Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/325/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513205374
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2513205374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: COFIDIS,

a.s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881 proti odporkyni: J. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 422 600 86, o zaplatenie 1 319,55
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.04.2013, sa navrhovateľ domáhal od odporkyne
zaplatenia sumy 1319,55 eur s prísl., titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.

V podanom návrhu navrhovateľ uviedol, že účastníci dňa 03.11.2008 uzavreli v zmysle bodu 1.
všeobecných obchodných podmienok na predtlačenom formulári zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úverový rámec vo výške 3 654,24 eur.
Čerpanie tohto úverového rámca sa uskutočnilo podľa bodu 3.1. všeobecných obchodných podmienok

(ďalej len VOP) navrhovateľa, a to na základe žiadosti odporcu poukázaním peňažných prostriedkov na
bankový účet učený odporkyňou v zmluve o úvere.

Riadne predvolaný navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil
písomne a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä
zmluvou o revolvingovom úvere, VOP navrhovateľa, prehľadom čerpania a splácania poskytnutého

úveru, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.11.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 18.02.2008 písomnú zmluvu o
revolvingovom úvere s úverovým rámcom 1 327,76 eur (40 000 Sk). Súčasťou zmluvy boli VOP veriteľa
a prílohy predstavujúce sadzobník poplatkov, ďalej príklad nákladov a splátok úveru, ako aj formulár o
zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa ako aj z predloženého prehľadu čerpania a splácania
poskytnutého úveru vyplýva, že odporkyňa prečerpala počas úverového vzťahu sumu 3 654,24 eur, a
to jednotlivými čiastkovými čerpaniami v období od 03/2008 do 12/2010.Odporkyňa za obdobie od 03/2008 do 01/2013 zároveň celkovo zaplatila navrhovateľovi sumu vo výške
3 673,82 eur, jednotlivými splátkami, ako sú špecifikované v písomnom vyjadrení navrhovateľa zo dňa
29.11.2013, ako aj v predloženom prehľade čerpania a splácania poskytnutého úveru.

Písomným podaním zo dňa 02.04.2012 navrhovateľ od zmluvy odstúpil z dôvodu riadneho nesplácania
úveru odporkyňou, a zároveň odporkyňu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú v odstúpení od zmluvy
vyčíslil na 1 426,65 eur. Doklad o doručení odstúpenia odporkyni predložený nebol.

Navrhovateľ poukázal na to, že v zmysle čl. 1 bod 1.3.1 VOP je zmluva zmluvou o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom.
Podľa neho ide o absolútny obchodnoprávny vzťah podľa § 497 Obchodného zákonníka. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú jej prílohy a zmluva sa uzatvára štandardne na formulári vypracovanom zo strany
navrhovateľa. Zmluva obsahuje údaj o RPMN, údaj o úrokovej sadzbe, údaj o fixnej minimálnej výške
splátky úveru. Započítanie vykonaných úhrad sa riadilo bodom 4.2. VOP a predmetom úveru bolo aj

poistenie a poplatky za omeškanie.

Odporkyňa na pojednávaní pripustila, že predmetnú zmluvu uzavrela, nepamätá si už na aký účel si
úver brala. Zmluvu uzatvárala ešte pod pôvodným priezviskom „Q.“. V roku 2009-2010 prišla o prácu a
dostala sa tak do omeškania so splácaním.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d), g), i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 veta druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 879l Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010, ustanoveniami tohto zákona sa

spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28.02.2010, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.03.2010 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.03.2010 spotrebiteľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.03.2010 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaný

návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v rámci predmetnej úverovej zmluvy navrhovateľ vystupoval ako
dodávateľ a zároveň veriteľ podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho
podnikaniaresp.svojejobchodnejčinnosti.Odporkyňavzmluvnomvzťahuvystupovalaakofyzickásoba

- nepodnikateľ, v jej prípade teda ide o spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských
úveroch ako aj § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2010, pretože odporkyňa
pri zatváraní predmetnej úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Opak z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto postavenia
odporkyne nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou

úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel navrhovateľ ako veriteľ
resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
odporkyňou- fyzickou osobou ako spotrebiteľom bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo

zásadylexspecialisderogatlexgeneralis,podľaktorejšpeciálnaprávnaúprava,ktorouvdanomprípade
je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového úveru s tým, že odporkyňa sa zaviazala vrátiť ho
navrhovateľovi v dohodnutých splátkach. Ide teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru a to s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a)
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, a o poskytnutie úveru,

ide o vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa nevyhnutne riadi zákonnými
ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Obchodným zákonníkom sa môžu vzťahy z neho riadiť, len ak si tým nezhorší spotrebiteľ svoje
postavenie ako to vyplýva z § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010, v opačnom
prípade sa také dojednania považujú za neplatné, pričom ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú je

potrebné prihliadať zo zákona bez toho, že by s a jej prípadne niekto dovolával.

Je nutné uviesť, že je zrejmé, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej VOP, ktoré sú
vopred pripravené dodávateľom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pre vopred neurčený, široký
okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do obsahu zmluvy

zasahovať (už vôbec nie do všeobecných podmienok k zmluve) a prípadne meniť jej podmienky, okrem
výšky úveru, výšky splátok (čo však tiež nie je pravidlom) a doby splatnosti (tiež však len v rozpätí
určenom dodávateľom). Napokon to, že sa jedná o zmluvu typovú resp. formulárovú, vyplýva aj priamo
z vyjadrenia navrhovateľa.
V každom prípade teda ide o vzťah občianskoprávny podliehajúci úprave Zákona o spotrebiteľských

úveroch ako aj Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010.
Aby bolo možné posúdiť dôvodnosť návrhu navrhovateľa, je nutné skúmať, či bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Ak bola uzavretá, či bola uzavretá platne. Ak bola uzavretá platne, či obsahuje
všetky náležitosti, aby ju bolo možné považovať za úver s úrokom a s poplatkami, alebo za úverbezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ si totiž nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere môže
uplatňovať iba z platne uzavretej zmluvy o úvere, a naviac niektoré nároky (poplatky a úroky) len vtedy,
ak zmluva obsahuje zákonom vyžadované náležitosti.

Súd zistil, že v samotnom texte úverovej zmluvy nie sú uvedené náležitosti vyžadované v § 4 ods. 2
písm. d), písm. g), písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve o úvere totiž absentuje (d) údaj o adrese
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ďalej tu absentuje (g)
údaj o konečnej splatnosti úveru ako aj (i) uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.Údajokonečnejsplatnostiúveru, musíbyťpresneurčenýatouvedenímkonkrétnehodátumu
alebo iným spôsobom, ktorým bude nesporne a jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti
poslednej splátky, čo v tomto prípade nebolo splnené. Na splnenie tejto povinnej náležitosti nepostačuje
len to, že v niektorých prípadoch je možné vypočítať si dátum konečnej splatnosti z obsahu celej
úverovej zmluvy, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby údaj o konečnej
splatnosti bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený ako jej samostatná náležitosť. Zároveň v

predmetnej úverovej zmluve absentuje aj uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.Primárnemuúčeluprávnejúpravynormamispotrebiteľskéhoprávazodpovedálentakývýklad
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených
v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z
tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k

istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže
učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej
takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov
od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa
(ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o

úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej
a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Dôsledkom absencie uvedených, zákonom vyžadovaných náležitostí je, že predmetný úver v zmysle §
4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na

základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ na základe úverovej zmluvy nemôže
od odporkyne ako spotrebiteľky požadovať žiadne úroky a poplatky, vrátane poplatkov predstavujúcich
poistenie.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že úver bol odporkyni poskytnutý. Odporkyňa úver čerpala,

preto je zmluva v časti o poskytnutí úveru platná. Odporkyňa je preto povinná úver, v poskytnutej
výške navrhovateľovi vrátiť. Navrhovateľ poskytol odporkyni úver v celkovej sume 3 654,24 eur, ktorý
odporkyňa čerpala v období od 03/2008 do 12/2010. Odporkyňa doteraz splatila navrhovateľovi z
poskytnutého úveru celkovo sumu 3 673,82 eur jednotlivými úhradami v období od 03/2008 do 01/2013.
Uvedenú sumu súd započítal výlučne istinu poskytnutého úveru (keďže v zmysle vyššie uvedeného je

potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov). Nakoľko odporkyňa čerpala úver
3 654,24 eur a navrhovateľovi splatila sumu 3 673,82 eur, je zrejmé, že navrhovateľovi na poskytnutom
úvere už nič nedlhuje. Nebolo možné akceptovať započítanie úhrad vykonaných odporcom, ako to
spravil navrhovateľ, lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch tak, aby ho bolo možné považovať za úver s úrokmi a poplatkami.

Súd preto podaný návrh ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.
V konaní úspešná odporkyňa ani vedľajší účastník na strane odporkyne si náhradu trov konania
neuplatnili, preto im súd ich náhradu ani nepriznal, nakoľko podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o náhrade trov
konania súd rozhoduje iba na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovaťoznačenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich

účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.