci ktorého bol oboznámený s internými predpismi žalobcu. Žalovaného

povinnosti ako zamestnanca boli špecifikované ako v pracovnej zmluve, tak bližšie v jeho pracovnej
náplni a zároveň aj interných predpisoch žalobcu (organizačný poriadok, pracovný poriadok, P01-09
preventívna údržba, P03-09 základné pokyny pre vodiča MKD), ktorým je rovnako viazaný. Žalovaný
okrem iných svojich povinností bol zodpovedný za technický stav vozidla, povinný nahlasovať jeho
poruchy, servis a kontroly, striktne dodržiavať pravidlá cestnej premávky, ako aj AETR pravidlá. Žalovaný

bolpovinnývykonávaťkontroluvozidlapred,počasapojazde,atútokontroluaznejzistenévadyjazdnej
súpravyzaznamenaťdoformulára„E-30“-kontrolavozidla pred,počasapojazde.Akobolopreukázané
v priebehu konania, žalovaný tieto svoje povinnosti porušil. Pri pracovnej ceste do H. bol zastavený
miestnou políciou, kedy bola zistená nepovolená výška jazdnej súpravy (presahujúca povolenú výšku
o 6 cm) a vážne závady dvoch pneumatík jazdnej súpravy. V oboch prípadoch išlo o závady, ktoré

by žalovaný musel pri vykonávaní predpísanej kontroly pred, počas a po jazde zistiť. Žalovaný si
bol pritom svojich povinností vo vzťahu ku kontrole vozidla pred, počas a po jazde, nahlasovania a
zaznamenávania zistených vád do formulára „E-30“, ako aj dodržiavania pravidiel cestnej premávky
dobrevedomý.Napriektomuvšakvzmyslenichnekonal,pričomakoskúsenývodičsimuselbyťvedomý
možných rizík, ktoré môžu byť dôsledkom ich nesplnenia.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali
predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 už CSP.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

8. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že okresný súd vôbec neuviedol, akú povinnosť
zamestnanca v zmysle právnych predpisov mal žalovaný porušiť, odvolací súd uvádza, že s takouto
odvolacou námietkou žalovaného sa nestotožňuje.9. Okresný súd jasne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že uvedená povinnosť žalovanému vyplývala
z pracovného poriadku, ako aj z organizačného poriadku a pracovnej náplne. Povinnosť kontrolovať, či
sú pneumatiky v poriadku je uvedená aj v základných pokynoch pre vodiča MKD, na ktorú skutočnosť

okresný súd v odôvodnení rozhodnutia taktiež poukázal. Nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že
v listine sa neuvádza, že tieto pneumatiky má kontrolovať na zdviháku alebo ako to vôbec má urobiť,
pretože v danom prípade boli pneumatiky zdraté úplne, čo muselo byť viditeľné, na ktorú skutočnosť
samotný žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29. 10. 2014 poukázal. Odvolací
súd sa preto v plnom rozsahu v tejto súvislosti stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu.

10. Pokiaľ sa týka pokuty za výšku návesu, tu odvolací súd poukazuje na to, že samotný žalovaný
poukázal na to, že uvedenú výšku vozidla nemohol zistiť z toho dôvodu, že ide o starší typ návesu s tým,
že na meranie výšky návesu je nalepená fólia, ktorá bola zodratá. Žalovaný však nepreukázal v konaní,
že by túto skutočnosť oznámil zamestnávateľovi - žalobcovi. Žalovaného povinnosti ako zamestnanca
boli špecifikované, ako je už vyššie konštatované, jednak v pracovnej zmluve ako aj v pracovnej

náplni a zároveň aj v interných predpisoch žalobcu (organizačný poriadok, pracovný poriadok, P01-09
preventívna údržba, P03-09 základné pokyny pre vodiča MKD), s ktorými bol žalovaný oboznámený a
bol povinný ich dodržiavať. Žalovaný bol zároveň zodpovedný aj za technický stav vozidla, bol povinný
nahlasovať jeho poruchy, servis, kontroly a striktne dodržiavať pravidlá cestnej premávky ako aj AETR
pravidlá. Bol povinný vykonávať kontrolu vozidla pred, počas a po jazde, a túto kontrolu a v nej zistené

vady jazdnej súpravy zaznamenať do formulára „F - 30“ - kontrola vozidla pred, počas a po jazde.
V konaní teda bolo preukázané, že žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru
porušil a pri pracovnej ceste vo H. bol zastavený miestnou políciou, kedy bola zistená nepovolená výška
jazdnej súpravy (presahujúca povolenú výšku o 6 cm), ako aj vážne závady dvoch pneumatík jazdnej
súpravy, ktoré skutočnosti žalovaný žalobcovi ako svojmu zamestnávateľovi neoznámil. Pritom žalovaný

na pojednávaní sám uviedol, že „ja dobre viem, že vo H. môže byť maximálna výška 4 m, neviem koľko
sa presiahlo, možno 4,6 m s tým, že toto som si ja nemal ako skontrolovať.“ Nie je potom dôvodná ani
námietka žalovaného, že s výškou návesu nijako nemanipuloval, čo sa napokon ani nedalo, keďže bola
pokazená páka na ovládanie hydraulického dvíhania návesu. Tieto skutočnosti však žalovaný svojmu
zamestnávateľovi neoznámil, napriek tomu, že o nich pred cestou do H. vedel.

11. Žalovaný v odvolaní namietol aj nedostatočné zistenie skutkového stavu okresným súdom, keď
nevykonal výsluch svedka - vodiča, ktorý šoféroval kamión pred žalovaným a ktorý by sa vedel vyjadriť
k jeho vadám, ako aj k tomu, kto zdvihol náves vozidla a vypočuť aj svedka - vodiča, ktorý by sa vedel
vyjadriť aký bol naďalej stav kamiónu a či sa na ňom ďalej jazdilo. Žalovaný namietal aj úvahy súdu o

hĺbkezodratiapneumatík.Anitútoodvolaciunámietku odvolacísúdvšaknepovažovalzarelevantnú.Čo
sa týka nevykonania dôkazov, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dôvody, pre
ktoré nevykonal dokazovanie na návrh žalovaného, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Pokiaľ sa týka námietky ohľadom úvah súdu o hĺbke zodratia pneumatík, v tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní konanom dňa 29. 10. 2014, kde sám

uviedol, že „gumy boli zdraté až do kordu“, a preto nebolo potrebné bližšie túto skutočnosť dokazovať
prehliadkou pneumatík, popr. znaleckým dokazovaním.

12. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním
(nekonaním) a vznikom škody. Podľa jeho názoru, priamou príčinou vzniku škody žalobcu bol vadný

stav vozidla, za ktorý v prvom rade zodpovedá zamestnávateľ a nie žalovaný. Ani uvedená námietka
žalovaného nie je dôvodná podľa názoru odvolacieho súdu. Žalobca v konaní preukázal, že mu vznikla
škoda vo výške 1 015,02 eur, ktorú zaplatil z titulu uloženej pokuty, ktorú škodu spôsobil žalovaný v
dôsledku porušenia pracovných povinností vyššie uvedeným spôsobom (body 9, 10).

13. V danom prípade vznik škody je v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného
spočívajúceho v porušení pracovných povinností vyplývajúcich mu z pracovného pomeru.

14. Žalovaný v odvolaní namietal aj zavinenie a spoluzavinenie, ako ďalší podstatný predpoklad náhrady
škody. Poukázal na to, že pochybenie súdu nespočíva len v nesprávnej interpretácii pojmu zavinenia,

ale aj v tom, že súd neurčil, akú formu zavinenia mu vlastne pripisuje. Uvedenú námietku žalovaného
odvolací súd považuje za dôvodnú.15. Zodpovednosť za škodu je založená na princípe zavinenia, ktoré spočíva v úmysle alebo v
nedbanlivosti. Úmysel môže byť priamy, čo znamená, že ten, kto škodu spôsobil, vedel a chcel svojim
konaním spôsobiť škodu a nepriamy - ten, kto škodu spôsobil, vedel, že svojim konaním môže spôsobiť

škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosťou škodu spôsobí ten, kto vie,
že svojim konaním môže spôsobiť škodu, ale z nejakých dôvodov sa spolieha, že ju nespôsobí (vedomá
nedbanlivosť), alebo ten kto nevedel, že svojim konaním škodu spôsobí, hoci so zreteľom na okolnosti
alebo svoje osobné pomery o tom mal alebo mohol vedieť (nevedomá nedbanlivosť).

16. V zmysle § 186 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnanec povinný nahradiť zamestnávateľovi škodu
spôsobenú z nedbanlivosti, ktorej výška však u jednotlivého zamestnanca nesmie presiahnuť sumu
rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým
škodu spôsobil. Pre použitie citovaného ustanovenia bude potrebné vyriešenie otázky, či porušenie
povinnosti žalovaného konštatované prvostupňovým súdom, s čím sa plne stotožnil aj odvolací súd,
je potrebné kvalifikovať ako nedbanlivostné, resp. úmyselné. Odvolací súd konštatuje, že z doposiaľ

vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že sa jedná u žalovaného o vedomú
nedbanlivosť a potom by tu prichádzala do úvahy aplikácia § 186 ods. 2 Zákonníka práce.

17. Preto je nevyhnutné, aby v ďalšom konaní okresný súd ustálil formu zavinenia žalovaného, čo bude
mať podstatný význam najmä na rozsah náhrady škody (§ 186 Zákonníka práce), ktorú žalovaný bude

povinný uhradiť žalobcovi.

18. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj spoluzodpovednosť
zamestnávateľa - žalobcu, keď dal žalobcovi príkaz na cestu takýmto vozidlom, pričom žalobca ako
prevádzkovateľ vozidla je zodpovedný za technický stav vozidla.

19. Pokiaľ žalovaný ďalej namietal aj spoluzodpovednosť ďalších spolupracovníkov, tu odvolací súd
udáva, že námietka žalovaného je dôvodná. Z organizačného poriadku RN 01-09 článok 12. bod
12.1.1 vyplýva, že vedúci dopravy zodpovedá za evidenciu a technický stav vozového parku spoločnosti,
plánuje, zabezpečuje a vykonáva predpísané servisné prehliadky motorových vozidiel a neustále

kontroluje pracovné podmienky a bezpečnostnú výbavu vozidiel. Z uvedeného je teda zrejmé, že za
technický stav vozidla by mal zodpovedať aj vedúci dopravy.

20. Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako rozhodnutie
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd určí formu zavinenia

žalovaného; zároveň zistí mieru spoluzavinenia žalobcu (zamestnávateľa - poškodeného) a vedúceho
dopravy, popr. ďalších osôb na spôsobení škody a až potom rozhodne o rozsahu náhrady škody zo
strany žalovaného.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).