Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218511
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116218511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277
215, so sídlom Trnava, Františkánska 16, proti žalovaným: 1. Q. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T., K. P.
XXXX/X, 2. Q. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T., K. P. XXXX/X, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie
žalovaného 1. proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 11C/222/2016-40 zo dňa 9.2.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania

v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1. a 2. k povinnosti vypratať byt č.
XX, pozostávajúci z jednej izby, predsiene a príslušenstva, o výmere 23,80 m2, nachádzajúci sa v T., na
ulici K. P. X, na X. podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX, evidovaný Okresným úradom v Trnave
- katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T., postavený na parcele
registra „C“ č. 10728/2, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň vyslovil, že žalobca má voči
žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 123, § 126 ods. 1 a 2, § 663, § 676 ods. 1, § 685 ods. 1,
§ 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 4 zákona č. 189/1992 Zb. a § 251, § 255 ods. 1,
§ 257, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Vecne súd argumentoval tým , že žalobca sa domáhal voči žalovaným vypratania špecifikovaného
bytu z dôvodu, že žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby bola so žalovanými
uzavretá riadna nájomná zmluva, ktorá by oprávňovala žalovaných predmetný byt užívať po tom, ako

pôvodná nájomná zmluva na byt, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, uplynula dňa 30.4.2016. V konaní
nebolo sporné, že medzi vlastníkom bytu, resp. správcom a žalovanými nie je uzavretá riadna nájomná
zmluva, a súd mal za preukázané, že žalovaní 1. a 2. užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, a
preto im bola vo výroku I. rozsudku uložená povinnosť predmetný byt vypratať.

4. Súd prvej inštancie následne vyslovil i to, že má za to, že ani prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nie je možné nevyhovieť požiadavke na vypratanie predmetného bytu, keďže žalovaní ani

netvrdili, že existuje titul, ktorý by im svedčal k užívaniu predmetného bytu. Žalovaní si povinnosti
nájomcu neplnili a na tom nemení nič ani skutočnosť, že vyjadrili ochotu uhrádzať dlžné platby za byt.
Zo správania sa vlastníka a žalovaných má súd za to, že nedošlo k prípadnému uzavretiu nájomnej
zmluvy,atoanikonkludentne,keďvkonaníanižalobcaaanižalovanínetvrdili,žeimvlastníkbytudovolilužívať predmetný bytu. S ohľadom na to, že uzavretie nájomnej zmluvy aj konkludentne je dvojstranný
právny úkon, nemožno v danej veci vyvodil právny záver, že vznikol medzi stranami sporu nájomný
vzťah konkludentne, pričom uvedené žiadna zo strán ani netvrdila. V čase podania žaloby, ani v čase

rozhodovania, nemali žalovaní uzavretú nájomnú zmluvu na predmetný byt, a teda nemali platný právny
titul k bývaniu v predmetnom byte.ň

5. Podľa súdu vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je opodstatnená vtedy,
ak žalobca preukáže, že je vlastníkom veci (alebo je oprávnený mať vec u seba - § 126 ods. 2

Občianskeho zákonníka), vydania ktorej sa od žalovanej strany domáha (v prípade nehnuteľnej veci ide
o vypratanie), a že žalovaná strana vec užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, teda neoprávnene.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho
dôvodu, v dôsledku čoho žalobca ako správca majetku vlastníka bytu má právo domáhať sa ukončenia
neoprávnených zásahov žalovanej do vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a teda domáhať
sa jej vypratania, a preto súd žalobe vo výroku I. vyhovel. V súvislosti s vyprataním bytu a posúdením

poskytnutia bytovej náhrady, žalovaní v konaní nepoužili poskytnutie bytovej náhrady ako svoju obranu,
súdsazaoberalajmožnosťbytovejnáhrady,avšaknakoľkonájomnýpomerboluzavretýnadobuurčitúa
skončildňa30.4.2016,rozhodolsúdtak,žeuložilžalovanýmpovinnosťvyprataťbytbezbytovejnáhrady.
Pri zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas totiž nájomca v zásade nemá právo na bytovú náhradu.

6. Súd prvej inštancie zároveň žalovaným 1. a 2. určil na splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť v
súlade s § 232 ods. 3 CSP primeranú dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, že
títo nemajú vyriešenú svoju bytovú otázku, pričom majú maloleté deti. Uvedená lehota môže slúžiť aj na
prípadné vyrovnanie dlhu na nájomnom a získanie súhlasu Mesta na uzavretie novej nájomnej zmluvy.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom
dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II.
rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP),

pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným nemal priznať. O výške náhrady
trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1., ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolateľ vysvetľoval dôvod vzniku dlhu na
nájomnom, ako i to, že dlžné nájomné má v úmysle zaplatiť. Zároveň poukázal na odkázanosť bývania
s rodinou práve v spornom byte. Dodatočne odvolateľ uviedol, že súhlasí s tým, že zo zákona je povinný
byt vypratať, ale nakoľko dlh uhradí, žiada o zamietnutie žaloby.

9. Žalovaná 2. svojim podaním zo dňa 10.4.2017 (doručeným súdu po odvolacej lehote) potvrdila, že
žalovaný 1. má v úmysle dlh žalobcovi zaplatiť, tento pracuje, ale vzhľadom na výšku dlhu, dlh nie je
schopný zaplatiť naraz, ale je ho ochotný splácať. Na bývanie v byte sú ako rodina odkázaní. Žalobca
k doručenému odvolaniu zaujal písomné stanovisko, v ktorom poukázal na to, žalovaný 1. V odvolaní
neuviedol žiadne skutkovo ani právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť

povinnosti uloženej rozsudkom. Žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, pretože platnosť nájomnej
zmluvy skončila uplynutím doby dňa 30.4.2016. k predĺženiu platnosti nájomnej zmluvy na ďalšie
obdobie nedošlo z dôvodu, že žalovaní riadne a včas neplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytnuté
s užívaním bytu. Ku dňu 6.4.2017 dlh žalovaných predstavuje sumu 1.780,96 eur. Napadnutý rozsudok
navrhuje v odvolacom konaní potvrdiť.

10. Vzhľadom na to, že predmetom konania sú také práva a povinnosti, ktoré sa musia vzťahovať na
spoločne žalované subjekty, tu oboch žalovaných (spor vznikol zo spoločného nájmu bytu žalovaných
manželov), úkony žalovaného 1. sa vzťahujú i na žalovanú 2. Preto i odvolanie žalovaného 1. sa
vzťahuje aj na žalovanú 2., i keď táto odvolanie nepodala, preto odvolací súd pristúpi k preskúmavaniu

napadnutého rozsudku aj v rozsahu vo vzťahu k žalovanej 2. ako nerozlučnej spoločníčke žalovaného
1. (pozri § 379 písm. b) Civilného sporového poriadku).11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazania jeho rozsahom (§ 379 písm.
b) CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako

ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 1. nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, včítane závislého výroku o

náhrade trov prvoinštančného konania, osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

13. V konaní bolo dokazovaním nesporne preukázané a nenamietal to ani žalovaní 1., že nájomný vzťah
k predmetnému bytu, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 11.5.2015 na dobu určitú
do 30.4.2016, skončil uplynutím tejto doby. Žalobca poprel a žalovaní ani netvrdili, že bola následne
uzavretá nejaká ďalšia nová nájomná zmluva. S poukazom na súdom prvej inštancie aplikované ust. §

710 ods. 2 Občianskeho zákonníka potom tento nájom bytu dohodnutý na určitý čas zanikol uplynutím
tohto času, teda ku dňu 30.4.2016. Bolo potom nesporným, že žalovaní od 1.5.2016 predmetný byt
užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu, v dôsledku čoho vlastník predmetného bytu mal právo
s použitím súdom prvej inštancie cit. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať sa ukončenia
neoprávnených zásahov žalovaných a osôb s nimi v byte žijúcich do vlastníckeho práva k predmetnému

bytu a teda domáhať sa vypratania bytu predmetnou žalobou podanou správcom bytového domu,
v ktorom sa byt nachádza. Prvoinštančný súd preto správne v súlade so zákonom preskúmavaným
rozsudkom obom žalovaným uložil povinnosť predmetný byt vypratať. Prvoinštančný súd tiež správne
s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 4 zák. č.
189/1992 Zb. uzavrel, že žalovaným nevzniklo, v súvislosti so zánikom nájmu dohodnutého na určitý

čas, ani právo na bytovú náhradu, čo napokon žalovaní ani nespochybňovali.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potom irelevantným, či, v akom rozsahu, odkedy a v akej výške
majú žalovaní dlh na nájomnom a na platbách za služby spojené s užívaním predmetného bytu, ani či ho
mienia, alebo nemienia zaplatiť, či už jednorazovo alebo v splátkach. V danom prípade nemohlo zavážiť

ani to, že žalovaní nemajú zabezpečenú inú možnosť bývania.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov (výlučne
založených na tom, že žalovaní majú v úmysle doterajší dlh na nájomnom zaplatiť a nemajú vyriešenú
bytovú otázku), odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny,

včítane závislého, avšak odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania,
s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania
odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným, (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení

s § 396 ods. 1 CSP, s prihliadnutím i na § 77 ods. 1 a § 379 písm. b) CSP), o ktorom v zmysle § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musel aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí a to tak, že žalobcovi odvolací súd priznal túto náhradu v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnesúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).