Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. júl 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203805
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716203805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.09.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 21.09.2012
označenéako,,Žalobanaplnenieonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy“,ktorébolopôvodne
vedené súdom pod spisovou značkou 8C/309/2012, ktorým sa žalobca domáha voči žalovanému
náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň rozhodol bez
splnenia zákonných podmienok.

2. Nakoľko predmetom označeného konania je obdobná vec a sporové strany sú v tomto konaní totožní
ako v ďalších konaniach prebiehajúcich na tunajšom súde, a to pod sp. zn. 8C/304/2012, 8C/305/2012,
8C/306/2012, 8C/307/2012, 8C/308/2012, 8C/310/2012, 8C/311/2012, 8C/312/2012, 8C/313/2012,
8C/314/2012, 8C/315/2012 súd rozhodol o spojení uvedených vecí na spoločné konanie, a to
uznesením č.k. 8C/304/2012-15 zo dňa 13.02.2013, pričom tieto konania boli vedené tunajším súdom
pod spoločnou spisovou značkou 8C/304/2012. Následne na to súd uznesením č.k. 8C/304/2012-136
zo dňa 30.09.2015 rozhodol o vylúčení veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 8C/309/2012 na samostatné

konanie, a to z dôvodu, že nebolo možné pripojiť exekučný spis tunajšieho súdu sp. zn. 28Er/14/2011,
ktorý bol potrebný pre posúdenie nároku uplatňovaného žalobcom v tomto konaní. Po vylúčení veci na
samostatné konanie bola prejednávanej veci pridelená spisová značka 11C/77/2016, pod ktorou je v
súčasnosti vec vedená na tunajšom súde.

3. Vo všetkých vyššie označených prípadoch žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil poukázaním na
skutočnosť, že ako osoba oprávnená podal u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie, pričom

súd napriek tomu, že predmetná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby. Z tohto dôvodu mala žalobcovi
vzniknúť majetková škoda ako aj nemajetková ujma, ktorú si žalobca v žalobe vyčíslil.

4. V konaní si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 1.331,06 Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 266,21 Eur.

5. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení oprávneného
navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti

povinnému E. G., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX
XXXXX/XX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.01.2011
uznesením č.k. 28Er/14/2011-10 (žalobcom nesprávne uvádzaný dátum 06.04.2011), ktorým žiadosť
súdneho exekútora zamietol (exekučné konanie sa začalo dňa 30.11.2010). Podľa žalobcu došlo zo
strany súdu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
stanovenej doby, keď v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom exekučného súdu

mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda vo výške 1.331,06 Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s
príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Žalobca
si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 266,21 Eur, ktorú odôvodnil tým, že samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo
k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 266,21
Eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou).

6. Žalovaný sa k žalobám vyjadril prostredníctvom písomného podania zo dňa 13.08.2013, ktoré bolo
doručené tunajšiemu súdu dňa 19.08.2013. Žalovaný v ňom okrem iného poukázal na všeobecné
zákonné podmienky za splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

7. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa žalovaného nie
je jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta „nezákonné konania“ v podobe
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Žalobca uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.

8. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že lehota 15 dní
stanovená zákonodarcom na poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom

je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Žalovaný má navyše za to, že zo samotnej dikcie
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. V zmysle judikatúry tak Najvyššieho súdu SR
ako aj Ústavného súdu SR vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku a nekalú povahu a platnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej žalovaný poukázal

na to, že žalobca neuviedol aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu v súvislosti
s prieťahmi, ktoré mal v konaní spôsobiť súd, nakoľko žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť
na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a teda, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudsképráva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa žalovaného preto nie je preukázaný nesprávny
úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov v kontexte ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov účinnom od 01.01.2013 (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci“).

9. Rovnako tak žalovaný poukázal na to, že z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, okrem iného vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatiajehožiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.Žalovanýzdôraznil,žežalobca
podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012 Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby vo veci, žalovaný má za to, že
v tomto prípade sa jedná o predčasne uplatnený nárok na súde.

10. K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdu spočívajúcemu v zamietnutiu žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žalovaný uvádza, že takto formulovaný
postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. V kontexte § 6 ods. 1 uvedeného zákona sa v danom

prípade nemôže jednať ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko
nezákonnosť nebola konštatovaná príslušným orgánom. K námietke žalobcu, že súd prekročil svoju
rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, žalovaný
uvádza, že v zmysle uznesenia ústavného súdu SR z 3.marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR

z 26.septembra 2011 sp. zn. 3 Cdo/11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.marca 2011
sp. zn. 5Cdo/291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného
bez účasti spotrebiteľa ako aj preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné

pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží
vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú s
cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

11. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si žalobca uplatňuje, možno podľa žalovaného považovať za
hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho
názoru nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom

konaní. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre
preukázanie toho, čoho sa domáha a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu,
že nie je možné vymôcť pohľadávky od dlžníkov žalobcu a tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spôsobuje nevymožiteľnosť
pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského

rozsudku byť exekučným titulom.

12. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu žalovaný upriamil pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s tým konštatovaním, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom pocity členov riadiacich

orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní právne
irelevantné, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba
(bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011). Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít
a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Požadovaná náhrada nemajetkovej
ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podľa žalovaného podložená akýmikoľvek reálnymi

skutočnosťami či rozumovou úvahou. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na nutnosť preukázania
toho,žekonštatovanieporušeniaprávaniejedostačujúcimzadosťučinenímvrámciuplatňovanianároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, k čomu zo strany žalobcu taktiež nedošlo. Na základe uvedenýchskutočností má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by bolo
dôvodné poskytovať jej relutárnu náhradu.

13. Podľa žalovaného nie je možné opomenúť ani povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných
rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu

spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutočnosťami uvádzanými v odôvodnení
podaného návrhu a oboznámením sa s obsahom exekučného spisu vedeného tunajším súdom v

dotknutom konaní sp. zn. 28Er/14/2011 a zistil tento skutkový stav:

15. V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 28Er/14/2011 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 30.11.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
E. G., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. J.
XXXXX/XX zo dňa 22.09.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 17.01.2011. Okresný súd uznesením
č.k. 28Er/14/2011-10 zo dňa 18.01.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.04.2011.

16. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

17. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

18. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene

štátu, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v

znení účinnom v čase začatia konania, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

22. Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

24. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

25. Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení

účinnom v čase začatia konania, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

26. Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

27. Podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

28. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci v kontexte s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
kde je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretoževydanietohtopovereniamusíbyťvýsledkomnáležitéhopreskúmaniaexekučnéhotitulu,žiadosti
o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením
poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia do vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci

vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na tomto mieste
musí súd zdôrazniť aj tú skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je vo výlučnej
kompetencii Ústavného súdu SR, ktorý túto otázku, aj s odkazom na jeho ustálenú judikatúru, skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu vychádzajúc pritom z kritérií ako zložitosť

veci, správanie účastníka konania a samotný postup súdu. V nadväznosti na uvedené potom platí,
že v kompetencii súdu v rámci konania o náhradu škody podľa vyššie citovaného zákona nie je
preskúmavanie súdneho konania z hľadiska existencie prieťahov v konaní, ktoré by odôvodňovali
priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného zákona, nakoľko to prináleží iba Ústavnému súdu
SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predsedovi súdu na podklade sťažnosti účastníka konania na

prieťahy v konaní. V prípade opačného výkladu by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené
súčasne preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov v konaní.
Záverom súd dodáva, že v tomto konaní súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci došlo k prieťahom.29. Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, b.) vznik škody a c.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je uvedeným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3
ods. 2 predmetného zákona nemožno zbaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že zo strany oprávneného
subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie (úmysel resp. nedbanlivosť), ale postačuje preukázanie
skutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom činnosti príslušného štátneho orgánu. Ústavný základ tejto

zodpovednosti je koncipovaný v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení

(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Ďalej platí, že kauzálny nexus
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nie iba sprostredkovaný. V nadväznosti na to treba podotknúť, že pri

zisťovaní existencie príčinnej súvislosti je žiaduce upriamiť pozornosť na skúmanie toho, či v rámci
skutočností prichádzajúcich v danom prípade do úvahy ako príčina škody existuje taká skutočnosť,
s ktorou zákonodarca spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať potom za
následok vznik zodpovednosti podľa citovaného zákona iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. A teda

postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

30. Nakoľko súd dospel k jednoznačnému záveru, že na strane žalovaného, ktorý v danom prípade konal
prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok

vznik škody, má súd za to, že v danej veci neexistuje ani právny základ a síce zodpovednosť odporcu
za škodu, v dôsledku čoho sa súd nezaoberal tak výškou škody ako aj majetkovej ujmy uplatňovanej
žalobcom.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Následne na to súd v zmysle § 262 ods. 2 cit. zákona o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
§ 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z.

§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

§ 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.