Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205717
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117205717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v
zastúpení doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom proti žalovanému: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, v konaní
o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu v Humennom dňa 27.9.2012 pôvodne vedenou pod
sp. značkou 11C 209/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody 1477,62 Eur a
nemajetkovej ujmy 295,12 Eur, prípadne, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný
Slovenská republika a jej menom Ministerstvo spravodlivosti SR je zodpovedná za škodu, ktorá mu
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Humennom, pretože tento nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom v 15-dňovej lehote. Okresný súd v Humennom pod

sp. značkou 11C 206/2012 spojil túto žalobu spolu s ďalšími žalobami s rovnakými nárokmi na spoločné
konanie. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 418/2012 zo dňa 16.12.2016 súd vylúčil na
samostatné konanie popri iných aj žalobu pôvodne vedenú pod sp. zn. 11C 209/2012 OS Humenné.
Všetky tieto žaloby žalobca odôvodňoval tým, že ako oprávnený subjekt žiadal o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere.

Exekučný súd bol povinný v zmysle exekučného poriadku po posúdení návrhu, exekučného titulu a
žiadosti exekútora v 15-dňovej lehote udeliť poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie,
prípadne v uvedenej lehote o žiadosti o vykonanie exekúcie rozhodnúť inak. Súd v tejto lehote
nerozhodol a následne bol žalobca nútený vyvinúť enormné úsilie, aby docielil vecný posun v
exekučnom konaní, avšak napriek tomu exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom. V
predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by znemožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi

dlhej dobe.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto uplatňuje náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Majetková ujma predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá munemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu. Ďalším uplatneným nárokom je náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá vznikla tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené

legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu viacerých rizík, t.j. že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, prípade insolvencii
povinného.

Zároveň skorým rozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne a účinne
uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti svojej pohľadávky.

Náhrada nemajetkovej ujmy má byť vnímaná ako spravodlivá satisfakcia za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov a základných práv so zdôraznením neexistencie akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu. S poukazom na uvedené

možno konštatovať úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu, ktoré spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu.
Napokon nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a

spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza z doteraz judikovaných súm, ktoré boli
priznané sťažovateľom nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky pri konštatovaní prieťahov za
určité obdobie.

V pôvodne vedenej veci pod sp. zn. 11C 209/2012 žiadal žalobca o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
v súvislosti s exekúciou vedenou proti povinnej : Y. S., ktorú registroval po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pod č. EX 5381/2009. Súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol až 19.7.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti pričom k rozhodnutiu došlo s
omeškaním viac 731 dní.

Žalobca namietal, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky právnej
zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty s omeškaním viac ako 731 dní.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal procesné pochybenia na strane žalobcu, ktorý v
žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, pod ktorými sú vedené na súde, pričom
chýbajú relevantne údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti ďalej namietal, že

žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorým by preukazoval vôbec existenciu predmetného
exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov
uviedol najmä odkazom na exekučné spisy, v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Tvrdenia žalobcu, že nemá vedomosť o spisových
značkách v namietaných exekučných konaniach sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého

a zavádzajúceho tvrdenia, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jeden z dôvodov, pre
ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu, príkladmo pod sp. značkou II. US 211/2012, IV US 366/2012, IV US
374/2012.

Žalovaný ďalej poukazoval na to, že nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť
podanej žalobe v zmysle Zákona 514/2003 Z.z. a to predbežné prerokovanie nároku príslušným
orgánom štátu, po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacovodo dňa prijatia žiadosti žalobcu. Dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti žalobcu o predbežné
prerokovanie náhrady škody a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli doručené súdu žaloby
vo veci, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr, pričom z ustanovení

§ 15 ods. 1, § 16 ods. 4 Zákona 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o
tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 3Cz 38/76, preto má za to, že ide predčasne uplatnený nárok. Žalobca podal na

Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosti o predbežné prerokovanie prerokovanie predmetných nárokov,
avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné podklady v jednotlivých
exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, vrátane dokladov
preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre prerokovanie nároku.
Nakoľko neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí, zmaril tým
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o čo sám požiadal, nepovažuje tento

za predbežne prerokovaný v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) Zákona 514/2003 Z.z.

Čo sa týka splnenia atribútov pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle uvedeného zákona je
potrebné vychádzať zo znenia exekučného poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného
titulu, rozhodcovského rozsudku neplatí stanovená 15 dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne na

zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ak táto bola na súde podaná po 1.6.2011.

Pred 1.6.2011 v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku tento znel: Vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého

ustanovenia na rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom
aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že
sa do formulácie vložili slová rozhodnutie rozhodcovských súdov, predstavovala len explicitnejšie
ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto zákona. Žalovaná poukazovala na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. značka IV ÚS 16/2002, z ktorého vyplýva, že pri

posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave,
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej veci. Pojem zbytočné
prieťahy obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je pojem autonómny, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné v zmysle článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej žalovaná poukazovala na nedostatok právomoci všeobecného
súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu v konaní o náhradu škody

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. pretože takému skúmaniu môže byť podrobené rozhodnutie súdu len
v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd
môže o náhrade škody v zmysle zákona 514/2003 rozhodovať na základe prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom

konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia z Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo po
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej Ústavný súd
Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná poukazovala na to, že zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom vyplýva, že v niektorých
veciach k nesprávnemu úradnému postupu Okresných súdov malo dôjsť pred dňom 23.4.2009. Ak
mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula
pri každom takomto nároku osobitne po troch rokoch odo dňa, kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j.

po troch rokoch od uplynutia 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom
na uvedené žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15 dňovej lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. 3
roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku.K vyčíslenej škode a k nemajetkovej ujme žalovaná vyjadrila názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhrady škody, pričom

zjavne neide o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.
K príčinnej súvislosti žalovaná uviedla, že táto nie je daná ani pre prípad uplatnenej náhrady škody z
nezákonnéhorozhodnutiasúdu,prípadneznáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom,
ktorý je zo strany žalobcu tvrdený a preto žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Na ústne pojednávanie dňa 5.6.2017 sa účastníci neustanovili, hoci boli riadne predvolaní, keď žalobca
svoju neúčasť odôvodňoval hospodárnosťou konania a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho
neprítomnosti.

Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil aj žalovaný, ktorý taktiež súhlasil, aby sa konalo v jeho
neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to exekučným spisom Okresného súdu v Humennom
11C 209/2012, uznesenie Okresného súdu Humenné 11C 206/2012 spisom Okresného súdu Prešov
17C 418/2012, písomnými vyjadreniami žalovaného, listom Európskej komisie Európskej únie a zistil
tento skutkový stav:

Zo spisu 11C 209/2012 Okresného súdu Humenné vyplýva, že dňa 27.9.2012 žalobca doručil žalobu,
ktorou si uplatňuje náhradu škody 1477,62 Eur a nemajetkovú ujmu 295,52 Eur pre nesprávny úradný
postup Okresného súdu Humenné, ktorý o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až 19.7.2011 s
omeškaním viac ako 731 dní, teda po uplynutí 15. dňovej lehoty stanovenej zákonom a postupoval

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi, čím mu spôsobil vznik škody.

Žalobca v žalobe neuviedol spisovú značku exekučného súdu v Humennom, len značku, ktorú pridelil
exekútor pod č. EX 5381/2009. Žalobca musí poznať spisovú značku, pod ktorou súd začal konanie o
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 160 ods. 1 - 3 CSP súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. (2) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o
možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(3) Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je

a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec,
alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b)stranazastúpenáadvokátom,právnickouosobouzaloženoualebozriadenounaochranuspotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa

4. Podľa § 4 ods. 1a bod 1. Zákona 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 konal v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaní,alebovtrestnomkonaní,aktentozákon neustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 Zák. 514/2003 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon,alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýzákonnýzásahdopráv,právomchránenýchzáujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zák. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 Zákona 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

(3)Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona 233/95 Z.z. exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) cudzieho exekučného titulu,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j)dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.(3) Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom
ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej
poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže

týkať zmluvných pokút.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona 233/1995 Z.z. v znení do 1.6.2010 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm.c)ad)a§39ods.4.Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s

dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
(3) Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie

poverenia zamietne.
(4) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(5) Odseky 1, 2 a 4 sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť
zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné trovy súdneho

konania.
(6) Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa
nevyslovuje osobitným rozhodnutím, ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu, alebo ak bol
súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva

upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh
na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom
konaní. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by
uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné
uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa, súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má

povinnosť skúmať aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky
podľa odseku 2, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má
účinky uznania cudzieho exekučného titulu.
(7) Ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že

návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, určí súd v poverení exekútora,
ktorý exekúciu vykoná.
(8) Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie
a) súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,
b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,

c) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d) oprávneného a povinného,
e) vymáhaného nároku,
f) prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.(9) Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie
exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 8 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu
hotových výdavkov podľa.

Podľa § 41 Zákona 233/1995 Z.z. ods. 1 v znení účinnom od 1.6.2010 exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi

schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona 233/1995 v znení od 1.6.2010 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu () a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa. Ak súd zistí
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(4) Odseky 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť
zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné trovy súdneho

konania.
(5) Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na
vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na
vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora,
ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu.

(6) Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie
a)súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,
b)exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c)exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d)oprávneného a povinného,

e)vymáhaného nároku,
f)prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1,2 Zákona 244/2002 Z.z. 1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

5. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy preto, že v

exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom došlo k prieťahu, keď súd rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote
15 dní.

V zmysle § 9 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci

urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak
v dôsledku nej dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnou normou pre konanie orgánu verejnej
moci, alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému

a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaníasrozhodovanímbuďvôbecnemusísúvisieť,alebonaopakideotakýpostupvkonaní,smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho

úradnéhopostupu,ktoréhosamaldopustiťOkresnýsúdHumennévexekučnomkonaní,keďnerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Podľa skutkových okolností uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora.

Súd poznamenáva, že žalobca ani v žalobe ani pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody
neuviedol spisovú značku exekučného konania hoci ju žalobca musel vedieť, keďže mu boli doručované
rozhodnutia exekučného súdu. Neuvedenie tejto spisovej značky exekučného konania bolo jedným z
dôvodov, pre ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho

ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu pod sp. značkou II ÚS 211/2012, IV ÚS 366/2012, IV
ÚS 374/2012 ,na čo poukazovala aj žalovaná, čím nie je splnená základná podmienka pre možnosť
vyhovieťtakejtožalobevzmyslezákona514/2003Z.z.atopredbežnéprerokovanienárokuspríslušným
orgánom štátu, po neúspešnosti ktorého je možné podať žalobu po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti. Podľa Civilného sporového poriadku musí svoj nárok v rámci dokazovania preukazovať

procesná strana pričom súd rozhoduje len o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§185 ods. 1
CSP). V tomto prípade žalobca ani neuniesol svoje dôkazné bremeno svojich tvrdení ako procesná
strana v súdnom konaní. Žalobca nepreukázal ani predpoklad zodpovednosti za škodu a to existenciu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď nepreukázal v konaní vynaloženie skutočných nákladov na
správu a vymáhanie pohľadávky, keďže nepostačuje len jeho tvrdenie, že mu tieto náklady vznikli. Ani

znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý založil do spisu 13C 413/2012 neboli tieto náklady objektívne
preukázané v konkrétnej výške vynaložené v súvislosti so vznikom tejto konkrétnej škody.Taktiež súd poukazuje na to, že podľa z. 514/2003 Z.z. je podmienkou na uplatnenie nároku na
náhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupompísomnážiadosťpoškodenéhoopredbežné
prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody zo strany žalobcu boli žalovanej doručené 23.4.2012, pričom žalobca
doručil na súd žalobu 27.9.2012, teda predčasne, pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, čo predstavuje
samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a keďže žalobca v konaní nebol úspešný

nevznikol mu nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.