Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. máj 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Csp/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212112
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816212112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcej
na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky,
IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova č. 2, Bratislava, (predtým CETELEM Slovensko a.s. so sídlom
Bratislava, Panenská č. 7, IČO: 35 787 783), právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek

Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: P. L., narodený
X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, O., občan SR, o zaplatenie 1.085,33 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.085,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 952,42 EUR od 17.12.2014 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou podanou 16.09.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.085,33
EUR s úrokom z dlžnej úverovej istiny 27,48 % ročne zo sumy 919,93 EUR od 17.12.2014
do zaplatenia, ako i úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.085,33 EUR od 17.12.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.7.2016 došlo

k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava so spoločnosťou
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž,
Francúzsko, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku tohto zlúčenia zanikla bez likvidácie
a žalobca sa stal jej univerzálnym nástupcom. Dňa 17.9.2013 CETELEM SLOVENSKO a.s. uzavrel
ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty podľa zák.č. 129/2010 Z.z.. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť
žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- EUR na financovanie

kúpy spotrebiteľského úveru u predajcu. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z
poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 919,93 EUR. Žalovaný sa zaviazal
úver riadne a včas splácať formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalovaný tento svoj
záväzok neplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam neuhradil žalovaný do dňa podania žaloby
žiadnu sumu z dlžnej sumy, na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých
splátok žalobcavyhlásildňa16.12.2014mimoriadnusplatnosť úveru,čímsastaldlhžalovanéhosplatný

v celom rozsahu. Žalovaný má voči žalobcovi neuhradené záväzky v celkovej výške 1.085,33 EUR a
to sumu úverovej istiny 919,93 EUR, dlžných úrokov z úveru 132,92 EUR a dlžného poistného z úveru
32,48 EUR spolu so žalovaným príslušenstvom.2. Žalovaný sa k žalobe na výzvu súdu nevyjadril. Ostal v konaní nečinný, nezúčastnil sa ani súdneho
pojednávania dňa 12.5.2017.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, z neúčasti na ktorom sa právny zástupca žalobcu ospravedlnil, v
tomto podaní na č.l. 33 zároveň uviedol na výzvu súdu, že od podania žaloby žalobca neeviduje zo
strany žalovaného žiadnu, ani čiastočnú úhradu žalovanej sumy.

4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinnými dôkazmi, a to žalobou, výpisom z obchodného
registra žalobcu, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb z 17.09.2013, oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru z 19.12.2014, výpisom z účtu žalovaného a

ostatným obsahom súdneho spisu.

5.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.09.2013 bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva

o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytnutí
platobných služieb, ktorou došlo k uzavretiu dvoch samostatných zmluvných vzťahov. V časti 1. Zmluvy
uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou veriteľ poskytuje žalovanému úver 869,90
EUR. V tomto konaní sa žalobca svojho nároku domáha na základe v časti 2. dojednanej zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní

platobných služieb, ktorou si účastníci dohodli revolvingový úver pri výške úverového rámca 5000,-
EUR, aktuálnej výške úverového rámca 600,- EUR, splatnosťou splátky 10.deň v mesiaci, výškou
úrokovejsadzby28,68%ročne,RPMN45,94%,splatnosťou prvej mesačnejsplátkyk10.dňu vmesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie úveru, poplatkom za poistenie 3,33
%. V časti 3. Zmluvy bolo dojednané poistenie a spôsob splácania úveru a revolvingového úveru. Zmluva

je podpísaná oboma zmluvnými stranami 17.09.2013.

Z výpisu z úverového účtu č. 42721714991100 vyplýva prehľad splatnosti jednotlivých mesačných
splátok, výška istiny, úroku, poistenia, pričom z prehľadu debetných a kreditných operácii vyplýva,
že žalovaný neuhradil žiadnu sumu z čerpanej sumy úveru 919,93 EUR v období od 07.04.2014 do

15.12.2014.

Listom z 19.12.2014 oznamoval žalobca žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového
úveru. Z titulu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu
sumy 1.085,33EUR,ktorápozostávazistiny919,93EUR,dlžnýchúrokov,poplatkovapoistného165,40

EUR. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy v lehote do 14 dní od doručenia tohto oznámenia.
Zásielka sa vrátila ako neprevzatá žalovaným v odbernej lehote.

6.Po právnej stránke súd vec posúdil podľa týchto ustanovení:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkovna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7.Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd

žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá
dňa 17.09.2013 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú
zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej reálne poskytol žalobca žalovanému
revolvingový úver v čerpanej sume 919,93 EUR v rámci dojednanej výšky úverového rámca 5.000,-
EUR. Žalovaný na úvere neuhradil žiadnu sumu. Svojou povahou išlo o zmluvu o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka a zároveň i zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia

zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 citovaného zákona. Žalovaný poskytnutý úver spolu s dohodnutým
zmluvným úrokom nesplácal, preto po tom, čo žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru ku dňu 16.12.2014 sa žalovaný dostal do omeškania so splatením celého úveru. Ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavoval dlh na úverovej istine 919,93 EUR, na úrokoch

132,92 EUR a na poistení 32,48EUR. Povinnosťou žalovaného je zaplatiť žalobcovi nesplatenú časť
úveru z úverovej zmluvy zo dňa 10.02.2014 v sume 71,90 EUR pozostávajúcej z nezaplatenej úverovej
istiny v sume 919,93 EUR, zmluvných úrokov v sume 132,92 EUR vyčíslených ku dňu mimoriadneho
zosplatenia 16.12.2014, dlžného poistného v sume 32,48 EUR vyčísleného k 16.12.2014. Povinnosť
žalovaného zaplatiť nesplatenú časť úverov, zmluvné úroky a dlžné poistné vyplýva z vyššie citovaného

ustanovenia § 2 písm. d/, g/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov.

8.Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v časti, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému platenia
zmluvných úrokov z uzavretej úverovej zmluvy vo výške 27,48 % ročne zo sumy 919,93 EUR od

17.12.2014 do zaplatenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov č.k.
6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015, v odôvodnení ktorého súd konštatoval, že "aplikačná prax súdov sa
otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania či iných
sankciách už zaoberala. Najvyšší súd konštatoval cit.,, Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že
dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ - uznesenie NS SR vo veci 4 Obo
143/98). V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania
označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 OZ o administratívnom
strope úrokov z omeškania ( napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 182/2011). Dohoda, podľa
ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti

pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku
škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu,
ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý
zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ).Tak ako vyplýva z vyššie

citovaného právneho názoru Krajského súdu v Prešove a z obsahu uznesenia NS SR vo veci vedenej
pod sp. zn. 4 Obo/143/1998 ( dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania) úroky popri úrokoch z
omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú
ajkogentnémuzákonnémupravidluv§517ods.2Občianskehozákonníka.Pretosúdvtejtočastižalobu

zamietol.

9.Omeškanie žalovaného bolo posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na
to, že právny vzťah založený medzi stranami zmluvami o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať
za občianskoprávny vzťah, kedy sa omeškanie dlžníka spravuje príslušnými ustanoveniami tohto

zákona. Výška úroku z omeškania 5,05% ročne zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
v platnom znení. Počiatok omeškania žalovaného so zaplatením sumy 952,42 EUR bol ustálený od
17.12.2014, t.j. deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia. Súd zamietol
žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania zo zmluvných úrokov t.j. zo sumy 132,92 EUR vovýške 5,05% ročne od 17.12.2014 do zaplatenia. Vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu
Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 35Odo 101/2002, že právo požadovať od dlžníka príslušenstvo
z príslušenstva ( v tomto prípade úroky z omeškania z dohodnutých úrokov) veriteľ nemá preto,

že Občiansky ani Obchodný zákonník mu takúto možnosť nepriznávajú, keď nezakotvujú majetkové
sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Uvedený záver podľa názoru súdu
bolo možné aplikovať aj na tento prípad.

10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len CSP)

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný
a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu takmer 100%, keď jeho neúspech bol len v časti
nepriznaného príslušenstva, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania. Podľa § 262 ods. 1 CSP
o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.