Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/823/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2608206807
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2608206807.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

FedoraBenkuaMgr.RenátyGavalcovej,vprávnejvecižalobcov:1/JUDr.U.O.,nar.XX.X.XXXX,bytom
Q. O. XXX/X, O., 2/ A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. O. XXX/X, O., obaja zastúpení JUDr. Samuelom
Baránikom, advokátom, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti žalovanej: X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P.
XXX, zastúpená JUDr. Radkou Paulínyovou, advokátkou, Trhová 4, Trnava, o zdržanie sa zásahov do
vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 10. marca 2015,
č.k. 5C/134/2008-245, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov
do spoluvlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/ spočívajúcich vo vstupe na pozemok a užívaní pozemku
nachádzajúceho sa v k.ú. J. K. B., parc. č. E-KN 4129 - trvalý trávny porast o výmere 5589 m2, ktorý
vedie na LV č. XXXX Okresný úrad Senica, katastrálny odbor a tiež je povinná na vlastné náklady
odstrániť z časti pozemku parc. č. 4129 - trvalý trávny porast o výmere 5589 m2, zapísaného na
LV č. XXXX Okresného úradu Senica, katastrálny odbor, oplotenie skladajúce sa zo 16. drevených

kolov a na koloch nabitých drevených latiek s polkruhovým prierezom ako aj záhradnú chatku o
rozmeroch 4,85 m x 7,55 m x 4,82 m x 7,53 m do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
je povinná zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 1.822,81 eur a iné trovy konania v sume 398,08 eur JUDr. Samuelovi Baránikovi do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobcovia 1/, 2/ sa návrhom
podaným na súd prvej inštancie dňa 10.9.2008, ktorý upresnili a doplnili podaním doručeným súdu
dňa 14.9.2009, domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do spoluvlastníckeho

práva žalobcov spočívajúcich vo vstupe na pozemok a užívaní pozemku v k.ú. J. K. B. parc. č. E-KN
4129 - trvalý trávnatý porast o výmere 5589 m2, zapísaného na LV č. XXXX Správy katastra Senica
a odstrániť na vlastné náklady z časti tohto pozemku oplotenie, skladajúce sa zo 16. drevených kolov
a na koloch nabitých drevených latiek s polkruhovým prierezom ako aj záhradnú chatku o rozmeroch
4,85 m x 7,55 m x 4,82 m x 7,53 m do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaná s návrhom
nesúhlasila, žiadala tento zamietnuť z dôvodu, že i ona je spoluvlastníčkou parc. č. 4129, zapísanej na
LV č. XXXX v k.ú. J. K. B. v spoluvlastníckom podiele 1/12. Je nositeľkou práv a povinností viažucich

sa k jej spoluvlastníckemu podielu, preto nemôže byť dôvodné zakázať jej vstupovať a užívať časť
spoločnej nehnuteľnosti, na ktorú vstupovala a užívala ju niekoľko desiatok rokov skôr, ako žalobcovia
nadobudliknehnuteľnostiakýkoľvekpodiel.Niejejejznámyzákonnýdôvod,prečojejžalobcovia cestou
súdu chcú zakázať vykonávať jej práva zo zákona vo vzťahu k jej spoluvlastníckemu podielu tým,že jej chcú zakázať vstup na spoločnú nehnuteľnosť a jej užívanie. Súd prvej inštancie rozsudkom,
č.k. 5C/134/2008-96 zo dňa 29.2.2012 žalobu žalobcov 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol a uložil
im povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave, v dôsledku podaného

odvolania rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 5.2.2014, č.k. 11Co/360/2012-142 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd vykonal a doplnil dokazovanie a zistil,
že žalobcovia 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. J. K. B.
zapísanej na LV č. XXXX ako parcela č. 4129 trvalé trávnaté porasty o výmere 5589 m2 (ďalej len
pozemok) v spoluvlastníckom podiele 7/12. Tento pozemok je priľahlý k ich domovej nehnuteľnosti.

Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou tohto pozemku v podiele 1/12, ktorý nadobudla na základe
osvedčenia sp.zn. N 276/2006 v roku 2006. Má na časti pozemku parc.č. 4129 postavenú záhradnú
chatku, oplotenú dreveným plotom, ktorú časť nehnuteľnosti užíva. Nakoľko v katastrálnom území J.
K. B. ešte neprebehlo konanie o zostavení registra obnovenej evidencie pozemkov podľa zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sú údaje o zvyšných
spoluvlastníckych podieloch pozemku zapísané ešte v pozemkovej knihe vložka č. 978 a s týmito

podielmi nakladá v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) citovaného zákona ako správca Slovenský pozemkový
fond. Žalobcovia ako väčšinoví spoluvlastníci chcú s pozemkom nakladať podľa ich uváženia a využívať
svoje spoluvlastnícke právo, pretože na vedľajšom pozemku majú dom a predmetný pozemok, par.
č. 4129 využívajú ako záhradu, okrem časti, ktorú má žalovaná oplotenú, pričom chatka žalovanej a
latrína, ktorá je otočená smerom k ich domu hyzdí ich výhľad. Domáhajú sa toho, aby žalovaná pozemok

vôbec neužívala, aby odstránila chatku a jej oplotenie stojace na pozemku s tým, že ako menšinovému
spoluvlastníkovi jej budú platiť nájomné za využívanie jej spoluvlastníckeho podielu. O hospodárení so
spoločnou vecou teda pozemkom, žalobcovia 1/, 2/ rozhodli rozhodnutím o hospodárení so spoločnou
vecou zo dňa 4.3.2008, zo dňa 30.7.2008 a zo dňa 7.12.2011. Na zasadnutiach ohľadom vydania
týchto rozhodnutí boli prítomní len žalobcovia 1/, 2/ ako väčšinoví spoluvlastníci, avšak tieto rozhodnutia

doručili aj žalovanej a Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý zastupuje ostatných spoluvlastníkov.
Žalobcovia 1/, 2/ rozhodli, že ako väčšinoví spoluvlastníci budú časť pozemku o výmere 850 m2 užívať
na poľnohospodárske účely a za užívanie tejto časti pozemku budú platiť žalovanej sumu 46,50 eur
ročne a zvyšok pozemku bude užívaný ako doposiaľ, teda časť ako kanál odklonený J. potok a zvyšná
časť na poľnohospodárske účely nepravidelne obhospodarované poľnohospodárskym užívateľom na

základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom. Žalovaná nerešpektovala
rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou - pozemkom, preto podali žalobu na súd o zdržanie
sa zásahov žalovanej do ich spoluvlastníckeho práva. V priebehu súdneho konania dňa 2.12.2011
sa konalo stretnutie žalobcov a žalovanej ako spoluvlastníkov ako to vyplýva zo zápisu zo stretnutia
spoluvlastníkov č.l. 58 spisu. Žalovaná tu uviedla, že žiada, aby časť pozemku podľa geometrického

plánu, ktorý dala vypracovať v roku 2008 jej bola daná do užívania aj vlastníctva. Jedná sa o vyčlenenie
výmery 465 m2, ktorá zodpovedá jej podielu 1/12 z celkovej výmery. Žalobcovia s týmto nesúhlasili,
chcú užívať celú nehnuteľnosť a odstrániť z nej hnuteľnosti chatku a oplotenie. Následne žalobcovia
dňa 7.12.2011 vydali posledné rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 O.z..
Súd mal preukázané, že na súde prvej inštancie sa viedlo pod sp.zn. 11C/67/2005 konanie na návrh

žalobcov proti žalovaným dedičom 1/ po nebohom X. B., 2/ po nebohom E. B., 3/ po nebohom E. B.,
4/ po nebohom X. B., 5/ po nebohom V. B., 6/ po nebohej Q. S., 7/ po nebohej A. Q., 8/ po nebohej
U. B., 9/ po nebohom B. B., všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a Lesmi
Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti, teda k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci a katastrálnom území J. K. B. zapísanej

na LV č. XXXX ako parcela č. 4129. Toto konanie bolo uznesením zo dňa 2.7.2012 na návrh žalobcov
zastavené. Ďalej mal súd preukázané, že na súde prvej inštancie sa viedlo pod sp.zn. 7C/83/2008
na návrh žalobcov JUDr. O. a A. O. proti žalovaným X. V., Q. I., I. K., U. Q., Q. S. konanie o
určenie, že žalovaná 1/ nenadobudla vydržaním spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/12 z pozemku
parc. č. 4129 a tento podiel z pozemku patrí do dedičstva po pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke Q.

S., rod. Z.. Súd návrh žalobcov zamietol, ktorý rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Trnave,
č.k. 10Co/229/2009-68, zo dňa 29.9.2009, potvrdený. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že žalovaná
X. V. nenadobudla spoluvlastnícky podiel 1/12, ako aj, že tento podiel patrí do dedičstva po nebohej
Q. S.. Z čestného prehlásenia X. Q., rod. B., zo dňa 4.6.2014, bývalej spoluvlastníčky predmetného

pozemku vyplynulo, že žiadny z jej právnych predchodcov nikdy nesúhlasil s tým, aby či už žalovaná
prípadne niekto iný z jej rodiny postavil na pozemku záhradnú chatku a oplotenie. Predchodcovia X.
Q. si protiprávne zabratie pozemku uvedomili, ale nemali dosť peňazí na to, aby situáciu riešili. Svoje
zdedené podiely z nehnuteľnosti predali žalobcom 1/, 2/, pričom vedeli, že žalobca 1/ ako právnik budeochotný danú protiprávnu situáciu riešiť. Z notárskej zápisnice č. N 276/2006, Nz 22999/2006, NCRIs
22921/2006 spísanej dňa 12.6.2006 notárom JUDr. Vladimírom Slezákom mal súd preukázané, že notár
na základe vydržania osvedčil prehlásenie žalovanej, že je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v k.ú. J. K. B. zapísanej vo vložke č. 978, parc. č. 4129, v podiele 1/12, v katastri nehnuteľností parc.
č. 4129 trvalý trávnatý porast o výmere 5589 m2. Žalovaná tu uviedla, že vlastníčkou hore uvedenej
nehnuteľnosti sa stala titulom daru od svojho nevlastného otca Q. Z., ktorý tento podiel obdržal taktiež
darom od svojej matky Q. Z., rod. W., ktorá dotknutý podiel obdržala od pôvodnej pozemnoknižnej
vlastníčky a to ešte v roku 1960. Neknihovaný vlastník Q. Z. vystupoval vždy ako oprávnený držiteľ v

dobrej viere, že je vlastníkom dotknutého pozemku a v roku 1990 tento podiel daroval žalovanej, ktorá
od tohto času vystupovala vo vzťahu k darovanému podielu ako oprávnená držiteľka a nikto jej nebránil
v realizácii práva držby. Spoluvlastníčkou pozemku sa tak žalovaná stala titulom daru a následného
vydržania ku dňu 1.1.2002. Z výsluchu svedka X. Z. neboli preukázané žiadne skutočnosti týkajúce sa
danej veci, nepoznal žalobcu 1/ ani žalovanú, len právneho zástupcu žalobcov, s ktorým v minulosti riešil
predajpozemkovvobcivlokalitetzv.NaValochatonamiestojehomatky,ktorámáuž91rokov.Uvedenú

lokalitunepozná,žiadnepodrobnostisanedozvedelaniodsvojejmatky.ZvýsluchusvedkaB.B.malsúd
preukázané, že žalovaná je jeho dobrá známa, bývalá manželka jeho spolužiaka X. Y., ktorý už zomrel,
ktorého navštevoval v lokalite Na horných Valoch, pretože v tom čase sa už priatelili so žalovanou a jej
otec tam staval chatku. Spolu s X. Y. so stavbou chatky otcovi žalovanej pánovi Z. pomáhali. Predtým,
ako sa začala chatka stavať, videl tam nejaký železničný vagón, ktorý však potom zmizol, asi ho niekam

odpratali. Chatku stavali z dreva na železách nabitých v zemi. Svedok nemal žiadnu vedomosť o tom,
či otec žalovanej mal nejaké stavebné povolenie na stavbu chatky. Keď prišiel na pozemok prvý krát,
niekedy v rokoch 1974 alebo 1975, pozemok vyzeral ako úhor, neobrobený, ležiaci ľadom, ktorý mal asi
12 árov, bol už oplotený a časť z neho obrábal otec žalovanej, sadil tam zemiaky. Železničný vagón, ktorý
tam vtedy stál, využívali na prezliekanie a ukladanie náradia. Chatka sa začala stavať niekedy v roku

1975 alebo 1976. Postupne sa pristavovala a úplne dokončená bola v roku 1976. Ohľadne pozemku sa
s otcom žalovanej nikdy nerozprával. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 137
ods. 1, § 139 ods. 2 a § 3 ods. 1 O.z.. Z ustanovenia § 139 ods. 2 O.z. vyplýva, že pri rozhodovaní
so spoločnou vecou je rozhodná väčšina počítaná podľa veľkosti podielov. Preto nie je rozhodný
počet spoluvlastníkov a ich väčšina, ale väčšina podielov. Ak teda väčšinový spoluvlastník rozhodne v

konkrétnom prípade o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou, platí jeho rozhodnutie, ktoré nemôže
byť zvrátené rozhodnutím ostatných spoluvlastníkov. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím o
hospodárení so spoločnou vecou, ktoré bolo určené rozhodnutím spoluvlastníkov počítaním podľa
veľkosti podielov, sa nemôže úspešne u súdu domáhať rozhodnutia o inom spôsobe hospodárenia,
musí sa rozhodnutiu väčšiny podriadiť. Ani v týchto prípadoch však nie je rozhodnutie väčšinového

spoluvlastníka neobmedzené, nakoľko uplatnenie princípu majorizácie podlieha v konkrétnom prípade
korektívu dobrých mravov v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 O.z. a konkrétne rozhodnutie o hospodárení
so spoločnou vecou môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Keďže žalovaná namietala, že väčšinoví
spoluvlastníci svojich práv väčšinových spoluvlastníkov zneužívajú nad rámec ich obmedzení, bolo
povinnosťou súdu posúdiť pri aplikácii § 139 ods. 2 O.z. platnosť tohto rozhodnutia i z pohľadu

jeho rozporu s dobrými mravmi. Dobré mravy sú súhrnom etických všeobecne uznávaných a
zachovávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zaisťované aj právnymi normami tak, aby každé
správanie bolo v súlade so všeobecnými zásadami demokratickej spoločnosti. V konaní vykazujúcom
znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov,
z ktorých je vznik uplatneného nároku majoritného spoluvlastníka vyvodzovaný, ale len z konkrétnych

okolností, za ktorých bolo také právo uplatnené. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko
výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je
odopretie zákonného práva majoritného spoluvlastníka rozhodovať o užívaní spoločnej veci (uznesenie
NS ČR sp.zn. 25Cdo/2648/2003). Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil ten právny
záver, že žaloba žalobcov bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ o

hospodárení so spoločnou vecou teda pozemkom, rozhodli rozhodnutiami zo dňa 4.3.2008, 30.7.2008
a naposledy dňa 7.12.2011. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý bol vyslovený v predchádzajúcom
rozhodnutí, posledné rozhodnutie žalobcov 1/, 2/ zo dňa 7.12.2011 o hospodárení so spoločnou vecou,
ktorým žalobcovia rozhodli, že ako väčšinoví spoluvlastníci budú časť pozemku vo výmere 850 m2
užívať na poľnohospodárske účely a za užívanie tejto časti pozemku budú platiť žalovanej sumu 46,50

eur ročne a zvyšok pozemku bude užívaný ako doposiaľ, je relevantné a právne perfektné, pokiaľ sa
týka formálnej stránky. Keďže týmto rozhodnutím bola žalovaná vylúčená z užívania celej nehnuteľnosti,
napriek tomu, že je spoluvlastníčkou, i keď menšinového podielu, podľa jej vyjadrenia predmetnú časť
užíva približne od roku 1975, bolo potrebné posúdiť platnosť rozhodnutia o hospodárení so spoločnouvecou aj z pohľadu jeho súladu alebo rozporu s dobrými mravmi. V konaní bolo preukázané, že žalovaná
a jej právny predchodca od začiatku nedbali na zákon, dobré mravy, zvyklosti a etické princípy, pretože
na zabratie pozemku nemali žiadny súhlas. Otec žalovanej postavil chatku na cudzom pozemku, na

základe vlastného rozhodnutia. Žalovaná vedela, že stavia na cudzom pozemku, prijala toto riziko,
ktoré z jej rozhodnutia logicky pramení. Už táto situácia sama o sebe vylučuje možnosť, aby pri
problémoch, ktoré z tohto rizikového rozhodnutia žalovanej vyvstali, bolo možné hovoriť o jej šikane,
pretože žalovaná čelí len prirodzeným dôsledkom jej vlastného rozhodnutia okupovať cudzí pozemok
bez súhlasu vlastníkov pozemku. Žalovaná a jej právny predchodca porušili právny poriadok a dobré

mravy tým, že zhotovili stavbu na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku, či bez vecného
práva oprávňujúceho ich k stavbe. Porušili tým aj zaužívané dobré mravy či zvyklosti, kedy sa niekedy
v zvykovom práve akceptovalo, že vlastník pozemku dal súhlas na stavbu na svojom pozemku bez
toho, že by sa vlastníctvo pozemku právne usporiadalo, toto však nie je daný prípad, pretože v danej
veci absentuje akýkoľvek, hoci aj neformálny súhlas vlastníka pozemku. Svedok X. Z., syn pôvodnej
spoluvlastníčky uviedol, že žalovanú ani jej otca nepozná. X. Q. vo svojom čestnom prehlásení uviedla,

že jej nebohý otec ako spoluvlastník pozemku vedel o jeho zabratí žalovanou a jej otcom, so zabratím
nesúhlasil, a žalovaná s otcom postavili chatku na jeho pozemku svojvoľne. Samotná žalovaná potvrdila,
že spoluvlastníčkou pozemku Z. Z. oslovila až v roku 1993, či by jej z pozemku neodpredala, s čím
táto nesúhlasila. Bola si teda vedomá skutočnosti, že jej chatka stojí na cudzom pozemku. Pozemok
začala užívať a užíva napriek tomu, že blízko neho má svoj vlastný pozemok parcelu č. 4214, ktorý

prenajíma. Chatku si nepostavila na tomto vlastnom pozemku, lebo podľa jej vlastného vyjadrenia to
nebolo výhodné, keďže jej pozemok bol ďaleko od elektriny a vody a v tom čase bol v užívaní družstva.
Žalovaná a jej otec si pri svojom vlastnom pozemku vyhliadli pozemok cudzí, ktorý bol lepší a pre nich
výhodnejší. Na tomto otec žalovanej sadil zemiaky, dal naň doviezť železničný vagón, a neskôr na jeho
mieste postavil chatku. Teda vedome postavil chatku bez stavebného povolenia, na cudzom pozemku,

ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Keď žalobca 1/ kúpil predmetnú nehnuteľnosť,
vedel o týchto problémoch so žalovanou a bol si vedomý skutočnosti, že sa s tým bude musieť
vysporiadať. Žalobcovia žalovanej v užívaní pozemku nikdy fyzicky nebránili, len sa snažia dovolať
svojho práva zákonným spôsobom, o čom svedčia aj v minulosti prebiehajúce súdne konania. Naopak,
právežalovanápotvrdila,žežalobcomzaslalavýhražnýlist,ktorýmimchcelaúdajnelenpohroziť,alenie

je si vedomá toho, že by im nejakým spôsobom ubližovala. Nebráni im vo vstupe na pozemok a oplotenie
na pozemku má len kvôli deťom a zvieratám. V konaní bolo preukázané, že žalovaná neoprávnene
užívala časť ďalšieho cudzieho pozemku a to obecného, na ktorom mala donedávna postavenú latrínu,
ktorá bola otočená práve smerom k záhradnému sedeniu žalobcov, čo bolo pre nich nepríjemné a veľmi
neestetické. Na pojednávaní dňa 10.3.2015 oznámila, že latrína je preložená a nestojí na obecnom

pozemku. Žalobcov obťažuje fakt, že žalovaná od počiatku užívala pozemok protiprávne, jednoducho
im to prekáža, ako i skutočnosť, že chatka a oplotenie, ktoré má žalovaná na pozemku sú veľmi
neestetické, nesúrodé s okolím. Súd tak dospel k záveru, že postup žalobcov, teda ich rozhodnutie zo
dňa 7.12.2011 nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sa len možnosťami, ktoré im zákon dáva,
trpezlivo snažia súdnou cestou dovolať pokojného a ničím nerušeného užívania svojej nehnuteľnosti,

pričom súdne konanie iniciované žalobcami voči žalovanej nemožno v žiadnom prípade považovať za
šikanu, i keď to žalovaná tak vníma. Vo vzťahu k nej nevystupujú neprimerane a to ani fyzicky, ani slovne
hrubo, naopak, žalovaná na snahu žalobcov riešiť vec mimosúdne reagovala výhražným listom, ktorým
sa snažila žalobcu 1/ zastrašiť disciplinárnym konaním, medializáciou a osočovaním a obvinila ho z
trestnej činnosti. Práve žalovaná porušuje dobré mravy a to dlhoročnou ignoráciou a porušovaním práva,

keďže ešte spolu so svojím otcom postavila chatku na cudzom pozemku, bez stavebného povolenia,
spoliehajúc sa na to, že po rokoch vedomého a neoprávneného užívania cudzieho pozemku sa tento
stav nejako zosúladí so zákonom. Vzhľadom na právny záver súdu, že rozhodnutie žalobcov zo dňa
7.12.2011 o hospodárení so spoločnou vecou - pozemkom je relevantné, právne perfektné, nie je v
rozpore s dobrými mravmi a žalovaná toto rozhodnutie nerešpektuje, súd žalobe žalobcov 1/, 2/ v

celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcom, ktorí
boli v konaní úspešní priznal ich náhradu a to v sume 1.822,81 eur za trovy právneho zastúpenia
(pozostávajúce z tarifnej odmeny v sume 649,68 eur za 13 úkonov právnej služby v súlade s § 11 ods. 1
písm. e) a § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., cestovného, náhrady za stratu času) a 398,08
eur za súdne poplatky.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalovaná.
Uviedla, že v danej veci ide na strane žalobcov o tzv. nerozlučné spoločenstvo, ktoré je charakterizované
tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov spoločne. V takom prípade sa rozhodnutietýka všetkých spoločníkov a dôsledky vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu platia pre všetkých
účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Účastníkmi konania mali byť na strane žalobcov všetci spoluvlastníci,
keďže výrok súdu sa dotýka aj ich práv a povinností vyplývajúcich zo spoločného spoluvlastníctva

nehnuteľnosti. Takže v konaní ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Ďalším odvolacím dôvodom
je skutočnosť, že je tu nový dôkaz, ktorý žalovaná bez svojej viny nemohla predložiť v predchádzajúcom
konaní. Žalovaná o predmetnom dôkaze až do dňa podania tohto odvolania nemala vedomosť. Je to
kópia zmluvy zo dňa 6.12.1972 uzatvorená medzi JRD Lakšárska Nová Ves a Q. Z. - otcom žalovanej,
v ktorej bolo dohodnuté užívanie parcely, ktorú do dnešného dňa užíva žalovaná. V zmluve sa uvádza,

že za túto výmeru menovanému JRD odstupuje časť parcely č. 4129 pri potoku, o výmere 20 árov, na
výstavbu chaty a garáže do osobného užívania. Tento listinný dôkaz svedčí o dobrej viere žalovanej,
ktorá od roku 1972 chatku ako aj pozemok pod ňou užívala oprávnene. Žalobcovia žiadnym spôsobom
nepreukázali, a to ani výsluchom svedkov, ktorí sú len dedičmi pôvodných spoluvlastníkov a reálne
parcelu č. 4129 od roku 1972 ani neužívali, že by akýkoľvek zásahmi niektorého spoluvlastníka do práv
ostatných spoluvlastníkov bránili v ich výkone. Jediným svedkom, ktorý sa reálne zúčastňoval výstavby

chatky bol B. B., ktorý vo svojej výpovedi neuviedol, že by niekto bránil vo výstavbe chatky na pozemku,
prípadne že by tým Q. Z. a potom aj žalovaná bránili spoluvlastníkom pozemku vykonávať nerušene
svoje práva. Odstránenie chatky a oplotenia na náklady žalovanej je v rozpore s § 3 O.z.. Žiadnym
spôsobom žalovaná nezasahovala ani inak neobmedzovala spoluvlastnícke práva žalobcov na parc.
č. 4129. V dobrej viere užívala chatku od 70. rokov, chata nikomu nevadila až do roku 1993, kedy sa

žalobcovia vrátili na Slovensko a začali pozemok užívať ako nástupcovia po zomrelom otcovi JUDr. U.
O.. Žalovaná v chate prežila a strávila takmer všetky mladé roky, čerpala tu silu a zdravie, teraz keď
je na dôchodku a spolu s manželom si chcú a aj si zaslúžia pokoj aj kľud, žalobcovia sa snažia týmto
spôsobom obmedziť jej vlastnícke práva, čo je hrubým porušením dobrých mravov. Navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K odvolaniu

doložila kópiu zmluvy, z ktorej vyplýva, že bola uzavretá dňa 6.12.1972, sú na nej uvedené nejaké
podpisy, v texte je uvedené, že je uzavretá medzi Jednotným roľníckym družstvom Lakšárska Nová
Ves, D. B., člen správy JRD a na druhej strane medzi Z. Q., predmetom dohody: JRD Lakšárska Nová
Ves dnešným dňa 6.12.1972 preberá od Z. Q. do užívania parcelu, ktorá je v katastrálnej mape uvedená
pod č. 4213 o výmere približne 40 árov. Táto je v jeho vlastníctve a je toho času v jeho užívaní. Za túto

výmeru menovanému JRD odstupuje časť parcely č. 4129 pri potoku, o výmere 20 árov, na výstavbu
chaty a garáže do osobného užívania. Pri tomto sa zdôrazňuje, že menovaný Z. Q. odovzdal v roku
1970 do bezplatného užívania JRD Lakšárska Nová Ves všetky ostatné pozemky, ktoré tento do roku
1970 obhospodaroval. Išlo tu o výmere 2,80 hektára pri samote Horné Valy.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že základom súdneho sporu je
rozhodnutie majoritných spoluvlastníkov, ktoré minoritná spoluvlastníčka odmietla rešpektovať. Ide
o právo väčšinového spoluvlastníka podľa § 139 ods. 2 O.z., ostatní spoluvlastníci by museli byť
účastníkmi konania iba vtedy, pokiaľ by sa ich právo podľa § 139 ods. 2 O.z. vynucovalo, t.j. boli
by aktívne legitimovaní alebo pokiaľ by sa na nich právo podľa § 139 ods. 2 O.z. vynucovalo, t.j.

boli by pasívne legitimovaní. Ostatní spoluvlastníci nemajú aktívnu legitimáciu, pretože rozhodnutie
o hospodárení podľa § 139 ods. 2 O.z. nie je ich rozhodnutím (netvorili majoritu ani nie sú pasívne
legitimovaní, pretože toto rozhodnutie rešpektujú). Jediný spoluvlastník, ktorý ho nerešpektuje, je
žalovaná. K tomu zhodne uvádza aj judikatúra, podľa ktorej aktívnu legitimáciu aj len jedného
spoluvlastníka na podanie zapieracej žaloby pripúšťalo už rozhodnutie uverejnené pod č. 58/1957

Zbierky rozhodnutí Československých súdov (R 54/1973). V tomto prípade ide o konanie o zdržanie sa
zásahov do vlastníckeho práva, pri ktorom sa koná s tým, do koho práva väčšinového spoluvlastníka sa
zasahuje, voči tomu, kto do tohto práva zasahuje. Žalovaná pripojila k odvolaniu listinu označenú ako
Zmluva zo dňa 6.12.1972, na základe čoho sa dovoláva odvolacieho dôvodu. Opomína, že uvedený
odvolací dôvod odkazuje na taxatívny výpočet prípustnosti nových skutočností a dôkazov v odvolacom

konaní podľa ustanovenia § 205a O.s.p.. Súd poučoval žalovanú podľa § 120 ods. 4 O.s.p. minimálne
v troch prípadoch uznesením zo dňa 19.5.2010, na pojednávaní dňa 13.2.2012, na pojednávaní dňa
10.3.2015 žalovaná bola opakovane súdom poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p., konanie v tejto
veci prebieha od roku 2008, čo bol dostatočný časový priestor pre ňu na to, aby predkladala dôkazy.
Pripustením ďalších listinných dôkazov by súd poprel princíp neúplnej apelácie a v podstate by dával

návod ako konanie predlžovať donekonečna. Ňou uvádzané dôvody pre ktoré uvedený dôkaz bez
svojej viny nemohla označiť neobstoja, pretože tento listinný dôkaz mala založený doma a je jej vina,
že tieto listiny neupratovala počas siedmych rokov trvania tohto konania. To, či bolo v možnostiach
účastníka označiť alebo predložiť dôkaz skôr, treba posudzovať na základe objektívnych skutočností.Daný listinný dôkaz považujú za podvrh, otec žalovanej nikdy nevlastnil pozemok parcela č. 4213,
ale tento pozemok vlastnila a vlastní rodinná priateľka žalobcov pani A. Y.. Táto parcela ani žiadna
iná nemá výmeru 40 árov. Obsah listiny úplne odporuje výpovedi žalovanej, ktorá do zápisu dňa

17.9.2014 uvádzala, že na pozemku parc.č. 4129 si postavili chatu preto, lebo tam predtým sadievali
zemiaky a že tam družstvo nebude nikdy nič robiť. Nešlo teda o pozemok, ku ktorému by malo družstvo
právo družstevného užívania, a pre žalovanú resp. jej otca by pozemok uvoľnilo. Nie je ani možné,
aby na základe uvedenej listiny žalovaná užívala predmetný pozemok v dobrej viere, keďže listina aj
keby bola pravá, nezakladá žiadne občianskoprávne práva žalovanej ani ju neoprávňuje k akejkoľvek

výstavbe, nenahrádza občianskoprávne zmluvy ani stavebné povolenia. Žalovaná sa chopila užívania
predmetného pozemku svojvoľne a za nesúhlasu jeho vlastníkov a pritom vedela, že je na cudzom
pozemku (viď čestné prehlásenie X. Q.). Preto nie je zrejmé, prečo teraz práve žalovaná tvrdí, že sú
porušované jej práva, obmedzované jej vlastníctvo a porušované dobré mravy. Navrhli rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) vec prejednal,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených

nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu, a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov

prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

6. Odvolací súd k odvolacím dôvodom dodáva, že v konaní o nárokoch spoluvlastníkov podľa § 139
ods. 2 nemusia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci predmetnej veci. Zvyšní spoluvlastníci v danom
prípade menšinoví, vlastniaci podiel 4/12, rozhodnutie o hospodárení s vecou rešpektujú. Pokiaľ sa

týka predloženého listinného dôkazu spolu s odvolaním a to Zmluvy zo dňa 6.12.1972, odvolací súd
na tento dôkaz neprihliadal v súlade s ustanovením § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p., keď mal za to, že
konanie v danej veci prebieha od 10.9.2008, žalovaná bola opakovane súdom poučovaná o predkladaní
dôkazov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., napriek tomu uvedený dôkaz predložila až v poradí
s druhým odvolaním vo veci, podaným na súd prvej inštancie dňa 22.5.2015, pričom tento dôkaz podľa

jej vyjadrenia mala vo svojej domácnosti, našla ho v nejakom obale na papiere. Neuviedla žiaden
závažný dôvod, pre ktorý uvedený dôkaz nemohla nájsť vo svojej domácnosti počas siedmych rokov
trvania sporu, navyše ak na diskvalifikáciu takéhoto dôkazu postačí aj opomenutie jeho predloženia
zavinením z nedbanlivosti. Poslednú namietanú skutočnosť v odvolaní a to, že uvedené rozhodnutie o
hospodárení so spoločnou vecou je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú,

mal za to, že s otázkou dobrých mravov sa vysporiadal súd prvej inštancie dostatočne, svoje rozhodnutie
v tejto oblasti aj riadne, zrozumiteľne odôvodnil, pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením plne
stotožňuje. Žalovaná vlastnícke právo k chatke získala v rozpore so zákonom, keď predmetnú chatu
postavila na cudzom pozemku, s vedomím, že chata sa stavia na cudzom pozemku. Takáto stavba preto
nemôže požívať právnu ochranu. Oprávnenosť stavby sa navyše posudzuje v čase jej výstavby, kedy

táto stavba bola stavaná bez akéhokoľvek povolenia a s vedomím, že sa stavia na cudzom pozemku.
Neoprávnenosť nie je možné zhojiť plynutím času. Takže správne súd prvej inštancie skonštatoval, že
rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou nie je v rozpore s dobrými mravmi.

7. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa 387 ods. 1 CSP potvrdil.8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní boli v celom rozsahu
úspešní žalobcovia.

9. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).