Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. december 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/98/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205410
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8710205410.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa:
I. X., I..W..V.., I. I. N., H. XX, X.:XXX XXX, N.. U.. S.. A. I., O.Á. I. I. O. D., Š. XX, N. V.: N. C. I., O..I.. I. I.
N., H. XXX/XX, X.: XXXXXXXX, N.. U.. A. &. N., I..W..V.., I. I.A. D., K. R. XX, o určenie spoluvlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. I. B., Ž. R. S. N. I. R. U. R. Q. Č.. XXX C. J. R. C. V. Ú. N., V. J., N. V. N. O. J..Ú.. K. I. C. I. N. XXXXXX/

XXXXXXXX J. P., O. T. R. U. O.:

N.:
N. Č. XXX/X V. C. XX K., A. N. V. N.,
N. Č. XXX/X V. C. XX K., A. N. V. N.,
N. Č. XXXX/X V. C. XXXmX, A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/X V. C. XXXX K., A. N. V. N.,

N. Č. XXXX/X V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/X V. C. XX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/X V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/X V. C. XXmX, A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/X V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.
N. Č. XXXX/XX V. C. XXXX K., A. N. U. N. O. R.,

N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,

N. Č. XXXX/XX V. C. XX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. X K., A. N. U. N. O. R.,

N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXXX K., A. N. U. N. O. R.,

N. Č. XXXX/XX V. C. XX K., A. N. U. N. O. R.,N. Č. XXXX/XX V. C. XX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXm X, A. N. U. N. O. R.,

N. Č. XXXX/XX V. C. X K. X, A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K., A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XX K. X, A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XX K. X, A. N. U. N. O. R.,
N. Č. XXXX/XX V. C. XXX K. X, A. N. U. N. O. R.,

I.
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/X, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/X, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/X, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/X, W. I.,

D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/X, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,

D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,

D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I.,
D. N. I. Č., R. N. Č.. XXXX/XX, W. I..

II. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX J..Ú.. K.. Návrh odôvodnil tým, že ako legitímny právny nástupca štátneho
podniku N. T. N. má mať v katastri nehnuteľnosti zapísané spoluvlastnícke práva k stavbe Čističke

odpadových vôd (ČOV) N.-K., vrátane pozemkov, na ktorých sa areál ČOV nachádza. Vychádzal pritom
zo skutočností, že pivovar T. N. dňa 8.11.1990 uzavrel zmluvu o združení finančných prostriedkov k
investičnej výstavbe akcie N. - K. - ČOV a vzhľadom na to, že k stavbe nebolo na príslušnom LV zapísané
vlastnícke právo navrhovateľa, či jeho právnych predchodcov, je potrebné toto určiť.
Právny predchodca navrhovateľa ako jedna zo zmluvných strán zmluvy o združení finančných

prostriedkov za účelom investičnej výstavby t.j. za účelom vystavania čističky odpadových vôd poskytol
na výstavbu prostriedky, pričom zmluvné strany sa ďalej dohodli, že správcom ČOV sa stane najväčší
z investorov, teda C. C. O. J. (VVaK) š.p., bez toho, aby bol určený vlastník objektov.
Po uzavretí zmluvy a začatí stavebných prác sa právni predchodcovia účastníkov konania
pretransformovali na obchodné spoločnosti, výstavba ČOV bola ukončená a napriek opakovaným

žiadostiam právneho predchodcu navrhovateľa mu nebol umožnený ani kapitálový vstup do
správcovskej spoločnosti ČOV ani nebol určený jeho spoluvlastnícky podiel. Navrhovateľ ďalej
špecifikoval podiel, ktorým sa na úhrade náklady výstavby ČOV podieľal, ktorý predstavuje hodnotu 3,22
% z celku.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, a to z
toho dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, a teda ani prípadný vznik nároku
na kapitálový vstup. Namietol ďalej nesprávnu právnu argumentáciu a nesprávnu aplikáciu príslušných
ustanovenívyhl.FM,MFČSRaMFSSRč.151/78Zb.akoaj§360aHosp.zák.apoukázalnanedostatok
naliehavého právneho záujmu.Odporca namieta, že spoločnosť C., spol. s r.o. nie je právnym nástupcom bývalého N., nakoľko z
jednotlivých listín vyplýva odlišnosť uvedenia obchodného mena. Vyslovil pochybnosti o tom, kto vlastne
bol privatizérom býv. štátneho podniku. Čo sa týka zmluvy o združení finančných prostriedkov, podľa

odporcu s účastníkom zmluvy vznikol maximálne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v tomto
smere vzniesol námietku premlčania. Argumentoval tiež tým, že uzavretá zmluva je neplatným právnym
úkonom a nikdy nenadobudla účinnosť, nakoľko nebola schválená nadriadenými orgánmi.

Rozsudkom zo dňa 10.6.2011 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Po odvolaní podanom odporcom

Krajský súd N. uznesením zo dňa 3.5.2012 rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu bolo ďalej úlohou súdu I. stupňa opätovne prejednať
nárok navrhovateľa, vysporiadať sa s otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa, možnosťou určenia
spoluvlastníckeho podielu a výškou tohto podielu.

Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie výsluchmi svedkov X.. K. Ľ., X.. K. P., X.. K. Š., X.. S. I.W., X..

C. N., S.. K. I., ako aj listinnými dôkazmi z čoho zistil tento skutkový stav:

Podaným návrhom sa navrhovateľ ako legitímny právny nástupca štátneho podniku N. T. N. domáhal
určenia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. K., stavbe ČOV N.-
K., vrátane pozemkov, na ktorých sa areál ČOV nachádza. Uviedol, že N. T. N., právny predchodca

navrhovateľa, dňa 8.11.1990 uzavrel zmluvu o združení finančných prostriedkov k investičnej výstavbe
akcie N. - K. - ČOV a vzhľadom na to, že k stavbe nebolo na príslušnom LV zapísané vlastnícke právo
navrhovateľa, či jeho právnych predchodcov, je potrebné toto určiť.
Právny predchodca navrhovateľa ako jedna zo zmluvných strán zmluvy o združení finančných
prostriedkov za účelom investičnej výstavby t. j. za účelom vystavania čističky odpadových vôd poskytol

na výstavbu prostriedky, pričom zmluvné strany sa ďalej dohodli, že správcom ČOV sa stane najväčší
z investorov, teda C. C. O. J., Š. N., J. (VVaK), bez toho, aby bol určený vlastník objektov.
Po uzavretí zmluvy a začatí stavebných prác sa právni predchodcovia účastníkov konania
pretransformovali na obchodné spoločnosti, výstavba ČOV bola ukončená a napriek opakovaným
žiadostiam právneho predchodcu navrhovateľa mu nebol umožnený ani kapitálový vstup do

správcovskej spoločnosti ČOV ani nebol určený jeho spoluvlastnícky podiel. Navrhovateľ ďalej
špecifikoval podiel, ktorým sa na úhrade náklady výstavby ČOV podieľal, ktorý predstavuje hodnotu 3,22
% z celku.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa a

nedostatok naliehavého právneho záujmu, teda ani prípadný vznik nároku na kapitálový vstup. Uviedol,
že keďže neexistovala dohoda o vyporiadaní, jediný oprávnený vlastník je odporca, ktorý inicioval vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a ktorý stavbu v konečnom dôsledku s využitím ďalších
zdrojov dokončil. Odporca namieta, že spoločnosť C., spol. s r.o. nie je právnym nástupcom bývalého N.
T. N., nakoľko z jednotlivých listín vyplýva odlišnosť uvedenia obchodného mena. Vyslovil pochybnosti

o tom, kto vlastne bol privatizérom býv. štátneho podniku. Čo sa týka zmluvy o združení finančných
prostriedkov, podľa odporcu s účastníkom zmluvy vznikol maximálne nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia a v tomto smere vzniesol námietku premlčania. Argumentoval tiež tým, že uzavretá zmluva
je neplatným právnym úkonom a nikdy nenadobudla účinnosť, nakoľko nebola schválená nadriadenými
orgánmi.

Čo sa týka námietky nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, súd mal za preukázané, že
navrhovateľ je právnym nástupcom N. T. N..
Aktívna legitimácia je hmotnoprávna otázka, s ktorou sa súd vysporiadava na základe dokazovania
vykonaného na pojednávaní v rozhodnutí vo veci samej ako s otázkou predbežnou. Rovnako naliehavý

právny záujmu je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. hmotnoprávnou podmienka pre rozhodnutie súdu o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je.
Z hľadiska historického vývoja možno konštatovať, že prvý pivovar v Poprade bol založený v roku 1812.
Pôvodný názov popradského pivovaru bol E. U. A. B. K., O.. Z.. X. N.. Po druhej sv. vojne bola účastinná
spoločnosť daná pod národnú správu a v roku 1948 bola skonfiškovaná podstata majetku pivovaru

znárodnená a včlenená do národného podniku C. N. so sídlom v Košiciach.
Dňa 20.12.1952 bol zriadený s platnosťou od 1.1.1953 nový podnik - I. N. v N., do ktorého boli včlenené
závody v N., Q., sklady piva v Spišskej Novej Vsi a W.. Dňom 1.4.1958 bol na Slovensku zriadenýspoločný podnik pre všetky pivovary pod názvom N. O. I., n. p. Bratislava. Tento podnik bol k 1.7.1960
zrušený a zriadený nový podnik C. N. C. J., do ktorého bola včlenená aj prevádzka v Poprade.
Uznesením vlády SR č. 1562/1992 zo dňa 12. mája 1992 číslo 353, č.m.: 1562/1992 (č.l. 256), vláda

schválila podľa § 10 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a
§ 8 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky
vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku SR, privatizačný projekt
štátneho podniku N. Poprad určeného na priamy predaj v celku v zmysle konkurenčného privatizačného
projektu spol. s r.o. C., Poprad za trhovú cenu 169 322 000,-Kčs. Z listinných materiálov týkajúcich sa

privatizačného procesu je zrejmé, že spoločnosť C., spol. s r.o. bola právnym nástupcom býv. N. T. N.,
i keď v jednotlivých listinách je obchodné meno uvedené niekoľkokrát odlišne. Toto nakoniec potvrdil
výsluch svedka S. a tiež S.. I.. Z privatizačného projektu je možné identifikovať nielen spoločníkov
privatizéra, ale tiež identifikačné číslo tejto organizácie, preto súd nemal pochybnosti o preukázaní
aktívnej legitimácie navrhovateľa.

Uznesením Krajského súdu Košice č. k. XK XX/XX-X zo dňa 2.8.2000 bol na majetok dlžníka C., I.. I.
W..V.., N. I. I. N., K. 1, IČO: XX XXX XXX , pričom správcom konkurznej podstaty bol ustanovený S..
K. I., O., R.. I.. E. XXXX/XX, N.. Ustanovený správca konkurznej podstaty následne zmluvou zo dňa
19.1.2004 podnik odpredal spoločnosti U. V. I.. I. W..V.., T., v súčasnosti existujúcej pod obchodným
menom Slovenská investičná, s.r.o.

Nárok uplatnený navrhovateľom v prejednávanej veci je teda uplatnený so splnením podmienky aktívnej
legitimácie navrhovateľa.

Z výsluchu svedka X.. K. Ľ. súd zistil, že tento pôsobí ako generálny riaditeľ spoločnosti P., O..I.. a

pamätal si okolnosti uzavretia zmluvy o združení finančných prostriedkov s tým, že potvrdil správu ČOV
spoločnosťou VVaK. Spoločnosť P., O..I.. Sama nikdy o určenie spoluvlastníckeho podielu nežiadala.
Potvrdil tiež množstvo iných zmlúv o združení finančných prostriedkov s tým, že spoločnosť P., O..I.. sa
stala aj spoluvlastníkom vybudovaných nehnuteľností (škôlka, pioniersky tábor, kultúrny dom). Svedok
poprel zvýhodnenie spoločnosti P., O..I.. pri uzatváraní zmlúv s odporcom, zmluva je štandardná,

odporca nesúhlasil so znížením ceny pre P., O..I..

Z výsluchu svedka X.. K. P. súd zistil, že tento je bývalých generálnym iaditeľom spoločnosti T. N., O..I..
O. zmluvu o združenáí finančných prostriedkov za podnik uzavrel. Potvrdil správu ČOV spoločnosťou
VVaK. Spôsob vysporiadania vlastníckeho práva ani prípadné benefity z uzavretej zmluvy si svedok

nepamätal.

Z výsluchu svedka X.. K. Š. súd zistil, že tento v čase podpisu zmluvy o združení finančných prostriedkov
pôsobil v spoločnosti T. š.p. ako generálny riaditeľ. Podľa svedka vlastníkom a správcom ČOV sa mala
stať VVaK, keďže mala spracovanie odpadových vôd na starosti. Uviedol, že na výstavbu sa združili

finančné prostriedky s tým, že výstavba bola v určitom okamihu zastavená a po opätovnej realizácii
výstavby sa cena navýšili minimálne o 100%. Do prevádzky bola ČOV uvedená v roku 2006, kedy
však už spoločnosť T., a.s. fungovala so zníženou produkciou. Svedok potvrdil uzatváranie iných zmlúv
o združení finančných prostriedkov, avšak spoločnosť sa nikdy o spoluvlastnícky podiel neusilovala,
nakoľko sa jednalo o investície vo verejnom záujme.

Z výsluchu svedka X.. S. I. súd zistil, že v čase podpisu zmluvy tento pôsobil ako podnikový riaditeľ
Východoslovenských vodární a kanalizácií š.p. (VVaK), avšak podrobnosti uzavretia zmluvy o združení
finančných prostriedkov či spôsob vysporiadania vlastníckeho práva k realizovanému projektu uviesť
nevedel.

Z výsluchu svedka Ing. C. N. súd zistil, že tento bol v čase uzavretia zmluvy o združení
finančných prostriedkov riaditeľom odštepného závodu VVaK. Podľa svedka finančné prostriedky boli
združené štátnymi spoločnosťami, spravovali majetok štátu, a teda nebol dôvod dohadovať sa na
spoluvlastníckych podieloch na výsledku. Po privatizácii VVaK bol majetok vložený do nového subjektu -

odporcu, vrátane rozostavanej stavby, v majetku boli zahrnuté aj združené prostriedky. Vlastníkov stavby
sa stal odporca. Projekt výstavby bol realizovaný aj s podporou eurofondov a výsledná výška investície
dosiahla sumu približne 1,2 miliardy Sk. Podľa svedka benefitom združenia investícií mala byť možnosť
vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie, podiely boli vypočítané podľa množstva znečisteniavypúšťaného do kanalizácie v pomere s teritóriom napojeným na kanalizáciu. Pozemky pod objektom
ČOV boli sčasti súčasťou privatizácie a sčasti nadobudnuté z vlastných zdrojov odporcu. Pivovar mal
podľa svedka zabezpečenú plnú kapacitu produkovaného znečistenia a množstva odpadových vôd a

odporca si voči nemu v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku vo výške 6 mil. Sk.

Z výsluchu svedka S.. K. I. súd zistil, že tento bol správcom konkurznej podstaty úpadcu C., spol. s r.o.,
ktorý zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 19.1.2004 v konkurznom konaní vedenom Krajským súdom
Košice sp. zn. XK XX/XX odpredal časť podniku spoločnosti U. V. I.. I. W..V.., T., v súčasnosti existujúcej

pod obchodným menom I. X., I..W..V..
Potvrdil,žesúčasťoupodnikubolitiežfinančnéinvestícieamajetkovéprávakČOVMatejovce.Prizápise
majetku do súpisu konkurznej podstaty vychádzal z účtovných podkladov predložených úpadcom a toto
majetkové právo bolo tiež oceňované znaleckým posudkom. Majetkové právo vyplývajúce zo združenia
finančných prostriedkov bolo predmetom zmluvy o predaji časti podniku a predávajúci aj kupujúci boli s
týmto oboznámení. Finančné investície ako majetkové právo mali vplyv na kúpnu cenu.

Svedok potvrdil, že úpadca C., spol. S r.o. Bol právnym nástupcom bývalého N., nakoľko evidoval aj
pohľadávky a hodnoty z doby existencie š.p. Svedok poukázal na vtedy platný zákon o konkurze a
vyrovnaní s tým, že ako správca konkurznej podstaty bol povinný združené investície ako majetkové
právo do konkurznej podstaty úpadcu zahrnúť. Poukázal tiež na povinnosť podania návrhu na vylúčenie
z konkurznej podstaty, k čomu zo strany odporcu nedošlo. Pokiaľ sa teda odporca domnieval, že toto

majetkové právo neexistuje, či do konkurznej podstaty nepatrí, mal podať návrh na jeho vylúčenie.
Žiaden účastník konkurzného konania, teda ani odporca, nenamietal správnosť či oprávnenosť zápisu
do konkurznej podstaty. Podľa svedka úpadca nebol spoluvlastníkom ČOV, nakoľko v tom čase
neexistovala, ale bol spoluvlastníkom práv, do ktorých sa investovali združené prostriedky.

Podľa čl. 20 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods. 3) Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu
práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho

práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

Podľa čl. 20 ods. 4) Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú

náhradu.

V naznačenom smere súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo
a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené
priamo či nepriamo celým právnym poriadkom.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právnym záujem.

Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení je nepochybne daný súčasným,

skutkovému stavu a zákonu nezodpovedajúcim, zápisom vlastníctva k nehnuteľnosti, lebo napriek tomu,
žesámnepreviedolvlastníckeprávoknehnuteľnostiamnainého,niejevkatastrinehnuteľnostízapísaný
ako vlastník. Súd je toho názoru, že naliehavý právny záujem je daný vždy, ak rozhodnutie môže byť
podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.

Podľa § 126 Obč. Zákonníka (OZ) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.Podľa § 136 ods.1), ods. 2) OZ, môže byť vec v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 137 ods.1), ods. 2) OZ, vyjadruje podiel mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 151/1978 Zb. Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej
socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1978 Zb., o
združovaní prostriedkov socialistických organizácií, pri združovaní prostriedkov sa musia splniť tieto
podmienky:
a) organizácie združujú prostriedky na činnosti, na ktoré sú oprávnené; môžu združiť prostriedky s
národnýmivýbormiinaakcie"Z"realizovanévzáujmekomplexnéhoekonomickéhoasociálnehorozvoja

územných obvodov, v ktorých pôsobia, ak sú tieto akcie v spoločnom záujme národných výborov a
organizácií,
b) organizácie poskytujúce prostriedky si v zmluve zabezpečia účasť na využití príslušného zariadenia,
rozsah výkonov, prípadne iných výhod pre svoju činnosť alebo pre svojich pracovníkov, prípadne ich
rodinných príslušníkov úmerne k výške poskytnutej sumy v pomere k celkovým obstarávacím alebo

prevádzkovým nákladom,
c) na úhradu dohodnutej sumy sa použijú len prostriedky zo zdrojov určených podľa právnych predpisov
na financovanie takej činnosti,
d) pri združovaní prostriedkov s národnými výbormi na akcie "Z", keď osobitné právne predpisy
neustanovujú organizáciám spôsob financovania tejto činnosti, použije štátna organizácia a organizácia

zahraničného obchodu na úhradu dohodnutej sumy pri investičnej výstavbe prostriedky investičného
fondu (investičné prostriedky) s výnimkou investičných dotácií zo štátneho rozpočtu, prípadne zisk a v
ostatných prípadoch zisk. V prípade, keď plánovaný zisk nestačí na krytie plánovaných potrieb alebo
pri plánovanej strate použijú tieto organizácie namiesto zisku ostatné zdroje na rozdelenie s výnimkou
neinvestičných dotácií zo štátneho rozpočtu.

Podľa § 4 ods. 2 vyhl. č. 151/1978 Zb. prostriedky sa združujú
a) poskytnutím finančných prostriedkov na združenú investičnú výstavbu a na združený technický rozvoj
organizácii určenej zmluvou,
b) prevedením časti hmotného majetku organizácii určenej zmluvou, a to základných prostriedkov a

investícií, prípadne pri združovaní na prevádzkovú činnosť zásob,
c) inou nefinančnou účasťou v súvislosti so združenou investičnou výstavbou,
d) úhradou časti nákladov združenej prevádzkovej činnosti vykonávanej podľa zmluvy po odpočte
prípadných výnosov.

Podľa § 5 vyhl. č. 151/1978 Zb. investičná i prevádzková činnosť sa finančne a majetkove zabezpečuje
podľa dohody organizácií združujúcich prostriedky. Pri splnení podmienok podľa § 4 sa organizácie v
zmluve podľa zamerania a účelu, na ktorý sa uzaviera, dohodnú najmä:
a) pri investičnej i pri prevádzkovej činnosti
1. na spôsobe využitia zariadenia, prípadne na spôsobe riadenia a rozhodovania o činnosti,

2. na lehotách pre prevádzanie prostriedkov na financovanie dohodnutej činnosti na zabezpečenie jej
plynulého financovania v súlade s plánom alebo rozpočtom,
3. na podmienkach skončenia a zániku činnosti,
4. na podmienkach odstúpenia organizácie od zmluvy a vylúčenia organizácie,
5. na spôsobe finančného vyrovnania v prípadoch uvedených pod č. 3 a 4,

6. na čase trvania činnosti vykonávanej podľa zmluvy;

b) pri investičnej činnosti ďalej
1. na investorovi výstavby; organizácie môžu združiť prostriedky na investičnú výstavbu iba vtedy, keď
je za investora určená iba jedna organizácia,

2. na správcovi alebo vlastníkovi majetku nadobudnutého zo združených prostriedkov, prípadne
užívaného podľa zmluvy (ďalej len "správca" a "vlastník"),
3. na spôsobe prevodu limitov plánu investičnej výstavby,4. na výške príspevkov poskytovaných jednotlivými združenými organizáciami ako ich účasť na
financovanie investičnej výstavby zariadenia určeného na užívanie podľa zmluvy, na spôsobe a lehotách
poskytnutia týchto súm,

5. na spôsobe úhrady prípadných zvýšených nákladov výstavby, prípadne na spôsobe použitia
prípadných úspor dosiahnutých pri výstavbe,
6. na postupe a zdrojoch v prípade potreby ďalších finančných prostriedkov na reprodukciu združeného
majetku pri obnove, rozšírení, škodách a pod.,
7. na rozsahu brigádnickej výpomoci zabezpečovanej účastníkmi zmluvy, pokiaľ ide o výstavbu

uskutočňovanú v akcii Z;

c) pri prevádzkovej činnosti ďalej
1. na prevádzateľovi (§ 28) združenej prevádzkovej činnosti,
2. na výške príspevkov poskytovaných jednotlivými združenými organizáciami ako ich účasť na úhradu
nákladov prevádzky, prípadne združenej prevádzkovej činnosti po odpočte prípadných výnosov [§ 4 ods.

2 písm. d)].

Základným predpokladom pre úspešnosť účastníka v súdnom spore o určenie vlastníckeho
(či spoluvlastníckeho) práva je preukázanie právneho titulu na nadobudnutie vlastníctva, či
spoluvlastníctva. Otázka nadobúdania vlastníctva je riešená citovaným ustanovením § 132 ods. 1

OZ, z ktorého vyplýva, že vlastnícke právo možno nadobudnúť buď medzi živými na základe zmluvy,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom najmä
vydržaním, spracovaním cudzej veci, nálezom či prírastkami alebo pre prípad smrti, a to dedením.
Podľa platnej legislatívy nie sú zápisy v katastri nehnuteľnosti garantované štátom, resp. katastrálnym
úradom, ale len zobrazujú stav, aký je zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Za tejto situácie je možné

nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy či iného titulu. V tomto prípade však
taktiež platí absolútna ochrana vlastníckeho práva riadneho a právoplatného vlastníka, ktorá má vyššiu
právnu silu než i prípadná dobrá viera osoby zapísanej ako vlastník v katastri nehnuteľností. V tomto
smere súd prisvedčil požiadavke navrhovateľov, nakoľko ochrana vlastníckeho práva je garantovaná
právnym predpisom s najvyššou právnou silou, Ústavou Slovenskej republiky.

Podľa § 360o Hosp. zák. uzavreli dňa 8.11.1990 hospodársku zmluvu o združení prostriedkov
na investičnú výstavbu ČOV N.-K., kde združenými subjektmi boli Východoslovenské vodárne a
kanalizácie, š.p., P., Š..N.., T. š.p., C. N. Š..N.., F. š.p., C. N. N. O. T. a.s., v ktorej bolo zároveň v čl.
V. dohodnuté, že správcom objektu bude po jeho dokončení právny predchodca odporcu, Vsl. vodárne

a kanalizácie, š.p. Právnemu predchodcovi odporcu tak vzniklo právo hospodárenia s predmetnou
nehnuteľnosťou. Nie je rozhodujúce, že odporca bol následne na základe svojho návrhu zapísaný do
katastra nehnuteľností ako vlastník uvedených nehnuteľností. (NS ČR 32 Odo 1307/2004)

Podľa názoru súdu, vzhľadom na to, že realizovaná výstavba nespadala pod tzv. „Akciu Z“ pripadá síce

do úvahy aplikácia ust. § 11 odst. 4 Hosp. zák., avšak nemožno jednoznačne určiť výlučné vlastnícke
právo odporcu ani príp. štátu.

Podľa ust. § 360a ods. 2 Hosp. zák. zmluva o združení vymedzí najmä:
a) účel združenia, dobu, na ktorú sa zmluva uzaviera, činnosť, ktorá je predmetom združenia, a spôsob

jej vykonávania, prípadne prostriedky, ktoré sú predmetom združenia,
b) práva a povinnosti zúčastnených organizácií, výšku podielov, ktorými prispievajú na úhradu nákladov
spojených s výkonom dohodnutej činnosti a spôsob rozdelenia zisku alebo straty,
c) dôsledky porušenia zmluvných povinností,
d) spôsob vzájomného vyporiadania záväzkov po zániku zmluvy o združení.

Zákon neurčuje sankciu za to, že zmluva v zmysle ust. § 360a Hosp. zák. nestanovuje spôsob
vzájomného vyporiadania záväzkov po zániku zmluvy o združení. Podľa ust. § 360a ods. 3 Hosp. zák.
zmluva o združení vznikne dohodou o jej celom obsahu. Na platnosť zmluvy je potrebná písomná forma.
V tomto smere súd konštatuje, že všetky zákonné predpoklady pre platnosť zmluvy zo dňa 8.11.1990

boli splnené.

Vyhláška č. 151/1978 Sb., o združovaní prostriedkov socialistických organizácií, vydaná na základe
splnomocnenia v ustanovení § 391 ods. 1 Hosp. zák., riešiaca finančné a majetkové zabezpečenie prizdružovaní prostriedkov, v § 5 stanovuje, že investičná i prevádzková činnosť sa finančne a majetkove
zabezpečuje podľa dohody organizácií združujúcich prostriedky. Pri investičnej činnosti sa organizácie
združujúce finančné prostriedky v súlade s § 5 písm. b), bodu 2. vyhlášky č. 151/1978 Sb. dohodnú na

správcovi alebo vlastníkovi majetku nadobudnutého zo združených prostriedkov, prípadne užívaného
podľa zmluvy.

Je nepochybné, že nadobúdanie vlastníctva právnymi predchodcami oboch účastníkov konania v
rozhodnom období bolo upravené v rámci predpisov niekdajšieho hospodárskeho práva (Hospodárskym

zákonníkom - zákonom č. 109/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). V konaní nie je
sporné, že navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníctva na základe toho, že jeho právny predchodca s
právnym predchodcom odporcu boli spoluinvestormi pri výstavbe ČOV, pričom spoluinvestorstvo bolo
dohodnuté zmlouvou o združení finančných prostriedkov. Podstatou konania v prejednávanej veci bolo,
aby navrhovateľ presvedčil (preukázal), že aktuálny zápis v katastri, podľa ktorého on vlastníkom ani
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností nie je, je v rozpore s právnym stavom. Takéto preukázanie

je možné vtedy, ak navrhovateľ bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti,
preukáže spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Otázka právneho nástupnictva navrhovateľa
bola súdom konštatovaná ako preukázaná.

Vlastníctvo k novo zhotovenej veci nadobúda originárne ten, kto vec vytvoril. Pokiaľ ide o stavbu,

nadobúda k nej vlastníctvo stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s
úmyslommaťjupreseba(nálezÚSČRsp.zn.IIIÚS336/96).Niejerozhodujúce,komuboloadresované
rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe
vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb je potrebné vychádzať z obsahu dohody medzi týmito
osobami. Taká dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo, pokiaľ z jej obsahu (príp. s

prihliadnutím na ďalšie zistené skutočnosti) zrejmé, že účastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky
vzťah. Nie je potrebné, aby sa účastníci dohodli na výške podielov (R 16/1983).

Pokiaľ stavbu realizuje viac osôb, ktoré žiadnu dohodu o následnom vlastníctve neuzavreli, přičom z
okolností veci nie je zrejmé, že sa malo jednať o stavbu vo vlastníctve len niektorej zo zúčastnených

osôb, nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré
sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Tak to bude v prípade, keď viac osôb bez dohody o
vlastníctve k stavbe zriadi stavbu za účelom jej spoločného užívania a podieľa sa na jej vzniku, ak z
okolností veci nevyplýva nič iné. Sama skutočnost, že sa stavebníci dohodli len na spoločnosm užívaní
bez dohody o vlastníctve stavby ešte nevylučuje vznik ich spoluvlastníctva (napr. rozsudok Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1174/2001)

Súd má za to, že tzv. vzťah spoluinvestorstva musí byť preukázateľne sprevádzaný aj zmluvou o
združení finančných prostriedkov, ktorá by mala založiť vlastníctvo k neskoršiemu predmetu záujmu, a
ktorábyzaručilaaspoňpostaveniespoluvlastníkaobjektuvystavenéhoziniciatívyprávnehopredchodcu

odporcu. S ohľadom na vykonané dokazovanie nie je sporné, že medzi účastníkmi, resp. ich právnymi
predchodcami existuje zmluva o združení finančných prostriedkov, a táto by mala zakladať právo
vlastníctva alebo spoluvlastníctva ktorejkoľvek z osôb prichádzajúcich do úvahy (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 81/2013).

V danom prípade je zjavné, že účastníci neuzavreli písomnú dohodu o vlastníctve k stavbe pred jej
vznikom.Tovyplývanielenzvýpovedísvedkov,alenemožnotozistiťanizlistinnýchdôkazovzaložených
v spise. Účastníci zmluvy tak spoločnou činnosťou vytvorili stavbu, ku ktorej originárnym spôsobom
nadobudli spoluvlastnícke právo. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, že by sa účastníci zmluvy
dohodli na tom, že odporcovi, či jeho právnemu predchodcovi, len so stavbou pomôžu a za to budú

môcť stavbu využívať. V konaní nebol preukázaný benefit, ktorý by jasne zo združenia investícií
vyplývalsvýnimkoumožnostivypúšťaniaodpadovejvodydoverejnejkanalizáciebezpredchádzajúceho
primárneho prečistenia. V tomto smere súd konštatuje, že k vypúšťaniu odpadovej vody do verejnej
kanalizácie dochádzalo už pred uzavretím zmluvy o združení investícií a nebolo preukázané, že za
vypúšťanie odpadovej vody bol niektorý z účastníkov zmluvy sankcionovaný. Navyše, k združeniu

investícií došlo v čase, kedy jednotlivé podniky znižovali produkciu a pripravovala sa ich transformácia
a privatizácia, teda dôvod združovania investícií uvádzaný odporcom je prinajmenšom pochybný.Nakoľko po uzavretí zmluvy o združení a následných transformáciách bývalých štátnych podnikov, ako
aj čiastkových realizáciách výstavby, uzavretá zmluva výslovné ustanovenie o výlučnom vlastníctve
niektorého účastníka zmluvy neobsahuje, s prihliadnutím na ust § 12 Hosp. zák. možno konštatovať, že

objekt ČOV nie je vecou, ktorá by vylučovala možnosť spoluvlastníctva.
Zmluva o združení prostriedkov na investičnú výstavbu je teda riadnym právnym titulom nadobudnutia
vlastníckeho (resp. spoluvlastníckeho ) práva k stavbe obstaranej zo združených prostriedkov.

Súd má za to, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno preukázaním titulu, od ktorého odvodzuje

svoje vlastnícke práva, predovšetkým listinnými dôkazmi v konaní predloženými. V danom prípade
navrhovateľ preukázal svoje spoluvlastnícke právo a naopak v konaní nebol produkovaný dôkaz o tom,
že by odporca bol oprávnene výlučným vlastníkom vyššie uvedených parciel.

Čo sa týka výhrad odporcu, že právni predchodcovia účastníkov ako štátne podniky nemohli nadobúdať
majetok do vlastníctva, v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že obmedzenie možnosti

nadobúdania vlastníckeho práva vyplývalo z vyhlášok č. 100/1966 Zb. a 104/1966 Zb., ktoré však už v
dobe uzavretia zmluvy o združení investícií neplatili. Naopak, v zmysle vyhl. č. 119/ 1988 Zb., už táto
možnosť nadobúdať majetok do vlastníctva bola daná. Obdobne v zmysle § 6 zákona č. 88/1988 Zb.
o štátnom podniku, podnik hospodári s majetkom v socialistickom celospoločenskom vlastníctve, ktorý
tvoriaveciamajetkovéprávavčítaneprávkvýsledkomvýskumnej,vývojovej,projektovejainejobdobnej

činnosti (národný majetok), ktorý je vlastníctvom všetkého ľudu a ktorý mu bol zverený pri jeho založení;
ďalej podnik hospodári s vecami a majetkovými právami včítane práv k výsledkom výskumnej, vývojovej,
projektovej a inej obdobnej činnosti, ktoré nadobudol v priebehu svojho podnikania a ktoré sa tak stali
súčasťoumajetkuvsocialistickomcelospoločenskomvlastníctve(národnéhomajetku).Podnikmáprávo
a povinnosť tento majetok v socialistickom celospoločenskom vlastníctve držať, užívať ho, nakladať s

ním, chrániť ho a rozmnožovať v záujme dosahovania čo najlepších hospodárskych výsledkov a plného
uspokojovania potrieb socialistickej spoločnosti. Majetok môže byť podniku odňatý iba v prípadoch
ustanovených zákonom, a to v zásade za odplatu.
Z uvedeného je zrejmé, že možnosť nadobúdať vlastný majetok nebola u štátnych podnikov v dobe
uzavretia zmluvy vylúčená.

Pri určení výšky podielov súd vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi združenia nebola uzavretá
dohoda o vyporiadaní, a preto je potrebné s prihliadnutím na ust. § 868 Obč. zák. aplikovať ust. § 834
a § 835 odst. 1 Obč. zák. s tým, že podiely účastníkov združenia sú určené výškou nimi združených
prostriedkov. Účastníci zmluvy o združení zriadili stavbu za účelom jej spoločného užívania a uzavreli

tým v skutočnosti dohodu o budúcom podielovom spoluvlastníctve. S ohľadom na výšku združených
finančných prostriedkov a užívanie po ukončení výstavby potom bola jasná aj výše ich podielov.

Vzhľadom na odporcom proklamovanú hodnotu výstavby ČOV mal súd za preukázané, že pri celkovej
preinvestovanej sume 15.396.444,93 eur podiel navrhovateľa v sume 496.249,09 eur predstavuje podiel

3,22 % z celkových nákladom na výstavbu a sprevádzkovanie ČOV. Pokiaľ odporca namieta výšku
podielu, v tomto smere má súd za to, že bremeno preukázania skutočne vynaloženej výšky nákladov
ťaží odporcu. V opačnom prípade treba vychádzať z výšky investícií predpokladanej v uzavretej zmluve.
Keďže prevádzku bolo a je možné zabezpečiť len so zabezpečením prístupu k areálu, je nepochybné, že
pre tieto účely bolo potrebné zabezpečiť aj dostatok manipulačného priestoru, teda potrebné pozemky,

naktorýchjeareálČOVrealizovanývrátanepríjazdovejkomunikácie.Zuvedenéhodôvodusúdrozhodol
aj o nároku navrhovateľa vo vzťahu k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby tak, že tomuto v celom
rozsahu vyhovel.

V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudkualebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.