Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/134/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2608206807
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2608206807.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľov: 1. X.. U. O., K..

XX.X.XXXX, Š. R. W., I. V. J. K. B. XXX, I. Č. O. Q. O. XXX/X, O. a 2. A. O., K.. XX.X.XXXX, Š. R. W.,
O. Q. O. XXX/X, O., obaja zastúpení advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, so sídlom advokátskej
kancelárie Podjavorinskej 7, Bratislava proti odporkyni: X. V., K.. XX.X.XXXX, Š. R. W., O. P. XXX o
zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zdržať sa zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľov v 1. a 2. rade
spočívajúcich vo vstupe na pozemok a užívaní pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. J. K. B. parc. č. A.-
S. XXXX - I. I.Á. V. o výmere XXXX m2, ktorý vedie na LV č. XXXX Okresný úrad W., katastrálny odbor.

Odporkyňa je p o v i n n á na vlastné náklady odstrániť z časti pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. J.
K. B. parc. č. A.-S. XXXX - I. I. V. o výmere XXXX m2, ktorý vedie na LV č. XXXX Okresný úrad W.,
katastrálny odbor oplotenie skladajúce sa zo 16. drevených kolov a na koloch nabitých drevených latiek
s polkruhovým prierezom ako aj záhradnú chatku o rozmeroch 4,85 m x 7,55 m x 4,82 m x 7,53 m do
30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov konania, a to náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 1.822,81 € a iné trovy konania v sume 398,08 € zaplatené za súdne
poplatky právnemu zástupcovi navrhovateľov v 1. a 2. rade JUDr. Samuelovi Baránikovi do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.9.2008, ktorý upresnili
a doplnili podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.9.2009, domáhali, aby súd uložil odporkyni
povinnosť zdržať sa zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľov spočívajúcich vo vstupe na
pozemok a užívaní pozemku v k.ú. J. K. B. parc. č. A.-S. XXXX - I. I.Á. V. o výmere XXXX m2, ktorý

vedie na LV č. XXXX Správa katastra W. a odstrániť na vlastné náklady z časti tohto pozemku oplotenie,
skladajúce sa zo 16. drevených kolov a na koloch nabitých drevených latiek s polkruhovým prierezom
ako aj záhradnú chatku o rozmeroch 4,85 m x 7,55 m x 4,82 m x 7,53 m do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia a zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľov nesúhlasila a návrh žiadala zamietnuť z toho dôvodu, že i
ona je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. J. K. B., parc. č. XXXX -

I. I. V. o výmere XXXX m2, a to v spoluvlastníckom podiele 1/12-iny a teda tak, ako by ona mala
podľa navrhovateľov zasahovať do ich vlastníckych práv, tak takým istým spôsobom navrhovatelia
zasahujú do jej spoluvlastníckych práv. Skutočnosť, že je nositeľkou práv a povinností viažucich sa
k jej spoluvlastníckemu podielu nemôže byť dôvodom na zákaz vstupovať a užívať časť spoločnejnehnuteľnosti, na ktorú vstupovala a užívala ju niekoľko desiatok rokov skôr ako navrhovatelia nadobudli
k nehnuteľnosti akýkoľvek podiel. Nie je jej známy zákonný dôvod, prečo jej navrhovatelia cestou súdu
chcú zakázať vykonávať jej práva zo zákona vo vzťahu k jej spoluvlastníckemu podielu tým, že jej

chcú zakázať vstup na spoločnú nehnuteľnosť a jej užívanie. Navrhovateľom nejde o nájdenie dohody
ako spoločnú nehnuteľnosť v spoluvlastníctve užívať, tak aby nedochádzalo k vzájomným konfliktom,
konajú v rozpore s dobrými mravmi, pretože neprejavili dobrú vôľu ako spoločnú nehnuteľnosť užívať a
neustále hľadajú zámienky, ako odporkyni užívanie spoločnej nehnuteľnosti znemožniť a znepríjemniť.
Navrhovatelia predmetnou žalobou sledujú úplne iný cieľ ako je uvedený v petite návrhu. V danom

prípade nejde o vyporiadanie spoluvlastníckeho vzťahu.

Okresný súd Senica rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5C/134/2008-96 zo dňa 29.2.2012, ktorým návrh
navrhovateľov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol a navrhovateľom v 1. a 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 416,83 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
právnemu zástupcovi odporkyne JUDr. Radovanovi Grujbárovi.

Krajský súd v Trnave, na odvolanie odporkyne, rozsudkom č.k. 11Co/360/2012-142 zo dňa 5.2.2014,
rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 5C/134/2008-96 zo dňa 29.2.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že posledné rozhodnutie navrhovateľov
v 1. a 2. rade zo dňa 7.12.2011 o hospodárení so spoločnou vecou, ktorým navrhovatelia v 1. a

2. rade rozhodli, že ako väčšinoví spoluvlastníci budú časť pozemku vo výmere XXX m2 užívať na
poľnohospodárske účely a za užívanie tejto časti pozemku budú platiť odporkyni sumu 46,50 € ročne
a zvyšok pozemku bude užívaný ako doposiaľ, teda časť ako kanál pre odklonený J. potok a zvyšná
časť na poľnohospodárske účely nepravidelne obhospodarované poľnohospodárskym užívateľom, na
základe nájomnej zmluvy uzavretej so W. V. E., je relevatné a právne perfektné, pokiaľ sa týka formálnej

stránky. Keďže týmto rozhodnutím bola odporkyňa vylúčená z užívania celej nehnuteľnosti napriek tomu,
že je spoluvlastníčkou i keď menšinového podielu a podľa jej vyjadrenia predmetnú časť nehnuteľnosti
užíva približne od roku XXXX, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné posúdiť platnosť rozhodnutia
o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 7.12.2011 aj z pohľadu jeho súladu alebo rozporu s dobrými
mravmi, keď má za to, že rozhodnutie väčšinových spoluvlastníkov nemôže slúžiť šikanóznemu výkonu

práva a k bezbrehej nemorálnej šikane menšinových spoluvlastníkov v rozpore s § 3 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní doplniť dokazovanie výsluchom
účastníkov, poprípade navrhnutých svedkov, za účelom posúdenia platnosti rozhodnutia o hospodárení
so spoločnou vecou aj z pohľadu jeho súladu alebo rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka s tým, že pri skúmaní rozporu s dobrými mravmi bude potrebné preukázať odkedy, akým

spôsobom sa nehnuteľnosť užívala, a to nielen odporkyňou, či odporkyni bolo v užívaní bránené, ak
áno kým a z akých dôvodov, či spôsob užívania odporkyňou obťažuje alebo je spôsobilý obťažovať
navrhovateľov v 1. a 2. rade a či povaha nehnuteľnosti odporuje takémuto spôsobu užívania.

Podľa§95ods.1Zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“),navrhovateľ

môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným
účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2, veta prvá O.s.p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Súd na pojednávaní dňa 10.3.2015, na ktorom bol prítomný právny zástupca navrhovateľov v 1. a 2.
rade ako aj odporkyňa, na návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade doručený súdu dňa 24.2.2015, pripustil
zmenu petitu návrhu tak, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sa domáhali, aby súd uložil odporkyni povinnosť
zdržať sa zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľov v 1. a 2. rade spočívajúcich vo vstupe na

pozemok a užívaní pozemku v k.ú. J. K. B. parc. č. A.-S. XXXX - I. I. V. o výmere XXXX m2, ktorý vedie
na LV č. XXXX Okresný úrad W., katastrálny odbor a je povinná na vlastné náklady odstrániť z časti
tohto pozemku oplotenie skladajúce sa zo 16. drevených kolov a na koloch nabitých drevených latiek s
polkruhovým prierezom ako aj záhradnú chatku o rozmeroch 4,85 m x 7,55 m x 4,82 m x 7,53 m do 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a súčasne uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a

2. rade náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom
pre konanie o zmenenom návrhu.Súd vykonal a doplnil dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu výsluchom účastníkov, výpisom
z LV č. XXXX, rozhodnutiami o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 4.3.2008, zo dňa 30.7.2008 a zo
dňa 7.12.2011, obsahmi spisov Okresného súdu Senica sp. zn. 11C/67/2005 a sp. zn. 7C/83/2008,

výsluchom svedkov X. Z. a Š. Š., čestným prehlásením X. Q., rodenej B. zo dňa 4.6.2014, správou
Obce J. K. B. zo dňa 30.5.2014, vyjadrením W. V. E. zo dňa 14.7.2014 k zmene druhu pozemku LV č.
XXX pre obec a k.ú. J. K. B., kópiou z mapy pozemkového katastra na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX
U. XXXX v Obci a k.ú. J. K. B. zo dňa 18.5.2005, Notárskou zápisnicou č. K. XXX/XXXX napísanou na
Notárskom úrade X.. B. W. dňa 12.6.2006 a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Obci a
k.ú. J. K. B., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - I. I. V. vo výmere XXXX m2 (ďalej len
„pozemok“) v spoluvlastníckom podiele 7/12. Tento pozemok je priľahlý k ich domovej nehnuteľnosti.
Odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou tohto pozemku v podiele 1/12, ktorý nadobudla na základe
osvedčenia sp. zn. K. XXX/XXXX, teda v roku 2006. Odporkyňa má na časti pozemku parc. č. XXXX

postavenú záhradnú chatku oplotenú dreveným plotom, ktorú časť nehnuteľnosti užíva. Nakoľko v k.ú.
J. K. B. ešte neprebehlo konanie o zostavení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) podľa
Zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, sú údaje
o zvyšných spoluvlastníckych podieloch pozemku zapísané ešte v pozemkovej knihe, vložka č. XXX
a s týmito podielmi nakladá v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) Zákona č. 180/1995 Z.z. ako správca W.

V. E.. Navrhovatelia, ako väčšinoví spoluvlastníci, chcú s pozemkom nakladať podľa ich uváženia a
využívať svoje spoluvlastnícke právo, pretože na vedľajšom pozemku majú dom a predmetný pozemok,
teda parc. č. XXXX využívajú ako záhradu, okrem časti, ktorú má odporkyňa oplotenú, pričom chatka
odporkyne a „latrína“, ktorá je otočená smerom k ich domu „hyzdí“ ich výhľad. Domáhajú sa, aby
odporkyňa pozemok vôbec nevyužívala, aby odstránila chatku a jej oplotenie stojace na pozemku s tým,

žeodporkyniakomenšinovémuspoluvlastníkovibudúplatiťnájomnézavyužívaniejejspoluvlastníckeho
podielu. Nevidia žiadny dôvod, prečo by mala odporkyňa časť pozemku užívať, keď s tým oni ako
väčšinoví spoluvlastníci nesúhlasia, za stavu, že pozemok nie je možné reálne rozdeliť. O hospodárení
so spoločnou vecou, teda pozemkom, navrhovatelia v 1. a 2. rade rozhodli rozhodnutiami o hospodárení
so spoločnou vecou zo dňa 4.3.2008, zo dňa 30.7.2008 a zo dňa 7.12.2011. Na zasadnutiach ohľadom

vydania týchto rozhodnutí boli prítomní len navrhovatelia v 1. a 2. rade, ako väčšinoví spoluvlastníci,
avšak tieto rozhodnutia doručili aj odporkyni a W. V. E., ktorý zastupuje ostatných spoluvlastníkov.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade rozhodli, že ako väčšinoví spoluvlastníci budú časť pozemku vo výmere XXX
m2 užívať na poľnohospodárske účely a za užívanie tejto časti pozemku budú platiť odporkyni sumu
46,50 € ročne a zvyšok pozemku bude užívaný ako doposiaľ, teda časť ako kanál pre odklonený J.

potok a zvyšná časť na poľnohospodárske účely nepravidelne obhospodarované poľnohospodárskym
užívateľom, na základe nájomnej zmluvy uzavretej so W. V. E.. Keďže odporkyňa nerešpektovala
rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou, pozemkom, navrhovatelia podali návrh na súd o
zdržanie sa zásahov odporkyne do spoluvlastníckeho práva navrhovateľov spočívajúcich vo vstupe na
pozemok a užívaní pozemku parc. č. XXXX a odstránenie oplotenia skladajúceho sa zo 16. drevených

kolov a na koloch nabitých drevených latiek s polkruhovým prierezom ako aj záhradnej chatky.

Odporkyňa s týmto rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou, pozemkom, nesúhlasila. Potvrdila,
že obdržala rozhodnutie navrhovateľov v 1. a 2. rade o hospodárení so spoločnou vecou, avšak
toto rozhodnutie nepovažovala pre jej osobu nijakým spôsobom za záväzné, a teda nevidela dôvod

rešpektovať ho. Namietala, že ako spoluvlastníčka mala byť k vydaniu takéhoto rozhodnutia prizvaná, čo
urobené nebolo. Čakala, že navrhovatelia ju nejakým spôsobom oslovia, čo sa nestalo. S navrhovateľom
v 1. rade sa stretla prvý raz v roku 1993, po smrti jej matky, kedy chcela dať svoje veci do poriadku.
Vtedy ju navrhovateľ v 1. rade požiadal o odkúpenie zvyšku pozemku, ktorý neužívala a ani nevlastnila.
Odporkyňa písomne vyzvala navrhovateľov listom zo dňa 15.8.2008 na osobné stretnutie za účelom

dohody o užívaní pozemku s tým, že o stretnutie žiadala dňa 30.8.2008, avšak navrhovateľ neprišiel.

V priebehu súdneho konania dňa 2.12.2011 sa konalo stretnutie navrhovateľov a odporkyne, ako
spoluvlastníkov, ako to vyplýva zo zápisu zo stretnutia spoluvlastníkov (č.l. 58 spisu). Odporkyňa pri
tomto stretnutí uviedla, že žiada, aby časť pozemku podľa geometrického plánu, ktorý dala vypracovať

v roku 2008, jej bola daná do užívania aj vlastníctva. Jedná sa o vyčlenenie výmery XXX m2, ktorá
zodpovedá jej podielu 1/12 z celkovej výmery. Navrhovatelia s týmto nesúhlasili, chcú užívať celú
nehnuteľnosť a odstrániť z nehnuteľnosti chatku a oplotenie. Následne navrhovatelia dňa 7.12.2011vydali poslední rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Súd mal preukázané z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 11C/67/2005, že na tunajšom súde
sa viedlo na návrh navrhovateľov X.. U. O., K.. XX.X.XXXX a A. O., K.. XX.X.XXXX proti odporcom
dedičia v 1. rade po nebohom X. B., v 2. rade po nebohom E. B., v 3. rade po nebohom E. B., v 4.
rade po nebohom X. B., v 5. rade po nebohom V. B., v 6. rade po nebohej Q. S., v 7. rade po nebohej
A. Q., v 8. rade po nebohej U. Š., v 9. rade po nebohom Š. B., všetci zastúpení W. V. E., H.: XX XXX

XXX, W. W. O. XX, O. a J. W. Y., Š. V., H.: XX XXX XXX, W. W. K. W. X, O. O. konanie o zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, teda k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci
a k.ú. J. K. B., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - I. I. V. vo výmere XXXX m2. Toto konanie
bolo uznesením č.k. 11C/67/2005-145 zo dňa 2.7.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.2012,
na návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade, zastavené.

Súd mal preukázané z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 7C/83/2008, že na tunajšom súde
sa viedlo na návrh navrhovateľov X.. U. O., K.. XX.X.XXXX a A. O., K.. XX.X.XXXX proti odporcom X. V.,
K.. XX.X.XXXX, Y. K., K.. XX.XX.XXXX, Q. I., K.. XX.X.XXXX, I. K., K.. XX.X.XXXX, U. Q., K.. X.X.XXXX
a Q. S., K.. XX.X.XXXX konanie o určenie, že odporkyňa v 1. rade X. V. nenadobudla vydržaním
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/12 z pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. J. K. B., parc. č. A.-S.

XXXX - I. I. V. o výmere XXXX m2, zapísaného pod O. X na LV č. XXXX správou katastra W., a že
tento podiel z pozemku patrí do dedičstva po pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke Q. S., Y. Z., ktorá je
evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. J. K. B. pod zápisom O. X/e. Okresný súd Senica
rozsudkom č.k. 7C/83/2008-45 zo dňa 1.4.2009, ktorý v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 10Co/229/2009-68 zo dňa 29.9.2009 nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2009, návrh navrhovateľov

zamietol. V odôvodnení tohto rozsudku súd uviedol, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a
nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že X. V. nenadobudla spoluvlastnícky podiel 1/12 z
predmetnej nehnuteľnosti, a to parc. č. XXXX pre k.ú. J. K. B. ako aj na určení, že tento podiel patrí do
dedičstva po nebohej Q. S.R., Y. Z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Cdo/13/2010
zo dňa 31.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2011, dovolanie navrhovateľov proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/229/2009-68 zo dňa 29.9.2009 odmietol.
Súd mal preukázané z čestného prehlásenia X. Q., Y. B. zo dňa 4.6.2014, bývalej spoluvlastníčky
predmetného pozemku, že žiadny z jej právnych predchodcov nikdy nesúhlasil s tým, aby či už X. V.Á.,
prípadne niekto iný z jej rodiny, postavil na pozemku záhradnú chatku a oplotenie. Predchodcovia X.
Q. si protiprávne zabratie pozemku uvedomili, ale nemali dosť peňazí na to, aby situáciu riešili. X. Q. a

jej sestra A. S. predali zdedené podiely v nehnuteľnosti navrhovateľom v 1. a 2. rade, pričom vedeli, že
navrhovateľ v 1. rade, ako právnik, bude ochotný danú protiprávnu situáciu riešiť.

Súd mal preukázané z oznámenia Obce J. K. B. zo dňa 30.5.2014, že ako vlastník časti predmetnej
nehnuteľnosti neeviduje žiadny iný právny vzťah k parcele č. XXXX/X vedenej na LV č. XXX pre Obec

a k.ú. J. K. B. ako vlastnícky, čo teda znamená, že i keď odporkyňa užíva časť nehnuteľnosti patriacu
i obci, nemá s ňou uzatvorený žiadny nájomný vzťah.

SúdmalpreukázanézNotárskejzápisniceč.K.XXX/XXXX,K.XXXXX/XXXX,K.XXXXX/XXXXspísanej
dňa 12.6.2006 notárom X.. B. W., že notár na základe vydržania podľa § 56 ods. 1 a § 63 Zákona

č. 323/1992 Zb. v znení jeho zmien a doplnkov (Zákon č. 397/2000 Z.z.) osvedčil prehlásenie X. V.,
rodenej S., nar. XX.X.XXXX, teda odporkyne, že je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú.
J. K. B., zapísanej vo vl. č. XXX - par. č. XXXX pod O. X/e v podiele 1/12, v S. parc. č. XXXX - I. I.
V. vo výmere XXXX m2 (identifikované podľa LV č. XXXX pre obec a k.ú. J. K. B.). Do tejto notárskej
zápisnice odporkyňa uviedla, že vlastníčkou horeuvedenej nehnuteľnosti sa stala titulom daru od svojho

nevlastného otca Q. Z., ktorý tento podiel obdržal taktiež darom od svojej matky Q. Z., Y. W., ktorá
dotknutý podiel obdržala od pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky, a to ešte v roku 1960. Neknihovaný
vlastníkQ.Z.vystupovalvždyakooprávnenýdržiteľvdobrejviere,žejevlastníkomdotknutéhopozemku
avroku1990tentopodieldarovalX.V.,ktoráodtohtočasuvystupovalavovzťahukdarovanémupodielu
ako oprávnená držiteľka a nikto jej nebránil v realizácii práva držby. X. V. sa stala vlastníčkou titulom

daru a následného vydržania, a to ku dňu 1.1.2002.

Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi zo dňa 17.9.2014 uviedol, že jeho rodičia kúpili nehnuteľnosti
susediace s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania v roku 1976 a v tom čase na predmetnejnehnuteľnosti nebolo vôbec nič, bola tam len lúka, išlo o veľmi malebné prostredie. Niekoľko rokov
potom rodičia odporkyne nechali autožeriavom priniesť na pozemok železničný nákladný vagón, tzv.
„dobytčák“, začali ho užívať ako chatku a upravili si ho za týmto účelom. Toto sa udialo len na základe

ústneho súhlasu vtedajšieho predsedu Jednotného roľníckeho družstva. Toto navrhovateľovi v 1. rade
potvrdil i X. Z., syn Z. Z. s tým, že práve preto jeho matka nechcela odporkyni svoj podiel v nehnuteľnosti
predať, pretože nehnuteľnosť zabrali protiprávne, za súhlasu komunistov, teda vtedajšieho predsedu
Jednotného roľníckeho družstva. Keď navrhovateľ v 1. rade kúpil predmetnú nehnuteľnosť, vedel o
týchto problémoch s odporkyňou a bol si vedomý skutočnosti, že sa s tým bude musieť vysporiadať.

Nechce odporkyňu obmedzovať, len sa snaží dovolať svojho práva, popričom musí znášať jej útoky len
preto, že odporkyňa zneužíva a využíva nedostatky nášho právneho systému. Svojho práva sa snaží
dovolať už roky. Z potvrdenie Obce J. K. B. je preukázateľné, že odporkyňa zabrala i časť pozemku obce.
Má na ňom postavenú „latrínu“, ktorá je otočená práve smerom k záhradnému sedeniu navrhovateľov
v 1. a 2. rade, čo je veľmi neestetické a pre nich i nepríjemné. Navrhovateľ v 1. rade poukázal na
skutočnosť, že mu nie je celkom zrejmé, čo mal odvolací súd na mysli pri skúmaní intenzity akou

odporkyňa porušuje vlastnícke práva navrhovateľov v 1. a 2. rade, má za to, že ak raz niekto užíva
ich pozemok protiprávne, jednoducho to prekáža, bez ohľadu na to, s akou intenzitou vlastnícke právo
porušuje. Poukázal na to, že chatka a oplotenie, ktoré má odporkyňa na pozemku, sú veľmi neestetické
a nesúrodé s okolím, jedná sa len o nejaký prístrešok. Navrhovateľ v 1. rade si už presne nepamätá
rok, kedy bola chatka postavená, pretože je možné, že v tom čase žil v zahraničí, ale bolo to niekedy

koncom 70. rokov. Chatka bola na pozemok inštalovaná takým istým spôsobom ako predtým železničný
vagón. Prišiel žeriav, vagón zobral a položil tam chatku. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že odporkyni
nikdy fyzicky v užívaní nebránil, čo uviedla i samotná odporkyňa vo svojej výpovedi.

Odporkyňa vo svojich výpovediach zo dňa 17.9.2014 a 28.1.2015 uviedla, že nie je pravdou, že bývalý

predseda Miestneho národného výboru J. K. B. dovolil jej otcovi postaviť na pozemok železničný vagón.
Otec odporkyne to urobil na základe vlastného rozhodnutia a od nikoho súhlas k tomu nepýtal. Práve
naopak neskôr mu predseda Miestneho národného výboru prikázal, že vagón musí z pozemku odstrániť.
Odporkyňa sa v roku 1972 po prvýkrát vydala a spoločne s bývalým manželom X. Y., ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX, začali pozemok užívať niekedy v roku 1972, začali na pozemok chodiť a postupne na ňom

stavať chatku. Keď sa chatka stavala nevedela na koho je to pozemku. Otec jej len povedal, že kedysi
tam chodili sadiť zemiaky a rozhodol sa, že najlepšie bude ak chatku postavia medzi potoky, pretože
tam družstvo nebude nikdy nič robiť. Odporkyňa potvrdila, že chatka nemá stavebné povolenie, pretože
bola postavená v roku 1976, kedy zákon na stavby takéhoto druhu stavebné povolenie nevyžadoval.
Zákon teda žiadnym spôsobom neporušila ani neporušuje. Je si vedomá, že chatka sa stavala tak

„kadejako“ ako sa to kedysi robilo. Pozemok, na ktorom chatka stojí, nadobudla vydržaním a v súvislosti
s ním bolo ohľadom jej vlastníctva k predmetnému pozemku už vedené konanie na tunajšom súde
pod sp. zn. 7C/83/2008. Odporkyňa potvrdila, že v notárskej zápisnici o vydržaní pozemku uviedla,
že Q. Z. pozemky nepretržite užíval, ale vtedy si ľudia pozemky medzi sebou navzájom vymieňali a
často krát to vôbec nebolo nikde zdokladované. V čase spísania notárskej zápisnice bol jej otec už

mŕtvy, zomrel v roku XXXX a matka zomrela v roku XXXX, takže tieto údaje si nemala u koho overiť.
Pozemok dala jej nebohá starenka do užívania svojej dcére a tá jej otcovi, ktorý sa rozhodol, že na
pozemku bude sadiť zemiaky a neskôr sa rozhodol, že na ňom postaví chatku. Chatku dala do katastra
nehnuteľností zapísať až v roku 2008. Chatka na pozemku až do roku 1993 nikomu nevadila. Matka
odporkyne zomrela v X. XXXX a vtedy začali všetky tieto problémy. Z. Z., manželka bratranca jej otca,

jej asi v roku 1993 povedala, že svoj podiel v nehnuteľnosti jej nepredá, lebo deti s tým nesúhlasia.
Odporkyňa v tom čase list vlastníctva k predmetnému pozemku nemala, a preto si začala vybavovať
vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Potvrdila, že má i iné pozemky, jeden je blízko k predmetnej
nehnuteľnosti a ostatné ďaleko. Parcelné čísla a čísla listov vlastníctva týchto pozemkov nevedela
uviesť. Chatku si nepostavila na svojom pozemku, pretože to nebolo výhodné, jej pozemok bol ďaleko

od elektriny a vody, a v tom čase bol v užívaní družstva. Nevedela uviesť kedy presne začala chatku
prerábať na nehnuteľnosť, bolo to po „prevrate“. K podielu po nebohej pani S. sa dostala tak, že našla
jej dedičov, predtým pani S. ani jej dedičov vôbec nepoznala. Odporkyňa potvrdila, že navrhovateľom
zaslala jeden výhražný list, ktorým chcela urobiť len akože „no, no, no ... “, ale nie je si vedomá toho,
že by navrhovateľom nejakým spôsobom ubližovala. Navrhovateľom nebráni vo vstupe na pozemok,

pretože vstup na pozemok je voľný a oplotenie na ňom má len kvôli deťom a zvieratám. Nevie odkiaľ
navrhovatelia vzali informáciu, že spoluvlastníkom pozemku vyplácala čiastky po 47,- Sk za 1m2. Je
pravdou, že nejaké peniaze za pozemok vyplatila, ale bolo to skôr len „všimné“, pretože sa jednalo o
dôchodcov. Potvrdila, že „latrína“ bola postavená na obecnom pozemku, ale toto už vyriešila, preložilaju a nestojí na obecnom pozemku. Navrhovatelia v 1. a 2. rade jej fyzicky nikdy nebránili nehnuteľnosť
užívať, avšak svojim postupom ju psychicky šikanujú. Na nehnuteľnosť v poslednom období už nechodí
každý víkend, niekedy raz za mesiac a v zimnom období vôbec, pretože v chatke nie je kúrenie.

Výsluchom svedka X. Z. neboli preukázané žiadne skutočnosti týkajúce sa danej veci. Nepoznal
navrhovateľa v 1. rade ani odporkyňu, len právneho zástupcu navrhovateľov, s ktorým v minulosti riešil
predaj pozemkov v Obci a k.ú. J. K. B. v lokalite tzv. „K. B.“, a to namiesto jeho matky, ktorá má už XX
rokov a dlhšiu dobu trpí W. P.. Pokúsil sa s matkou rozprávať o pozemkoch v J. K. B., ale vzhľadom

na jej zdravotný stav sa reálne nič nedozvedel. V J. K. B. v lokalite „K. B.“ bol naposledy keď mal asi 6
rokov, vôbec to tam nepozná a žiadne podrobnosti sa nedozvedel ani od svojej matky.

Výsluchom svedka Š. Š. mal súd preukázané, že odporkyňa je jeho dobrá známa, bývalá manželka
jeho spolužiaka X. Y., ktorý už zomrel. X. Y. od roku 1975 navštevoval v J.Y. K. B. v lokalite „K. Z. B.“,
pretože v tom čase sa už priatelil s odporkyňou a jej otec tam staval chatku. Svedok spolu s X. Y. so

stavbou chatky otcovi odporkyne pánovi Z. pomáhali. Predtým ako sa začala chatka stavať videl tam
nejaký železničný vagón, ktorý však potom zmizol, asi ho niekam odpratali. Chatku stavali z dreva, na
železáchnabitýchvzemi.Svedoknemalžiadnuvedomosťotom,čiotecodporkynemalnejakéstavebné
povolenie na stavbu chatky. Keď svedok prišiel na pozemok prvýkrát, niekedy v rokoch 1974 alebo 1975,
čo si vzhľadom na odstup času už presne nepamätal, pozemok vyzeral ako „úhor“, teda neobrobený

pozemok ležiaci ladom, ktorý mal asi 12 árov, bol už oplotený a časť z neho obrábal otec odporkyne
Q. Z., sadil tam zemiaky. Nebola tam žiadna stavba, ale stál tam železničný vagón, ktorý využívali na
prezliekanie a ukladanie náradia. Chatka sa začala stavať niekedy v roku 1975 alebo 1976, postupne sa
pristavovala a úplne dokončená bola v roku 1976. Otec odporkyne Q. Z. sa nikdy nevyjadroval k tomu,
kto je vlastníkom pozemku, kde chatku stavali a svedok sa na to ani nikdy nepýtal. Svedok pomáhal i

s výkopom studne.

Ostatné účastníkmi predložené a súdom preskúmané dôkazy sú vo vzťahu k prejednávanej veci bez
právneho významu, a preto sa nimi súd v písomnom vyhotovení tohto rozsudku podrobne nezaoberal.

Podľa § 126 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Spoluvlastnícke právo je všeobecným, priamym, právnym panstvom nad vecou, lebo dáva vlastníkovi
moc, aby všeobecne podľa svojej vôle s vecou nakladal, je právom absolútnym pôsobiacim voči všetkým
(erga omnes) a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva
k veci. Predmet vlastníckeho práva je vlastník oprávnený držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním. Rovnaké práva a povinnosti majú všetky subjekty vlastníckeho práva, a to tak fyzické

ako aj právnické osoby, alebo štát pokiaľ je účastníkom občiansko-právnych vzťahov. Toto rovnaké
postavenie subjektov vlastníckeho práva je zaručené Ústavou SR č. 460/1992 Zb., podľa článku 20 ods.
1 každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Toto rovnaké postavenie všetkých vlastníkov vyplýva aj z článku 11 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd. Ideálnu mieru účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyjadruje jeho

spoluvlastnícky podiel.

Z ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri rozhodovaní so spoločnou vecou
je rozhodná väčšina počítaná podľa veľkosti podielov. Preto nie je rozhodný počet spoluvlastníkov aich väčšina, ale väčšina podielov. Ak teda väčšinový spoluvlastník rozhodne v konkrétnom prípade
o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou, platí jeho rozhodnutie, ktoré nemôže byť zvrátené
rozhodnutím ostatných spoluvlastníkov. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím o hospodárení so

spoločnou vecou, ktoré bolo určené rozhodnutím spoluvlastníkov počítaním podľa veľkosti podielov, sa
nemôže úspešne u súdu domáhať rozhodnutia o inom spôsobe hospodárenia s touto vecou a musí sa
rozhodnutiuväčšinypodriadiť.Anivtýchtoprípadochvšakniejerozhodnutieväčšinovéhospoluvlastníka
neobmedzené, nakoľko uplatnenie princípu majorizácie podlieha v konkrétnom prípade korektívu
dobrých mravov v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konkrétne rozhodnutie o

hospodárení so spoločnou vecou môže byť v rozpore s dobrými mravmi (rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 22Cdo/1773/2003). Rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou
vecou v zmysle citovaného ustanovenia nepredstavuje zákonom stanovený formalizovaný postup, ale
zhodu či nezhodu pri riešení určitej vecnej otázky. O tom, že táto otázka sa stala predmetom spoločného
rozhodovania majú byť všetci spoluvlastníci informovaní, pri zachovaní možnosti sa vyjadriť a konečné
rozhodnutie tak ovplyvniť. Rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka musí byť práve relevantné nielen

po stránke procedurálnej, ale tiež po stránke materiálnej, teda i z dôvodu jeho možného rozporu s
dobrými mravmi. Keďže odporkyňa namietala, že väčšinový spoluvlastníci svojich práv väčšinových
spoluvlastníkov zneužívajú nad rámec ich obmedzení vyplývajúcich z ustanovenia § 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka, bolo povinnosťou súdu posúdiť pri aplikácii § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka platnosť uvedeného rozhodnutia i z tohto pohľadu.

Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré
dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade,
že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva
priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch

(uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2648/2003 zo dňa 31.8.2004). Výkon práva musí
byť uplatnený v rámci zákona a zároveň byť primeraný s ohľadom na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť.
Nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (contra bonos mores). Dobré mravy sú súhrnom etických
všeobecne uznávaných a zachovávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľa krát zaisťované aj
právnymi normami tak, aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými zásadami demokratickej

spoločnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2009 zo dňa 14.5.2009). Ak by výkon
práva rozhodnúť o užívaní spoločnej veci majoritou podielov bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť
iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou
normoubyzostalovedľajšieazhľadiskakonajúcehobybolobezvýznamu,jednalobysataksíceovýkon
práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva

(označovanérovnakoakošikana)naúkordruhéhoúčastníkaatedaovýkonvrozporesdobrýmimravmi.
O konaní vykazujúcom znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné
uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku majoritného spoluvlastníka
vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bolo také právo uplatnené. Tieto okolnosti by
pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah

do princípu právnej istoty, akým je odopretie zákonného práva majoritného spoluvlastníka rozhodovať o
užívaní spoločnej veci (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2648/2003 zo dňa 31.8.2004).

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľov bol podaný dôvodne.
V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade o hospodárení so spoločnou vecou, teda

pozemkom, rozhodli rozhodnutiami zo dňa 4.3.2008, zo dňa 30.7.2008 a naposledy zo dňa 7.12.2011.
Podľa názoru odvolacieho súdu, teda Krajského súdu v Trnave, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, a s
ktorým sa i stotožnil, posledné rozhodnutie navrhovateľov v 1. a 2. rade zo dňa 7.12.2011 o hospodárení
so spoločnou vecou, ktorým navrhovatelia v 1. a 2. rade rozhodli, že ako väčšinoví spoluvlastníci
budú časť pozemku vo výmere XXX m2 užívať na poľnohospodárske účely a za užívanie tejto časti

pozemku budú platiť odporkyni sumu 46,50 € ročne a zvyšok pozemku bude užívaný ako doposiaľ,
teda časť ako kanál pre odklonený J. potok a zvyšná časť na poľnohospodárske účely nepravidelne
obhospodarovanépoľnohospodárskymužívateľom,nazákladenájomnejzmluvyuzavretejsoW.V.E.,je
relevatné a právne perfektné, pokiaľ sa týka formálnej stránky. Keďže týmto rozhodnutím bola odporkyňa
vylúčená z užívania celej nehnuteľnosti, napriek tomu, že je spoluvlastníčkou, i keď menšinového

podielu, a podľa jej vyjadrenia predmetnú časť nehnuteľnosti užíva približne od roku 1975, bolo potrebné
posúdiť platnosť rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 7.12.2011 aj z pohľadu jeho
súladu alebo rozporu s dobrými mravmi, nakoľko rozhodnutie väčšinových spoluvlastníkov nemôžeslúžiť šikanóznemu výkonu práva a nemorálnej šikane menšinových spoluvlastníkov v rozpore s § 3
Občianskeho zákonníka.

V konaní bolo preukázané, že odporkyňa a jej právny predchodca od začiatku nedbali na zákon, dobré
mravy, zvyklosti a etické princípy, pretože na zabratie pozemku nemali žiadny súhlas. Otec odporkyne
postavil chatku na cudzom pozemku, na základe vlastného rozhodnutia. Odporkyňa vedela, že stavia
na cudzom pozemku, prijala toto riziko, ktoré z jej rozhodnutia logicky pramenilo. Už táto situácia sama o
sebe vylučuje možnosť, aby pri problémoch, ktoré z tohto rizikového rozhodnutia odporkyni vystali, bolo

možnéhovoriťojejšikane,pretožeodporkyňačelílenprirodzenýmdôsledkomjejvlastnéhorozhodnutia,
okupovať cudzí pozemok bez súhlasu vlastníkov pozemku. Odporkyňa a jej právny predchodca porušili
právny poriadok a dobré mravy tým, že zhotovili stavbu na cudzom pozemku, bez súhlasu vlastníka
pozemku, či bez vecného práva oprávňujúceho ich k stavbe. Rovnako tým porušili aj zaužívané dobré
mravy či zvyklosti, kedy sa niekedy v zvykovom práve akceptovalo, že vlastník pozemku dal súhlas na
stavbu na svojom pozemku bez toho, že by sa vlastníctvo pozemku právne usporiadalo, toto však nie

je daný prípad, pretože v danej veci absentuje akýkoľvek, hoci aj neformálny súhlas vlastníka pozemku.
V danej veci svedok X. Z., syn pôvodnej spoluvlastníčky pozemku Z. Z. uviedol, že odporkyňu ani jej
otca nepozná. X. Q. vo svojom čestnom prehlásení prehlásila, že jej nebohý otec, ako spoluvlastník
predmetného pozemku, vedel o jeho zabratí odporkyňou a jej otcom, so zabratím pozemku nesúhlasil
a odporkyňa s jej otcom postavila chatku na jeho pozemku svojvoľne. Samotná odporkyňa potvrdila,

že spoluvlastníčku pozemku Z. Z. oslovila až v roku 1993, či by jej z pozemku neodpredala, s čím
však Z. Z. nesúhlasila. Odporkyňa si bola teda vedomá skutočnosti, že jej chatka stojí na cudzom
pozemku. Pozemok začala užívať a užíva napriek tomu, že blízko neho má svoj vlastný pozemok
parcelné č. XXXX, ktorý prenajíma. Chatku si nepostavila na tomto vlastnom pozemku preto, lebo podľa
jej vlastného vyjadrenia, to nebolo výhodné, keďže jej pozemok bol ďaleko od elektriny a vody a v tom

čase bol v užívaní družstva. Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa a jej otec si pri svojom vlastnom
pozemku vyhliadli pozemok cudzí, ktorý bol lepší a pre nich výhodnejší. Na tomto cudzom pozemku
otec odporkyne sadil zemiaky, dal naň doviezť „železničný vagón“, ktorý využívali na uskladňovanie
náradia a odkladanie šatstva a neskôr na jeho mieste postavili chatku. Chatku teda vedome postavili
bez stavebného povolenia a na cudzom pozemku, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho

fondu bez príslušného rozhodnutia o jeho vyňatí podľa vtedy platného Zákona č. 53/1996 Zb. o
ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a bez príslušného rozhodnutia o prípustnosti stavby
podľa Zákona č. 87/1958 Zb. stavebného poriadku, čím porušili v tom čase platné právne predpisy
verejného práva. Keď navrhovateľ v 1. rade kúpil predmetnú nehnuteľnosť, vedel o týchto problémoch s
odporkyňou a bol si vedomý skutočnosti, že sa s tým bude musieť vysporiadať. Navrhovatelia odporkyni

v užívaní pozemku nikdy fyzicky nebránili, čo odporkyňa i potvrdila, len sa snažia dovolať svojho práva
zákonným spôsobom, o čom svedčia i v minulosti prebiehajúce súdne konania, vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 11C/67/2005 a 7C/83/2008, pričom práve tento postup navrhovateľov odporkyňa
považuje za jej šikanovanie. Naopak práve odporkyňa potvrdila, že navrhovateľom zaslala výhražný
list, ktorým im chcela údajne len pohroziť, ale nie je si vedomá toho, že by navrhovateľom nejakým

spôsobom ubližovala, nebráni im vo vstupe na pozemok a oplotenie na pozemku má len kvôli deťom
a zvieratám. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa neoprávnene užívala časť ďalšieho cudzieho
pozemku, a to časť pozemku Obce J. K. B., na ktorom mala donedávna postavenú „latrínu“, ktorá bola
otočená práve smerom k záhradnému sedeniu navrhovateľov, čo pre nich bolo nepríjemné a veľmi
neestetické. Odporkyňa odstránenie „latríny“ prisľúbila až na pojednávaní v danej veci dňa 17.9.2014

a na pojednávaní dňa 10.3.2015 oznámila, že táto je už preložená a nestojí na obecnom pozemku.
Navrhovateľov obťažuje fakt, že odporkyňa od počiatku užívala pozemok protiprávne, jednoducho im to
prekáža, ako i skutočnosť, že chatka a oplotenie, ktoré má odporkyňa na pozemku, sú veľmi neestetické
a nesúrodé s okolím.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že postup navrhovateľov, teda ich
rozhodnutie zo dňa 7.12.2011 o hospodárení so spoločnou vecou, nie je v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko sa len možnosťami, ktoré im zákon dáva, trpezlivo snažia súdnou cestou dovolať pokojného
a ničím nerušeného užívania svojej nehnuteľnosti, pričom súdne konania iniciované navrhovateľmi
voči odporkyni nemožno v žiadnom prípade považovať za šikanu, i keď to odporkyňa tak vníma. V

konaní nebolo preukázané, že by navrhovatelia voči odporkyni akýmkoľvek spôsobom prejavili osobnú
nevraživosť alebo snahu robiť jej z osobných dôvodov nepríjemnosti. Navrhovatelia odporkyni nikdy
fyzicky v užívaní pozemku nebránili a nikdy nevstúpili na časť pozemku, ktorý má odporkyňa oplotený.
Vo vzťahu k odporkyni nevystupujú neprimerane, a to ani fyzicky ani slovne hrubo, naopak odporkyňana snahu navrhovateľov riešiť vec mimosúdne reagovala výhražným listom zo dňa 7.4.2008, ktorým
sa snažila navrhovateľa v 1. rade zastrašiť disciplinárnym konaním (ako advokáta a člena advokátskej
komory), medializáciou a osočovaním a obvinila ho z trestnej činnosti, pričom zaslanie tohto listu

odporkyňa vo svojej výpovedi aj potvrdila. Práve naopak možno skonštatovať, že práve odporkyňa
porušuje dobré mravy, a to dlhoročnou ignoráciou a porušovaním práva, keďže ešte spolu so svojim
otcom postavila chatku na cudzom pozemku a bez stavebného povolenia, spoliehajúc sa na to, že
po rokoch vedomého a neoprávneného užívania cudzieho pozemku, sa tento stav nejako zosúladí so
zákonom. Napokon sa odporkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou tohto pozemku v podiele 1/12 na

základe osvedčenia sp. zn. K. XXX/XXXX (notárska zápisnica), teda až v roku 2006.

Vzhľadom na právny záver súdu, že rozhodnutie navrhovateľov zo dňa 7.12.2011 o hospodárení so
spoločnou vecou, pozemkom, je relevatné a právne perfektné a nie je v rozpore s dobrými mravmi a
odporkyňa toto rozhodnutie nerešpektuje, súd návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade v celom rozsahu
vyhovel a odporkyni uložil povinnosť zdržať sa zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľov v 1.

a 2. rade spočívajúcich vo vstupe na pozemok a užívaní pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. J. K. B.
parc. č. A.-S. XXXX - I. I. V. o výmere XXXX m2, ktorý vedie na LV č. XXXX Okresný úrad W., katastrálny
odbor ako i povinnosť na vlastné náklady odstrániť z časti tohto pozemku oplotenie skladajúce sa zo 16.
drevených kolov a na koloch nabitých drevených latiek s polkruhovým prierezom ako aj záhradnú chatku
o rozmeroch 4,85 m x 7,55 m x 4,82 m x 7,53 m, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyňu zaviazal

zaplatiť navrhovateľom 1. a 2. rade, ktorí mali v konaní plný úspech, náhradu trov konania, a to náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 1.822,81 € a iné trovy konania v sume 398,08 € zaplatené za súdne
poplatky (súdny poplatok z predmetu konania v sume 199,08 € a súdny poplatok za odvolanie v sume
199,00 €) právnemu zástupcovi navrhovateľov v 1. a 2. rade JUDr. Samuelovi Baránikovi do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Trovy právneho zastúpenia v sume 1.822,81 € pozostávajú z tarifnej odmeny v sume 649,68 € za 13
úkonov právnej služby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
(prevzatie a príprava zastúpenia dňa 11.6.2010 v sume 55,49 €, pojednávanie dňa 14.6.2010 - 1/4 z
55,49 € v sume 13,87 €, pojednávanie dňa 20.9.2010 - 1/4 z 55,49 € v sume 13,87 €, pojednávanie dňa

14.11.2011 v sume 57,00 €, pojednávanie dňa 13.2.2012 v sume 58,69 €, pojednávanie dňa 29.2.2012
- 1/4 z 58,69 € v sume 14,67 €, odvolanie zo dňa 15.3.2012 v sume 58,69 €, pojednávanie na odvolacom
súde dňa 27.11.2013 v sume 60,70 €, pojednávanie na odvolacom súde dňa 15.1.2014 v sume 61,87 €,
pojednávanie dňa 17.9.2014 v sume 61,87 €, pojednávanie dňa 28.1.2015 v sume 64,53 €, písomné
vyjadrenie zo dňa 18.2.2015 v sume 64,53 €, pojednávanie dňa 10.3.2015 v sume 64,53 € ); zo sumy

201,98 € predstavujúcej režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 2 klienti
x (3 úkony á 7,21 €, 1 úkon 7,41 €, 3 úkony á 7,63 €, 1 úkon 7,81 €, 2 úkony á 8,04 €, 3 úkony á 8,39
€ ); cesta na pojednávanie dňa 14.6.2010 v sume 48,02 € v zmysle § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z., [cesta Bratislava - Senica a späť pri prejdení 2 x 90 km, pri priemernej spotrebe 6,6
litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,270 €/1 liter, pri výpočte cestovného podľa vzorca: (cena PHM

x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 teda (1,270 € x 180 km x 6,6 l) : 100 = 15,08 €,
paušálna náhrada 180 km x 0,183 € v sume 32,94 €]; z náhrady za stratu času v zmysle ustanovení § 15
písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 48,08 € (4 polhodiny á 12,02 €), cesta na
pojednávanie dňa 20.9.2010 v sume 47,77 € v zmysle § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.,
[cesta Bratislava - Senica a späť pri prejdení 2 x 90 km, pri priemernej spotrebe 6,6 litra/100 km, pri cene

pohonnej hmoty 1,249 €/1 liter, pri výpočte cestovného podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených
km x priemerná spotreba) : 100 teda (1,249 € x 180 km x 6,6 l) : 100 = 14,83 €, paušálna náhrada 180
km x 0,183 € v sume 32,94 €]; z náhrady za stratu času v zmysle ustanovení § 15 písm. b) a § 17 ods. 1
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 48,08 € (4 polhodiny á 12,72 € ), cesta na pojednávanie dňa
14.11.2011 v sume 50,33 € v zmysle § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., [cesta Bratislava

- Senica a späť pri prejdení 2 x 90 km, pri priemernej spotrebe 6,6 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty
1,464 €/1 liter, pri výpočte cestovného podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených km x priemerná
spotreba) : 100 teda (1,464 € x 180 km x 6,6 l) : 100 = 17,39 €, paušálna náhrada 180 km x 0,183 € v
sume 32,94 €]; z náhrady za stratu času v zmysle ustanovení § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. v sume 49,40 € (4 polhodiny á 12,35 €), cesta na pojednávanie dňa 13.2.2012 v
sume 50,85 € v zmysle § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., [cesta Bratislava - Senica a späť
pri prejdení 2 x 90 km, pri priemernej spotrebe 6,6 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,508 €/1 liter,

pri výpočte cestovného podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100
teda (1,508 € x 180 km x 6,6 l) : 100 = 17,91 €, paušálna náhrada 180 km x 0,183 € v sume 32,94 €];
z náhrady za stratu času v zmysle ustanovení § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. v sume 50,84 € (4 polhodiny á 12,71 €), cesta na pojednávanie dňa 29.2.2012 v sume 51,15 € v
zmysle § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., [cesta Bratislava - Senica a späť pri prejdení 2

x 90 km, pri priemernej spotrebe 6,6 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,533 €/1 liter, pri výpočte
cestovného podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 teda (1,533
€ x 180 km x 6,6 l) : 100 = 18,21 €, paušálna náhrada 180 km x 0,183 € v sume 32,94 €]; z náhrady za
stratu času v zmysle ustanovení § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume
50,84 € (4 polhodiny á 12,71 €), cesta na pojednávanie dňa 27.11.2013 v sume 29,47 € v zmysle § 15
písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., [cesta Bratislava - Trnava a späť pri prejdení 2 x 53 km, pri

priemernej spotrebe 6,6 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,442 €/1 liter, pri výpočte cestovného
podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 teda (1,442 € x 106
km x 6,6 l) : 100 = 10,08 €, paušálna náhrada 106 km x 0,183 € v sume 19,39 €]; z náhrady za stratu
času v zmysle ustanovení § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 52,04
€ (4 polhodiny á 13,01 € ), cesta na pojednávanie dňa 15.1.2014 v sume 29,49 € v zmysle § 15

písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., [cesta Bratislava - Trnava a späť pri prejdení 2 x 53 km, pri
priemernej spotrebe 6,6 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,445 €/1 liter, pri výpočte cestovného
podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 teda (1,445 € x 106
km x 6,6 l) : 100 = 10,10 €, paušálna náhrada 106 km x 0,183 € v sume 19,39 €]; z náhrady za stratu
času v zmysle ustanovení § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 53,60 €

(4 polhodiny á 13,40 €), cesta na pojednávanie dňa 17.9.2014 v sume 50,39 € v zmysle § 15 písm. a)
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., [cesta Bratislava - Senica a späť pri prejdení 2 x 90 km, pri priemernej
spotrebe 6,6 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,469 €/1 liter, pri výpočte cestovného podľa vzorca:
(cena PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 teda (1,469 € x 180 km x 6,6 l) : 100
= 17,45 €, paušálna náhrada 180 km x 0,183 € v sume 32,94 €]; z náhrady za stratu času v zmysle

ustanovení § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 53,60 € (4 polhodiny
á 13,40 €), cesta na pojednávanie dňa 28.1.2015 v sume 47,63 € v zmysle § 15 písm. a) Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z., [cesta Bratislava - Senica a späť pri prejdení 2 x 90 km, pri priemernej spotrebe
6,6 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,237 €/1 liter, pri výpočte cestovného podľa vzorca: (cena
PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 teda (1,237€ x 180 km x 6,6 l) : 100 = 14,69

€, paušálna náhrada 180 km x 0,183 € v sume 32,94 €]; z náhrady za stratu času v zmysle ustanovení
§ 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 55,92 € (4 polhodiny á 13,98
€ ), cesta na pojednávanie dňa 10.3.2015 v sume 47,73 € v zmysle § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z., [cesta Bratislava - Senica a späť pri prejdení 2 x 90 km, pri priemernej spotrebe 6,6
litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,245 €/1 liter, pri výpočte cestovného podľa vzorca: (cena PHM

x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 teda (1,245 € x 180 km x 6,6 l) : 100 = 14,79 €,
paušálna náhrada 180 km x 0,183 € v sume 32,94 €]; z náhrady za stratu času v zmysle ustanovení §
15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 55,92 € (4 polhodiny á 13,98 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému
súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).