Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214725
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116214725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: EUROPERSONAL

& FABRIKA s.r.o., Mlynské Nivy 70, Bratislava, IČO: 44972911, zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský,
advokátska kancelária, spol. s.r.o., Pribinova 4, Bratislava, IČO: 45941815 proti žalovanému: H. Y.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M. L. XX/X, P., o zaplatenie 745,81 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 745,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 745,81 eura od 09.01.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.06.2016 doručenou súdu dňa 24.06.2016 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 745,81 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 745,81 eur od 09.01.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 07.09.2015 pracovnú zmluvu
a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca (ďalej len "pracovná zmluva"), na základe ktorej bol
žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi J. Dňa 29.09.2015
žalovaný požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ustanovenia § 60 Zákonníka
práce ku dňu 01.10.2015. V prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou

mal žalobca žiadosť žalovaného považovať sa výpoveď z pracovného pomeru podľa § 61 Zákonníka
práce. Žalobca žiadosť žalovaného o skončenie pracovného pomeru neakceptoval a túto považoval za
výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca žalovaného súčasne upozornil, že jeho pracovný pomer sa
skončí až uplynutím výpovednej doby a že žalovaný je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby
u žalobcu. Od 1.10.2015 žalovaný viac nenastúpil na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.
Žalovaný nezotrval u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku žalovaného za jeden mesiac, t.j. 745,81

eur. Priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške 745,81 eur bol v zmysle § 134 vypočítaný ako
súčinpriemernéhohodinovéhozárobkužalovanéhoza3.štvrťrokvroku2015(4,5741/hod.)vynásobený
priemerným počtom pracovných hodín v roku 2015 podľa ustanoveného 7,5 hodinového týždenného
pracovného času žalovaného (163,05 hodín). Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 21.12.2015 na
úhradu dlžnej sumy vo výške 745,81 eur v lehote do 08.01.2016. Žalovaný napriek výzve dlžnú sumu
do dnešného dňa neuhradil, preto si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní.

2. Žaloba s prílohami bola žalovanému doručená v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku
dňa 25.04.2017, žalovaný sa k žalobe nevyjadril.3. Žalobca v podaní zo dňa 19.06.2017 doručenom súdu dňa 21.06.2017 uviedol, že čo sa týka výpočtu
priemerného zárobku žalovaného, tak spresňuje svoje vysvetlenie tak, že v prípade žalovaného sa
jednalo o pravdepodobný zárobok podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce. Na mzdovom liste nie je

uvedené, či sa jedná o priemerný alebo pravdepodobný zárobok a vo väčšine prípadov vymáhania
peňažnej náhrady sa aplikuje priemerný zárobok, preto aj do žaloby uviedol, že sa jedná o priemerný
zárobok neuvedomujúc si, že žalovaný neodpracoval dostatočný časový fond na splnenie predpokladov
pre výpočet priemerného zárobku. Čo sa týka pracovného úväzku žalovaného, žalovaný pracoval ako
dočasne pridelený zamestnanec pre užívateľského zamestnávateľa J. v trojzmennej prevádzke, teda

jeho ustanovený týždenný pracovný čas bol 37,5 hodiny týždenne. V čl. 8 ods. 8.1 pracovnej zmluvy a
dohodyodočasnompridelenízamestnancadošlokchybe,kedykoordinátoržalobcuvypĺňajúcipracovnú
zmluvu spravil preklep a namiesto 37,5 hodiny týždenne uviedol 35 hodín týždenne. U užívateľského
zamestnávateľa sa však uplatňovala trojzmenná prevádzka a 37,5 hodinový ustanovený pracovný čas.
Správne má byť teda výpočet priemerného zárobku pre účely výpočtu výšky peňažnej náhrady za
nezotrvania v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby nasledovný: Priemerný mesačný

zárobok žalovaného vo výške 745,81 eur je v zmysle § 134 Zákonníka práca vypočítaný ako súčin
pravdepodobného hodinového zárobku žalovaného za 3. štvrťrok roku 2015 (4,5741/hod.) vynásobený
priemerným počtom pracovných hodín v roku 2015 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného
pracovného času žalovaného (163,05 hodín).

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou zo dňa 23.06.2016, pracovnou zmluvou
zo dňa 07.09.2015, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 29.09.2015, mzdovým
listom zo dňa 23.06.2016, výzvou žalobcu zo dňa 21.12.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 19.06.2017,
akoisobsahomceléhospisu,keďpojednávalvneprítomnostižalobcuaprávnehozástupcužalobu,ktorí
svoju neúčasť ospravedlnili a požiadali o pojednávanie v ich neprítomnosti a pojednával v neprítomnosti

žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania v zmysle §
180 CSP a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 07.09.2015 vyplýva, že
žalobca ako agentúra dočasného zamestnávania a žalovaný ako zamestnanec sa dohli, že agentúra

dočasného zamestnávania prijíma zamestnanca do pracovného pomeru a zaväzuje sa zabezpečiť pre
zamestnanca dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa J. ako operátor logistiky. Deň
nástupu do práce bol dohodnutý na 08.09.2015, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do
07.02.2016.Základnámesačnámzdaboladohodnutávsume634eurbrutto.Podľačl.XIIIbod13.2C.sa
sozamestnancomdohodli,žeakboladanávýpoveďazamestnanecnezotrvápočasplynutiavýpovednej

doby u C., C. má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku
tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

6. Zo žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.09.2015 vyplýva, že žalovaný ako
zamestnanec týmto žiada o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce

uplynutím dňa 01.10.2015. Dôvod skončenia pracovného pomeru je odchod do zahraničia. V prípade
neakceptovania jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou k uvedenému dňu, má
žalobca považovať toto podanie za výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce. Z vyjadrenie koordinátora
zamestnávateľa vyplýva, že podanie považuje za výpoveď z pracovného pomeru, ktorý týmto skončí
uplynutím výpovednej doby, zamestnanec je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby u

zamestnávateľa, v opačnom prípade má zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu vo výške súčinu
priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ktorú bude od zamestnanca
vymáhať.

7. Zo mzdového listu za obdobie 9/2015-10/2015 zo dňa 23.06.2016 vyplýva, že priemerný hodinový

zárobok žalovaného za október bol 4,5741/h.

8. Z výzvy žalobcu zo dňa 21.12.2015 vyplýva, že pracovný pomer sa skončil až uplynutím výpovednej
dobyt.j.31.10.2015apretožežalovanýnezotrvalvpracovnompomerepočasplynutiavýpovednejdoby,
vznikol podľa čl. XIII ods. 13.2 pracovnej zmluvy v spojení s § 62 ods. 8 Zákonníka práce nárok na

peňažnú náhradu v sume 745,81 eur, ktorú sumu má žalovaný zaplatiť do 08.01.2016.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.10. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak.

11. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

13. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej

len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3 <.) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej
časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

14. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

16. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

17. Podľa § 134 ods. 10 Zákonníka práce ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely
zisťovania pravdepodobného zárobku.

18. Po vykonanom dokazovaní vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel

k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení
zamestnanca mal súd preukázané, žalobca ako agentúra dočasného zamestnávania a žalovaný ako
zamestnanec uzavreli dňa 07.09.2015 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca,
na základe ktorej žalobca prijal žalovaného ako zamestnanca do pracovného pomeru a zabezpečil
žalovanému dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa PCA Slovakia, s.r.o. od 08.09.2015.

Ustanovený týždenný pracovný čas bol 37,5 hodiny týždenne. Dňa 29.09.2015 žalovaný požiadal
žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce ku
dňu 01.10.2015 a v prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou mal
žalobca žiadosť žalovaného považovať sa výpoveď z pracovného pomeru podľa § 61 Zákonníka
práce. Žalobca žiadosť žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptoval a túto

považoval za výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca žalovaného súčasne upozornil, že jeho pracovný
pomer sa skončí až uplynutím výpovednej doby a že žalovaný je povinný zotrvať počas plynutia
výpovednej doby u žalobcu. Od 1.10.2015 žalovaný viac nenastúpil na výkon práce k užívateľskému
zamestnávateľovi. Vzhľadom na to, že žalovaný nezotrval u žalobcu počas plynutia výpovednej doby,
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku

žalovaného za jeden mesiac, keďže na tejto peňažnej náhrade sa žalobca a žalovaný dohodli písomne
v pracovnej zmluve. Nakoľko žalovaný v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170
hodín, vychádzal súd namiesto priemerného zárobku z pravdepodobného zárobku, ktorý bol zistený zo
mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia. Priemerný počet pracovnýchhodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa zisťuje z priemerného počtu dní v roku 365,25 dňa, z
priemerného počtu týždňov v roku (365,25 dňa:7 dní) 52,179 týždňa, z priemerného počtu týždňov
pripadajúcich v roku na 1 mesiac (52,179:12) 4,348 týždňa v mesiaci a z týždenného pracovného času

zamestnanca, čo je v danom prípade 37,5 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v
roku na 1 mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac
(4,348 hod.) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca 37,5 hod (4,348 x 37,5 hod. = 163,05
hod.), teda pri 37,5 hod. týždennom pracovnom čase je priemerný počet odpracovaných hodín, ktorý
pripadá v roku na jeden mesiac, 163,05 hodiny. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca sa vypočíta

ako súčin priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac a priemerného
hodinového zárobku zamestnanca. Pravdepodobný hodinový zárobok žalovaného v rozhodujúcom
období vyplývajúci z mzdového listu, ktorý nebol sporný, predstavuje sumu 4,741 eur. Vynásobením
pravdepodobného hodinového zárobku vo výške 4,5741 eur, priemerným počtom pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac 163,05 hodiny, vychádza pravdepodobný mesačný
zárobok žalovaného 745,81 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný nezotrval u žalobcu počas plynutia

výpovednej doby, uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 745,81
eur.

19. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

21. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania, ktorý súd žalobcovi priznal v uplatnenej výške 5,05 % ročne z

priznanej sumy 745,81 eur od 09.01.2016 do zaplatenia a to z dôvodu, že žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 08.01.2016, žalovaný dlžnú sumu v uvedenej lehote nezaplatil, preto
sa dňa 09.01.2016 dostal do omeškania. Súd mal preukázanú výšku úrokovej sadzby ku dňu omeškania
09.01.2016, ktorá bola vo výške 0,05 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,05 % + 5
bodov spolu výška 5,05 % ročne.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.