Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212232
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116212232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou právnej veci žalobcu: X.. C. K., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom N., S. XX, XXX XX, štátny občan SR, v konaní zastúpený ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Košiciach,
Rázusova 1, IČO: 36588725, proti žalovanému: N. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. W., N. P.
XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 7.933,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7.933,35 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 31. 8. 2006 zo sumy 6.800,93 eur do zaplatenia, všetko v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu v úrokoch z omeškania z a m i e t a .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania a v rozsahu 100 % z
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10. 6. 2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 7.933,35 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31. 8. 2006 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 1. 12. 1999 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke
znejúcu na sumu 10.000 DM, ktoré žalovaný mal vrátiť najneskôr do 31. 1. 2000 spolu s úrokom vo
výške 9.885,- Sk, pre prípad omeškania s vrátením istiny pôžičky bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný v písomnom uznaní
dlhu zo dňa 31.1. 2006 sa zaviazal svoj dlh zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 12. 1999 vo výške 239.000,-
Sk vrátiť najneskôr do 30. 8. 2006.

3. Žalobca súdu predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 1. 12. 1999 (č.l.sp. 2), uznanie záväzku zo dňa 31.
1. 2006 (č.l.sp. 3).

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že dňa 31. 4. 2000 vrátil prostredníctvom p. N. Q., bytom J.
XXX/XX, sumu 120.000,- Sk, ktorý bol vtedy sprostredkovateľom poskytnutia spornej pôžičky a ktorý je
podpísaný na zmluve o pôžičke ako svedok. Ako dôkaz priložil príjmový pokladničný doklad podpísaný

p. Q., ktorý mal predmetnú sumu odovzdať žalobcovi, zvyšnú sumu mal vrátiť žalobcovi p. Q.. O tom,
že p. Q. finančnú čiastku, ktorú mal dať pre p. K. neodovzdal, sa dozvedel až o niekoľko rokov, keď mu
volal p. K., aby mu vrátil požičané peniaze. Pri stretnutí s p. Q. mu bolo sľúbené, že všetko sa dá do
poriadku a on to s p. K. zariadi, ako bolo dohodnuté. Odvtedy sa s ním nestretol, až dňa 14. 6. 2006,kedy prechádzal cez mesto Prešov a stretol p. K., ktorý na neho vyvinul nátlak, aby šiel k nemu do
kancelárie, kde napísal uznanie záväzku. Nebol tam nik, len oni dvaja s tým, že p. Q. mal prísť uvedené
podpísať neskôr, preto podpísal túto vetu o splátkach, lebo tak by to mali dohodnuté s p. Q..

5. Žalobca sa dňa 11. 1. 2017 k tomuto vyjadril a pripojil dôkazy ku pôžičke uzavretej s p. E. Č.,
konateľkou spoločnosti VIRGO s.r.o. a manželky N. Č., ktorou bola podpísaná zmluva o poskytnutí
pôžičky zo dňa 25. 11. 1999, vrátane podpisovania zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti. Uvedená suma 120.000,- Sk, uvádzaná vo vyjadrení žalovaného zo dňa 31. 4.

2000, bola započítaná v pripojenom doklade zo dňa 20. 10. 2000 pri vrátení poslednej sumy pôžičky
poskytnutej spoločnosti VIRGO s.r.o, ktorý uviedol, že spoločnosť VIRGO s.r.o. vracala finančné
prostriedky prostredníctvom N. Q. tak, že dňa 12. 1. 2000 bola vrátená suma 100.000,- Sk, dňa 31.
1. 2000 - 10.000,- Sk, dňa 1. 2. - 2.000,- Sk, 5.000,- Sk a 25.000,- Sk, ktoré odovzdal osobne N. Č.
a dňa 20. 10. 2000 suma 265.000,- Sk, spolu 405.000,- Sk. Dňa 9. 1. 2004 sa dohodli s N. Q. a s
manželkou E. navštívili rodinu Č., kde im sľúbili, že do 31. 1. 2004 predajú svoj majetok a peniaze

vrátia, čo sa však nestalo. K podpisu o uznaní záväzku N. Č. dňa 14. 6. 2006 uviedol, že nijaký nátlak
nebol vyvíjaný, žalovaného pozval do svojich kancelárskych priestorov, predložil mu pripravený doklad
o uznaní záväzku, pričom v kancelárii ho čakal p. X. Š. aj s jeho manželkou.

6. Žalobca doplnil listinné dôkazy, a to zmluvu o poskytnutí pôžičky uzatvorenú medzi žalobcom a

spoločnosťou VIRGO s.r.o. zo dňa 25. 11. 1999 (č.l.sp. 20), zmluvu o zriadení záložného práva (č.l.sp.
21), návrh na zapísanie záložného práva (č.l.sp. 23), rozhodnutie Okresného úradu Stará Ľubovňa,
katastrálneho odboru zo dňa 3. 2. 2000 (č.l.sp. 24), druhú výzvu Okresného úradu Starej Ľubovni,
katastrálneho odboru zo dňa 20. 3. 2000 (č.l.sp. 25), rozhodnutie o zastavení konania Okresného úradu
Starej Ľubovni zo dňa 7. 12. 2000 (č.l.sp. 26), upomienku zo dňa 21. 7. 2000 doručovanú zo strany

žalobcu spoločnosti VIRGO s.r.o. (č.l.sp. 29), upomienku zo dňa 21. 7. doručovanú
zo strany žalobcu žalovanému (č.l.sp. 30), upomienku zo dňa 30. 4. 2001 doručovanú zo strany
žalobcu žalovanému (č.l.sp. 31), návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20. 3. 2000 (č.l.sp. 33),
mandátnu zmluvu zo dňa 9. 3. 2004 (č.l.sp. 34 ).

7. Na predmetné vyjadrenie žalovaný reagoval podaním doručeným súdu dňa 6. 2. 2017 (č.l.sp. 42), v
ktorom uviedol, že pôžička spoločnosti VIRGO s.r.o. bola podpísaná dňa 25. 11. 1999 a nie 25. 2. 1999
podľa rozpisu, ktorý uviedol žalobca o vracaní splátok z pôžičky firmou VIRGO s.r.o. a uviedol, že z nej
evidentne vidno, že dňa 12. 1. 2000 bola uhradená suma 100.000,- Sk, dňa 31. 1. 2000 suma
10.000,- Sk, dňa 1. 2. 2000 suma 5.000,- Sk, dňa 31. 4. 2000 suma 120.000,- Sk s poznámkou, že doložil

fotokópiu dokladu, dňa 31. 4. 2000 ďalšia suma 25.000,- Sk odovzdaná od N. Č., dňa 20. 10. 2000 suma
265.000,- Sk s tým, že keďže firma VIRGO s.r.o dlhovala žalobcovi sumu 400.000,- Sk, vrátila súčtom
splátok, pri po odrátaní ostáva suma 125.000,- Sk, ktoré sa mali už odrátavať z pôžičky poskytnutej jeho
osobe vo výške 10.000 DM (pri kurze 21,708, čo predstavuje sumu 10.000 DM - 217.080,- Sk + 9.885,-
Sk, spolu 226.965,- Sk a od dlžnej sumy je odpočítaná suma 125.000,- Sk, ktoré zostali ako preplatok

spoločnosti VIRGO s.r.o., zostáva doplatiť sumu 101.965,- Sk, od toho treba odpočítať, keďže žalobca
uviedol, že dňa 28. 1. 2003 mu bolo odovzdávaných p. Q., sprostredkovateľom, svedkom
a ručiteľom uvedených transakcií 15.000,- Sk a dňa 25. 3. 2003 - 10.000,- Sk, čo spolu predstavuje
sumu 25.000,- Sk, potom je výsledná suma (101.965,- Sk - 25.000,- Sk) suma 76.965,- Sk. Žalovaný
ďalej poukázal na to, že nie pri všetkých transakciách bol prítomný p. Q.. Uviedol, že napriek tomu,

že pôžička firmou VIRGO s.r.o. bola splatená v roku 2000, dňa 8. 3. 2004 oslovil žalobca spoločnosť
INKASO BRATISLAVA s.r.o. so žiadosťou o vymáhanie. Uviedol, že výška dlhu je voči nemu navýšená,
namietal, že sa nedá určiť, z čoho žalobca vychádzal. Namietal, že zmluvu podpísal, hoci na nej nebola
uvedená suma, ktorá zodpovedala skutočnému stavu, podľa kurzového lístka, nakoľko nevedel v akej
výške ostala dlžná suma voči žalobcovi a či ju neuhradil p. Q., ktorý sa podieľal na transakciách. Uviedol,

že v súčasnosti je nezamestnaný a nevlastní žiadny majetok.

8. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 18. 5. 2017, pričom žalovanému bolo doručené
predvolanie na pojednávanie dňa 27. 3. 2017. Žalovaný sa termínu pojednávania nezúčastnil a súdu dňa
18. 5. 2017 doručil ospravedlnenie z neúčasti bez žiadosti o odročenie pojednávania a priložil potvrdenie

o dočasnej pracovnej neschopnosti. Keďže žalovaný len ospravedlnil svoju neúčasť a nepožiadal o
odročenie pojednávania, súd dňa 18. 5. 2017 vykonal pojednávanie, avšak vo veci samej nerozhodol.
Žalovaný následne bol informovaný písomne o vytýčenom termíne pojednávania na 29. 6. 2017, čo mal
súd preukázané doručenkou, ktorá preukazovala doručenie písomnosti žalovanému dňa 5. 6. 2017.9. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 6. februára 2013, sp. zn. 5Cdo/345/2012
: Procesný úkon účastníka

adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a
iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno
považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 OSP
( teraz § 149 až
154 CSP).

10. Súd dňa 29. 6. 2017 pojednával podľa ustanovenia § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol o svojich procesných
právach a povinnostiach poučený, pri doručení žaloby spolu s výzvou podľa ustanovenia § 167 ods. 2
CSP v rámci predmetného poučenia bol žalovaný oboznámený o tom, že ako strana sporu sa môže dať
v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a opakovane osobitne bol poučený žalovaný listom zo

dňa 31. 5. 2017.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v rámci prostriedkov procesného útoku
predložil žalobca a taktiež vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v rámci prostriedkov procesnej
obrany predložil žalovaný.

12. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 12. 1999 mal súd zistené, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
sa dohodli na poskytnutí pôžičky vo výške 10.000 DM spolu s jednorazovým úrokom vo výške 9.885,-
Sk, ktorú sa zaviazal dlžník vrátiť do 31. 1. 2000.

13. Žalobca svoj nárok odôvodňoval uznaním záväzku žalovaným zo dňa 31.1.2006, v ktorom žalovaný
prehlásil, že záväzok vzniknutý zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 12. 1999 vo výške 239.000,- Sk
uznáva a považuje ho za oprávnený, pričom sa zaviazal vrátiť dlh do 30. 8. 2006.

14. Žalovaný na svoju obranu súdu predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 21. 4. 2000, ktorý

však preukazuje prijatie finančnej sumy 120.000,- Sk N. Q., N. H. XXX/ XXA, J.Š. XXX XX, s uvedením
účelu vrátenie splátky p. K., bez špecifikácie, v prospech akej splátky konkrétnej pohľadávky - dlhu došlo,
pričom k uznaniu sumy v uplatnenej vo výške 239.000,- Sk však došlo až v roku 2006.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení napokon nepopieral uzatvorenie zmluvy o pôžičke, uznanie dlhu,

namietal však uplatňovanú výšku.

16. Súd v ďalšom poukazuje, že dôkaz slúži na preukázanie skutočnosti, ohľadne ktorých procesná
strana nesie dôkazné bremeno a proti dôkazne prostriedkom na vyvrátenie dôkazu a prislúcha strane,
ktorá nie je dôkazným bremenom zaťažená. Dôkaz je úspešne uskutočnený, ak vedie k poznatkom v

tak vysokom stupni pravdepodobnosti určitého tvrdenia, že ho možno považovať za prakticky isté. Súd
v tomto prípade nadobúda vnútorné presvedčenie o pravdivosti tvrdenia. Naproti tomu dôkaz nemusí
byť úspešne uskutočnený až vtedy, ak je na úrovni praktickej istoty preukázaná nepravdivosť určitého
tvrdenia, ale je úspešne vykonaný už vtedy, ak sa podarilo znížiť pravdepodobnosť napadnutých tvrdení
pod úroveň praktickej istoty o ich pravdivosti. Protidôkaz teda celkom splní svoju funkciu, ak vedie k

spochybneniu týchto tvrdení. Naproti tomu funkcia dôkazu je splnená len vtedy, ak boli získané poznatky
celkom jednoznačne a bez pochybnosti.

17. Žalobca na vysvetlenie poukázal nato, že pokiaľ ide o predmetnú sumu 120.000,- Sk, predmetná
sumamubolaprostredníctvomp.Q.odovzdanádňa20.10.2000(t.j.ošesťmesiacovneskôr),avšakišlo

o vrátenie splátky pôžičky, ktorú poskytol spoločnosti VIRGO s.r.o. dňa 25. 11. 1999 a nešlo o vrátenie
sumy zo strany žalovaného z pôžičky uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1. 12. 1999, resp. z
uznania záväzku dňa 31. 1. 2006.

18. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetná suma 239.000,- Sk pozostáva zo sumy 220.000,-

Sk, nakoľko sa so žalovaným dohodli pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, že pokiaľ je predmetom pôžičky
suma 10.000 DM, budú vychádzať z kurzu 1 DM = 22,- Sk, následne k tomu bola pripočítaná suma
9.885,-Skakojednorazový úrokaboldopočítanýúrokzomeškaniavovýške17,6%ročnezdlžnejsumy
220.000,- Sk za obdobie 11 mesiacov v roku 2000, od tejto sumy boli odpočítané platby 15.000,- Sk a10.000,- Sk, ktoré žalovaný vrátil na pôžičke s tým, že výsledná suma 240.000,- Sk bola zaokrúhlená
smerom dole na sumu 239.000,- Sk, ako bola žalovaným uznaná, čo po prepočte predstavuje sumu
7.933,35 eur.

19. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

20. Len na zdôraznenie súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že uznaním dlhu urobeným vo forme
podľa ust. § 558
Občianskeho zákonníka, sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka (predpokladá sa), že dlh v čase
uznania trval. Na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky je potrebné, aby dlžník písomne uznal,
že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej

domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Domnienka existencie dlhu založená uznaním dlhu je
vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo, že
v čase uznania netrval. Táto námietka však môže mať úspech iba vtedy, ak bude preukázaná. Toto sa
však v preskúmavanej veci nestalo. Žalovaný, aj keď namietal, že dlh, respektíve, že jeho časť zaplatil,
toto svoje tvrdenie nepreukázal, najmä v časovom období po uznaní dlhu, ani nepreukázal, že uznanie

dlhu vykonal pod nátlakom, teda neuniesol dôkazné bremeno, preto súdu neostávalo iné, ako návrhu
vyhovieť.

21. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

22. V danej právnej veci si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 31. 8. 2006

zdôvodňujúc to tým, že do 30. 8. 2006 v uznaní dlhu sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi celú
uplatnenú sumu, t.j. 7.933,35 eur. Súd priznal žalobcovi takto uplatňovaný úrok z omeškania vo výške
ustanovenej vykonávacím predpisom k tomuto dňu 9 %, avšak len zo sumy 6.800,93 eur, nakoľko nebolo
možné priznať úrok z omeškania z úroku z omeškania, ktorý žalobca pri špecifikácii z sumy 239.000,- Sk
uviedol, že v tejto sume sa nachádza (úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 220.000,- Sk

za obdobie jedenástich mesiacov v roku 2000), preto súd priznal úrok z omeškania vychádzajúc z toho,
že bola poskytnutá suma 220.000,- Sk (t.j. 10.000 DM pri kurze 22,- Sk za 1DM), k tomu bol pripočítaný
jednorazový dojednaný úrok, ako to vyplynulo z bodu 1 zmluvy o pôžičke 9.885,- Sk, čo predstavuje
sumu 229.885,- Sk, po odpočítaní vrátenej sumy 25.000,- Sk sumu 204.885,- Sk, po prepočte na eur
kurzom 30,126 to predstavuje sumu 6.800,93 eur a v prevyšujúcej časti uplatnený úrok z omeškania

zamietol.

23. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalobca bol v konaní, čo sa týka istiny plne úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.