Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11P/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717203070
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2017:3717203070.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca JUDr. Ivo Hlucháň vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. U.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., O. XXXX/XX
a M. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., S. č. XXX o návrhu matky o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11P/114/2016 zo dňa 31. 08. 2016,
právoplatný 08. 10. 2016 tak, že súd zvyšuje otcovi výživné na maloletú V., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy
80 € na sumu 140 € mesačne od 01. 06. 2017, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletej.

Žiaden z účastníkom n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca k maloletej V. zo sumy 80
€ mesačne na sumu 200 € mesačne od 01. 01. 2017 dôvodiac, že od poslednej úpravy výživného
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane najmä maloletej, ktorá navštevuje prvý ročník Obchodnej
akadémie v Považskej Bystrici a práve v súvislosti s týmto štúdiom sa podstatne zvýšili náklady spojené
s výživou maloletej.

2. Otec s návrhom matky nesúhlasil dôvodiac, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby výživné
mohol platiť tak ako žiada matka.

3. Opatrovník doporučil upraviť výživné minimálne na sumu 150 €, nakoľko sa značne zmenili pomery
na strane maloletej a matka má s ňou zvýšené náklady.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, oboznámením sa osobnými, majetkovými

a zárobkovými pomermi rodičov, pripojeným spisom Okresného súdu Považská Bystrica 11P/114/2016,
a zistil nasledovné:

- výživné na maloletú bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.
11P/114/2016-23 zo dňa 31. 08. 2016, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 08. 10. 2016 a to tak,
že otcovi bolo zvýšené výživné zo sumy 70 € na sumu 80 € mesačne. Matka v dobe poslednej úpravy
výživného dosahovala príjem 454,76 €. Inú vyživovaciu povinnosť nemala nakoľko staršie dieťa bolo už

plnoleté. Otec v dobe poslednej úpravy výživného pracoval v Českej republike, kde dosahoval príjem
mesačne 12 800 kč. V dobe konania prestúpil do nového zamestnania - firma A. - A., kde má prácu na
dohodu a mal by zarábať 2,40 €/hod.. Ani otec inú vyživovaciu povinnosť nemal.- V súčasnej dobe matka maloletej V. uviedla, že podstatnú zmenu pomerov vidí v tom, že dieťa je
staršie, nastúpilo na strednú školu a práve v tom vidí zmenu pomerov nakoľko v súvislosti s tým, že V.
je žiačkou 1. ročníka P. akadémie má zvýšené náklady spojené s cestovaním a učebnicami. Chodí do

jazykovej školy. S dcérou žije spolu s plnoletým synom, ktorý pracuje a prispieva jej na domácnosť 50 €.
Matka platí nájom 125 €, elektriku 50 €, káblovku 7 €, internet 20 €. Otec výživné platí nepravidelne. V
súvislosti so štúdiom dcéry bola nútená zakúpiť učebnicu angličtiny a nemčiny, za čo dala spolu 50 €. Do
jazykovej školy platí matka polročne poplatok 75 €. Následne bude platiť tento poplatok 60 € polročne.
Poplatok do školy je 36 € ročne, pričom sa študenti skladajú po 5 € na budúcu stužkovú. Taktiež dieťa

pôjde na výmenný študijný pobyt do Belgicka, kde už matka musela zaplatiť jednorazovo 500 €. Dcére
kúpila počítač, nakoľko v dôsledku štúdia potrebuje vypracovať rôzne projekty, ktoré sa bez počítača
nedajú. Vo februári 2017 Adriana absolvovala lyžiarsky výcvik, kde matka hradila 70 €. Okrem toho
dcére dobíja kredit na telefón 10 € mesačne. Matka naďalej pracuje ako predavačka vo firme Y. M., kde
podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje príjem vo výške 485,13 €. Žije s dcérou a plnoletým synom
sama. Uviedla, že otec výživné platí nepravidelne, má na výživnom aj dlh. Matka ďalej poukazovala na

tú skutočnosť, že otec riadne nepracuje, požíva alkoholické nápoje, nehľadá si brigádu. Pokiaľ otec tvrdí,
že nemá finančné prostriedky, aby mohol platiť výživné, nakoľko nezarobí uviedla, že v čase, keď spolu
žili v spoločnej domácnosti, by otec nešiel do roboty, kde by zarobil menej ako 30 000 korún. Je asfaltér
a je všeobecne známe, že v pozícii takejto pracovnej činnosti sú príjmy ďaleko vyššie ako deklaruje otec.

- Otec naďalej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije sám v byte, ktorý zdedil po svojej matke. Uviedol,
že má výdaje v celkovej sume 340 €, nakoľko platí nájom 210 €, 10 € telefón, 80 € platí výživné a 40
€ si platí za pôžičku. Potvrdil, že fajčí, aj že si vypije. Tu treba konštatovať, že na prvé pojednávanie
evidentne otec prišiel pod vplyvom alkoholu. S dcérou sa v podstate nestretáva. Otec deklaroval, že
pracuje pre firmu A. - A. ako pomocný robotník, kde dosahuje len ako pracovník na dohodu príjem cca

40 €. Na otázku zo strany súdu, ako je možné, že oficiálne deklaruje príjem 40 €, hoci len výdaje, ktoré
nevyhnutne potrebuje sú 340 € otec hodnoverným spôsobom nevedel vysvetliť, v podstate povedal, že
niekedy je to aj viac. Podľa potvrdenia, ktoré otec predložil od firmy A. - A., otec je u nich zamestnaný
na dohodu, pričom dosahuje priemernú mzdu cca 43 € za rok 2016, za rok 2017 mu vychádza zárobok
netto celkovo 134 € za mesiace január až apríl, nakoľko v mesiaci január a február nepracoval. Podľa

výplatnej pásky, ktorú predložil za mesiac marec 2017 odpracoval 23 dní avšak len 46 hodín s tým, že
čistá mzda bola 99, 59 €. Otec k tomuto uviedol, že nie vždy ho firma potrebuje na výkon na 8 hodín.
Niekedy sa stane, že nejde ani do roboty, nakoľko nie je práca. Naďalej inú vyživovaciu povinnosť nemá.

5. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

6. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd potom za preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletej. Na strane maloletej došlo k zmene pomerov v tom, že táto začala navštevovať
od septembra Obchodnú akadémiu v Považskej Bystrici, čím sa matke zvýšili náklady spojené s týmto
štúdiom, najmä v dochádzke z Púchova do Považskej Bystrice, teda cestovného, ďalej z rôznych
pomôcok, ktoré matka deklarovala na pojednávaní, zakúpení počítača, lyžiarsky výcvik, výmenný pobyt

v Belgicku, ako aj ostatné platby spojené so školou, pričom súd konštatuje, že na strane matky k
výraznej zmene pomerov nedošlo, nakoľko jej príjem vzrástol cca o 30 € netto. Na strane otca taktiež
nedošlo k podstatnej zmene pomerov z dôvodu, že pri poslednej úprave výživného otec pracoval v
Českej republike, avšak pracovný pomer ukončil a zamestnal sa práve vo firme, kde pracuje teraz nadohodu na pracovný pomer nie trvalý, ale len na pracovný pomer formou dohody. V súvislosti s týmto
mu zamestnávateľ vykazuje príjem cca 40 € mesačne. Je absolútne nereálne, aby otec takýto príjem
aj skutočne dostával, nakoľko otec uviedol výdaje, ktoré je nevyhnutné, aby mesačne platil a to nájom

bytu, pričom sám uviedol, že dlh na nájomnom nemá, takže súd jednoznačne vychádzal z toho, že otec
si tento byt platí. Taktiež ostatné platby platí pravidelne s tým, že celková suma je 340 €. Na otázku
súdu ako je možné, že má vyššie výdaje ako príjmy otec hodnoverným spôsobom sa vyjadriť nevedel,
v podstate krčil ramenami a povedal, že niekedy to býva aj viac. Súd je jednoznačne presvedčený, že
otec tají svoje príjmy, svoj pracovný pomer vo forme A. deklaruje ako práca na dohodu, ale v skutočnosti

buď má iný príjem z práce, ktorú otec neuviedol, alebo vo firme A. dosahuje ďaleko vyšší príjem ako je
deklarované. Z týchto dôvodov potom súd nevychádzal pri úprave výživného z deklarovaných príjmov
otca, nakoľko tieto považoval súd za skreslené a nereálne. Na základe týchto skutočností súd potom
dospel k záveru, že došlo k tak výraznej zmene pomerov na strane maloletej, že je potrebné, aby
výživné bolo zo strany otca upravené. Matka sa o dieťa riadne stará, snaží sa, aby dieťa jednak v
škole napredovalo, zabezpečuje mu všestranný rozvoj a nie je možné, aby otec na týchto nákladoch

neparticipoval. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, a to aj s poukazom na vyjadrenie
opatrovníka, ktorý zdôraznil, že matka sa vzorne stará, snaží sa dosahovať čo najvyšší príjem, avšak
nie je schopná zvládnuť uvedenú finančnú situáciu. Potom súd upravil výživné na sumu 140 € od 01. 06.
2017 s ohľadom na to, že jednoznačne otec tají, aký má skutočný príjem a takúto čiastku súd považoval
vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby za adekvátnu.

9. Súd zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle k §
52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.

Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného
výživného naraz, návrhom na exekúciu.