Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010134
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6214010134.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich

Yvetty Kmeťovej a Vojtecha Páldiho na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T.Á. Č. V. D. M. Á. B. , nar. XX. XX. XXXX vo F. B., trvale bytom F.
B., C. XXX/XX, občan SR,

je v i n n ý , ž e

A/
dňa 07. 06. 2013 asi o 22.30 h prišiel obžalovaný k vchodovým dverám bytu č. XXX/XX na ulici C. vo
F.B. B., v ktorom býval P. Y., nar. XX. XX. XXXX, obžalovaný kričal na majiteľa bytu, aby mu otvoril,
keď tak neurobil, obžalovaný vykopol vchodové dvere na byte a vošiel do bytu, v byte neustále kričal
na P. Y., aby mu dal 100,- Eur, ak nie, tak ho zbije, P. Y. niekoľkokrát vyzval obžalovaného, aby odišiel,
obžalovaný na výzvy nereagoval, z bytu odišiel až po oznámení P. Y., že ide volať políciu, obžalovaný
spôsobil poškodením dverí bytu škodu P. Y. vo výške 120,- Eur,

B/
dňa 14. 01. 2014 asi o 14.00 h prišla do bytu na ulici C. č. XXX/XX vo F. B. na Š. poschodí, v ktorom
býva obžalovaný T. Č., L. A., nar. XX. XX. XXXX, po jej príchode obžalovaný zamkol vchodové dvere na
byte, kľúč na šnúrke si zavesil na krk, kričal na menovanú, že je kurva prašivá, že sa kurvila s nejakým
cigáňom, že ju nezabije len za to, že má syna, že ju z bytu nepustí, kým mu nevráti jeho televízor, potom
jej zobral telefón zn. Samsung a poudieral ju päsťami po hlave, potom zobral kovovú tyč o dĺžke 78
cm a váhe 1. 104 g, touto tyčou udieral L. A. po nohách a rukách, keď kovovú tyč odložil, udrel ju ešte

niekoľkokrát päsťami po hlave a taktiež aj otvorenou rukou, poškodenú z bytu pustil až ráno 15. 01. 2014,
poškodená utrpela zranenia a to pomliaždenie tváre v oblasti ľavej očnice s maximom na hornom viečku
a v oblasti úst s odreninami, či drobnou rankou a drobnou rankou na dolnej pere, pomliaždenie chrbta
ľavej ruky v oblasti druhého a tretieho prsta, oderky základného článku ukazováka s jeho zlomením a
nepatrným posunom úlomkov, podliatinu s opuchom chrbtovej časti ľavej ruky, na bočnej a smerom na
dlaňovú plochu pravej ruky utrpela pomliaždenie v zmysle veľkej súvislej podliatiny 10-15 cm v priemere,
pomliaždenia v oblasti kolien a predkolení obojstranne, na bočnej ploche nad ľavým kolenom utrpela

šikmú pruhovitú podliatinu o dĺžke 10-15 cm a šírke asi 12 cm s výrazným prejasnením strednej časti
v tvare veľkého kruhu, podliatinu bezprostredne nad ľavým kolenným zhybom a na vnútornej ploche
nad pravým kolenom, na prednej ploche obidvoch predkolení utrpela povrchové hlbšie zodretie do hĺbky
1,5-2 cm a pomliaždenie chrbtovej časti pravej nohy, s pracovnou neschopnosťou 21 dní,

C/
dňa 05. 02. 2014 asi o 10.30 h prišla do bytu, v ktorom býval obžalovaný T. Č. vo F. B. na ulici C. č.

XXX/XX J. A., nar. XX. XX. XXXX, s nákupom, na ktorý ju poslal obžalovaný, počas nákupu stratila
stravný lístok obžalovaného, obžalovaný na menovanú kričal, že ho okradla, že ju zabije, zobral do rukykuchynský nôž o dĺžke čepele 19 cm, potom ju udrel päsťou do oblasti úst, dvere na svojom byte zamkol,
kľúč od bytu na šnúrke si dal na krk, donútil ju, aby si sadla na stoličku v kuchyni, potom ju znova udrel
päsťou do oblasti líca, J. A. viackrát žiadala obžalovaného, aby ju pustil z bytu, čo obžalovaný odmietol,

keď poškodená oznámila obžalovanému, že ho oznámi na polícii, obžalovaný ju udrel päsťou do hlavy,
poškodená po údere spadla na dlážku, z vrecka odevu jej vypadol mobilný telefón zn. Nokia, keď si
ho chcela zobrať, obžalovaný jej medzi prsty ruky pichol nožom a telefón poškodenej zobral, kričal na
ňu: „Ja ti mobil nedám, ty stará kurva, pokiaľ si v mojom byte, všetko je moje“, s nožom v ruke sa jej
vyhrážal opakovane zabitím, poškodenú z bytu pustil po uplynutí asi jednej hodiny, poškodená utrpela

rozsiahle pomliaždenie ľavej polovice tváre s maximom v oblasti ľavej lícnej krajiny bezprostredne pod
ľavou očnicou, ktoré sa prejavilo výrazným opuchom prechádzajúcom až do ľavej priedušnicovej krajiny
a s podliatinou z celej oblasti ľavej lícnej a podočnicovej krajiny s prechodom až do krajiny pred ľavou
ušnicou, podliatina čiastočne prechádzala i na horné viečko s drobným zakrvácaním i pod spojivku
ľavého očného bulvu, pomliaždeninu v oblasti úst s dvoma tržným rankami, ktoré si vyžiadali chirurgické
šitie s pracovnou neschopnosťou v trvaní 10 dní,

t e d a

A/
1.

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu,
2.
- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

B/
1.
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,
2.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

C/
1.

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
2.
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
3.
- inému sa vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal

závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á ch a l

A/

1.
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
2.
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

B/
1.
- prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák.
2.
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

C/
1.
- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.2.
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák.
3.

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, 2 Tr. zák.

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Dôvera

zdravotná poisťovňa, a. s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, škodu vo výške 63,89 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený P. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. B., ul. C. XXX/XX, t.
č. bytom P. U. XXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobou zo dňa 06. 06. 2014 a upravenou na hlavnom
pojednávaní dňa 26. 01. 2017 v pominutí právnej kvalifikácie protiprávneho konania, ktorým mal
obžalovaný naplniť znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v skutku v bode C/ sa
domáhala uznania obžalovaného T. Č. vinným v bode A/ obžaloby zo spáchania prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.,

v bode B/ zo spáchania prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a v bode C/ zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. a
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.

Posledným rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 14. 12. 2015 č. k. 3T/11/2014-512 bol obžalovaný
uznaný za vinného v bode A/ obžaloby z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2
písm.b)Tr.zák.,vbodeB/obžalobyzprečinuobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183ods.1Tr.zák.
a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a v bode C/ obžaloby zo zločinu obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného oslobodil spod obžaloby v skutku v bode A/, v
časti, keď konaním mal spáchať zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a v časti skutku v bode C/
obžaloby, keď konaním mal spáchať zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák.

V časti uznanej viny bol za spáchané skutky obžalovaný odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný
trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 3 roky a 8 mesiacov, pre výkon ktorého ho súd zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Dôvera zdravotná
poisťovňa, a. s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, škodu vo výške 63,89 Eur a podľa § 288 ods. 1 Tr. por.
poškodeného P. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. B., ul. C. XX, odkázal s nárokom na náhradu
škody na civilný proces ( občianske súdne konanie).

Na odvolanie prokurátorky a obžalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 03. 02. 2016 sp.
zn. 5To/11/2016 napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že súd 1. stupňa nemôže na jednej strane

obžalovaného oslobodiť z časti skutku a zároveň na strane druhej ho uznať vinným z ďalšej časti tohoistého skutku, tak ako sa to stalo v skutkoch v bode A/ a C/ obžaloby. Pochybenie prvostupňového
súdu odvolací súd videl aj v jeho konštatovaní, že obžalovaný sa v skutku v bode C/ dopustil aj
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., hoci znalkyňa MUDr. Tatiana Hulejová na

hlavnom pojednávaní dňa 04. 05. 2015 doslova uviedla, že u poškodenej J. A. si rozsah zranení
nevyžadovalpráceneschopnosť,tedazmenilakonštatovanieuvedenévpísomnom znaleckomposudku,
ktorý vypracovala, kde uviedla, že rozsah a charakter zranení u menovanej si vyžiadal dobu liečby a
práceneschopnosť do 10 dní. Súd 1. stupňa sa bude musieť vyporiadať v novom rozhodnutí aj s tým, či
na konanie obžalovaného možno aplikovať § 39 ods. 1 Tr. zák. v otázke mimoriadneho zníženia trestu.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva aj to, že povinnosťou súdu 1. stupňa bude potrebné

dôkazy opakovať, prípadne vykonať ďalšie dôkazy potrebné pre rozhodnutie veci.

Súdvykonaldôkazy,atoopätovnevypočulsv.L.A.,sv.J.A.asv.P.Y..Ďalejvypočulsv.L..L.N.ačítaním
sa podľa § 269 Tr. por. oboznámil so správou zdravotnej poisťovne (č. l. 148-150; 231-233), zápismi
o dychových skúškach (č. l. 151-153), fotodokumentáciou zranení J.. A.G. (č. l. 154-157), lekárskou

správou (č. l. 158-160), zápisnicou o obhliadke s fotodokumentáciou (č. l. 161-168), žiadosťou (č. l. 169),
správou OO PZ Veľký Krtíš (č. l. 211-213), správou Mestského úradu Veľký Krtíš (č. l. 214, 241), odpisom
Registra trestov obžalovaného (č. l. 215, 249, 505), fotodokumentáciou zranení L.. A. (č. l. 226-230),
potvrdením (č. l. 234-236), lekárskou správou (č. l. 237-240) a podstatným obsahom spisu Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/60/2008.

Obžalovaný nemal k čítaným listinným dôkazom žiadne pripomienky.

Svedkyňa L. A. na hlavnom pojednávaní dňa 30. 06. 2016 uviedla, že zotrváva na svojich výpovediach,
ktoré už podala do zápisníc na hlavných pojednávaniach pred tunajším súdom ako aj na výpovedi, ktorú

podala do zápisnice v prípravnom konaní. Ďalej uviedla, že s obžalovaným Č. bola len v priateľskom
vzťahu. Ich vzťah nemal charakter vzťahu druh a družka. V súčasnosti už s ním nie je v priateľskom
vzťahu. Má svojho priateľa, s ktorým žije a plánuje založenie rodiny. Obžalovaný jej dňa 14. 01. 2014
ublížil na zdraví vo svojom byte. Napadol ju železnou tyčou a pozdejšie rukami. Z bytu odísť nemohla,
keďže kľúče od vchodových dverí mal na šnúrke na krku. Mala so sebou aj mobilný telefón, avšak tento

jej zobral. Až na druhý deň sa jej podarilo z tohto telefónu zavolať kamaráta. Keď ju Č. napadol, bol
pod vplyvom alkoholu. Tento miešal aj s užívaním tabletiek. Č. bol na ňu nervózny preto, lebo mu mala
ukradnúť televízor. To sa nestalo, pretože sám si ho predal za 110,- Eur nejakému rómovi do Obeckova.
Pri inom skutku, ktorý sa stal 05. 02. 2014 hnev Č. vznikol preto, lebo jej matka stratila stravný lístok,
ktorý jej Č. odovzdal a požiadal ju, aby im išla nakúpiť potraviny a alkohol. Mama chcela vec vyriešiť tak,

že mu dá za lístok finančnú protihodnotu. Č. to neakceptoval, začal kričať a biť mamu rukami. Zasahoval
ju do tváre, v dôsledku čoho spadla na zem a potom ju bil na zemi. Č. mame z ruke vytrhol mobil a
dal ho do druhej izby.

Na otázky obhajcu, či si uplatňuje náhradu škody v tomto konaní, či oznámila skutok, ktorý sa stal dňa

14. 01. 2014 polícii, či 14. 01. 2014 v byte Č. požívala aj ona alkohol a kedy do jeho bytu prišla, uviedla,
že si náhradu škody neuplatňuje, skutok, ktorý sa stal dňa 14. 01. 2014 oznámila polícii ešte v ten deň,
s Č. dňa 14. 01. 2014 v byte nepila, pil len sám Č. a kedy prišla do tohto bytu si už nepamätá.

Svedkyňa J. A. na hlavnom pojednávaní dňa 30. 06. 2016 uviedla, že sa pridržiava v plnom rozsahu

svojich výpovedí z hlavných pojednávaní ako aj na polícii. Ďalej uviedla, že dňa 05. 02. 2014 ju požiadal
Č. o vykonanie nákupu, odovzdal jej stravný lístok, ktorý cestou stratila. Keď mu to povedala, tak ho
to veľmi nahnevalo, začal byť agresívny a kričal na ňu. Následne ju fyzicky napadol. Na detaily si už
nespomína, avšak ich opísala vo svojich predchádzajúcich výpovediach. Už si na vec radšej nechce
pamätať. Nemá a nemala dôvod klamať, ani byť nejako zaujatá voči Č..

Na otázku prokurátorky, či od februára 2016 bola v kontakte s Č. uviedla, že nebola. Stalo sa ale ani 3-
krát, že jej v nočných hodinách niekto zvonil na zvonček, ktorý je umiestnený pri vchodových dverách.Je presvedčená, že to bol Č., avšak s istotou to potvrdiť nemôže, keďže ho nevidela a nevyšla von sa
presvedčiť kto jej zvoní.

Na otázky obhajcu, prečo prišla dňa 05. 02. 2014 do bytu Č., či sa už v tom čase v byte nachádzala jej
dcéra, akým spôsobom jej bol vrátený mobilný telefón, či si uplatňuje náhradu škody v tomto konaní,
uviedla, že odkazuje na svoje predchádzajúce výpovede, ktoré sú už zaprotokolované a čo sa týka
škody, tak má vedomosť, že správca bytového domu mu vyčíslil škodu na ističoch bytového domu, avšak
či túto škodu uhradil alebo nie, nemá vedomosť.

Svedok P. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 01. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré
podal do zápisníc o výsluchu tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom. V nich uviedol všetko, čo
mu bolo známe v súvislosti s tým, čo sa stalo dňa 07. 06. 2013 v jeho byte vo F. B. na ul. C. XXX/XX.
K obžalovanému nemá vytvorený hnevlivý vzťah, avšak sa nestretávajú. Predmetný byt už odpredal
pánovi K.. Dňa 07. 06. 2013 kedy v neskorých večerných hodinách došlo k udalosti, ktorá je predmetom

obžaloby, bol síce po požití alkoholických nápojov, ale nie v takej miere, aby sa nevedel ovládať alebo
si na vec pamätať. Či bol po požití alkoholických nápojov aj obžalovaný, uviesť nevie. Z jeho správania
mu bolo zrejmé, že prišiel pýtať od neho peniaze. On sa mu necítil byť dlžný. Obžalovaný do jeho bytu
vnikol cez zabezpečené dvere, ktoré sa riadne uzamykali.

Na otázku prokurátorky, či sa obžalovaný vyjadril po tom, ako sa ocitol vo vnútorných priestoroch bytu,
že ak mu nevráti peniaze, že ho dobije, odkázal na svoju výpoveď, ktorú podal na polícii pri výsluchu
dňa 23. 09. 2013. So súhlasom súdu prokurátorka prečítala túto časť výpovede svedka z prípravného
konania za účelom odstránenia odchylností z jeho výpoveďami na hlavných pojednávaniach (§ 264 ods.
1 Tr. por.). Svedok uviedol, že sa pridržiava výpovede z prípravného konania.

Na otázky obhajcu, koľkokrát bol obžalovaný v jeho byte pred týmto incidentom, prečo takmer s
odstupom 3 mesiacov oznamoval tento incident na polícii, za akým účelom prišiel obžalovaný 2-krát do
jeho bytu, čo urobil s poškodenými dverami a či mu vrátil 100,- Eur, uviedol, že v jeho byte bol 2-krát,
ale nikdy ho nepozýval. Incident oznamoval polícii s odstupom času, pretože sa tak rozhodol. Na dej,

ktorý sa v byte stal, si dobre pamätal a tak ho aj na polícii opísal. Obžalovaný prvýkrát prišiel do bytu s
L. A. a druhýkrát za tie peniaze, čo tvrdí, že mu dlhuje. Poškodené dvere vymenil. Poškodenie dverí mu
spôsobil obžalovaný. Sumu 100,- Eur obžalovanému nevrátil, nakoľko mu nič nedlhuje.

Svedkyňa L.. L. N. na hlavnom pojednávaní dňa 30. 06. 2016 vypovedala, že L. A. sa do jej ambulancie

dostavila 20. 10. 2014. Dostavila sa po tom, ako jej obvodná lekárka tento postup odporučila. Pri prvom
stretnutí s prihliadnutím na diagnostikovaný stav jej navrhla absolvovať detoxikačnú liečbu na internou
oddelení pre závislosť na alkohole. Toto pacientka odmietla, čo odôvodnila tým, že sa musí starať
o maloleté dieťa. Prišla nasledujúci deň, avšak opäť odmietla túto liečbu. Následne sa 30. 10. 2014
dostavila jej matka, ktorá ju ospravedlnila, že má vysoké horúčky. Potom sa dostavila 06. 11. 2014

samotná L. A. a dohodli sa na dátume ďalšej kontroly na 24. 11. 2014. Vtedy sa nedostavila, avšak
sa dostavila 17. 12. 2014, kedy uviedla, že požívala alkohol, preto jej odporučila absolvovať liečbu cez
oddelenie závislostí. K zahájeniu tejto liečby nedošlo, nakoľko pacientka s ňou nespolupracovala.

Na otázky obhajcu, či má L. A. potrebu absolvovať nutne protialkoholickú liečbu, v akom štádiu sa

pacientkavčase,keďbolaunejnachádzala,prečonepokračujevliečbeaakohodnotíliečbupacientaČ.
(obžalovaného), uviedla, že L. A. mala v tom čase (rok 2014) potrebu absolvovať protialkoholickú liečbu,
bolavtreťomštádiurozvojachoroby,avšakešteneprekonalapsychózu.Vliečbepacientkanepokračuje,
nakoľko nemá o ňu záujem. Pri pacientke akou je L. A. sa musia skúmať aj ďalšie okolnosti úspešnosti
liečby, a to ako sa vie postarať o dieťa, či dokáže spolupracovať na indikovanej liečbe a podobne. Keďže

nie je znalkyňou v oblasti psychiatrie, nevie presne určiť štádium rozvinutej závislosti u L. A..

Súd na hlavných pojednávaniach vypočul okrem svedkov J. A., L. A., P. Y. a L.. L. N. aj svedkov I. Š., Š.
A., L. P., U. Q., L.. C. Ď., L. B. a znalcov MUDr. Tibora Ďuriana a MUDr. Tatianu Hulejovú.

Svedok I. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 15. 12. 2014 potvrdil, že bol dňa 07. 06. 2013 v byte P. Y.,
keď prišiel za ním obžalovaný pýtať peniaze. Obidvaja sa rozprávali v chodbe, do tváre obžalovaného
nevidel.Svedok Š. A. na hlavnom pojednávaní dňa 15. 12. 2014 vypovedal, že je manželom J. A. a otcom L.
A.. O incidentoch, ktoré sa stali v byte obžalovaného v dňoch 14. 01. 2014 a 05. 02. 2014 mu obidve
povedali, avšak on sa do veci starať nechcel.

Svedok U. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 04. 05. 2015 vypovedal, že bol v službe, keď podal
oznámenie poškodený P. Y.. S kolegom absolvoval obhliadku miesta, a to poškodených vchodových
dverí na jeho byte.

Svedok L. P. na hlavnom pojednávaní dňa 04. 05. 2015 vypovedal, že bol v službe s kolegom U. Q.,
keď ich vyslal operačný dôstojník preveriť oznámenie, ktoré telefonicky nahlásil P. Y.. Táto osoba podala
viacero oznámení a v jednom z nich uviedla, že Č. od neho pýta peniaze.

Svedok L.. C. Ď. na hlavnom pojednávaní dňa 29. 06. 2015 vypovedal, že bol v službe s kolegom B.,
keď boli vyslaní preveriť telefonické oznámenie, ktoré podal P. Y.. Zhodne vypovedal aj svedok L. B. na

hlavnom pojednávaní dňa 09. 06. 2015. Predmetom služobného zákroku, ktorý vykonali 07. 06. 2013
bolo práve preverenie ataku, ktorý mal vykonať obžalovaný voči poškodenému Y..

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. súd vypočul znalca MUDr. Tibora Ďuriana na hlavnom pojednávaní dňa
30. 03. 2015 a znalkyňu MUDr. Tatianu Hulejovú na hlavnom pojednávaní dňa 04. 05. 2015. Súd v

tomto smere akceptoval návrh obhajoby, ktorá nesúhlasila s čítaním znaleckých posudkov na hlavnom
pojednávaní, ale žiadala ich vypočuť.

Znalec MUDr. Ďurian uviedol, že vyhotovil znalecký posudok č. 136/2013, v ktorom mal zodpovedať na
otázku, či obžalovaný je závislý na alkohole a iných drogách. Túto závislosť nezistil, preto mu nenavrhol

uložiť ochranné opatrenie v podobe liečby. Rovnako dospel k záveru, že nebude potrebné skúmať jeho
zdravotný stav dvoma znalcami z odboru psychiatrie. Pri druhom znaleckom skúmaní v roku 2014 mal
spolu s kolegom MUDr. Petrom Vážnym zodpovedať na otázku, či nie je dôvod nariadiť obžalovanému
ústavnú psychiatrickú liečbu. Dospeli k záveru, že obžalovaný netrpí duševným ochorením z hľadiska
psychiatrického a pre spoločnosť nie je nebezpečný. V roku 2010 bol obžalovaný hospitalizovaný v ich

ústavnom zariadení, kedy bol podrobený rôznym vyšetreniam na zistenie, či trpí duševným ochorením
procesuálneho charakteru alebo sa jedná len o poruchu osobnosti, ktorá je determinovaná nadmerným
požívaním alkoholických nápojov. Dospeli k záveru, že u menovaného došlo k degradovaniu osobnosti,
avšak len v dôsledku požívania alkoholických nápojov. Obžalovaný je duševne v poriadku.

ZnalkyňaMUDr.TatianaHulejováuviedla,ževypracovalaznaleckýposudokč.21/2014,vktoromopísala
rozsah zranení poškodených J. A. a L. A.. Tiež sa vyjadrila k mechanizmu vzniku týchto zranení a či tieto
zranenia boli dočasného charakteru alebo si vyžiadali trvalé následky. Tiež mala určiť adekvátnu dobu
liečby s práceneschopnosťou. Zistila, že ani jednej z poškodených neboli spôsobená zranenia, ktoré by
zanechali závažné následky na ich zdraví.

Obžalovaný počas celého súdneho procesu sa obhajoval tým, že sa cíti nevinný, nakoľko skutky, pre
ktoré bola podaná na neho obžaloba, sa nestali. Ku skutku v bode A/ obžaloby uviedol, že práve P.
Y. jemu dlhoval 100,- Eur. Keďže mu peniaze nevracal, išiel za ním domov. Potvrdil, že mu vykopol
vchodové dvere, avšak vylúčil, že by sa Y. vyhrážal. Ku skutku v bode B/ obžaloby uviedol, že L. A.

klame. Dej, ktorý je opísaný v obžalobe, sa takto nestal. Potvrdil to, že mal v tom čase vypité a na veci,
ktoré sa v byte udiali, si nepamätá. Nemal dôvod jej vziať telefón zn. Samsung, keďže mal 4 telefóny,
ktoré používal. V byte s ním bola L. A., ktorá tiež mala vypité. L. z bytu vypustil po tom, ako mu podala
telefón s prichádzajúcim hovorom od U., ktorý si vypočul. Pri jej odchode si na nej nevšimol, že by bola
zranená. Ku skutku uvedeného v bode C/ obžaloby uviedol, že zranenia poškodenej J. A.Á. nespôsobil.

Nie je pravdou ani to, že jej zobral mobil. Potvrdil ale to, že mal s touto osobou incident. Incident vznikol
preto, lebo jej odovzdal stravný lístok, ktorý cestou stratila.

Ku všetkým skutkom uviedol len toľko, že v tom čase, keď mali byť spáchané, bol závislý na alkohole.
Denne vypil cca 5 litrov vína. Mal nastúpiť nariadenú psychiatrickú liečbu. Bol závislý na užívaní

liekov. Dvakrát denne užíval antidepresíva liek Atarax. Okrem tohto lieku užíval aj Chlorprotixen, ktorý
zmierňoval u neho príznaky po požití alkoholu.V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 26. 01. 2017 len zvýraznil, že okolnosti, ktoré sú uvedené
v obžalobe, nie sú pravdivého charakteru. Právo posledného slova nechcel využiť.

V záverečnej reči jeho obhajca JUDr. Jozef Veselý uviedol, že okresný súd vykonal rozsiahle
dokazovanie v intenciách nariadenia mu odvolacím súdom. Za paradoxné na strane druhej označil
nariadenie odvolacieho súdu adresované okresnému súdu dôsledne sa zaoberať skutkom pod bodom
C/ obžaloby, čo okresný súd aj realizoval, keď nariadil znalecké dokazovanie, ale paradoxne ten istý
odvolací súd toto dokazovanie nepovažoval za potrebné vykonať, čím musel byť okresný súd viazaný.

Skutkový stav veci oproti poslednému posudzovaniu a rozhodovaniu sa v podstate nezmenil. Všetci
poškodení sú alkoholici a aj skutky, za ktorých okolností boli páchané, boli spojené s požívaním
alkoholických nápojov alebo pod ich vplyvom. Má za to, že právna kvalifikácia skutkov je voči
obžalovanému neprimerane prísna. Obžalovaný v prejednávanej veci strávil takmer 2 roky vo väzbe.
Tento pobyt dostatočne na neho vplýval, čo možno chápať aj tak, že pobytom vo väzbe vykonal trest.
Obžalovaný je nevyliečiteľne chorý, keď trpí ochorením hepatitídy. Trestný poriadok umožňuje súdu

prihliadnuť na takéto zistenia u obžalovaného. Navrhol preto v prípade uznania viny uložiť mu trest, ktorý
bude zodpovedať jeho doterajšiemu pobytu vo väzbe.

Prokurátorka v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 26. 01. 2017 uviedla, že dokazovaním
bolo preukázané spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, okrem právnej kvalifikácie v skutku v bode

C/, ktorým sa mal dopustiť aj spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. S
prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 02. 2016 sp. zn. 5To/11/2016
navrhla pominúť túto právnu kvalifikáciu. Ostatné právne kvalifikácie u tohto skutku ako aj u skutkov
uvedených v bode A/ a B/ navrhla ponechať a uznať obžalovaného vinným z ich spáchania a uložiť mu
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., teda pri zohľadnení

prevahy priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby

niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa § 183 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle
zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden

rok.Podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

V skutku A/ obžaloby prokurátorka viní obžalovaného, že tento dňa 07. 06. 2013 konaním spáchal zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2
písm. b) Tr. zák. Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný
vošiel bez súhlasu do bytu P. Y. tak, že vykopol vchodové dvere, byt odmietol opustiť, požadoval od

P. Y. čiastku 100,- Eur a vyhrážal sa mu, že ak mu peniaze nedá, tak ho zbije. Byt opustil len preto,
lebo mu poškodený uviedol, že ide volať hliadku polície. Podľa výsluchu poškodeného v čase činu
nedlhoval obžalovanému žiadnu čiastku. Nevie uviesť prečo práve takúto čiastku obžalovaný od neho
žiadal, vyhrážal sa mu, ak mu peniaze nedá, tak ho zbije. Obžalovaný teda nútil inú osobu hrozbou
násilia, aby mu vyplatila peniaze. Obžalovaný takto konal napriek tomu, že nemal voči Y. dôkaz o
existencii a splatnosti peňažnej pohľadávky, pričom Y. hrozil, že ak mu peniaze hneď nedá, tak ho dobije.

Obžalovaný upustil od svojho správania len po tom, ako mu Y. pohrozil, že zavolá políciu. Objektívnou
stránkou trestného činu vydierania je, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul
alebo trpel a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Nepochybne takéto správanie
obžalovaného, ktorý v nočných hodinách násilím vnikol do bytu poškodeného Y. za účelom vymôcť od
neho 100,- Eur, túto objektívnu stránku napĺňa. Možno záverovať, že už samotné takéto vniknutie za

účelom zmocnenia sa peňazí pod hrozbou násilia bitkou napĺňa objektívnu stránku tohto trestného činu.
Poškodenývovšetkýchsvojichvýpovediachtakvprípravnomkonaníakoajnahlavnýchpojednávaniach
zhodne uvádzal, že nebol obžalovanému dlžný. Obžalovaný teda neoprávnene nútil poškodeného pod
hrozbou násilia, aby mu zaplatil 100,- Eur a ak tak neučiní, tak ho vybije. Súd jeho konanie vyhodnotil
ako protiprávne, ktorým naplnil všetky znaky trestného činu vydierania, ktorý je zločinom. Nesporne bolo

preukázané aj to, že obžalovaný bez súhlasu poškodeného Y. za použitia kopov nohami a tlakov rukami
prekonal prekážku - vchodové dvere bytu a vnikol do jeho vnútorných priestorov (do chodby). Týmto
neoprávneným vniknutím sa obžalovaný dopustil prečinu porušovania domovej slobody. Obžalovaný
už deň pred týmto incidentom rozbil vchodové dvere na byte poškodeného za pomoci valašky, keď sa
presekal z vnútorných priestorov bytu smerom navonok. Tento skutok bol predmetom objasňovania v

priestupkovom konaní vedenom na OO PZ Veľký Krtíš pod č. j.: ORPZ-VK-OPDP3-210/2013-P, kde
bola preukázaná zodpovednosť T. Č. za škodu, ktorú spôsobil. Potvrdili to aj svedkovia Q. a P., ktorých
súd vypočul. Obžalovaný teda v dvoch dňoch po sebe, a to 06. 06. 2013 a 07. 06. 2013 úmyselne
poškodil vchodové dvere bytu poškodeného P. Y.. Zo subjektívnej stránky bolo preukázané úmyselné
konanie obžalovaného, ktorý neoprávnene vnikol do obydlia iného spôsobom, že prekonal prekážku

(rozbil vchodové dvere na byte), čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. Zákon chráni domovú slobodu a keďže obžalovaný bez
súhlasu vlastníka vnikol do bytu a učinil tak prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu
(zamknuté vchodové dvere bytu), súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania tohto prečinu.

V bode B/ obžaloby prokurátorka viní obžalovaného zo spáchania prečinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Trestný čin
obmedzovania osobnej slobody spočíva v tom, že páchateľ bez oprávnenia bráni užívať inému osobnú
slobodu. Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné. Ide vždy o úmyselný trváci
trestný čin. Obžalovaný znaky prečinu obmedzovania osobnej slobody naplnil tým, že dňa 14. 01. 2014

vo svojom byte proti vôli poškodenej L. A. ju v byte zadržiaval takým spôsobom, že vchodové dvere
bytu zamkol a kľúč od dverí mal zavesený na šnúrke na krku. Poškodená nemala žiadnu možnosť tento
kľúč od neho získať a tým si zabezpečiť únik z bytu. Na veci nič nemení ani ten fakt, že poškodená
do bytu obžalovaného prišla dobrovoľne a ani ten, že obidvaja požívali alkoholické nápoje. Poškodenej
sa podarilo z bytu uniknúť až po tom, ako využila indispozíciu obžalovaného, ktorý zaspal a telefonicky

kontaktovala priateľa B.. Až po jeho telefonickom dohovore obžalovanému sa tento rozhodol byt
odomknúť, a tak jej umožniť slobodne odísť. Ani jeden z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní
nenasvedčuje tomu, že by sa takto obžalovaný nesprával. Obhajobu obžalovaného založenú na tom, že
požil značné množstvo alkoholických nápojov a na vec si nepamätá, súd vyhodnotil ako snahu zbaviť sa
trestnoprávnej zodpovednosti. V byte, v ktorom býva obžalovaný boli len oni dvaja. Aj keď obžalovaný sa

obhajoval tým, že pri jej odchode z bytu si nevšimol na nej zranenia, rozsah zranení na tele poškodenej
L.A.dokumentujenásilnésprávanieútočníka.Obžalovanýsamalzároveňdopustiťajspáchaniaprečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Ublížiť na zdraví mal poškodenej L. A. tým, že jej spôsobil
rôzne zranenia, ktoré vo svojom posudku opisuje MUDr. Tatiana Hulejová, znalkyňa. Aj keď znalkyňavo svojom posudku zodpovedala na rozsah zranení, mechanizmus ich spôsobenia a prípadné následky
a jej výsluchom na pojednávaní vznikli určité rozpory o spôsobe útoku útočníkom na telo poškodenej
preto, že obžalovaný tvrdil, že je od narodenia ľavákom, nebolo sporným to, že v byte v tom čase boli len

obžalovanýapoškodená,tedamoholtobyťlenobžalovaný,ktorýspôsobiltietozranenia,navyšekeďbyt
bol z vnútra zamknutý obžalovaným. Znaleckým skúmaním bolo vylúčené, že by si poškodená spôsobila
zranenie inak, ako boli spôsobené atakom útočiacej osoby. Objektom prečinu ublíženia na zdraví je
ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Ublíženie na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr.
odreniny, nepatrné ranky a podobne), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo

lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý
spôsob života poškodeného. Zo znaleckého posudku MUDr. Hulejovej nesporne vyplýva, že uvedené
zranenia si poškodená nemohla spôsobiť sama, ale vznikli útokom druhej osoby. Zranenia svojim typom
a rozsahom si vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosti cca 3 - 4 týždne. Zranenia na tele poškodenej
boli spôsobené tak útokom rukou, ako aj kovovou tyčou, ktorou obžalovaný udieral L. A. po nohách a
rukách a keď tyč odložil, ešte niekoľkokrát ju udrel otvorenou rukou a päsťami po hlave. Poškodená

nemala možnosť z bytu obžalovaného uniknúť, keďže tento si kľúč od vchodových dverí ponechal na
šnúrke, ktorú si zavesil na krk. Kričal na ňu, že je kurva prašivá, že sa kurvila s nejakým cigáňom, že
ju nezabije len za to, že má syna a že ju z bytu nepustí, kým mu nevráti televízor. Obžalovaný týmto
konaním naplnil znaky tak prečinu obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. ako aj
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

V bode C/ obžaloby sa kladie obžalovanému za vinu, že konaním dňa 05. 02. 2014 vo svojom byte sa
dopustil voči poškodenej J. A. zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr.
zák., zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. Obžalovaný aj pri tomto skutku ako pri skutku v bode B/, ktorý sa stal

dňa 14. 01. 2014, postupoval identickým spôsobom, že byt z vnútra uzamkol, kľúč od vchodových dverí
si zavesil na šnúrku, ktorú mal na krku, čím poškodenú obmedzil v osobnej slobode. Poškodená J. A.
viackrát žiadala obžalovaného, aby ju pustil z bytu, čo obžalovaný odmietol. Keď poškodená oznámila
obžalovanému, že ho oznámi na polícii, obžalovaný ju udrel päsťou do hlavy, poškodená po údere
spadla na dlážku, z vrecka odevu jej vypadol mobilný telefón značky Nokia, keď si ho chcela zobrať,

obžalovaný jej medzi prsty ruky pichol nožom a telefón poškodenej zobral, kričal na ňu: „Ja ti mobil
nedám, Ty stará kurva, pokiaľ si v mojom byte, všetko je moje“, s nožom v ruke sa jej vyhrážal opakovane
zabitím, poškodenú z bytu pustil po uplynutí asi jednej hodiny, pričom táto utrpela rôzne zranenia, ktoré
sú opísané v znaleckom posudku. Vykonaným dokazovaním nezostalo sporným to, čo bolo spúšťačom
vyhrážania sa obžalovaným poškodenej a ním bola strata stravného lístka. Nezostalo sporným ani to,

že obžalovaný na zintenzívnenie útoku vedeného proti poškodenej J. A. zobral do ruky kuchynský nôž o
dĺžke čepele 19 cm, ktorým jej hrozil, že ju zabije, čím učinil útok proti nej dôraznejším. Tak poškodená
J. A. ako aj prítomná jej dcéra L. A.G. zhodne uviedli, že sa obžalovaný zmocnil mobilu poškodenej a
kričal na ňu: „Ja ti mobil nedám, Ty stará kurva, pokiaľ si v mojom byte, všetko je moje“.

Z právnej kvalifikácie skutku uvedené v bode C/ obžaloby je najprísnejšší zločin lúpeže. Najmä
vo vzťahu k tomuto skutku nariadil odvolací súd doplniť dokazovanie, zvážiť dôvody uvádzané
okresnou prokuratúrou a vysporiadať sa s obranou a argumentáciou obhajoby. Súd doplnil dokazovanie
opätovným dopočutím poškodenej J. A.Á.. Táto na hlavnom pojednávaní dňa 30. 06. 2016 uviedla, že
sa pridržiava v plnom rozsahu svojich výpovedí, ktoré podala do zápisníc o výsluchu tak v prípravnom

konaní ako aj na hlavných pojednávaniach. Poškodená J. A. v prípravnom konaní bola vypočutá dňa
07. 02. 2014 a v konaní pred súdom na hlavných pojednávaniach v dňoch 20. 10. 2014, 28. 09. 2015
a posledne dňa 30. 06. 2016. Na otázku prokurátorky, či si pamätá lepšie na dej, ktorý sa stal dňa 05.
02. 2014 lepšie teraz alebo sa na dej pamätala lepšie dňa 07. 02. 2014, uviedla, že si lepšie pamätala
dňa 07. 02. 2014. Z jej výpovede obsiahnutej vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-55/VYS-VK-2014 (na

stranách 81-90) vyplýva, že obžalovaný na ňu útočil, udieral ju do temena hlavy, keď spadla na zem a
pritom jej vypadol mobil z vrecka. Tento chcela vziať, avšak obžalovaný jej pichol medzi prsty nožom
a mobil zobral ku sebe. Hoci na hlavnom pojednávaní dňa 20. 10. 2014 vypovedala, že jej obžalovaný
mobil z rúk vytrhol, nič nemení na tom, že takéto konanie obžalovaného je kvalifikované ako násilné
konanie s cieľom zmocnenia sa cudzej veci. Mobil poškodenej sa dostal proti jej vôli do dispozície

obžalovaného, ktorý na ňu neustále útočil a vyhrážal sa jej zabitím. Poškodená vo svojej výpovedi z
07. 02. 2014 uviedla, že obžalovaný bol silne rozrušený, agresívny a z jeho správania mala tak ona,
ako aj jej dcéra L. veľký strach. Tento strach bol umocnený najmä tým, že s nožom v ruke sa jej
vyhrážal, že ju zabije, nechcel ju pustiť z bytu a dostal ju do situácie, ktorú chcela vyriešiť skokom zokna, v čom jej zabránila dcéra. V rámci obhajoby obžalovaný nepoprel, že by poškodená nemala so
sebou v inkriminovanom čase mobil. Popieral len to, že on sa jej mobilu nezmocnil a poukazoval na
rozdielnosťvýpovedípoškodenejajejdcéryL..Ajkeďpoškodenáuviedla,žemobiljejpriniesladomovna

nasledujúci deň dcéra, a táto tvrdila inak, že jej ešte v ten deň, keď sa stal incident, priniesla mobil domov,
možno prisvedčiť pravdivosti výpovede dcéry poškodenej, čomu zodpovedajú aj ďalšie dôkazy, a to
výpoveď manžela poškodenej Š. A. a záznam o návšteve predajne Orange vo Veľkom Krtíši dňa 05. 02.
2014, kedy bola poškodenej vykonaná služba s výmenou SIM karty. Je teda nepochybné, že mobil mala
poškodená už dňa 05. 02. 2014 k dispozícii a práve pre jeho sfunkčnenie vyhľadala službu operátora,

nakoľko jej obžalovaný poškodil SIM kartu telefónu. Aj tento dôkaz dokumentuje násilné a účelové
konanie obžalovaného, ktorý sa zmocnil mobilu a tento znefunkčnil len preto, aby poškodená nemala
možnosť kontaktovať políciu počas incidentu, ktorý sa dial v byte obžalovaného dňa 05. 02. 2014. Pokiaľ
obžaloba viní obžalovaného v bode C/ aj zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody a prečinu
nebezpečného vyhrážania, toto bolo na hlavných pojednávaniach preukázané. Obžalovaný konaním,
keď bránil poškodenej J. A. vo voľnom pohybe naplnil znaky skutkovej podstaty tohto zločinu. Keďže

obžalovaný spáchal čin závažnejším spôsobom konania, jeho konanie naplnilo znaky zločinu tak, ako sú
kvalifikované v odseku 2 cit. ustanovenia zákona. Obžalovaný protiprávnym konaním naplnil znaky tohto
zločinu, keď násilím a hrozbou bezprostredného násilia bránil poškodenej J. A. v slobodnom pohybe,
pričom toto bránenie bolo s prihliadnutím na agresivitu obžalovaného ťažko prekonateľné. Obžalovaný
sa dopustil aj prečinu nebezpečného vyhrážania, keď sa poškodenej vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví

a svoju agresivitu stupňoval aj tým, že sa oháňal na ňu kuchynským nožom. Poškodená sama uviedla
a jej dcéra, ktorá bola svedkom incidentu, to potvrdila, že za týchto stupňovaných hrozieb a násilia sa
poškodená pokúšala z bytu uniknúť spôsobom skokom z okna, v čom jej nakoniec dcéra zabránila. Túto
argumentáciu poškodenej obžalovaný dôkazne nevyvrátil.

Obhajoba na hlavnom pojednávaní po vypočutí znalkyne MUDr. Hulejovej poprela, že by sa bol
obžalovaný dopustil skutkom v bode C/ aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,
keďže znalkyňa uviedla, že si zranenia poškodenej nevyžiadali práceneschopnosť a nezanechali trvalé
následky. Prokurátorka v intenciách záverov znalkyne navrhla pominúť právnu kvalifikáciu protiprávneho
konania obžalovaného v bode C/, ktorou sa mal dopustil prečinu ublíženia na zdraví.

Súd sa na hlavnom pojednávaní vyporiadal aj s dôkazným návrhom obhajoby predneseným na hlavnom
pojednávaní dňa 30. 06. 2016. Obhajoba navrhla nariadiť znalecké dokazovanie, a to vyšetrením
duševného stavu L. A. z titulu jej závislosti na alkohole. Iné dôkazy nemala. Okresný súd nariadil
znalecké dokazovanie uznesením z 02. 09. 2016 č. k. 3T/11/2014-572, keď pribral do konania znalca

MUDr. Tibora Ďuriana z Psychiatrickej nemocnice prof. MUDr. Karola Matulaya Kremnica, avšak na
podanú sťažnosť prokurátorky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 05. 10. 2016 sp. zn.
3Tos/92/2016 napadnuté uznesenie zrušil. V intenciách odôvodnenia tohto uznesenia súd na hlavnom
pojednávaní postupoval, keď rozhodol o skončení dokazovania. Možno konštatovať, že poškodená L. A.
vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach, kedy ju súd viackrát

vypočul. Pri každej z výpovedí na hlavnom pojednávaní odkázala na svoju výpoveď z prípravného
konania(č.l.218-225).Dozápisniceovýsluchuzodňa06.02.2014jednoznačneuviedla,žeobžalovaný
matke zobral telefón násilím, na matku fyzicky útočil a s nožom v ruke sa jej vyhrážal, že ju zabije. Pokiaľ
obhajoba v záverečnej reči spochybňovala vierohodnosť výpovedí všetkých poškodených tým, že sú to
osoby závislé na požívaní alkoholických nápojov, takýto stav dôkazne preukázaný nebol a pokiaľ by aj

bola u L. A. pripustená určitá jej závislosť na alkohole, nebola chorobnou, ale len potvrdzovala spôsob
jej vedenia života. Aj preukázaním stavu, že poškodení boli v čase spáchania skutkov konzumentmi
alkoholických nápojov, nemožno ich výpovede automaticky považovať za nevierohodné a nepravdivé,
keď v rámci trestného konania boli zabezpečené mnohé dôkazy, ktoré v reťazci usvedčujú obžalovaného
z protiprávneho konania, ktorého sa dopustil voči nim. Navyše, obžalovaný sám o sebe uviedol, že

bol závislý od požívania alkoholických nápojov a že musel denne vypiť aspoň 5 litrov vína, teda ním
produkované tvrdenie o tom, že poškodení ho nedôvodne usvedčujú, sa javí z pohľadu pravdivosti
dôkazov za málo vierohodné.

Súd vyhodnotením dôkazov jednotlivo i v ich súhrnne (§ 2 ods. 12 Tr. por.) uznal obžalovaného vinným

zo všetkých skutkov uvedených v obžalobe, pričom z ich právnej kvalifikácie bol vo vzťahu k skutku v
bode C/ vypustený prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.Súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol na zásady ukladania trestov uvedené v § 34 ods. 1, 2 a
4 Tr. zák. Obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody nepodmienečný za trestný čin najprísnejšie
trestný, ktorým je zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. Zákon za tento trestný čin, ktorý má charakter

zločinu, umožňuje uložiť trest v rozpätí od 7 do 12 rokov. Pri výmere trestu súd prihliadol na pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V konaní obžalovaného nebola zastúpená žiadna poľahčujúca
okolnosť a boli zastúpené 2 priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h) Tr. zák. t. j. spáchal viac trestný činov a §
37 písm. m) Tr. zák. t. j., že bol už za trestný čin odsúdený) a trest mu uložil postupom podľa § 38 ods. 4
Tr. zák. Pri takto modifikovanom rozpätí predstavuje spodná hranica trestnej sadzby 8 rokov 8 mesiacov,

teda súd obžalovanému uložil trest na spodnej hranici trestného rozpätia. Pri ukladaní výmery trestu súd
prihliadol aj na doterajší život obžalovaného. Podľa odpisu registra trestov bol v doterajšom živote 4-
krát súdne trestaný. Posledne sa tak stalo v konaní sp. zn. 9T/60/2008 pred Okresným súdom Veľký
Krtíš, v ktorom bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal 28. 01. 2010. Z miesta bydliska od
Mesta Veľký Krtíš je obžalovaný hodnotený stručne bez bližších poznatkov o jeho pracovnom živote.

Finančné prostriedky na obživu poskytujú obžalovanému jeho rodičia a blízki príbuzní. Obžalovaný je
nezamestnaný.

Súd obžalovaného odsúdil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8
rokov a 8 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Do tohto ústavu ho zaradil preto, lebo bol v dobe
posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 14. 12. 2015, ktoré krajský súd zrušil, súd pri
ukladaní výmery trestu neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., ktorej aplikácie sa opätovne

obžalovaný v záverečnej reči domáhal. Obžalovaný poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, keď má
trpieť ochorením na hepatitídu. V intenciách vysloveného právneho názoru odvolacím súdom v uznesení
z 03. 02. 2016 súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter
a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu, ani existenciu takých pomerov páchateľa a
takých okolností, pre ktoré by rovnaký trest mohol pre rôznych páchateľov byť rôzne citeľný. Osoba

obžalovaného v čase páchania prejednávanej trestnej činnosti a v čase predtým bola závislá na
nadmernom užívaní alkoholických nápojov a aj toxikomanických látok. Obžalovaný bol niekoľkokrát
hospitalizovaný v psychiatrických nemocniciach, ale bez akéhokoľvek účinku. Sám obžalovaný v
priebehu prípravného konania uviedol, že už od svojich 17-tich rokov mal problémy s drogami, keď
užíval marihuanu, fetoval toluén a neskôr to kombinoval s alkoholom. Dokonca v Českej republike sa

mu naskytla možnosť vyskúšať aj metanfetamín. V dôsledku týchto okolností treba vyhodnotiť správanie
obžalovaného aj po zistení chorôb ako nezodpovedné, pretože tento miesto liečenia denne konzumoval
alkohol, lieky a omamné a psychotropné látky podľa množstva finančných prostriedkov, ktoré mal k
dispozícii.Súdsivtomtosmereosvojiltvrdenieprokurátorky,ktoráuviedla,ženiejedanýaopodstatnený
dôvod pristúpiť u obžalovaného k mimoriadnemu zníženiu trestu. Pokiaľ obžalovaný žiadal prihliadnuť

pri určení výmery trestu na jeho zdravotný stav, súd listinné dôkazy, ktoré predložil (lekárska správa
vystavená dňa 16. 11. 2015 MUDr. Tiborom Gašparom, prepúšťacia správa Všeobecnej nemocnice
s poliklinikou n. o. Veľký Krtíš z 11. 09. 2013 a 28. 12. 2013), nevyhodnotil ani ako poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. c) Tr. zák., lebo obžalovaný úmyselne, vedomý si svojho zdravotného stavu,
nedodržiaval liečebný režim a požíval alkoholické nápoje i napriek tomu, že mu to ošetrujúci lekári prísne

zakazovali.

V rámci trestného konania si uplatnili právo na náhradu škody spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa
a. s., Cintorínska 5, Nitra, vo výške 63,89 Eur a poškodený P. Y., bytom F. B., C. XX, vo výške 120,- Eur.
Poškodený Dôvera zdravotná poisťovňa a. s. škodu vyčíslil písomne dňa 15. 04. 2014. Škoda spočívala

v poskytnutí špecializovanej ambulantnej starostlivosti a výkone vyšetrovacích a liečebných úkonov.
Keďžesúdpovažovaltaktouplatnenúškoduzapreukázanúrozhodoltak,žepodľa§287ods.1,2Tr.por.
zaviazalobžalovanéhoknáhradeškodyvovýške63,89Eur.Prirozhodovaníouplatnenejnáhradeškody
poškodeným P. Y. súd vychádzal z toho, že táto škoda mala byť P. Y. spôsobená konaním obžalovaného
dňa 07. 06. 2013 v neskorých večerných hodinách. Bolo zistené, že táto škoda zodpovedá poškodeniu

vchodových dverí na jeho byte, ku ktorému došlo dňa 06. 06. 2013, teda deň pred skutkom uvedeným v
bode A/ obžaloby. Toto potvrdzujú tak výpovede poškodeného, svedka Š. a službukonajúcich policajtov.
Z uvedeného vyplýva ten záver, že sa obžaloba nedostatočne vysporiadala s okolnosťou, či škoda vo
výške 120,- Eur sa viaže na konanie obžalovaného zo dňa 06. 06. 2013, alebo na konanie, ktoré jepredmetom skutku v bode A/ obžaloby z 07. 06. 2013. Okrem toho poškodený nedostatočne vyčíslil
nárok na náhradu škody a jej určenie by žiadalo vykonať doplňujúce dokazovanie, čím by sa trestné
konanie neprimerane predĺžilo. Toto boli dôvody, prečo súd poškodeného P. Y. podľa § 288 ods. 1 Tr.

por. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2);
odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech

obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).