Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. júl 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205848
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716205848.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.09.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 21.09.2012
označenéako,,Žalobanaplnenieonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy“,ktorébolopôvodne
vedené súdom pod spisovou značkou 16C/216/2012, ktorým sa žalobca domáha voči žalovanému

náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň rozhodol bez
splnenia zákonných podmienok.

2. Nakoľko predmetom označeného konania je obdobná vec a sporové strany sú v
tomto konaní totožní ako v ďalších konaniach prebiehajúcich na tunajšom súde, a to pod

sp. zn. 16C/210/2012,16C/211/2012,16C/212/2012,16C/213/2012, 16C/214/2012, 16C/215/2012,
16C/217/2012,16C/218/2012,16C/219/2012,16C/220/2012,16C/221/2012,16C/222/2012,16C/223/2012,16C/224/2012,
8C/247/2012, 8C/248/2012, 8C/249/2012, 8C/250/2012, 16C/228/2012, 16C/229/2012 súd rozhodol o
spojení uvedených vecí na spoločné konanie, a to uznesením č.k. 16C/210/2012-15 zo dňa28.01.2013,
pričom tieto konania boli vedené tunajším súdom pod spoločnou spisovou značkou 16C/210/2012.
Následne na to súd uznesením č.k. 16C/210/2012-373 zo dňa 04.11.2015 rozhodol o vylúčení veci
pôvodne vedenej pod sp. zn. 16C/216/2012 na samostatné konanie, a to z dôvodu, že nebolo možné

pripojiť exekučný spis tunajšieho súdu sp. zn. 27Er/812/2009, ktorý bol potrebný pre posúdenie nároku
uplatňovaného žalobcom v tomto konaní. Po vylúčení veci na samostatné konanie bola prejednávanej
veci pridelená spisová značka 6C/112/2016, pod ktorou je v súčasnosti vec vedená na tunajšom súde.

3. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil poukázaním na skutočnosť, že ako osoba oprávnená podal
u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie, pričom súd napriek tomu, že predmetná vec

nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúciepo uplynutí zákonom stanovenej doby. Z tohto dôvodu mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda ako aj
nemajetková ujma, ktorú si žalobca v žalobe vyčíslil.

4. V konaní si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 532,92 Eur.

5. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení oprávneného
navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti

povinnému E. G., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX
XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.08.2010
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 289 dní).

6. Podľa žalobcu došlo zo strany súdu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby, keď v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda vo výške 125,- Eur,
ktorá mala pozostávať s nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,- Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40,- Eur a nákladov na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur - celkovo teda mal žalobca vynaložiť vo
veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom nesústredenej

činnosti exekučného súdu, márne sumu požadovaných 125,- Eur. Žalobca tvrdil, že táto suma by ho
neťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie by dodržal zákonom stanovenú lehotu.

7. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 532,92 Eur, ktorú odôvodnil tým, že

samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym úradným
postupom došlo k reálnemu ohrozeniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu

dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, pričom nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil
oprávnené záujmy žalobcu týmto rizikám: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo
riziko zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
nastalo riziko insolvencie povinného. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny

prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca
660,- Eur.

8. Žalovaný sa k návrhom na začatie konania vyjadril prostredníctvom písomného podania zo dňa

06.09.2013, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 12.09.2013. Žalovaný v ňom okrem iného
poukázal na všeobecné zákonné podmienky za splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

9. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa žalovaného

nie je jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody.

10. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní žalovaný poukazuje na skutočnosť, že lehota 15
dní stanovená zákonodarcom na poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Žalovaný ďalej uviedol, že z uznesenia

Ústavného súdu SR z 3.marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.
októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.septembra 2011 sp. zn.
3 Cdo/11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.marca 2011 sp. zn. 5Cdo/291/2010 okrem
iného vyplýva skutočnosť, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného

bez účasti spotrebiteľa ako aj preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Zároveň žalovaný poukázal aj na
to, že žalobca neuviedol aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu v súvislosti
s prieťahmi, ktoré mal v konaní spôsobiť súd, nakoľko žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť
na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a teda, že by existovalo právoplatné

rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa žalovaného preto nie je preukázaný nesprávny
úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov v kontexte ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov účinnom od 01. 01.2013 (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci“).

11. Rovnako tak žalovaný poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatiajehožiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.Žalovanýzdôraznil,žežalobca
podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012 Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, žalovaný má za to, že v tomto
prípade sa jedná o predčasne uplatnený nárok na súde.

12. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody vo výške 125,- Eur žalovaný uviedol, že pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa žalovaného
žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si žalobca uplatňuje, možno podľa žalovaného

považovať za hypotetické. K uvedenému presvedčeniu dospel žalovaný na základe tej skutočnosti,
že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku
poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný

beh vecí.

13. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu žalovaný upriamil pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s tým konštatovaním, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom pocity členov riadiacich

orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní právne
irelevantné, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba
(bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011). Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít
apodnikateľskýchplánov“,aletietoniesúbližšiekonkretizované.Ďalejjepravdou,žežalobcapoukazuje
na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za

zbytočné prieťahy, avšak poskytovanie finančnej satisfakcie nie je podľa žalovaného automatické a
podliehapodrobnémuskúmaniuprípaduzostranysúdu.Niejepretomožnévychádzaťzpaušálnejsumy
663,88 Eur, ktorá by mala byť priznaná za každý rok prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojej rozhodovacej činnosti prihliadal aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave alebo nie.
Pokiaľ však žalobca takýto prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej

ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda príslušného súdu nemal ani len
teoretickú možnosť prípadnú nápravu zjednať. Napokon žalovaný poukazuje aj na nutnosť preukázania
toho,žekonštatovanieporušeniaprávaniejedostačujúcimzadosťučinenímvrámciuplatňovanianároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, k čomu zo strany žalobcu taktiež nedošlo. Na základe uvedenýchskutočností má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by bolo
dôvodné poskytovať jej relutárnu náhradu.

14. Podľa žalovaného nie je možné opomenúť ani povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných
rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu

spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutočnosťami uvádzanými v odôvodnení
podanej žaloby, vo vyjadrení žalovaného ako aj oboznámením sa s obsahom exekučného spisu

vedeného tunajším súdom v dotknutom konaní sp. zn. 27Er/812/2009 a zistil tento skutkový stav:

16.Vexekučnomkonanívedenomtunajšímsúdompodsp.zn.27Er/812/2009podalžalobcavpostavení
oprávneného dňa 31.10.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
E. G., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR
01520/09 zo dňa 22.05.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 23.11.2009. Okresný súd uznesením
č.k. 27Er/812/2009-14 zo dňa 12.03.2010 právoplatným dňa 22.11.2010 žiadosť súdneho exekútora
zamietol.

17. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

18. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene

štátu, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v

znení účinnom v čase začatia konania, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

23. Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

24. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

25. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

26. Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení

účinnom v čase začatia konania, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

27. Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

28. Podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

29. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci v kontexte s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde je
zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože

vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o
vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením
poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia do vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci

vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na tomto mieste
musí súd zdôrazniť aj tú skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je vo výlučnej
kompetencii Ústavného súdu SR, ktorý túto otázku, aj s odkazom na jeho ustálenú judikatúru, skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu vychádzajúc pritom z kritérií ako zložitosť

veci, správanie účastníka konania a samotný postup súdu. V nadväznosti na uvedené potom platí,
že v kompetencii súdu v rámci konania o náhradu škody podľa vyššie citovaného zákona nie je
preskúmavanie súdneho konania z hľadiska existencie prieťahov v konaní, ktoré by odôvodňovali
priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného zákona, nakoľko to prináleží iba Ústavnému súdu
SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predsedovi súdu na podklade sťažnosti účastníka konania na

prieťahy v konaní. V prípade opačného výkladu by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené
súčasne preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov v konaní.
Záverom súd dodáva, že v tomto konaní súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci došlo k prieťahom.30. Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, b.) vznik škody a c.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je uvedeným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3
ods. 2 predmetného zákona nemožno zbaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že zo strany oprávneného
subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie (úmysel resp. nedbanlivosť), ale postačuje preukázanie
skutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom činnosti príslušného štátneho orgánu. Ústavný základ tejto

zodpovednosti je koncipovaný v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení

(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Ďalej platí, že kauzálny nexus
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nie iba sprostredkovaný. V nadväznosti na to treba podotknúť, že pri

zisťovaní existencie príčinnej súvislosti je žiaduce upriamiť pozornosť na skúmanie toho, či v rámci
skutočností prichádzajúcich v danom prípade do úvahy ako príčina škody existuje taká skutočnosť,
s ktorou zákonodarca spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať potom za
následok vznik zodpovednosti podľa citovaného zákona iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. A teda

postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

31. Nakoľko súd dospel k jednoznačnému záveru, že na strane žalovaného, ktorý v danom prípade konal
prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok

vznik škody, má súd za to, že v danej veci neexistuje ani právny základ a síce zodpovednosť žalovaného
za škodu, v dôsledku čoho sa súd nezaoberal tak výškou škody ako aj majetkovej ujmy uplatňovanej
žalobcom.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Následne na to súd v zmysle § 262 ods. 2 cit. zákona o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
§ 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z.

§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

§ 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.