Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/332/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613215632
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613215632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci
žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpený
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Bratislava, Pajštúnska 5, proti
žalovanej S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., V. F. XXXX/XX, štátny občan SR, (do 30.06.2016
zastúpená opatrovníkom Gabrielom Erdélyim, pracovníkom Okresného súdu Lučenec), o zaplatenie
249,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k.
7C/78/2014-71 zo dňa 31. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu a žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú podľa

§ 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej v texte len ,,ObZ“). Súd prvej inštancie v rámci prieskumu
spotrebiteľského práva zistil, že zmluva obsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinný ku dňu podpísania predmetnej zmluvy). Nakoľko
si žalovaná neplnila svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas, vznikol jej voči právnemu
predchodcovi žalobcu dlh. Žalobca v pokuse o zmier uviedol, že právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.4.2011, túto tvrdenú skutočnosť však okresný súd považoval za
nepreukázanú a za nedôveryhodnú, keďže právny predchodca mal žalobcovi postúpiť pohľadávku voči

žalovanej už dňa 10.12.2009 Zmluvou o postúpení pohľadávok. Predpokladom postúpenia pohľadávky
podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. je skutočnosť, že postupca
- banka písomne vyzve dlžníka, ktorý je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní, na plnenie.
Nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo k takejto výzve, mal súd prvej inštancie zato, že takéto
postúpenie záväzku žalovanej je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nie je aktívne
legitimovaný voči žalovanej.

3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“). Žalobca nemal v spore procesný úspech a žalovanej zas
žiadne (účelne vynaložené) náklady konania nevznikli.4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Proti rozsudku podal v súlade s § 204 zák. č.99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP)
odvolanie žalobca v zákonnej lehote. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 OSP), alebo aby rozsudok zmenil (§ 220 OSP) tak, že návrhu na

začatie konania vyhovie v plnom rozsahu a zároveň si uplatnil voči žalovanej trovy konania a právneho
zastúpenia v prvoinštančnom a odvolacom konaní. Namietal, že súd vec neprávne právne posúdil a
nedostatočne zistil skutkový stav.

6. Žalobca má za to, že výkladom ustanovení VOP možno dospieť k záveru, že postupca a následne
(postúpením pohľadávky) žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-

právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky práva súvisiace s danou
pohľadávkou. Okrem toho postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom
základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka
záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať
splatenie svojej pohľadávky. Preto žalobca nevidí dôvod, aby k ukončeniu zmluvy došlo najneskôr ku

dňu postúpenia pohľadávky a na žalobcu neprešlo právo na ukončenie zmluvy, pričom v danom prípade
došlo k ukončeniu zmluvy ku dňu konečnej splatnosti úveru.

7. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s
aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava

výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale
iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva
a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v
predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

8. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanej o postúpení
pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanej, ktoré bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu

a platnosť zmluvy o postúpení. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave z 29.05.2015, sp. zn. 8Co/163/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
24.04.2014, sp. zn. 19C/34/2012, rozsudok NS SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4Obo 210/01, uznesenie
Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013.

9. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu
prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia

pojednávaniapodľa§385CSPadospelkzáveru,ženapadnutýrozsudokjepotrebnéakovecnesprávne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol,
vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonaných dôkazoch.

13. V konaní bolo nesporné, že nárok žalobca uplatnil zo spotrebiteľskej zmluvy.14. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z jeho právneho
predchodcu na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009, a to v

nadväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.
o bankách.

15. Žalobca takýto záver v odvolaní namieta, nesúhlasí s výkladom ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách, súdom prvej inštancie, pričom je toho názoru, že uvedené ustanovenie nemôže byť

spájané s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, ako ani platnosťou samotného
právneho úkonu postúpenia pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky postupcom žalovanej
spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanej, ktoré bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať.

16. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom Slovenskej
republiky do Európskej únie boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení
adopĺňazákonč.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisovzačlenenéustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút,

ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane
spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa
iných zákonov ako Občianskeho zákonníka možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že
ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.

17. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa

bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. S účinnosťou od 01. 05. 2015 došlo
ním k prehĺbeniu inštitútu ochrany spotrebiteľa. V dôvodovej správe k uvedenému zákonu je uvedené:
„S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov
dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky
uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi“. K aplikácii uvedeného ustanovenia sa vyjadril aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 01. 2015,

18. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo

pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Odvolací súd súhlasí s názorom okresného
súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie písomnej výzvy banky žalovanej v zmysle § 92 ods. 8
Zákona o bankách. Nesplnením tejto rozhodujúcej skutočnosti nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
a ani nemohlo dôjsť k naplneniu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

19. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej

banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkovýchvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

20. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bez súhlasu
dlžníka bolo písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku. Pre platné postúpenie bolo
potrebné doručenie takejto výzvy žalovanej, omeškanie žalovanej napriek výzve dlhšie ako 90
kalendárnych dní, a to ako zákonného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách.

21.Okresnýsúdust.§92ods.8zákonaobankáchsprávneaplikovalavyložil.Postupník,ktorémubanka
pohľadávku postúpila bez súhlasu dlžníka, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky
banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so
zaplatením svojho záväzku dlhšie ako 90 dní. Nesplnenie týchto skutočností má za následok neplatnosť
postúpenia a nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi

je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Odvolací súd v zhode s názorom súdu
prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) možno v
zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách postúpiť pohľadávku za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy banky na plnenie, napriek ktorej je klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní.Uvedenépredpokladysúzákonnýmipredpokladmipreplatnépostúpeniepohľadávkyamusia

byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon
o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o
zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky
porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. V danej veci žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné

postúpenie pohľadávky (nebolo preukázané, že sporiteľňa písomne vyzvala žalovanú na plnenie, výzvu
doručila žalovanej a žalovaná bola napriek tejto písomnej výzve s plnením nepretržite, dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní, a preto možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o
postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca pohľadávku proti žalovanej nadobudnúť, je pre rozpor so
zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.

Ani zo samotných tvrdení žalobcu nevyplýva splnenie predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky
v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j., že až po splnení predpokladov pre postúpenie následne
banka postúpila pohľadávku na žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca bol riadne poučený
v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP.

22. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok
banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho
postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a že dodržanie
zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky

zahraničnej banky v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta
s postúpením pohľadávky, ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky
bankou alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.

23. Žalobca v odvolaní namietal, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s jeho

aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru žalobcu hovorí citované ustanovenie o
úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie o platnosti postúpenia pohľadávky. Svoj názor žalobca
podložil článkom doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. s názvom Postúpenie pohľadávok z pohľadu
ochrany citlivých údajov, bankového tajomstva, povinnosti mlčanlivosti a ochrany spotrebiteľa. Autor v
podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky v predmetnom ustanovení (bolo porušené

bankové tajomstvo), ale banka (právny predchodca žalobcu) ani žalobca za to nenesú žiadne následky.
Banka teda na žalobcu postúpi pohľadávku platne. Takýto výklad však súd nepovažuje za správny.
Ak by sa prijala takáto argumentácia, banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom
Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia by mohla
neobmedzene postúpiť pohľadávku z bankového úveru nebankovej inštitúcii, ktorá nie je nositeľom

takého bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je neprípustný a
nesprávny, pretože obchádza zákon. Pokiaľ žalobca v závere odvolania poukazuje na ustálenú
judikatúru súdov, a to na konkrétny obsah rozhodnutí súdov, odvolací súd udáva, že právne posúdeniev týchto veciach nevychádzalo z toho, že neboli splnené podmienok pre postúpenie pohľadávok banky
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., tak ako v tomto konkrétnom spore.

24. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo
210/01, týkajúce sa vzťahov postupníka a dlžníka pri postúpení pohľadávky, kde dochádza k založeniu
aktívnej legitimácie postupníka, a to oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky odvolací
súd udáva, že v konaní žalobca takýto dôkaz nepredložil (pokiaľ v odvolaní odvolateľ uvádza, že
oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie

tejto písomnosti, nekorešponduje to s obsahom spisu), správne potom súd prvej inštancie skúmal
aktívnu legitimáciu žalobcu. Odvolací súd udáva, že neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by umožňoval
stanoviť výnimku zo základných princípov týkajúcich sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu v prípade
postupovania pohľadávok na tretie osoby. Aj zmluva o postúpení pohľadávky, ako každý iný právny
úkon musí vyhovovať všetkým zákonným podmienkam platnosti. Treba uviesť, že česká judikatúra, kde
právna úprava o postúpení pohľadávky je totožná s právnou úpravou platnou na území Slovenskej

republiky zaujala stanovisko a konštatovala, že predpokladom právnej účinnosti postúpenia pohľadávky
je oznámenie tohto postúpenia dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dlžník je až
od tohto okamihu povinný plniť postupníkovi, ako svojmu veriteľovi s tým, že pokiaľ mu postúpenie
pohľadávky oznámi samotný pôvodný veriteľ - postupca, nemá povinnosť nič preukazovať a dlžník
je povinný postupníkovi bez ohľadu na to, či je zmluva o postúpení pohľadávok platná plniť, takýmto

plnením záväzok dlžníka zaniká. Od tejto situácie, však je nutné odlišovať stav, ako v posudzovanej veci,
kedy k splneniu záväzku voči avizovanému postupníkovi nedôjde a jeho zaplatenie sa stane predmetom
súdneho sporu, v takomto prípade je potom nutné v rámci skúmania aktívnej legitimácie na vymáhanie
pohľadávky riešiť aj otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy v dôsledku jej neplatnosti k
zmene v osobe veriteľa nemôže dôjsť. Len platná zmluva o postúpení pohľadávok totiž môže mať za

následokzmenuvosobeveriteľa,keďveriteľ(postupník)nadobúdanielenpostupovanúpohľadávku,ale
spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
z 21.5.2003, č.k. 32Odo 293/2002 - uverejnený v zbierke rozhodnutí a stanovísk NS ČR pod č. 16/2004).

25. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že je potrebné odlíšiť od situácie v tomto konaní, procesné

rozhodovanie, keď súd nemá v rámci procesného rozhodovania o zmene účastníka v priebehu
konania hodnotiť právne úkony na základe ktorých došlo k tvrdenému prechodu práv z hľadiska ich
platnosti, a to preto, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu
hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2011, sp. zn. 6 Cdo 42/2011). Pre samotné rozhodnutie vo

veci samej je však potrebné vyriešiť aj otázku aktívnej legitimácie, naplnenie predpokladov právneho
nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy.

26. Z uvedených dôvodov okresný súd správne vyhodnotil skutkové okolnosti prípadu, keď rozhodol tak,
že návrh žalobcu zamietol.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
rozhodnutie okresného súdu potvrdil a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd rozhodol
vo vzťahu k žalovanému, tak že nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods.1OSP).

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a preto by jej vzniklo proti žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej však v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy, preto
odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).