Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Pc/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717206114
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717206114.1

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľky
Z. I., V.. I., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O. XX, XXX XX O.Č. proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
príspevok na výživu rozvedenej manželky O. K., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O. XX, XXX XX O., o určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý bol doručený súdu dňa 11.04.2017 domáhala
voči osobe, ktorá podľa návrhu je povinná platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky (ďalej
len „povinná osoba“) uloženia povinnosti platiť jej príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume
300,- Eur mesačne od 01.01.2017. Návrh odôvodnila tým, že prácu v zahraničí, ktorú v minulosti
vykonávala musela zanechať pre pretrvávajúce „psychosomatické problémy“, ktoré jej spôsobilo

spolužitieposlednýchrokovspovinnouosobou(bývalýmmanželom)atiežnáslednerozvodovékonanie.
V súčasnosti si hľadá prácu na území SR ale bezvýsledne. Keďže musí z niečoho žiť a platiť účty,
pristúpila k tomuto riešeniu a podala predmetný návrh.

2. Povinná osoba (bývalý manžel) uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko má vedomosť, že
navrhovateľka je zamestnaná. Tieto skutočnosti uviedol vo vyjadrení zo dňa 02.06.2017, ktoré bolo

doručené súdu dňa 05.06.2017.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 08.06.2017, obidvaja účastníci konania sa ho
osobne zúčastnili.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový

a právny stav:

5. Účastníci konania boli manželmi. Manželstvo uzatvorili dňa 21.04.1990. Toto zaniklo rozvodom na
základe rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 14Pc/5/2016-25 zo dňa 15.11.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.12.2016. Z manželstva účastníkov pochádzajú 2 plnoleté deti synovia S., J..
XX.XX.XXXX M. Z., J.. XX.XX.XXXX. Títo v čase rozvodu manželstva rodičov boli už plnoletí, schopní

sa sami živiť. Účastníci konania t.j. rodičia nemajú voči nim vyživovacie povinnosti. Od marca 2016
účastníci nežijú v spoločnej domácnosti. V rozvodovom konaní bola zistená príčina rozpadu manželstva
nevera manžela. Iné skutkové okolnosti v rozvodovom konaní o príčinách rozpadu manželstva neboli
preukázané.

6. Povinná osoba je živnostníkom, podľa správy Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen

zo dňa 18.05.2017 ako daňový subjekt podala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2016, kde vykázala nasledovné príjmy: 8.460,- Eur, výdavky: 5.832,55 Eur,čiastkový základ dane: 2.627,45 Eur, základ dane: 2.627,45 Eur, daň: 0,- Eur, priemerný čistý mesačný
príjem: 218,95 Eur.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen pracovisko Krupina zo dňa 23.05.2017,
súd zistil, že navrhovateľka nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, je poberateľkou dávky v
hmotnej núdzi od marca 2017, keď v období od 01.01.2004 do 31.05.2004 bola členom domácnosti,
ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, od 01.03.2017 je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.

8. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 23.05.2017 vyplýva, že
navrhovateľka bola v evidencii Úradu práce vedená ako uchádzačka o zamestnanie v období od
31.01.2017 do 30.04.2017 vrátane.

9. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 18.05.2017 súd zistil, že navrhovateľka
nepoberá žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.

10. Z výsluchu navrhovateľky ako účastníčky konania súd zistil, že od 01.05.2017 sa zamestnala u
zamestnávateľa Nemocnica Krupina ako upratovačka na plný pracovný úväzok s minimálnou mzdou.
Predtým pracovala v zahraničí, a to do augusta 2016 ako opatrovateľka v Rakúsku. Vyživovacie
povinnosti nemá žiadne, po rozvode manželstva je stále rozvedená, jej osobné pomery sa nezmenili.

Počas výkonu práce v Rakúsku zarábala priemerne mesačne v čistom 1.100,- Eur, čo je v Rakúsku
minimálna mzda. Prácu v zahraničí ukončila kvôli rodinným problémom, kvôli rozvodu, tiež problémom
so starším synom. Na Úrad práce ako uchádzačka o zamestnanie sa prihlásila len v novom roku, t.j.
v roku 2017, pretože bola v tom, že si nájde prácu. Dávka v hmotnej núdzi jej bola vyplatená len
za 1 mesiac v sume 230,- Eur. Toho času dávky hmotnej núdze už nepoberá, lebo sa zamestnala.

Mladší syn po rozvode býva s ňou, tento pracuje, starší syn sa medzičasom odsťahoval, údajne tiež
pracuje. Neodsťahoval sa natrvalo, zrejme sa do domácnosti vráti. Po rozvode manželstva býva v
rodinnom dome v O., tento je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zatiaľ k dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva nedošlo. Mzda za mesiac máj
2017 jej ešte zamestnávateľom vyplatená nebola. Je pravdou, že v minulosti navštívila psychológa

i psychiatra, ale v súčasnom období žiadnu takúto ambulanciu nenavštevuje. Od bývalého manžela
po rozvode nežiadala žiadnu finančnú čiastku, nedá sa s ním po rozvode manželstva komunikovať.
Navrhovateľka pri výsluchu ďalej uviedla mesačné výdavky na elektrinu 68,- Eur, za vodu 35,- Eur
polročne, ďalej uvádzala výdavky ročné za komunálny odpad, smeti, za psa, keď tieto výdavky
musela zaplatiť jednorazovo na začiatku roka 2017, k ich výške sa nevedela vyjadriť, pretože syn jej

pravdepodobneohľadnetýchtovýdavkovvzaldoklady.VRakúskumalazaloženúživnosťnapodnikanie,
musela podnikanie prerušiť jednak zo zdravotných dôvodov a jednak preto, lebo syn ju potreboval. Ďalej
tvrdila, že bývalý manžel si zarába i popri živnosti, túto skutočnosť neuviedol preto, aby jej nemusel
poskytovať žiadnu čiastku.

11. Z výsluchu povinnej osoby ako účastníka konania súd zistil, že povinná osoba je stále po rozvode
manželstva rozvedená, jej osobné pomery sa nezmenili. Tak isto nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Je
živnostníkom, v hrubom má príjem zo živnosti priemerne mesačne 700,- Eur. Z tohto si hradí mesačné
odvody do Sociálnej poisťovne 146,83 Eur, do zdravotnej poisťovne 61,86 Eur, tiež uhrádza si životnú
poistku mesačne 46,- Eur. S bývalou manželkou nežijú spolu v rodinnom dome, je pravdou, že spoločný

majetok si ešte nevysporiadali. Býva u kamaráta na chate, ktorému platí za bývanie 120,- Eur mesačne.
Po rozvode manželstva bývalej manželke neprispieva žiadnou sumou. Príjem má len zo živnosti. V
rozvodom konaní navrhovateľka uviedla, že v Rakúsku pracovala ešte v novembri 2016, teraz v konaní
tvrdí, že v Rakúsku nepracuje od augusta 2016.

12. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

13. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na

výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.14. Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

15. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný
v celom rozsahu. Navrhovateľka a povinná osoba boli manželmi. Manželstvo uzavreli dňa 21.04.1990.

Toto zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14Pc/5/2016-25 zo dňa
15.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2016. V čase rozvodu manželstva účastníkov
konania z manželstva účastníkov konania maloleté deti už nepochádzali. Z manželstva účastníkov
pochádzajú dve plnoleté deti N. S., J.. XX.XX.XXXX M. N. Z., J.. XX.XX.XXXX, ku ktorým rodičia
vyživovaciupovinnosťnemajú,pretožetítosúschopnísamisaživiť.Zvýsluchunavrhovateľkyvyplynulo,
že obidvaja v súčasnom období pracujú. Po rozvode manželstva navrhovateľka podala návrh na určenie

príspevku na výživu rozvedenej manželky z dôvodu, že prácu v zahraničí, ktorú vykonávala v Rakúsku v
roku 2016 musela ukončiť zo zdravotných dôvodov a z rodinných dôvodov, keď riešila otázku rozvodu a
tiež problémy s plnoletým synom. V konaní tvrdila, že prácu v zahraničí ukončila v auguste 2016, avšak
z rozvodového spisu vyplynulo, že ešte v novembri 2016 uvádzala svoje zamestnanie ako opatrovateľka
v zahraničí. Je pravdou, že Zákon o rodine v § 72 umožňuje za splnenia tu uvedených zákonných

podmienok priznať príspevok na rozvedeného manžela, avšak základnou zákonnou podmienkou je
preukázanie skutočnosti, že rozvedený manžel, ktorý požaduje takýto príspevok, nie je schopný sa sám
živiť.Navrhovateľkavkonaníneschopnosťsamasaživiťnepreukázalažiadnymidôkazmi.Nepreukázala
ani dôvody pre ukončenie práce v zahraničí, v Rakúsku, kde vykonávala prácu opatrovateľky. V
konaní potvrdila, že žiadnu odbornú ambulanciu v súvislosti s tvrdenými zdravotnými dôvodmi, ktoré

okrem iného mali byť aj príčinou ukončenia jej práce v zahraničí, nenavštevuje. Rovnako nepreukázala
svoje tvrdenie, že po ukončení práce v zahraničí si prácu hľadala na území SR. Riadnym spôsobom
neobjasnila,zakýchdôvodovpoukončeníprácevzahraničísaprihlásilaakouchádzačkaozamestnanie
u Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen až dňa 31.01.2017, pokiaľ je pravdivé jej tvrdenie, že
prácu v Rakúsku ukončila v auguste 2016. Toto jej tvrdenie je však nepravdivé, pretože z rozvodového

spisu účastníkov konania vyplýva, že ešte v novembri 2016 navrhovateľka uvádzala výkon práce v
zahraničí ako opatrovateľka. Navyše navrhovateľka podala návrh na súde až dňa 11.04.2017, keď z
ustanovenia § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine vyplýva, že takýto nárok možno priznať len odo
dňa začatia súdneho konania, teda odo dňa 11.04.2017 a nie odo dňa 01.01.2017, teda spätne od
podania návrhu, tak ako žiadala navrhovateľka. Návrh za obdobie od 01.01.2017 do 10.04.2017 preto

navrhovateľka podala nedôvodne s odkazom na § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine. Eventuálne
tak prichádzalo do úvahy rozhodovanie o jej nároku na príspevok na výživu rozvedenej manželky
až od 11.04.2017. V konaní navrhovateľka potvrdila, že odo dňa 01.05.2017 sa zamestnala, pracuje
u zamestnávateľa Nemocnica Krupina na plný pracovný úväzok, hoci len s minimálnou mzdou. Zo
zárobkových pomerov povinnej osoby, ktorá je živnostníkom nevyplýva podstatne vyšší príjem než

u navrhovateľky. Hrubý príjem mesačne priemerne uvádzala povinná osoba zo živnosti 700,- Eur,
po úhrade povinných odvodov do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne zostáva povinnej
osobe čiastka 491,31 Eur. Žiaden iný príjem než zo živnosti povinnej osoby v konaní nebol zistený,
povinná osoba uviedla príjem len zo živnosti, navrhovateľka neoznačila žiadne konkrétne skutočnosti
na prípadné zistenie ďalšieho príjmu povinnej osoby. Keďže navrhovateľka sa 01.05.2017 zamestnala

a má príjem zo zamestnania, hoci tento je vo výške minimálnej mzdy, príjem povinnej osoby sa výrazne
od príjmu navrhovateľky neodlišuje, keď súd zdôrazňuje, že po rozvode manželstva životná úroveň
rozvedených manželov nemusí byť zásadne rovnaká. U povinnej osoby neboli zistené ani výrazne iné
majetkové pomery, než u navrhovateľky. Rozvedení manželia vlastnia spoločný rodinný dom, ktorý užíva
navrhovateľka. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zatiaľ nedošlo. Iný majetok

u povinnej osoby okrem rodinného domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nebol
zistený. Nakoľko navrhovateľka sa od 01.05.2017 zamestnala, dôvodné bolo posudzovať vzhľadom
už aj na uvedené jej návrh za obdobie od 11.04.2017 kedy návrh podala do 30.04.2017, keď od
01.05.2017 sa zamestnala. Za toto posudzované obdobie síce navrhovateľka bola evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie a bola sociálne odkázaná s dávkou hmotnej núdze, ktorá jej bola vyplatená

len za obdobie jedného mesiaca vzhľadom na podanie žiadosti navrhovateľky o túto dávku, avšak ani
za toto obdobie návrh navrhovateľky na určenie príspevku na rozvedenú manželku nie je dôvodný,
pretože navrhovateľka v konaní nepreukázala a v konaní u navrhovateľky ani neboli zistené podmienky
pre priznanie takéhoto príspevku v podobe neschopnosti navrhovateľky sa samej živiť. Samotnáokolnosť, že navrhovateľka bola v tomto období evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a sociálne
odkázaná, ešte neznamená jej neschopnosť samej sa živiť. V konaní neboli zistené zdravotné dôvody
navrhovateľky, pre ktoré by prácu nemohla vykonávať. Ako súd už dôvodí, nemožnosť nájsť si prácu nie

je ponímaná ako neschopnosť sa živiť. I keď súd prihliadol i na príčinu rozpadu manželstva, prvoradou
hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie takéhoto nároku je zistenie neschopnosti oprávneného sa
sám živiť, čo v konaní zistené nebolo. Preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
17. O nároku na trovy konania súd nerozhodoval podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Takýto návrh nebol podaný, preto súd o povinnosti nahradiť trovy konania, v tejto veci nerozhodoval.

18. V konaní nevznikla žiadna poplatková povinnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie

odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376
CMP).