Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 2, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15Cb/171/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216794
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413216794.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade: F. M.,

O.. XX.XX.XXXX, E. X, XXX XX V., v 2. rade: L. M., O.. XX.XX.XXXX, O. X, XXX XX V., obaja právne
zastúpení: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti
žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Rastislavice, č. 306, 941 08 Rastislavice, IČO: 31 430 970,
právne zastúpenému advokátkou: JUDr. Paulína Paramonová, Vajanského 3, 949 01 Nitra, o určenie
výšky členského vkladu a členského podielu v družstve, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd o trovách konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa určovacou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.07. 2013 domáhali voči
žalovanému rozhodnutia, ktorým by súd určil, že členský vklad žalobcu v 1. rade u žalovaného
predstavuje sumu XXXX,- EUR a že členský vklad žalobcu v 2. rade u žalovaného predstavuje sumu
XXXX,- W.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že ich právny predchodca (C.. L. M., O.. XX.XX.XXXX)
bol zakladajúcim členom žalovaného, ako družstva založeného na základe ustanovení § 221 a nasl.
Obchodného zákonníka, ktorý sa na založení a vzniku žalovaného podieľal základným členským
vkladom vo výške XXXX,- F., zodpovedajúcim cca X,X B. P. vo vlastníctve predchodcu žalobcov

prenajatej žalovanému.

Ďalej uviedli, že ich právny predchodca sa na podnikaní žalovaného následne podieľal aj ďalším
členským vkladom vo výške XXXXX,- F. (dňa XX.XX.XXXX) a vkladom vo výške XXXXX,- F. (dňa
XX.XX.XXXX). Členský vklad predchodcu žalobcov tak ku dňu XX.XX.XXXX P. N. XXXXX,- F. a stal sa
majetkom družstva.

Dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcov zomrel a žalobcovia na základe Dohody o vyporiadaní
dedičstva zo dňa XX.XX.XXXX nadobudli nehnuteľnosti prenajaté žalovanému a rovnako tak členský
vklad v družstve (u žalovaného) každý v 1.. Žalobcovia v stanovách určenej lehote požiadali o členstvo
v družstve, ktoré im bolo na výročnej schôdzi na konci P. Š. XXXX F..

Výška vkladu žalobcov v čase vzniku ich členstva predstavovala vklad u žalobcu v X. E. X. X. XXXXX,-
F. R. H. Ž. X. X. E. X. X.M. XXXXX,- F..

V roku XXXX R. X. E. XXXX došlo na základe hospodárskych výsledkov žalovaného k navýšeniu
členských vkladov každého člena družstva v roku XXXX D. XX,- W. R. X. E. XXXX D. XX,- W.. Priprepočte konverzným kurzom menovitých hodnôt tak mal členský vklad každého z nich predstavovať
sumu XXXX,- W..

Ďalej uviedli, že dňa XX.XX.XXXX prijala členská schôdza žalovaného uznesenie, z obsahu ktorého
vyplývalo, že súhlasí s výplatou časti členského vkladu vo výške reštitučných náhrad, vložených do
družstva v zmysle odseku 5 článok 4 Stanov družstva členov, ktorí o to požiadajú. Predmetnému
uzneseniu nepredchádzalo a ani naň nenadväzovalo žiadne rozhodnutie žalovaného o znížení
základného imania družstva.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX podpísaným vtedajším predsedom predstavenstva žalovaného, žalovaný
zaslal žalobcom výzvu s vyplnenou žiadosťou „výplatu časti členského vkladu“ na základe ktorej v
prípade jej doplnenia a podpísania žalobcom mali byť „vyplatené časti členských vkladov“ spätne
jednotlivým členom družstva. Žalobcovia v domnení, že ide o vyplatenie podielu na zisku, ktoré nebude
mať žiaden vplyv na výšku vkladov a ktorý je vyplatený každému členovi družstva bez rozdielu

predmetnú žiadosť podpísali a zaslali žalovanému. Žalovaní následne každému zo žalobcov vyplatil
sumu vo výške cca XXXXX,- F..

Žalobcovia ďalej uviedli, že sa v apríli v roku XXXX dozvedeli, že v zmysle zoznamu členov družstva
vedeného žalovaným členský vklad každého z nich ku dňu XX.XX.XXXX predstavuje sumu vo výške

XX,- EUR, ktorá sa skladá zo vstupného členského vkladu XX,- EUR a ďalších členských vkladov za roky
XXXX (XX,- W.) R. XXXX (XX,- W.). Na ich prekvapenie v zozname členov družstva nebol evidovaný
členský vklad každého z nich vo výške XXXX,- EUR, ktorý ich právny predchodca vložil do družstva v
roku XXXX R. XXXX.

V dôvodoch žaloby tiež poukázali na skutočnosť, že žalovaný nebol v zmysle platných právnych
predpisov ani vlastných stanov družstva oprávnený platne a účinne spätne vyplatiť členské vklady
žalobcov, ako členov družstva a tým ponížiť ich členské podiely na základnom imaní. Majú za
to, že vyplatenie členských vkladov je možné len v taxatívne uvedených prípadoch, uvedených
v príslušných ustanoveniach Obchodného zákonníka a kogentná úprava druhej časti Obchodného

zákonníka neumožňuje spätne vyplatiť členské vklady členom družstva, ani v prípade keď sa na to
uznesie členská schôdza družstva. Akýkoľvek úkon, ktorý smeruje k spätnému vyplateniu členských
vkladov družstva z majetku družstva počas jeho existencie a fungovania je potrebné považovať za úkon,
ktorý je v rozpore so zákonom, prípadne zákon obchádza, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázali na ust. § 223 ods. 1 Obchodného

zákonníka, 121 ods. 3 Obchodného zákonníka 223 ods. 9 Obchodného zákonníka.

Žalobcovia majú za to, že stanovy družstva sa nemôžu platne odchýliť od ust. Obchodného zákonníka
a upraviť otázku spätného vyplácania členských vkladov podľa vlastného uváženia bez rešpektovania
kogentnosti ust. druhej časti Obchodného zákonníka. Tiež poukázali na skutočnosť, že stanovy

žalovaného nikdy neobsahovali žiadne ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné spätne
vyplatiť členské vklady družstva. Hoci ustanovenia Obchodného zákonníka nestanovujú výslovný
zákaz vyplácania členských vkladov členov družstva a nestanovujú ani dispozitívnu možnosť upraviť
vyplácanie členských vkladov prostredníctvom formulácie „ak stanovy družstva neurčujú inak“ zákaz
autonómnej úpravy možnosti spätného vyplácania členských vkladov členom družstva vyplýva zo

všetkých prameňov právnej úpravy obchodnoprávnych vzťahov v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka, čiže zo subsidiárnej aplikácie ust. Občianskeho zákonníka, obchodných zvyklostí a zásad,
na ktorých spočíva Obchodný zákonník. Opätovne zdôraznili, že spätné vyplatenie členských vkladov
je neplatným právnym úkonom.

Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu uviedli, že v zmysle aktuálneho zoznamu
členov družstva (žalovaného) ich členský vklad predstavuje u každého sumu vo výške XX,- W., R.
X. E. XXXX predstavoval sumu vo výške XXXX,- W.. X. U. E. XXXX R. XXXX družstvo nerozhodlo
o znížení základného imania z dôvodu potreby krytia straty a pomerného zníženia členských vkladov
členov družstva a ani iným platným spôsobom nedošlo k zníženiu členských vkladov žalobcov. Napriek

tejto skutočnosti však existuje objektívny rozpor vo výške členských vkladov žalobcov, ktorý by mal
predstavovať sumu vo výške XXXX,- W. pre každého z nich, avšak podľa zoznamu členov družstva
predstavuje len sumu vo výške XX,- W. pre každého z nich. Predmetný objektívny rozpor vytvára
stav právnej neistoty žalobcov, ako aj žalovaného o výške členských vkladov a k nim prislúchajúcihlasovacích a majetkových práv žalobcov, spojených s vkladom a členstvom v družstve. Stav objektívnej
právnej neistoty nie je možné odstrániť iným spôsobom ako rozhodnutím súdu o určení výšky členských
vkladov žalobcom pretože v predmetnej veci neprichádza do úvahy žaloba na plnenie. Žalobcovia sú

členmi družstva, pričom od členstva a najmä od výšky ich členských vkladov sa odvíjajú ich práva
a povinnosti najmä hlasovacie práva, právo na podiel na zisku, právo na vyrovnací podiel, právo na
likvidačný zostatok atď. Sú toho názoru, že bez autoritatívneho určenia súdu o výške členského vkladu
každého z nich by naďalej pretrval stav objektívnej právnej neistoty a znamenal by, že žalobcovia by
utrpeli na svojich právach a majetku v dôsledku zmenšeného členského vkladu a z neho odvodeného

členského podielu v družstve. V zmysle týchto skutočností, je rozhodnutie o určení výšky členských
vkladov žalobcov potrebné na odstránenie stavu objektívnej neistoty, nakoľko v prípade neexistencie
takéhoto rozhodnutia môže dôjsť k ohrozeniu ich práv.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s opisom skutkového stavu uvedenom v článku
III. v bodoch 1 - 5 žalobného návrhu. V bode 6 článku III. žalobcovia konštatujú, že členská schôdza

žalovaného prijala dňa 10.03.2007 uznesenie, ktorým vyslovila súhlas s výplatou časti členského vkladu
tým členom, ktorí o to písomne požiadajú. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že tomuto uzneseniu
nepredchádzalo a ani naň nenadväzovalo žiadne rozhodnutie o znížení základného imania. Základné
imanie družstva je v zmysle § 223 Obchodného zákonníka tvorené celkovým súčtom menovitých
hodnôt členských vkladov členov. Vzhľadom na túto skutočnosť, že schválená možnosť výplaty časti

členskýchpodielovjeobmedzenánavýškureštitučnýchnáhradatedazákladnéimanienemohloklesnúť
pod výšku základného imania zapisovaného do obchodného registra, nebolo rozhodnutie o znížení
základného imania potrebné. Reálne zníženie základného imania mohlo byť vykonané až vtedy, keď mal
žalovaný k dispozícii vyjadrenia všetkých členov o tom, či žiadajú o vyplatenie časti vkladu, alebo túto
možnosť nevyužijú. Z účtovníctva žalovaného jasne vyplýva, že zníženie základného imania bolo riadne

spracované. Tiež poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 228 Obchodného zákonníka, vedie zoznam
všetkých svojich členov vrátane výšky jednotlivých členských vkladov a tento je prípustný členom a aj
tým, ktorí osvedčia právny záujem.

Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný

má za to, že predmetné rozhodnutie členskej schôdze o vyplatení časti členských vkladov, rovnako ako
ich skutočné vyplatenie predstavenstvom družstva, vôbec nie sú právnymi úkonmi a preto nie je možné
postupovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obdo/22/98 uverejneného v „Zo súdnej praxe“ 5/2000 str. 107-110 a jeho analogickú
aplikáciu na daný skutkový stav.

Žalovaný ďalej uviedol, že druhá časť Obchodného zákonníka sústreďuje právne normy, vzťahujúce
sa k úprave všeobecných otázok obchodných spoločností a družstva. Samotný Obchodný zákonník
osobitnou úpravou povahy právnej úpravy v tejto časti neobsahuje, aplikuje sa ust. § 2 ods. 3
Občianskeho zákonníka v zmysle ktorej „účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva

a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť“. Poukázal na skutočnosť, že aj keď
niektoré ustanovenia druhej časti Obchodného zákonníka majú kogentný charakter, vo všeobecnosti je
vždy potrebné, prihliadať na povahu a účel konkrétneho ustanovenia. Členská schôdza ako najvyšší
orgán družstva preto môže prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré nie je zákonom zakázané.

Pokiaľ ide o ust. § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaný je toho názoru, že žalobcovia
ho reprodukujú úmyselne tak, aby toto zákonné ustanovenie vyhovovalo ich zámerom. Pri tomto
zákonnom ustanovení je dôležité si uvedomiť, že družstvo nie je ani svojou povahou a ani systematikou
Obchodného zákonníka považované za obchodnú spoločnosť v pravom zmysle slova. Analogické

použitie úpravy iných obchodných spoločností musí byť primerané povahe a účelu družstva. Ust. §
123 Obchodného zákonníka, rovnako ako iné ustanovenia o vkladoch sú vyjadrením zásady ochrany
vkladov, ktorá do našej právnej úpravy vstúpila implementáciou druhej „kapitálovej smernice“ (77/1991
EHS). Už z názvu tejto smernice je možné vyvodiť, že sa jej pôsobnosť sústredí na kapitálové
spoločnosti, ktorou družstvo v žiadnom prípade nie je. Čl. 1 ods. 2 uvedenej smernice výslovne vyčleňuje

družstvá z pôsobnosti tejto smernice.

Žalovaný má za to, že v prípade takejto žaloby u žalobcov nie je daný naliehavý právny záujem.
Vyplatenie častí podielov sa uskutočnilo na základe platného rozhodnutia členskej schôdze zo dňaXX.XX.XXXX a písomných vlastnoručne podpísaných žiadostí žalobcov o výplatu týchto podielov.
Poukázal na skutočnosť, že žalobcov pozýval na každú členskú schôdzu a ak počíta výlučne členské
schôdze mali žalobcovia minimálne 5 príležitostí oboznámiť sa s rozsahom svojich hlasovacích práv

členských podielov ak v prípade pochybností mohli konfrontovať členskú schôdzu. Žalovaný nepovažuje
podmienku existencie objektívneho stavu právnej neistoty za splnenú, má za to, že žaloba je nedôvodná
a preto žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol.

Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal výsluchom účastníkov, oznámením obsahu priložených listín

a to najmä: zápisnica z výročnej členskej schôdze SDR Rastislavice zo dňa 10.03.2007 (čl. 18 až 22),
list SDR zo dňa 27.03.2007 (čl. 23), žiadosť o vyplatenie časti vkladu do SDR (čl. 24, 25), list SDR zo
dňa 03.04.2007 (čl. 26), údaje na výpočet koeficientov vyrovnania členov zo dňa 31.12.2012 (čl. 29, 30),
žiadosť o prejednanie novoobjaveného majetku (čl. 31), list SDR zo dňa 24.11.2003 a zoznam členov
SDR (čl. 32 až 35), stanovy družstva (čl. 37 až 49), vyjadrenia žalovaného (čl. 64 až 67, 71 až 72 a 84),
výpis z OR žalovaného ako aj ďalších listinných dôkazov pripojených v spise a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalovaného listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcom, že výročná členská
schôdza SDR Rastislavice dňa XX.XX.XXXX prerokovala podnet kontrolnej komisie družstva o možnosti
výplatyčastičlenskéhovkladu.Uznesenímč.8členskáschôdzaschválilavýplatučastičlenskéhovkladu
vo výške reštitučných náhrad členom, ktorí o to požiadajú, predstavenstvo zrealizuje výplatu podľa

finančnej situácie družstva. Na základe tohto uznesenia žalobcom a ostatným členom, ktorí do družstva
vložili reštitučné náhrady zaslal spolu s informačným listom aj formulár žiadosti o vyplatenie uvedenej
časti vkladu. Zároveň oznámil žalobcom, že ak mu podpísanú žiadosť s dátumom podpisu vrátia, uhradí
imtútosumunaúčet,ktoréhočíslouvedú.Tiežimoznámil,žeichčlenstvovdružstvezostanezachované
so vstupným členským vkladom XXX,- F. za každý hektár ich pôdy, ktorú má právny predchodca

žalovaného v prenájme. Ďalej im oznámil, že vklady budú žalobcom vyplatené v priebehu rokov XXXX
R. XXXX, z toho najmenej XX% X. P. E. XXXX. V uvedenom liste bolo žalobcom tiež oznámené, že
toto uznesenie členskej schôdze žiadnym spôsobom nemení zákonnú možnosť ukončenia členstva v
družstve podľa odseku 5 čl. 5 družstva o zániku členstva vystúpením alebo dohodou. V tom prípade sa
do súhrnnej úhrady zahrnie aj vstupný členský vklad XXX,- F. za každý hektár prenajatej pôdy. Nájomná

zmluva na pôdu zostáva v plnom rozsahu v platnosti, vrátane výšky ročného nájomného.

Žalobca v 1. rade dňa XX.XX.XXXX vyplnil žiadosť o vyplatenie časti vkladu u právneho predchodcu
žalovaného a požiadal o vyplatenie časti členského vkladu vo výške reštitučných náhrad v úhrnnej sume
XXXXX,- F., ktoré vložil do družstva v zmysle odseku 5 čl. 4 Stanov družstva. Zároveň uviedol peňažný

ústav a číslo účtu, na ktoré mu má byť uvedená suma vyplatená.

Žalobca v 2. rade dňa XX.XX.XXXX vyplnil žiadosť o vyplatenie časti vkladu u právneho predchodcu
žalovaného a požiadal o vyplatenie časti členského vkladu vo výške reštitučných náhrad v úhrnnej sume
XXXXX,- F., ktoré vložil do družstva v zmysle odseku 5 čl. 4 Stanov družstva. Zároveň uviedol peňažný

ústav a číslo účtu, na ktoré mu má byť uvedená suma vyplatená.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že členský vklad žalobcov v roku XXXX P.redstavoval u každého sumu
XXXX,- W..

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že právny predchodca žalovaného vyplatil žalobcovi v 1.
rade na základe jeho žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX F. XXXXX,- F. a žalobcovi v 2. rade na základe jeho
žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX F. XX.XXX,- F..

V konaní tiež nebolo sporné, že v zmysle zoznamu členov družstva - žalovaného z roku XXXX V. Č.

X. M. Ž. X. X.Ý. XX,- W..

Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi, okrem iných skutočností uviedol, že členskej schôdze SDR
Rastislavice sa dňa XX.XX.XXXX nezúčastnil. Potvrdil, že obdržal z družstva list zo dňa XX.XX.XXXX
a následne požiadal o vyplatenie časti vkladu. Potvrdil, že vklad mu bol vyplatený. Skutočnosť, či bol

doručený formulár na vyplatenie časti vkladu aj iným členom družstva neskúmal, predpokladal, že ide
o vyplatenie zisku z hospodárenia družstva. Podnetom na podanie žaloby bolo zistenie, že iní členovia
družstva, ktorí mali také isté podiely ako on a žalobca v 2. rade dostali oveľa viac peňazí ako iní Z
oznámenia družstva, ktoré mu bolo doručené zistil, že veľkosť jeho podielu v družstve je X,XXX. Nazáklade týchto informácií následne oslovil svojich príbuzných a zistil, že ich podiel je oveľa väčší ako
jeho. Podľa jeho vedomostí oslovení príbuzní nepožiadali o vyplatenie časti vkladu tak ako on.

Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi, okrem iných skutočností uviedol, že on chod činnosti družstva
sledoval a zúčastňoval sa jednotlivých členských schôdzí. Na schôdzi dňa XX.XX.XXXX sa nezúčastnil
pre iné pracovné povinnosti. Pokiaľ ide o vyplatenie časti vkladu bol toho názoru, že ide o peniaze,
ktoré získal hospodárením družstva. Aj v predchádzajúcom období sa stávalo, že v prípade dobrého
hospodárenia mu družstvo v rámci vyplácania nájomného vyplatilo nejaké peniaze navyše. V čase, keď

im bola ponúknutá výplata XXXXX,- Sk, mu matka odporučila tieto peniaze vziať s tým, že ich nebohý
otec veľa krát vložil peniaze do družstva, keď ich družstvo nemalo. Chcela, aby z toho niečo mali. V
žiadnom prípade však nepredpokladal, že vyplatením týchto peňazí, zanikne jeho vklad. Ďalej uviedol,
že následne pri vyplácaní podielov v družstve vo vyšších sumách sa dotazom na bývalého predsedu
družstva pokúšal zistiť, prečo aj im, teda jemu a žalobcovi v 1. rade neboli vyplatené takéto peniaze.
Vtedy mu bolo oznámené, že ak nemá vklad, tak nemôže mať ani podiel, ktorý by mu bol vyplatený.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

V danom prípade sa žalobcovia domáhali určenia výšky svojich členských vkladov a členských podielov
u žalovaného.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej príslušnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s.

p. musí byť naliehavý. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne

vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok NS SR zo dňa 06.12.2012, 5Cdo/31/2011).

Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcov, že naliehavý právny záujem je daný v prípade:
- existencie objektívneho stavu právnej neistoty medzi stranami sporu,

- ak stav objektívnej právnej neistoty nemožno odstrániť inak, ako rozhodnutím súdu,
- ak existuje potreba odstránenia stavu objektívnej právnej neistoty.

Podľa názoru prvostupňového súdu žalobcovia nepreukázali splnenie prvej z uvedených podmienok,
t.j. existencie objektívneho stavu právnej neistoty. Žalobcovia majú, ako členovia družstva, v zmysle §

228 Obchodného zákonníka právo nahliadať do zoznamu členov vedeného družstvom a žiadať vydanie
osvedčenia o členstve a obsahu zápisu v zozname. Žalobcovia v konaní síce tvrdili, že im žalovaný
neumožnil nahliadnuť do zoznamu členov družstva. Túto skutočnosť preukazovali len svojimi tvrdeniami,
nepreukázali ju však žiadnymi ďalšími dôkazmi. Žalovaný predmetné tvrdenie žalobcov poprel.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že od roku 2007 do doby podania žaloby uplynulo 5 rokov. Podľa
§ 239 ods. 2 obchodného zákonníka sa členská schôdza schádza v lehotách určených stanovami,
najmenej raz za rok. Žalobcovia nepopreli, že boli pozvaní na členské schôdze družstva. Je teda zrejmé,
že mali príležitosť oboznámiť sa z rozsahom svojich hlasovacích práv a členských podielov.

Žalobcovia nepopreli ani tvrdenie žalovaného, že sa osobne zúčastnili členskej schôdze žalovaného
dňa XX.XX.XXXX a že vlastnoručne podpísali prezenčnú listinu, na ktorej bol vyznačený počet hlasov.
Skutočnosť, že prezenčnú listinu žalobcovia bližšie neskúmali nemôže byť na ťarchu žalovaného. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobcovia už v tomto období vedeli o výške svojich podielov alebo o nej mohli
vedieť.

Súd nemohol akceptovať tvrdenie žalobcov, že „žiadosť o vyplatenie časti vkladu do SDR Rastislavice“
považovali za žiadosť o vyplatenie podielu na zisku. Samotná žiadosť je podľa názoru súdu formulovaná
jasne a zrozumiteľne, pretože už z jej záhlavia je jasné, že ide o vyplatenie časti vkladu. Táto skutočnosťje zrejmá aj z listu družstva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol doručený obom žalobcom spolu so žiadosťou
(uvedenú skutočnosť žalobcovia nepopreli). Nebolo sporné, že žalobcovia žiadosť dobrovoľne a bez
nátlaku vyplnili, vlastnoručne ju podpísali a doručili žalovanému.

Tvrdenie žalobcov, že rozhodnutie členskej schôdze o vyplatení časti členských vkladov, je absolútne
neplatný platný úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka súd nemohol akceptovať. Súd sa stotožňuje
s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie členskej schôdze o vyplatení členských vkladov, rovnako ako ich
skutočné vyplatenie predstavenstvom družstva, nie sú právnymi úkonmi.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR, sp. zn. 4Obdo/22/1998 z obsahu, ktorého vyplýva,
že „uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom. Je nepochybné, že právne úkony môžu
robiť len subjekty, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Obchodná spoločnosť ako právnická
osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti a má aj spôsobilosť na právne úkony. Orgány spoločnosti
spôsobilosť mať práva a povinnosti nemajú. Nemá ju valné zhromaždenie akciovej spoločnosti, ani

predstavenstvo, či dozorná rada. Hoci valné zhromaždenie akciovej spoločnosti tvoria akcionári, ktorí
majú spôsobilosť mať práva a povinnosti a uznesenie valného zhromaždenia je výsledkom ich konania
(hlasovania), uznesenie valného zhromaždenia, nie je právnym úkonom akcionárov. Nie je však ani
úkonomakciovejspoločnosti.Uznesenievalnéhozhromaždeniajevýsledkomprocesutvorbykolektívnej
vôle obchodnej spoločnosti a je záväzné pre ostatné orgány spoločnosti. Právnym úkonom sa

vôľa obchodnej spoločnosti stane až tým, že ju spoločnosť navonok prejaví. Navonok ju však už
neprejavuje valné zhromaždenie ale orgány, prostredníctvom ktorých akciová spoločnosť koná. Pri
akciovej spoločnosti je to jej predstavenstvo. To však tiež nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, ani
spôsobilosť na právne úkony. Jeho konanie nie je viazané právnym úkonom predstavenstva ale úkonom
spoločnosti“.

Po analogickej aplikácii citovaného rozsudku na daný skutkový stav je súd toho názoru, že žalobcovia
mali možnosť využiť svoje právo v zmysle § 242 Obchodného zákonníka a v zákonom určenej lehote
sa obrátiť na súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze. V konaní nebolo
sporné, že toto zákonné právo žalobcovia nevyužili.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ
sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj
naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade súd dospel k záveru, že predmetná

určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilýmresp.prípustnýmprostriedkomochranypráva,súdžalobuzamietolbeztoho,abysazaoberal
meritom veci.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. súd o trovách konaniach rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd v 2
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1O.s.p.)
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie , oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods.1 veta prvá O.s.p.).