Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010134
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2014:6214010134.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich

Yvetty Kmeťovej a Vojtecha Páldyho v trestnej veci obžalovaného T. Č. pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. Č. V. D. M. Á. B. , nar. XX. XX. XXXX vo F. B., r. č.: XXXXXX/XXXX,
trvale bytom F. B., C. XXX/XX, toho času v ÚVV Banská Bystrica, občan SR,

je v i n n ý , ž e

A/
dňa 07. 06. 2013 asi o 22.30 h prišiel obvinený k vchodovým dverám bytu č. XXX/XX na ulici C. vo F.
B.Š., v ktorom býva P. Y., nar. XX. XX. XXXX, obvinený kričal na majiteľa bytu, aby mu otvoril, keď tak
neurobil, obvinený vykopol vchodové dvere na byte a vošiel do bytu, v byte neustále kričal na P. Y., aby
mu dal 100,- Eur, ak nie tak ho zbije, P. Y. niekoľkokrát vyzval obvineného, aby odišiel, obvinený na výzvy
nereagoval, z bytu odišiel až po oznámení P. Y., že ide volať políciu, obvinený spôsobil poškodením

dverí bytu škodu P. Y. vo výške 120,- Eur,

B/
dňa 14. 01. 2014 asi o 14.00 h prišla do bytu na ulici C. č. XXX/XX vo F. B. na Š. poschodí, v ktorom
býva obvinený T. Č., L. A., nar. XX. XX. XXXX, po jej príchode obvinený zamkol vchodové dvere na
byte, kľúč na šnúrke si zavesil na krk, kričal na menovanú, že je kurva prašivá, že sa kurvila s nejakým
cigáňom, že ju nezabije len za to, že má syna, že ju z bytu nepustí, kým mu nevráti jeho televízor, potom
jej zobral telefón zn. Samsung a poudieral ju päsťami po hlave, potom zobral kovovú tyč o dĺžke 78

cm a váhe 1 104 g, touto tyčou udieral L. A. po nohách a rukách, keď kovovú tyč odložil, udrel ju ešte
niekoľkokrát päsťami po hlave a taktiež aj otvorenou rukou, poškodenú z bytu pustil až ráno 15. 01. 2014,
poškodená utrpela zranenia a to pomliaždenie tváre v oblasti ľavej očnice s maximom na hornom viečku
a v oblasti úst s odreninami, či drobnou rankou a drobnou rankou na dolnej pere, pomliaždenie chrbta
ľavej ruky v oblasti druhého a tretieho prsta, oderky základného článku ukazováka s jeho zlomením a
nepatrným posunom úlomkov, podliatinu s opuchom chrbtovej časti ľavej ruky, na bočnej a smerom na
dlaňovú plochu pravej ruky utrpela pomliaždenie v zmysle veľkej súvislej podliatiny 10-15 cm v priemere,

pomliaždenia v oblasti kolien a predkolení obojstranne, na bočnej ploche nad ľavým kolenom utrpela
šikmú pruhovitú podliatinu o dĺžke 10-15 cm a šírke asi 12 cm s výrazným prejasnením strednej časti
v tvare veľkého kruhu, podliatinu bezprostredne nad ľavým kolenným zhybom a na vnútornej ploche
nad pravým kolenom, na prednej ploche obidvoch predkolení utrpela povrchové hlbšie zodretie do hĺbky
1,5-2 cm a pomliaždenie chrbtovej časti pravej nohy, s pracovnou neschopnosťou 21 dní,

C/

dňa 05. 02. 2014 asi o 10.30 h prišla do bytu, v ktorom býval obvinený T. Č. vo F. B. na ulici C.V. č.
XXX/XX J. A., nar. XX. XX. XXXX, s nákupom, na ktorý ju poslal obvinený, počas nákupu stratila stravnýlístok obvineného, obvinený na menovanú kričal, že ho okradla, že ju zabije, zobral do ruky kuchynský
nôž o dĺžke čepele 19 cm, potom ju udrel päsťou do oblasti úst, dvere na svojom byte zamkol, kľúč
od bytu na šnúrke si dal na krk, donútil ju, aby si sadla na stoličku v kuchyni, potom jej znova udrel

päsťou do oblasti líca, J. A. viackrát žiadala obvineného, aby ju pustil z bytu, čo obvinený odmietol, keď
poškodenáoznámilaobvinenému,žehooznáminapolícii,obvinenýjuudrelpäsťoudohlavy,poškodená
po údere spadla na dlážku, z vrecka odevu jej vypadol mobilný telefón zn. Nokia, keď si ho chcela
zobrať, obvinený jej medzi prsty ruky pichol nožom a telefón poškodenej zobral, kričal na ňu: „Ja Ti mobil
nedám, Ty stará kurva, pokiaľ si v mojom byte, všetko je moje“, s nožom v ruke sa jej vyhrážal opakovane

zabitím, poškodenú z bytu pustil po uplynutí asi jednej hodiny, poškodená utrpela rozsiahle pomliaždenie
ľavej polovice tváre s maximom v oblasti ľavej lícnej krajiny bezprostredne pod ľavou očnicou, ktoré
sa prejavilo výrazným opuchom prechádzajúcom až do ľavej priedušnicovej krajiny a s podliatinou z
celej oblasti ľavej lícnej a podočnicovej krajiny s prechodom až do krajiny pred ľavou ušnicou, podliatina
čiastočne prechádzala i na horné viečko s drobným zakrvácaním i pod spojivku ľavého očného bulvu,
pomliaždeninu v oblasti úst s dvoma tržným rankami, ktoré si vyžiadali chirurgické šitie s pracovnou

neschopnosťou v trvaní 10 dní,

t e d a

A/

1.
- neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu,

B/

1.
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,
2.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

C/
1.
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
3.
- inému sa vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal

závažnejším spôsobom konania,
4.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á ch a l

A/
1.
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.

B/
1.
- prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák.
2.
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

C/
1.
- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.
3.

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.
4.
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 41 ods. 1,

2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody n e p o d m i e n e č n e vo výmere 4 (štyri) roky a 8
(osem) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.b)Tr.zák.sazaraďujedoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený P. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. B., ul. C. XX, odkazuje
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Dôvera
zdravotná poisťovňa a. s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, škodu vo výške 63,89 Eur.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa obžalovaný o s l o b o d z u j e spod obžaloby v bode A č. 2, v časti
ktorej mu bolo kladené za vinu, že

dňa 07. 06. 2013 asi o 22.30 h prišiel obvinený k vchodovým dverám bytu č. XXX/XX na ulici C. vo F.
B., v ktorom býva P. Y., nar. XX. XX. XXXX, obvinený kričal na majiteľa bytu, aby mu otvoril, keď tak

neurobil, obvinený vykopol vchodové dvere na byte a vošiel do bytu, v byte neustále kričal na P. Y., aby
mu dal 100,- Eur, ak nie tak ho zbije, P. Y. niekoľkokrát vyzval obvineného, aby odišiel, obvinený na výzvy
nereagoval, z bytu odišiel až po oznámení P. Y., že ide volať políciu, obvinený spôsobil poškodením
dverí bytu škodu P. Y. vo výške 120,- Eur,

č í m m a l s p á ch a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., keďže skutok nie je trestným činom.

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa obžalovaný o s l o b o d z u j e spod obžaloby v bode C č. 2, v časti

ktorej mu bolo kladené za vinu, že

dňa 05. 02. 2014 asi o 10.30 h prišla do bytu, v ktorom býval obvinený T. Č. vo F. B. na ulici C. č. XXX/
XX J. A., nar. XX. XX. XXXX, s nákupom, na ktorý ju poslal obvinený, počas nákupu stratila stravný
lístok obvineného, obvinený na menovanú kričal, že ho okradla, že ju zabije, zobral do ruky kuchynský

nôž o dĺžke čepele 19 cm, potom ju udrel päsťou do oblasti úst, dvere na svojom byte zamkol, kľúč
od bytu na šnúrke si dal na krk, donútil ju, aby si sadla na stoličku v kuchyni, potom jej znova udrel
päsťou do oblasti líca, J. A. viackrát žiadala obvineného, aby ju pustil z bytu, čo obvinený odmietol, keď
poškodenáoznámilaobvinenému,žehooznáminapolícii,obvinenýjuudrelpäsťoudohlavy,poškodená
po údere spadla na dlážku, z vrecka odevu jej vypadol mobilný telefón zn. Nokia, keď si ho chcela

zobrať, obvinený jej medzi prsty ruky pichol nožom a telefón poškodenej zobral, kričal na ňu: „Ja Ti mobil
nedám, Ty stará kurva, pokiaľ si v mojom byte, všetko je moje“, s nožom v ruke sa jej vyhrážal opakovane
zabitím, poškodenú z bytu pustil po uplynutí asi jednej hodiny, poškodená utrpela rozsiahle pomliaždenie
ľavej polovice tváre s maximom v oblasti ľavej lícnej krajiny bezprostredne pod ľavou očnicou, ktoré
sa prejavilo výrazným opuchom prechádzajúcom až do ľavej priedušnicovej krajiny a s podliatinou z

celej oblasti ľavej lícnej a podočnicovej krajiny s prechodom až do krajiny pred ľavou ušnicou, podliatina
čiastočne prechádzala i na horné viečko s drobným zakrvácaním i pod spojivku ľavého očného bulvu,
pomliaždeninu v oblasti úst s dvoma tržným rankami, ktoré si vyžiadali chirurgické šitie s pracovnou
neschopnosťou v trvaní 10 dní,
č í m m a l s p á ch a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryVeľkýKrtíšdoručildňa06.06.2014podzn.Pv78/14/6610-48natunajší

súd obžalobu na T. Č. na tom skutkovom základe, že sa mal konaním dopustiť v jej časti bode A prečinuporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1 Tr. zák., v bode B prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a v bode C zločinu obmedzovania osobnej slobody

podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák..

Prokurátor v odôvodnení obžaloby uviedol, že výsledkami vykonaného dokazovania v prípravnom

konaní bol dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav odôvodňujúci postavenie obvineného
(obžalovaného) pred súd. Vinu obžalovaného potvrdzujú tak priame ako aj nepriame dôkazy. Medzi
priame dôkazy patria výpovede svedkov - poškodených L. A., J. A. a P. Y.. Medzi nepriame dôkazy
patria listinné dôkazy a ďalšie svedecké výpovede. V bode A obžaloby obžalovaného usvedčuje
priamy dôkaz výpoveď svedka - poškodeného P. Y. a nepriamy dôkaz výpoveď svedka I. Š.. V bode
B obžaloby obžalovaného usvedčuje výpoveď svedkyne - poškodenej L. A. a v bode C výpoveď

svedkyne - poškodenej J. A.. Dokazovaním bolo nespochybnene preukázané, že obžalovaný sa dopustil
protiprávnych konaní, preto mu obžaloba navrhla uložiť úhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne.

V záverečnej reči prokurátor uviedol, že aj keď výpoveď svedkyne - poškodenej L. A. ku skutku v bode C
obžalobynahlavnompojednávanídňa15.12.2014skutočnostiuvedenévobžalobesčastispochybňuje,

treba vyhodnotiť túto jej výpoveď za snahu pomôcť obžalovanému, s ktorým mala nadviazaný vzťah.
Takto vypovedala vo vzťahu k zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., pri ktorom hrozí
obžalovanému najvyšší trest spomedzi skutkov, z ktorých bol obžalovaný. Pri ukladaní trestu navrhol
prihliadnuť na dve priťažujúce okolnosti (spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený)
a žiadnu poľahčujúcu okolnosť a uložiť mu trest pri takto upravenom rozpätí trestnej sadzby za čin

najprísnejšie trestný.

Obžalovaný bol v konaní zastúpený obhajcom JUDr. Jozefom Veselým, advokátom vo Veľkom Krtíši.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 04. 08. 2014 uviedol, že sa cíti byť nevinný (§ 257 ods. 1 písm.
a) Tr. por.). Dňa 07. 02. 2014 bol v trestnej veci vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por..

Väzba stále trvá. Viackrát podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, avšak súdy jeho žiadosti
zamietli. V inej veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 8Nt/14/2010 mu bolo uložené
ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou. Túto liečbu začať nemohol, keďže bol vzatý do väzby.
Tento postup súdu považoval za protiprávny.

Ku skutku v bode A obžaloby uviedol, že P. Y. mu dlhoval 100,- Eur. Keďže mu peniaze nevracal, išiel
za ním do miesta jeho bydliska si pýtať peniaze. Je pravdou, že mu vykopol vchodové dvere, ale do
bytu nevošiel a ani inak sa mu nevyhrážal. Odvolával sa na svedka I. Š., ktorý bol prítomný, keď uzavreli
dohodu a ktorý bol v tom čase v byte, keď prišiel za Y..

Ku skutku v bode B obžaloby uviedol, že L. A. klame. Dej, ktorý je opísaný v obžalobe sa takto nestal.
Nemal dôvod jej zobrať telefón zn. Samsung. Mal sám štyri telefóny, ktoré používal. V inkriminovanom
čase bol v byte s L. A.. Nepamätal si na konflikt, ktorý medzi nimi vznikol, keďže mal vypité. Pamätal si
len to, že ráno mu L. podala telefón s prichádzajúcim hovorom od U., ktorý si vypočul. Povedal mu toľko,
aby L. otvoril dvere. On jej dvere otvoril a L. odišla. Nevšimol si na nej, že by bola zranená. Je zarážajúce,

že na lekárske ošetrenie išla len o 15.00 hodine, keď od neho odišla z bytu o 08.00 hodine. L. uviedla,
že ju zbil tyčou, čo poprel. Počas dňa si mohla privodiť zranenie inde. V súdno-znaleckom posudku
sa uvádza, že zranenia poškodenej boli spôsobené osobou, ktorá je pravákom. On je od narodenia
ľavák, teda je vylúčené, aby jej zranenia spôsobil. Keď by jej zranenia mal spôsobiť, boli by viditeľné. Pri
spôsobení zranenia tyčou ako sa v obžalobe uvádza, by mali zranenia trieštivý charakter. Jednoznačne

poprel, že by akékoľvek zranenie svedkyni - poškodenej spôsobil.

Ku skutku v bode C obžaloby uviedol, že nie je pravdou tvrdenie svedkyne - poškodenej J. A., ktorá
uviedla, že jej bolo dňa 05. 02. 2014 spôsobené zranenie. Tiež nie je pravdou, že by jej bol zobral mobil.
S touto osobou ako matkou L. mal incident už v minulosti, ktorý bol riešený ako priestupok. Jej tvrdenia

sa preukázali ako nepravdivé. Spomína si, že dňa 05. 02. 2014 bol doma pod vplyvom alkoholických
nápojov. V byte u neho nikto nebol. Na krátku chvíľu sa u neho zastavila L. a hovorila mu, že chce
odvolať trestné oznámenie, ktoré bolo podané dňa 14. 04. 2014. Asi po pol hodine od jej príchodu prišlipolicajti, ktorí ho vzali na výsluch. L. povedal, aby zostala v byte. Policajti mu oznámili, že je podozrivý
z útoku na J. A., L. matku.

Obžalovaný ku svoje osobe uviedol, že je závislý na alkohole. Denne vypil cca 5 litrov vína. Finančné
prostriedky na kúpu alkoholu mu dávali rodičia a strýko. Bol nezamestnaný. Žiaden príjem nemal. Mal
nastúpiťnariadenýpsychiatrickúliečbu.Bolzávislýnaužívaníliekov.Dvakrátdenneužívalantidepresíva
- liek Atarax. Tiež užíval liek Chlorprotixen, ktorý zmierňoval príznaky po požití alkoholu, aby netrpel
abstinenčnými príznakmi. Lieky mu predpisovala psychiatrička MUDr. Farbiaková a všeobecný lekár

MUDr. Gašpar. Aj po ich požití vedel ovládať svoje konanie. Bežne sa stávalo, že po ich požití zaspal.

V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 18. 12. 2014 sa domáhal obhajca obžalovaného, aby
súd v trestnej veci vydal spravodlivý a zákonný rozsudok s prihliadnutím na osobu obžalovaného
a jeho zdravotný stav. Obžalovaný trpí nevyliečiteľnou chorobou hepatitídy radu B. Obžalovaný má
dlhodobejšie psychické problémy, ktoré mali vplyv na jeho správanie a konanie. Teda, aj pri páchaní

skutkov v tejto trestnej veci je potrebné na ne prihliadnuť. Navrhol uložiť obžalovanému trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby skutku, z ktorého bude uznaný vinným a z ktorého bude odsúdený preto, lebo
trpí nevyliečiteľnou chorobou. V trestnej veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie, ktoré odôvodňuje
tento záver. Vyhodnotením všetkých dôkazov by mal súd dospieť k záveru, že obžalovanému stačí uložiť
aj trest nespojený s odňatím slobody nepodmienečne, keď zostalo nepreukázaným, že sa mal dopustiť

zločinu lúpeže, ktorý mu kladie obžaloba v bode C za vinu. Výpoveď svedkyne - poškodenej L. A. je
nevierohodná. S touto osobou obžalovaný sa pozná dlhšiu dobu a spolu žili. Svedkyňa - poškodená
vypovedala protirečivo, najmä pri opise skutku zločinu lúpeže, za ktorý hrozí obžalovanému spomedzi
skutkov najvyšší trest. Skutok v bode A obžaloby sa nestal. Svedok - poškodený Y. dlhuje obžalovanému
100,- Eur, čo dokazovaním bolo potvrdené.

V spojení s prednesom záverečnej reči obhajca požiadal, aby súd obžalovaného okamžite prepustil z
väzby. Súdu predložil písomný sľub obžalovaného zo dňa 15. 12. 2014.

Uznesením na hlavnom pojednávaní dňa 18. 12. 2014 súd podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť

obžalovaného o prepustenie z väzby zamietol. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. písomný sľub
obžalovaného zo dňa 15. 12. 2014 neprijal.

Súd na hlavných pojednávaniach vypočul svedkov - poškodených P. Y., J. A., L. A. a svedkov I. Š. a Š. A..

Svedok - poškodený P. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 04. 08. 2014 uviedol, že obžalovaného pozná.
Vo večerných hodinách dňa 07. 06. 2013 mu zazvonil na zvončeku pri vchodových dverách bloku. Po
zdvihnutí telefónu mu povedal, aby išiel hore k nemu. V tom čase bol u neho v byte I. Š.. Ten mu povedal,
aby neotváral a zavolal políciu. S obžalovaným sa rozprával v chodbe bytu. Dvere do bytu obžalovaný
prekonal tým, že ich vykopol nohou. Došlo k poškodeniu dverí. Pri rozhovore mu povedal, že prišiel si

po 100,- Eur, ktoré mu dlhuje. On mu povedal, že nemá peniaze, je nezamestnaný a že keď bude mať
peniaze tak mu dlh vráti. Odovzdanie peňazí mu prisľúbil len preto, lebo sa ho bál. Následne obžalovaný
z bytu odišiel. Obžalovaný sa mu pri rozhovore nijako nevyhrážal. Ani na neho fyzicky neútočil. Podľa
neho mal obžalovaný vypité. Obžalovaný mu už v minulosti raz vchodové dvere do bytu poškodil, keď
ich vykopol zvnútra, aby sa dostal z bytu von. Dvere musel vymeniť. Vtedy bol u neho preto, aby si spolu

vypili. Prišiel aj s L. A.. Svedok - poškodený si uplatnil náhradu škody vo výške 120,- Eur.

Svedkyňa - poškodená J. A. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 10. 2014 vypovedala, že obžalovaného
pozná, keďže sa priatelil s jej dcérou L.. Ona s dcérou, jej dieťaťom a manželom býva v 3-izbovom byte
vo F. B. na ul. F. XXX/X. Dňa 05. 02. 2014 jej v dopoludňajších hodinách dcéra z bytu obžalovaného

telefonovala, aby prišla za nimi. Po príchode ju spolu s obžalovaným požiadali, aby im išla urobiť drobný
nákup. Obžalovaný jej otvoril dvere, odovzdal jej 3,- Eurá a 1 ks stravný lístok v hodnote 3,60 Eur a
nakázal jej kúpiť malinovku, polievku od výrobcu Vifon a víno. To aj učinila. Cestou späť stratila stravný
lístok. Obžalovaného to nahnevalo, začal na ňu slovne a fyzicky útočiť. Vchodové dvere na byte zamkol
a kľúčik si založil na šnúrku na krk. Viackrát ju udrel po tvári. Jeho agresivita voči nej sa stupňovala. Bol

veľmirozčúlený.Hrozbuútokuumocňovalajtým,ževzaldorukynôž.Bálasa,žejunožompichne.Ocitla
sa v situácii, že bola rozhodnutá vyskočil cez okno. Zabránila jej v tom dcéra. Obžalovaný ju udieral po
tele. Údery smerovali na tvár. Bil ju päsťou, kopal ju do zadku a hrubo jej nadával. Dcéra jej v tejto situácii
nemohla pomôcť, lebo sa bála obžalovaného. Obžalovaný na ňu kričal: „Zabijem ťa ty stará kurva“. Pritomto napádaní jej vypadol mobil. Obžalovaný sa ho zmocnil a ponechal si ho. Mobil jej priniesla dcéra
až nasledujúci deň. Dcéra u obžalovaného prespala zo dňa 04. 02. 2014 na 05. 02. 2014. Dcéra sa
zvykla u obžalovaného zdržiavať tak, že u neho aj prespávala. V tom čase sa o dcérine dieťa starala s

manželom. O všetkých týchto skutočnostiach polícii nevypovedala, ale uviedla to až pred súdom.

Svedkyňa - poškodená L. A. na hlavnom pojednávaní dňa 15. 12. 2014 vypovedala, že s obžalovaným
sa pozná niekoľko rokov. Sú kamaráti, avšak ich kamarátstvo nemalo intímny charakter. S obžalovaným
zvykli spoločne požívať alkoholické nápoje. Obžalovaný sa správal rozdielne, keď bol triezvy a keď mal

vypité. Keď mal vypité mal určité „výkyvy“. Jej toto jeho správanie nevadilo. Stalo sa, že jej obžalovaný
ublížil. Bolo to dňa 14. 01. 2014 v jeho byte. Okrem nich dvoch tam nebol nikto iný prítomný. Obžalovaný
jej začal nadávať za televízor. Udrel ju päsťou a prefackal. Ešte ju udrel aj železnou tyčou. Utiecť od neho
nemohla, lebo zamkol vchodové dvere bytu a kľúč mal u seba. I napriek tomuto správaniu obžalovaného
na neho nezanevrela. Po incidente dňa 14. 01. 2014 obžalovaný zaspal. To využila a poslala sms správu
známemu U. B.. Ten na správu reagoval a naspäť ju zavolal. Telefón podala do rúk obžalovanému.

Následne obžalovaný bez slov odomkol dvere a ona odišla domov. Zobrala si zdravotnú kartičku a dala
sa ošetriť v nemocnici. S obžalovaným sa od tohto času nestretla minimálne dva týždne. Najbližšie za
ním išla do bytu dňa 05. 02. 2014. Za obžalovaným išla do bytu preto, lebo sa chcela s ním o všetkom
porozprávať. Obžalovaný jej prisľúbil, že sa jej viacej nedotkne. V byte boli dvaja. Opäť začali riešiť
televízor. Dostali hlad a smäd, preto sa obžalovaný rozhodol zavolať jej matku, aby im išla kúpiť jedlo

a pitie. Prečo tak konali nevedela opísať. Mama za chvíľu prišla do bytu. Obžalovaný jej dal peniaze a
stravný lístok a nakázal jej kúpiť pitie a potraviny. Po príchode z obchodu mama povedala, že stratila
stravný lístok. Obžalovaného to rozčúlilo. Začal mamu biť päsťami po tele. Chcela mame pomôcť tak, že
kričala na obžalovaného, aby upustil od konania a aby mamu pustil domov. Inak mame pomôcť nemohla.
Do bytu prišla s mobilom, ktorý mala vo vrecku. Mobil z vrecka vybrala a položila ho na stoličku do druhej

izby. Takto zvykla vždy učiniť. Mala so sebou mobil zn. Samsung. Mama mala tiež pri sebe svoj mobil
zn. Nokia. Mama prišla oblečená v kabáte, pričom mobil mala vo vrecku. Keď obžalovaný začal vyčíňať
mama vytiahla mobil z vrecka a chcela volať políciu. Obžalovaný jej telefonovať nedovolil. Mame vzal
mobil z ruky. Všetci traja sa nachádzali v kuchyni. Bolo tak, že obžalovaný mamin mobil položil vedľa
jej mobilu na stoličku. Všimla si, že z maminho mobilu vybral SIM kartu. Čo s kartou urobil už nevidela.

Obžalovaný chytil do ruky nôž, ktorým hrozil. Bola presvedčená, že by nožom mame nedokázal ublížiť.
Nôž následne položil na linku v kuchyni. Pri porovnaní razantnosti útoku sa jej tento útok na mamu
javil nižšej intenzity ako bol vedený útok voči nej dňa 14. 01. 2014. Po určitom čase obžalovaný prestal
na mamu útočiť a pustil ju von z bytu. Išiel jej sám otvoriť dvere kľúčom, ktorý mal u seba. Následne
mama odišla. Po chvíli prišiel do bytu strýko obžalovaného. Volal ho sám obžalovaný z jej mobilu. Strýko

prišiel preto, aby sa porozprávali. Ona v tom okamihu z bytu odišla. Pri odchode vzala obidva mobily
t. j. svoj zn. Samsung a mamin zn. Nokia. Jej mobil bol funkčný. Či bol funkčný aj mamin mobil uviesť
nevie, lebo ho nekontrolovala. Z bytu išla priamo domov. Doma našla otca s jej synom. Doma sa zdržala
krátko a vrátila sa späť k obžalovanému do bytu. Mamin mobil nechala doma. Položila ho do poličky
v otcovej izbe. Otec to videl. Svoj mobil si zobrala. Otec jej povedal, že mama odišla na ošetrenie na

chirurgiu. Po príchode do bytu obžalovaného spoločne čakali na príchod policajtov. Strýko obžalovaného
tam už nebol. Polícia sa rozhodla zobrať obžalovaného na výsluch. V byte zostala sama. Obžalovaný
jej odovzdal kľúče od bytu a povedal jej, aby pri odchode byt zamkla. Tak učinila a odišla domov. Ona sa
lieči u MUDr. Miloty Farbiakovej ambulantnou formou zo závislosti na alkohole. Dieťa, o ktoré sa stará
má 9 rokov. V čase, keď sa zdržiavala u obžalovaného sa o chlapca starali jej rodičia. Častokrát sa

stávalo, že jej obžalovaný pomohol spôsobom, že ju prichýlil so synom, keď vyvádzal jej otec. Tvrdenie
matky, že mala byť u obžalovaného asi týždeň pred 14. 01. 2014 považovala za nepravdivé, avšak na
udalosti sa nepamätala.

Na otázky obhajcu uviedla, že mamin telefón obžalovaný potom ako ho položil na stoličku v rukách

nemal. Y. dlhoval obžalovanému 100,- Eur, o čom mala vedomosť. Obžalovaný vybavil pre Y. službu za
odplatu, keď mu vybavil auto za účelom prepravy do Pôtra za priateľkou. S obžalovaným mala vzťah
veľmi dobrý, vychádzali ako brat a sestra. Nikdy sa ho nebála.

Svedok I. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 15. 12. 2014 vypovedal, že dňa 07. 06. 2013 v čase incidentu

medzi obžalovaným a Y. sa nachádzal v Y. byte. Boli tam dvaja a pozerali televízor. V neskorších
večerných hodinách niekto zdola trikrát zazvonil. Netušili kto zvoní a pokračovali v pozeraní televízora.
Natoniektobúchalnadvere.PodľahlasuY.opoznalobžalovaného.NasilnejšiebuchnutiesaY.aktivoval
a podišiel ku dverám. Keď sa nahol z obývačky videl, že sa v chodbe oproti kuchyni obidvaja rozprávajú.Či boli vchodové dvere na byte uzamknuté uviesť nevedel. Po tomto konaní obžalovaného museli ísť
zobrať iné dvere z pivničných priestorov a tie založiť miesto poškodených vchodových dverí. Počas
rozhovoru obžalovaného s Y. vnímal jeho obsah. Rozprávali sa kľudne, obžalovaný sa Y. nevyhrážal,

ale sa ho pýtal, kedy mu vráti 100,- Eur za službu, ktorú mu poskytol.

Na otázky obhajcu uviedol, že obžalovaný poškodil vchodové dvere v časti, kde je umiestnená
uzamykacia vložka. Nešlo o dvere drevené ale bukasové. Dvere riadne nedoliehali. Vyvinutím väčšej
sily a tlaku, bolo možné dvere otvoriť.

Na otázky obžalovaného uviedol, že bol v minulosti účastný dohody medzi obžalovaným a Y., keď Y.
požiadal obžalovaného, či mu nevie urobiť kontakt na L. D., ktorá bola jeho frajerkou. D. bývala v U. a
Y.Ľ. chcel ísť za ňou. Obžalovaný zavolal taxík. Po príchode do Pôtra D. doma nebola. Za taxík platil
obžalovaný.

Svedok Š. A. na hlavnom pojednávaní dňa 15. 12. 2014 vypovedal, že je manželom J. A. a otcom L. A..
V prípravnom konaní vypočutý vyšetrovateľom nebol. Vedel o tom, že obžalovaný s jeho dcérou spolu
chodia. Dcéra sa častokrát zdržiavala v byte obžalovaného. Zvykla tam zotrvať aj viacej dní. Počas tejto
doby sa o vnuka staral s manželkou. O incidentoch, ktoré sa stali v dňoch 14. 01. 2014 a 05. 02. 2014
vedel. Chcel si to ísť s obžalovaným vydiskutovať, avšak dospel k záveru, že čo chceli to majú a vec

neriešil. Potvrdil, že manželka, dcéra a aj on si radi vypijú. Každý z nich má vlastný život. Pri incidente,
ktorý sa stal dňa 05. 02. 2014 si spomína, že mu manželka povedala, že jej obžalovaný ublížil. Išiel za
ním, avšak ho už brala polícia, tak sa rozprávať nemohli. V tom čase už dcéra bola doma sama, keďže
vnuk išiel s manželkou na lekárske ošetrenie. Celý čas bol doma, takže si na veci dobre pamätá. Najskôr
prišla domov manželka, ktorá išla následne na ošetrenie a po nej prišla dcéra. Zdržiaval sa vo svojej izbe,

pričom si nevšimol, že by dcéra ukladala do police nejaký mobil. Vôbec si nevšimol mobil v rukách dcéry.
Svoju izbu nemával uzamknutú. Do jeho izby mohla chodiť dcéra a aj manželka a rovnako mohol chodiť
on do ich izieb. Má vedomosť o tom, že sa dcéra lieči zo závislosti na alkohole. Manželka sa nelieči.

V rámci dokazovania súd vyhodnotil listinné dôkazy a to znalecký posudok č. 41 a č. 49/2014 znalcov

MUDr. Petra Vážneho a MUDr. Tibora Ďuriana z Psychiatrickej nemocnice prof. MUDr. Karola Matulaya
v Kremnici, znalecký posudok č. 21/2014 MUDr. Tatiany Hulejovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvia súdneho lekárstva, lekárske správy na J. A.Ú. a L. A. zo Všeobecnej nemocnice s
poliklinikou n. o. Veľký Krtíš, fotodokumentáciu zranení J. A., zápisnicu o obhliadke miesta činu z 07. 02.
2014, žiadosť o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí z 05. 02. 2014, znalecký posudok č.

136/2013 MUDr. Tibora Ďuriana, priestupkový spis OO PZ Veľký Krtíš č. ORPZ-VK-OPDP3-210/2013-P,
fotodokumentáciu zranení L. A., správu Dôvera, zdravotná poisťovňa a. s., Cintorínska 5, Nitra z 15. 04.
2014 a rozhodnutie o priestupku vydané Okresným úradom Veľký Krtíš, Odborom všeobecnej vnútornej
správy zo dňa 16. 04. 2014 pod č. j. OU-VK-OVVS-2014/00240/454/2013.

Zo záverov znaleckého posudku č. 41 a č. 49/2014 znalcov MUDr. Petra Vážneho a MUDr. Tibora
Ďurianavyplýva,žeobžalovanývčasespáchaniaskutkuaanivminulostinetrpelsamostatnouduševnou
chorobou, či poruchou. Obžalovaný ani v súčasnosti netrpí takouto chorobou alebo poruchou, ktorá by
bola forenzne významná. Obžalovaný v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať spoločenskú
nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať. Ak bol pod vplyvom

alkoholu nemal chorobne znížené tieto schopnosti, len bežným účinkom alkoholu odbrzdené zábrany pri
správaní. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Obžalovaný chápe zmysel trestného konania.

Zo záverov znaleckého posudku č. 21/2014 MUDr. Tatiany Hulejovej vyplýva, že poškodená J. A. utrpela

dňa 05. 02. 2014 rozsiahle pomliaždenie ľavej poloviny tváre s maximom oblasti ľavej lícnej krajiny
bezprostredne pod ľavou očnicou, ktoré sa prejavilo výrazným opuchom prechádzajúcim až do ľavej
priedušnicovej krajiny a s podliatinou v celej oblasti ľavej lícnej a podočnicovej krajiny s prechodom
až do krajiny pred ľavou ušnicou, pričom podliatina čiastočne prechádzala i na horné očné viečko s
drobným zakrvácaním i pod spojivku ľavého očného buľvu. Ďalšia oblasť pomliaždenia sa nachádzala v

oblasti úst s dvoma tržnými rankami, ktoré si vyžiadali chirurgické šitie. K mechanizmu zranení uviedli,
že vznikli tupým mechanizmom najmenej dvoch úderov strednej až väčšej intenzity predmetom napr.
päsťou. Znalkyňa vylúčila, aby si zranenia poškodená mohla spôsobiť sama. V prípade poškodenejJ. A. zranenia, ktoré utrpela dňa 05. 02. 2014 svojím charakterom a dobou trvania poruchy zdravia
nezodpovedajú hodnoteniu vážnej poruchy zdravia. Doba liečby a práceneschopnosti do 10 dní.

Poškodená L. A. utrpela dňa 14. 01. 2014 pomliaždenie tváre v oblasti ľavej očnice a v oblasti úst s
odreninami, či drobnou rankou na dolnej pere vpravo. Ďalej poškodená utrpela pomliaždenie chrbta ľavej
rukyaoblastidruhéhoatretiehoprsta.Nabočnejasmeromnadlaňovúplochupravejrukysanachádzalo
pomliaždenie. Pomliaždenia sa nachádzali v oblasti kolien a predkolení obojstranne. Tiež sa nachádzalo
pomliaždenie aj na chrbtovej časti pravej nohy. K mechanizmu spôsobených zranení znalkyňa uviedla,

že boli spôsobené mechanizmom opakovaných úderov, pričom zraňujúci predmet mal pevnú kontaktnú
plochu bez výstupkov a hrán napr. päsťou, pričom intenzita zraňujúcej sily bola stredná. Zranenia v
oblasti rúk a dolných končatín boli spôsobené opakovanými údermi predmetom napr. palicou. Intenzita
zraňujúcej sily bola stredná až väčšia, obzvlášť v oblasti rúk, keď nález potvrdzuje, že sa poškodená
bránila proti úderom rukami. Zranenia, ktoré utrpela poškodená dňa 14. 01. 2014 svojím charakterom
a dobou trvania poruchy zdravia, ktorá by ju vylúčila z jej pravidelnej činnosti a zvyčajného spôsobu

života nezodpovedajú hodnoteniu vážnej poruchy zdravia. Doba liečby a práceneschopnosti poškodenej
je doba 3-4 týždňov.

Zo záverov znaleckého posudku č. 136/2013 MUDr. Tibora Ďuriana vyplýva, že obžalovaný netrpí
chorobnou závislosťou na požívaní alkoholu ani inej psychoaktívnej látky. Požívanie alkoholu má u neho

charakter príležitostného zneužívania účinkov alkoholu u abnormne štruktúrovanej osobnosti. Znalec
nenavrhol u obžalovaného nariadiť žiadnu formu ani druh ochranného opatrenia. Znalec nenavrhol
vyšetrenie duševného stavu obžalovaného dvomi znalcami.

Z priestupkového spisu OO PZ Veľký Krtíš č. j. ORPZ-VK-OPDP3-210/2013-P vyplýva ten záver, že

tamojšie oddelenie objasňovalo priestupok, ktorý sa mal stať dňa 06. 06. 2013, keď od ranných hodín
P. Y. s I. Š. a obžalovaným požívali alkoholické nápoje v byte P. Y.. Okolo 14.00 h obžalovaný bez
udania dôvodu začal rozbíjať dvere na byte P. Y.. Dvere rozbil valaškou, ktorá bola položená na chodbe.
Uvedeným konaním bola P. Y. spôsobená škoda vo výške 120,- Eur.

Okresný úrad Veľký Krtíš, Odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 16. 04. 2014 pod č. j. OU-
VK-OVVS-2014/00240/454/2013 priestupkové konanie proti obžalovanému zastavil. V konaní bol
prejednávaný priestupok, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný dňa 16. 10. 2013 v čase o 13.40 h v
byte u kamarátky L. A., keď mal bezdôvodne udrieť do ľavej časti tváre J. A. a spôsobiť jej zranenie
jednorázového ošetrenia. K zastaveniu konania došlo preto, že nebolo preukázané, že skutok spáchal

obžalovaný.

Podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť

vniknutiu.

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa § 183 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím na tri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom.

Podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou
ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na
jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 závažnejším spôsobom.

Vykonaným dokazovaním na hlavných pojednávaniach bolo preukázané, že obžalovaný sa konaniami
uvedenými v bodoch A až C obžaloby dopustil protiprávnych konaní, ktoré napĺňajú znaky skutkovýchpodstát uvedených prečinov porušovania domovej slobody, obmedzovania osobnej slobody, ublíženia
na zdraví a nebezpečného vyhrážania ako aj zločinu obmedzovania osobnej slobody.

Prokurátor v obžalobe v bode A vzhliadol v konaní obvineného (obžalovaného) aj naplnenie znakov
skutkových podstát zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. (bod A č. 2 obžaloby) a prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. (bod A č. 1 obžaloby).

Zločinu vydierania sa mal dopustiť tým, že vydieral svedka - poškodeného P. Y.. Vyhodnotením

vykonaných dôkazov súd dospel k tomu záveru, že toto vydieranie nebolo preukázané, keďže sám P.
Y. nepoprel, že mu obžalovaný vybavil službu a to odvoz taxíkom z Veľkého Krtíša do Pôtra za jeho
frajerkou a za túto službu Y. nezaplatil, ale platil obžalovaný. Toto potvrdil vo výpovedi aj svedok I. Š.,
ktorý bol členom posádky vo vozidle a bol pri ústnej dohode, ktorú uzatvoril Y. s obžalovaným. Okrem
toho svedok - poškodený Y. ako aj svedok Š. vo svojich výpovediach zhodne potvrdili, že obžalovaný sa
neprišieldobytuY.vyhrážať,aleprišielsaopýtať,kedymuY.vráti100,-Eur.To,ževiedlikľudnýrozhovor

Y. s obžalovaným opísal vo svojej výpovedi svedok Š.. Vyhodnotením tohto stavu súd dospel k tomu
záveru, že obžalovaný sa zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. nedopustil, preto obžalovaného
spod obžaloby v tomto bode A č. 2 podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil, keďže skutok nie je trestným
činom.

Súdu ďalej koncentroval dokazovanie v tomto bode A obžaloby na to, či sa obžalovaný dopustil
spáchania prečinu porušovania domovej slobody. Nesporne obžalovaný bez súhlasu majiteľa bytu Y. za
použitia kopov nohami a tlakom rukami do vchodových dverí bytu do jeho vnútorných priestorov vnikol.
Potvrdil to jednak svedok - poškodený Y. ako aj svedok Š.. Obidvaja uviedli, že vchodové dvere na byte
boli zatvorené. Vniknúť do bytu bolo možné, len za použitia násilia, čo sa preukázalo.

Bez súhlasu vlastníka bytu je vstup cudzím osobám do bytu zakázaný. Objektom tohto trestného činu
je domová sloboda zaručená Ústavou SR. Zákon chráni domovú slobodu. Zákon vyžaduje u takéhoto
páchateľa naplnenie spôsobu porušovania domovej slobody vniknutím, ktoré spočíva v tom, že niekto
bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa (vlastníka) uskutoční vojdenie do domu alebo do

bytu. Zo subjektívnej stránky musí ísť vždy o úmyselné konanie. Páchateľ pri takomto konaní naplní
znakykvalifikovanejskutkovejpodstatyuvedenejvďalšíchustanoveniach,okremodseku1vtedy,keďsa
dopustískutkuzávažnejšímspôsobomkonania.Závažnosťspôsobukonaniajeobsiahnutávustanovení
§ 138 Tr. zák..

V danej veci sa preukázal závažnejší spôsob konania v násilí páchateľa, ktorým pôsobil na otvorenie
dverí. Súd dospel k tomu záveru, že obžalovaný sa dopustil konaním uvedeným v bode A č. 1 obžaloby
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák..

Pozornosti súdu neunikla ani okolnosť ohľadne uplatňovanej náhrady škody na majetku P. Y. vo výške

120,- Eur. Zo skutku bod A obžaloby vyplýva, že táto škoda mala byť P. Y. spôsobená konaním
obžalovaného dňa 07. 06. 2013 v neskorých večerných hodinách. Naopak z vyšetrovacieho spisu,
ktorého súčasťou je aj listinný dôkaz - priestupkový spis OO PZ Veľký Krtíš (č. l. 196) vyplýva ten záver,
že ku majetkovej škode na vchodových dverách bytu P. Y. malo dôjsť konaním obžalovaného dňa 06. 06.
2013, keď od ranných hodín v byte spoločne popíjali obžalovaný, Y. a Š.. Poškodený si už ako dôsledok

tohto konania uplatnil škodu vo výške 120,- Eur, ktorá je zhodná výškou so škodou na zhodných dverách
konaním obžalovaného v bode A obžaloby. V priestupkovom spise sa uvádza mechanizmus spôsobenia
škody údermi valaškou z vnútra bytu. V obžalobe sa uvádza mechanizmus spôsobenia škody údermi,
tlakom a kopmi do dverí zvonka bytu. Z uvedeného vyplýva ten záver, že sa obžaloba nedostatočne
vysporiadala s okolnosťou, či škoda vo výške 120,- Eur sa viaže na konanie obžalovaného zo dňa 06.

06. 2013 alebo na konanie zo dňa 07. 06. 2013. Toto bol dôvod prečo súd poškodeného P. Y. podľa §
288 ods. 1 Tr. por. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Prokurátor v obžalobe v bode B vzhliadol v konaní obvineného (obžalovaného) naplnenie znakov
skutkových podstát prečinov obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. (bod B č. 1

obžaloby) a ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Tr. zák. (bod B č. 2 obžaloby). Obidvoch skutkov
sa mal obžalovaný dopustiť na svedkyni - poškodenej L. A.. Jej osobnú slobodu mal obmedziť tým
spôsobom, že dňa 14. 01. 2014 ju vo svojom byte proti jej vôli zadržiaval. Svedkyňa - poškodená
L. A. uviedla, že do byte obžalovaného prišla dobrovoľne, zdržiavala sa tam viacej dní, o čom malivedomosť jej rodičia. Bolo preukázané, že medzi L. A. a obžalovaným vznikla hádka pre televízor, o
ktorý ho mala L. A. pripraviť tým spôsobom, že s ním neoprávnene nakladala. Táto okolnosť rozhnevala
obžalovaného, ktorý pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napadol L. A.. Svedkyňa - poškodená

uviedla, že obžalovaný ju z bytu pustil von potom, keď sa jej podarilo spojiť s kamarátom B.Ú. a ktorý mal
sobžalovanýmnatútovectelefonickyhovoriť.Zatejtosituácie,keďL.A.G.saprotisvojejvôlinachádzala
v byte obžalovaného, súd vyhodnotil konanie obžalovaného za protiprávne, nakoľko bránil v užívaní
osobnej slobody L. A. a táto nemohla o svojom pobyte slobodne rozhodovať pre ťažkú prekonateľnosť
prekážky, ktorá spočívala v tom, že kľúče od bytu mal obžalovaný u seba a odmietal byt odomknúť,

aby mohla L. A. z bytu odísť. Bránenie v užívaniu osobnej slobody je zásah do osobnej slobody,
ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu bráni o svojom pohybe
slobodne rozhodovať. Dĺžka doby, počas ktorej sa sloboda obmedzuje nie je rozhodujúca, môže ísť aj
o obmedzovania počas krátkej doby a aj na dlhšiu dobu. K bráneniu užívať osobnú slobodu musí dôjsť
bez oprávnenia. Prečin obmedzovania osobnej slobody má charakter úmyselného trváceho trestného
činu. Tieto znaky skutkovej podstaty prečinu obžalovaný konaním naplnil, preto ho súd uznal vinným zo

spáchania prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák.. Obžalovaný konaním
dňa 14. 01. 2014 vo svojom byte sa dopustil aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák..
Tohto prečinu sa dopustil tým, že bezdôvodne a opakovane udieral svedkyňu - poškodenú L. A., ktorej
spôsobil zranenia na zdraví. Rozsah týchto zranení bol bližšie špecifikovaný v znaleckom posudku,
ktorého obsahom sa stalo aj vyhodnotenie všetkých lekárskych správ a potvrdení o absolvovaných

ošetreniach a vyšetreniach.

Objektom prečinu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Ublížením
na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie
zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol

nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Zo znaleckého posudku MUDr. Tatiany Hulejovej nesporne vyplýva, že uvedené zranenia si svedkyňa -
poškodená nemohla spôsobiť sama, ale vznikliútokom druhej osoby. Zranenia svojím typom a rozsahom
si vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosti po dobu 3-4 týždňov. Nesporne súd v tejto časti sa s

obžalobou vyporiadal tak, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví.

Prokurátor v bode C obžaloby vzhliadol v protiprávnom konaní obvineného (obžalovaného) naplnenie
znakov zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. (bod C č.
1 obžaloby), zločinu lúpeže podľa 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. (bod C č. 2 obžaloby), prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. (bod C č. 3 obžaloby) a prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. (bod C č. 4 obžaloby).

Obžalovaný sa mal v bode C č. 2 obžaloby dopustiť zločinu lúpeže tým, že násilím sa zmocnil mobilného
telefónu svedkyne - poškodenej J. A..

Tento zločin je charakterizovaný tým, že je spáchaný násilím, keď páchateľ na jeho spáchanie použije
fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol
do stavu bezbrannosti lsťou alebo použije násilie proti veci iného. Spravidla ide o prekonanie alebo
zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu

napadnutého. Tohto zločinu sa môže páchateľ dopustiť aj spôsobom, keď hrozbou bezprostredného
násilia, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka, sa zmocní cudzej veci.
Zmocnením sa veci treba rozumieť, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením toho,
kto ju mal dosiaľ vo svojej moci. Pre páchateľa musí ísť o cudziu vec, ktorej sa násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia zmocní.

V danej veci sa mal násilím obžalovaný zmocniť mobilného telefónu zn. Nokia, ktorý mala svedkyňa
- poškodená J. A. pri sebe. Z vykonaných dôkazov vyplýva nesporný záver, že J. A. mala mobilný
telefón so sebou. Svedkyňa - poškodená J. A. v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom dňa 07. 02.
2014 uviedla, že jej mobil vypadol z vrecka vtedy, keď ju obžalovaný mal udierať. Pred súdom na

hlavnom pojednávaní dňa 20. 10. 2014 uviedla, že jej obžalovaný mobil z rúk vytrhol. Dcéra svedkyne
- poškodenej L. A. na hlavnom pojednávaní dňa 15. 12. 2014 uviedla, že v čase incidentu sa všetci
zdržiavali v kuchyni a mala prehľad nad vecami, ktoré sa diali. Všimla si, že mame mobil vypadol. Mobil
sa následne ocitol na stoličke položený vedľa jej mobilu zn. Samsung. Nevylúčila to, že mobil položil nastoličku obžalovaný, ale ani to, že mobil na stoličku položila svedkyňa - poškodená J. A.. Tieto rozdielne
výpovede sa nepodarilo súdu v rámci dokazovania odstrániť. Za zvláštne možno považovať udalosti,
ktoré nastali potom, keď svedkyňa - poškodená J. A. z bytu odišla. Súd koncentroval pozornosť na

zistenie, kto a ako s týmto mobilom ďalej naložil. Svedkyňa - poškodená J. A. uviedla, že jej mobil
priniesla domov na nasledujúci deň dcéra. Odpovedala tak na otázku obžalovaného. Dcéra J. A.G.
argumentovala inak a to, že ešte v ten deň t. j. 05. 02. 2014 priniesla mamin mobil domov a tento dala do
police v izbe, čo mal vidieť aj jej otec Š. A.. Telefón mala položiť do otcovej izby. Svedok Š. A.Á. vo svojej
výpovedi zo dňa 15. 12. 2014 toto tvrdenie dcéry vylúčil. Bol doma a všímal si všetko čo sa v ten deň

udialo. Dcéra žiaden mobil patriaci jeho manželke nepriniesla. Paradoxným sa javí aj tvrdenie svedkyne
- poškodenej J. A., že ešte v ten deň musela ísť do predajni Orange vo Veľkom Krtíši vybaviť si novú
SIM kartu do svojho mobilu, keď sama uviedla, že telefón jej priniesla dcéra až nasledujúci deň 06. 02.
2014. Svedok A. povedal, že on nevlastnil žiaden mobilný telefón a z potvrdenia Orange, predajňa Veľký
Krtíš (č. l. 169 v spise) vyplýva, že ešte dňa 05. 02. 2014 bola vykonaná služba pre J. A. výmenou SIM
karty. Z uvedeného súd vyvodil ten záver, že táto služba nemusela súvisieť s poškodením SIM karty toho

mobilného telefónu, ktorý svedkyňa - poškodená J. A. mala mať so sebou v byte obžalovaného, naviac
keďsvedokA.povedal,žekaždámalavlastnýtelefónaterazmáužtelefónajvnuk.Rovnakoobžalovaný
na svoju obhajobu uviedol, že aj on mal viac mobilných telefónov, teda za danej situácie nie je možné
dôkazný stav vyhodnotiť presvedčivým spôsobom, ktorých mobily a na akom mieste sa v kritickom
čase v byte nachádzali. Súd pri vyhodnotení tejto časti dokazovania vychádzal aj zo zistenia, že v byte

obžalovaného sa L. A. zdržiavala aj preto, lebo mala návyk a sklony k požívaniu alkoholických nápojov,
ktorým holdoval aj obžalovaný. K požívaniu alkoholických nápojov mala sklony aj J. A., čo potvrdil aj
jej manžel Š. A.. S prihliadnutím na preukázané okolnosti a výkladom zásady: „in dubio pro reo“, súd
vyhodnotil dôkazný stav v tejto časti v prospech obžalovaného a dospel k záveru, že obžalovaného
podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby v bode C č. 2 zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.

c) Tr. zák. oslobodil, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obžaloba viní obžalovaného v bode C aj zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody a
prečinov nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví. Nesporne konaním, keď obžalovaný bránil
J. A. vo voľnom pohybe naplnil znaky skutkovej podstaty tohto zločinu. Protiprávnym konaním naplnil

znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v odseku 2 písm. a) Tr. zák., keď násilím a hrozbou
bezprostredného násilia bránil J. A. v slobodnom pohybe, pričom toto bránenie bolo s prihliadnutím
na agresivitu obžalovaného ťažko prekonateľné. Obžalovaný sa dopustil aj prečinu nebezpečného
vyhrážania, keď sa J. A. vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví a svoju agresivitu stupňoval aj tým, že sa
oháňal na ňu kuchynským nožom. Svedkyňa - poškodená J. A. sama uviedla a jej dcéra L. A. to potvrdila,

že za týchto stupňovaných hrozieb a násilia sa pokúšala z bytu uniknúť spôsobom skokom z okna, v
čom jej nakoniec dcéra zabránila. Túto argumentáciu svedkýň - poškodených obžalovaný nevyvrátil.
Keďže zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Tatiany Hulejovej sa potvrdzuje rozsah a mechanizmus
zranení ako aj to, že uvedené zranenia si poškodená nemohla spôsobiť sama, súd nemal pochybnosť
o tom, že sa obžalovaný dopustil konaním aj prečinu ublíženia na zdraví svedkyne - poškodenej J. A..

Súd pri ukladaní trestu prihliadol na osobnosť páchateľa a na jeho hodnotenia. Obžalovaný podľa odpisu
Registratrestovbolvdoterajšomživote4-krátsúdnetrestaný.Poslednesatakstalovkonaní9T/60/2008
pred Okresným súdom Veľký Krtíš, v ktorom bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody
v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal

28. 01. 2010. Správou o povesti od Mesta Veľký Krtíš je hodnotený stručne bez bližších poznatkov o
jeho pracovnom živote. Obžalovaný je závislý od požívania alkoholických nápojov, čo sám doznal, keď
pred súdom uviedol, že denne vypil asi 5 litrov bieleho vína. Obžalovaný je nezamestnaný. Finančné
prostriedky na obživu mu poskytujú jeho rodičia a blízky príbuzní, čo súd vyhodnotil ako negatívny faktor
pôsobiaci na rozvoj jeho osobnosti, bez potreby si nájsť vhodné zamestnanie a viesť riadny život.

Okrem toho súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1, 2 Tr. zák.,
keď obžalovanému uložil za spáchané trestné činy úhrnný trest. Z trestných činov, z ktorých uznal
obžalovaného vinným, je najprísnejší trest zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.
2 Tr. zák.. Z tohto trestného činu obžalovaného odsúdil, pričom pri zohľadnení výšky trestu prihliadol

na dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený a
neprihliadol na žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pričom trest uložil podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. spôsobom,
keď sa ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých
aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnejsadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pričom súd uloží
páchateľovi trest z takto určeného rozpätia aplikujúc na vec nález Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z. z..
Pri tomto postupe je upravené rozpätie trestnej sadzby od troch rokov do deväť rokov a osem mesiacov.

Súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil páchateľa do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu
odňatia slobody pre uložený úmyselný trestný čin.

V adhéznom konaní sa pripojil s náhradou škody aj poškodený - Dôvera, zdravotná poisťovňa a. s.,
Cintorínska 5, Nitra. Uplatnil si právo na náhradu škody vo výške 63,89 Eur. Škodu poškodený vyčíslil
písomne dňa 15. 04. 2014. Škoda spočívala v poskytnutí špecializovanej ambulantnej starostlivosti a
výkone vyšetrovacích a liečebných úkonov. Keďže si poškodený škodu riadne a včas uplatnil, súd uložil
obžalovanému podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. povinnosť nahradiť túto škodu poškodenému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2);
odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).