Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224510
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114224510.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.

s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769 zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom,
advokátomsosídlomNaVŕšku12,81101Bratislavaprotižalovaným:1.O.K.,R..XX.XX.XXXX,D.N.Q.
XX, XXX XX Š. K. a 2. K. N., R.. X.X.XXXX, D. J. XX, XXX XX Q., o zaplatenie 437,60 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1.rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 285,60 eura s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne
od 6.5.2013 do zaplatenia v splátkach vo výške 30 eur mesačne splatných do 15.dňa v mesiaci vopred
počnúc od 1.9.2017 do úplného vyplatenia dlhu pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanej v 1.rade z a m i e t a .

III. Voči žalovanej v 2.rade žalobu z a m i e t a.

IV. Nárok na náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.9.2014 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 437,60 eura s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 6.5.2013 do zaplatenia, pričom svoj návrh
odôvodnil tým, že „uzavrel dňa 26.9.2012 so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520121493

(ďalej len „zmluva“) na čiastku 400 eur, za odplatu 152 eur. Zmluvou sa žalované zaviazali celkovú
čiastku vo výške 552 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo
výške 2 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eura. Prvá splátka bola
splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné
strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalovaní podpisom zmluvy, ako na dôkaz poukázal

na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520121493.
Žalované celkovo uhradili 114,40 eura, pričom posledná uhradená suma vo výške 55 eur bola uhradená
dňa 15.10.2013. V súlade s článkom II zmluvy bola žalovaná povinná hradiť v 13 mesačných splátkach,
pričom prvá splátka bola splatná 10.deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného
zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca im oznámil
stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo

dňa 5.12.2012 žalobca upozornil žalované na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V
oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 27.1.2014 žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh (zahrňujúci
nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 5.5.2013. Po zosplatnení záväzku bola
uhradená suma vo výške 110,40 eura. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazučiní dlžná čiastka 437,60 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou
v celkovej sumy 552 eur a čiastkou vo výške 114,40 eura, ktorá bola uhradená žalovanou (552 eur -
114,40 = 437,60 eur)“.

2. Žalované sa k doručenej žalobe nevyjadrili, preto súd v konaní bez nariadenia pojednávania
rozsudkom zo dňa 28.9.2015 zaviazal obe žalované spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
365,60 Eur, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 6.5.2013 do
zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

3.Protitomutorozsudkupodalažalovanáv2.radeodvolanie,pričomtvrdila,žepokiaľvzmluvevystupuje
ako druhý spoludlžník, tak uzatvoriť zmluvu chcela len prvá žalovaná., ona si nebola vedomá toho, aby
zmluvupodpísalaakodruháspoludlžníčka,nakoľkonebolocelkomjednoduchézorientovaťsaasprávne
pochopiť zmluvu, ktorá bola vopred pripravená žalobcom a nebola riadne vysvetlená.

4. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.1.2017 č.k. 2Co/16/2016-46 zrušil rozsudok okrem
výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie s vysloveným právnym názorom, podľa ktorého súd prvej inštancie v zásade správne
kvalifikoval zmluvné dojednanie zmluvy v časti odmeny 18 % ročne zahrnutej do odplaty ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda v tejto časti vyhodnotil zmluvu ako neplatnú. Je však ďalej zrejmé, že

žalobca ako veriteľ do odplaty za takto poskytnutý úver zahrnul aj úrok z úveru vo výške 20 % z
istiny, keď odvolací súd zdôrazňuje, že „úrok“ a „odmena“ za poskytnutý úver sú totožnými pojmami
z hľadiska ich kauzálneho významu a tieto nie je možné od seba oddeliť ako to realizoval súd prvej
inštancie. Veriteľom označená celková „odplata“ za poskytnutý úver v zmluve predstavuje obchádzanie
limitovanej výšky úrokov za poskytovanie peňažných prostriedkov, ktoré podliehajú súdnej kontrole vo

svetle princípu dobrých mravov (§ 39 OZ). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide
o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ). Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Žalobcom naformulovaná celková odplata za poskytnutý úver v spornej zmluve predstavuje spolu 38

%, čo možno hodnotiť ako neprijateľnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku, keď oddelením úroku a
odmeny za úver je vo vzťahu k spotrebiteľom naznačovaná nízka úroková sadzba, aj keď v skutočnosti
komplexne ide o takmer 40 % odplatu za poskytovaný úver. Je pritom zrejmé, že v období druhého
polroka 2012, priemerná úroková miera z úverov poskytovaných bankovými subjektami podobného
charakteru predstavovala rozsah 12,96 %. Veriteľ v tejto zmluve tak stanovil odplatu za poskytnutý úver

netransparentne v celej časti. Takto stanovená odplata napriek jej naformulovaniu veriteľom sa nedá
oddeliť s ohľadom na už spomínaný rovnaký kauzálny význam úrokov z úveru a odmeny za úver.
Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť
nekalú podmienku, ak nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by
vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v týchto zmluvách, mohlo

by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v čl. 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla
prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom,
že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo
dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, keďže by vedeli, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak

by ich záujmy ostali zabezpečené. Čl. 6 ods. 1 smernice nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu
súdu v prípade, že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči
spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco Espanol de Crédito
SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).

Je zrejmé, že súd prvej inštancie pri posudzovaní rozsahu odplaty za poskytnutý úver nepostupoval
v súlade s uvedenými závermi, ale pristúpil k modifikácii takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky do
podoby akceptovateľnej, čo nezodpovedá cieľom uvádzanej smernice, preto bolo potrebné napadnutý
rozsudok, okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a v rozsahuzrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie
pri ďalšom rozhodovaní o uplatnených nárokoch žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej so
žalovanými bude postupovať v zmysle naznačených záverov, predovšetkým pokiaľ ide o posudzovanie

prijateľnosti zmluvnej podmienky označovanej v zmluve ako odplata za úver a po nepochybnom ustálení
výšky plnenia z daného úveru žalovanými o podanej žalobe opätovne rozhodne.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, oboznámením listinných dokladov a to zmluvou o

spotrebiteľskom úvere vrátane obchodných podmienok, predžalobnou upomienkou, podacím hárkom,
oznámením o zosplatnení záväzku, rozsudkom prvej inštancie, odvolaním, rozsudkom druhej inštancie,
potvrdením o výške priemerných úrokových sadzieb a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca je vedený v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sa vo vložke č. 1396/
B v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

7. Žalované sú fyzické osoby - spotrebiteľky.

8.ZformulárovéhotlačivažalobcunazvanéhoKEŠOVKAZmluvaospotrebiteľskomúvereč.520121493
zo dňa 26.9.2012 súd zistil, že žalobca ako veriteľ mal uzavrieť so žalovanými a to žalovanou v 1. rade

ako dlžníčkou a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníčkou „zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010
Z.z. v platnom znení a za ďalej stanovených obchodných podmienok, s ktorými sú zmluvné strany
uzrozumené, čo potvrdzujú podpisom tejto zmluvy:
I. Veriteľ na základe tejto zmluvy pri jej podpise poskytol dlžníkovi/ spoludlžníkovi bezúčelový,
hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 400 eu (ďalej len „istina“). Úver je poskytnutý za celkový úrok

vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere
poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri
úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej
úrok a odmena spoločne označované ako „odplata“). Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri
podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom na tejto zmluve.

Dlžník/spoludlžník sa v zmysle tejto zmluvy zaväzuje uhradiť veriteľovi: istinu vo výške 400 eur, odplatu
vo výške 152 eur, celková dlžná čiastka na úhradu 552 eur.
Dlžník/spoludlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane odplaty v 13 mesačných
splátkach a to nasledovne: v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2 eur a ďalej v pravidelných
rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eur, pričom prvá splátka je splatná 10.deň po

uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30.deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú
písomne inak. Doporučený termín úhrady 25.dňa v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm.
y) zákona č. 129/2010 Z.z. je ku dňu podpisu tejto zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 45,60 eura.

Podľa bodu 1 Obchodných podmienok ( OP) , veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej
sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške.
Právo žiadať vrátenie dlžnej sumy v plnom rozsahu zo strany veriteľa nastáva aj vtedy, ak sa veriteľ
dozvie, že úver bol poskytnutý na základe nepravdivých alebo hrubo skreslených údajov zo strany
dlžníka/spoludlžníka alebo že boli podstatné údaje zamlčané. V obidvoch prípadoch má veriteľ právo

požadovať zaplatenie celej istiny, odplaty, zmluvných pokút. Mesačná splátka v sebe zahrňuje splátku
istiny a odplaty. V prípade, že dlžník uhradí len časť splátky, bude jeho záväzok umorovaný tak, že
uhradená suma bude použitá najprv na úhradu dlžnej istiny a potom dlžnej odplaty, ak sa nedohodnú
zmluvné strany inak. Dlžník/spoludlžník má právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky,
a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. RPMN činí pri

splatnosti úveru na 7 mesiacov/ 66,19%, 13 mesiacov / 67,70 %. RPMN je fixná a veriteľom nebude v
priebehu zmluvného vzťahu menená, veriteľ sa však zaväzuje v prípade zmeny podmienky tejto zmluvy,
sú celkové náklady spojené s úverom, t.j. odplata v zmysle Článku II zmluvy o úvere a pri výpočte sa
vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a dlžník si budú
plniť svoje povinnosti a za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere.

9. Z titulu úveru bola uhradená iba suma 114,40 eura.

10. Predžalobnou upomienkou zo dňa 5.12.2012 boli žalované vyzvané žalobcom na zaplatenie dlžnej
sumy, v lehote do 5 dní od obdržania tejto výzvy. V prípade nedodržania lehoty, boli upozornenéžalobcom, že po uplynutí 15 dňovej lehoty, bude žalobca žiadať o zaplatenie celej pohľadávky vrátane
zmluvne dojednaných sankcií.

11. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 27.1.2014 žalobca oznámil žalovaným, že dlh 437,60
eura so zmluvou pokutou vo výške 3,3 % z istiny každý začatý mesiac omeškania, t.j. celkom 118,80
eura a náhradou účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred
začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z úveru (najmenej však 67 eur), t.j. 80
eur. Celkom dlžná čiastka sa stala splatnou ku dňu 5.5.2013.

12. Z výsluchu žalovanej v 1. rade súd zistil, že „v tom čase potrebovala finančné prostriedky a požičala
si v Kešovke peniaze. Jednalo sa o 400 eur, ktorú sumu aj na ruku dostala. Tá pani bola vtedy u nich
doma. Keďže jej manžel vtedy nebol doma, ale prišla jej mama, tak ju požiadala, aby sa podpísala na túto
zmluvu ako svedok toho, že tieto finančné prostriedky jej boli požičané. V žiadnom prípade sa nemalo
jednať o to, abyjej mama bola spoludlžníčka spolu s ňou. Má za to, že celú sumu uhradila, pretože pani

každý mesiac k nim chodievala po mesačné splátky, ktoré je platila a ona jej nechávala doklady o tom, že
ich zaplatila. Doklady o tom však nemá. Bola oboznámená s obchodnými podmienkami. Podpis dlžníka
na zmluve aj na obchodných podmienkach je jej podpis. Pokiaľ teda zostala nejaká suma dlžná, túto
uhradiť avšak s tým, aby moja mama už s tým nemala nič spoločné s tým, aby jej bolo povolené splácať
túto sumu v nejakých primeraných splátkach 30 eur mesačne. Pracuje len za minimálnu mzdu 500 eur

v hrubom. Jej manžel má zárobok 600 - 700 eur v čistom, majú 3 deti vo veku 20, 17 a 14 rokov. Žijú v
mestskom byte, platia náklady za bývanie 300 eur mesačne.“

13. Z výsluchu žalovanej v 2.rade súd zistil, že „žalovaná v 1.rade je jej dcéra. V tom čase prišla z práce
neskoro večer, išla ku dcére, kde boli jej dve neznáme panie, pýtala som ich, že čo sa deje a dcéra jej

povedala, že si berie pôžičku z Kešovky. Jedna z nich, sa opýtala dcéry, kto vlastne je a keď jej
odpovedala, že mama, odvetila, že je to dobre, lebo aspoň bude svedkom toho, že jej tie peniaze aj
skutočne vyplatili a dala jej podpísať nejaký papier. Bola pri tejto zmluve iba svedok toho, že dcére boli
vyplatené finančné prostriedky, ničoho iného svedkom nebola.
V žiadnom prípade tam nebola ako spoludlžníčka, ani o tom vôbec nevedela. Keď jej prišla upomienka,

bolo tam aj telefónne číslo, zatelefonovala tam a povedala, že nič nezobrala a že jej sa netýka. Oni jej
povedali, že je to jej vec, že je som matka, a preto teda zodpovedá za to, ale ona v žiadnom prípade
žiadnu zmluvu nepodpísala. Nevie si vysvetliť, že na tejto zmluve sú uvedené údaje týkajúce sa jej ako
rodné číslo a číslo občianskeho preukazu, ako aj jej telefón. Zmluvu neuzatvárala, ani nijaké peniaze
nepreberala. Podpisovala sa len raz, bolo to len na jeden papier, svoj podpis na zmluve potvrdila“.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

15. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, a keďže
podľa charakteru sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, vzťahuje sa na posúdenie zmluvy režim ochrany
spotrebiteľa podľa ustanovení §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ostatné ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS
523/2007, uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú
v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez
ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom
v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto

odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.18. V danom prípade súd zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu
20 %, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na internetovej
stránke www.nbs.sk v septembri 2012 bola priemerná úroková sadzba u nových

spotrebiteľských úverov pre domácnosti so splatnosťou do jedného roka 8,91% , od 1 - 5 rokov vo výške
11,91 % ročne. Je evidentné, že sa jedná skoro o dvojnásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby,
a preto tento úver je potrebné považovať za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Súd konštatuje,
že úver bol splatný do 13 mesiacov, pričom prvé tri splátky boli v nepomerne nižšej sume, čím vlastne
hlavná časť úveru mala byť splatená do jedného roka, kde priemerná úroková sadzba bola 8,91%, teda

sa jednalo o viac ako dvojnásobné prekročenie tejto sadzby.

19. Súd len konštatuje, že porušenie práv spotrebiteľa aj s ohľadom na úžernú 9úrokovú sadzbu spôsobil
v kontexte celého prípadu, že zmluva je absolútne neplatná, a patrí v danom prípade žalobcovi iba
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Súd prihliadol k námietkám žalovanej v 2. rade, voči ktorým žalobca neoponoval ani v odvolacom
konaní, ani po tom, čo mu bola doručená zápisnica s výsluchom žalovanej v 2. rade, teda súd mal za

to, že jej námietky sú dôvodné a nedošlo medzi ňou a žalobcom k uzatvoreniu riadnej zmluvy.
Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že žalobca na tieto zmluvy KEŠOVKY používal formulárové
tlačivo obsahujúce v prípade spotrebiteľa údaje pre dlžníka aj spoludlžníka, pričom spotrebiteľ je v
takomto prípade vylúčený z možnosti čerpať úver len sám ako fyzická osoba. Takáto obchodná praktika
žalobcu v skutočnosti znamená, že fyzická osoba sama nemôže uzavrieť zmluvu o úvere, druhý

spoludlžník vystupuje ako osoba, ktorá je v tlačive uvedená pod dlžníkom, ale v skutočnosti aj ona je
priamym dlžníkom a veriteľ môže žiadať zaplatenie dlhu od ktoréhokoľvek z nich. Pritom z textu bodu
I formulárovej zmluvy vyplýva, ako by úver mali prijať obaja, pričom je zrejmé, že ho prijíma iba jedna
osoba a to dlžník.
Bežnému spotrebiteľovi takéto zmluvné postavenie nielenže nemôže byť z textu zmluvy jasné, ale je

mätúce, pretože nie je zrejmé, kto a za akých podmienok za dlh zodpovedá. V žiadnom zmluvnom
ustanovení nie je uvedený význam právneho postavenia spoludlžníka, pričom v texte zmluvy sú
uvádzané aj povinnosti dlžníka samostatne aj povinnosti dlžníka/spoludlžníka bez toho, aby bol zrejmý
rozdiel medzi nimi bežnému spotrebiteľovi.
Takáto obchodná praktika je nekalá a týmto aj z toho dôvodu zmluva pre rozpor s dobrými mravmi

neplatná, preto súd žalobu voči druhej žalovanej zamietol v celom rozsahu.

21. Keďže žalobcovi vzniká v takomto prípade iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd na
jeho vydanie zaviazal iba žalovanú v 1. rade, keďže táto prehlásila, že úver prijala a jeho výška spočíva
v rozdiele medzi výškou poskytnutého úveru t.j. 400 eur a zaplatenou sumou 114,40 eura, teda 285,60

eura. v prevyšujúcej časti súd žalobu voči nej zamietol.

22.Súdpriznaltútosumužalobcoviajspríslušnýmiúrokmizomeškaniapodľa§517ods.2Občianskeho
zákonníka s poukazom na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. a to s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne
od 6.5.2013 do zaplatenia v splátkach vo výške 30 eur mesačne splatných do 15.dňa v mesiaci vopred

počnúcod1.9.2017doúplnéhovyplateniadlhupodstratouvýhodysplátok,pričomaplikovalustanovenie
§ 232 CSP, podľa ktorého vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť,
ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak.

Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Keďže žalovaná v 2. rade mala vo veci plný úspech, ale trovy konania neuplatnila a vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade obe strany sporu mali približne rovnaký úspech a neúspech, súd
rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).