Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205472
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616205472.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: V.. B.

Y., T.. XX.X.XXXX, H. K. R. XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Valéria Janíková - advokátka, so
sídlom Zemplínska 2142/12, 058 01 Poprad proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO:
31690904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie 33 000,00 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 29.779,24 eur
s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.779,24 eur od 6. 4. 2016 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 3.320,76 eur s prísl. súd konanie zastavuje.

III. Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 8. 4. 2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
33.000,- eur s prísl. titulom nevyplatenia mimoriadneho poistného a náhrady trov konania.

2. Svoj žalobný nárok opieral o Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel s právnym predchodcom
žalovanej dňa 20. 7. 2006, a to pre životné poistenie, ako aj poistenie EuroKapitálPlus. Neoddeliteľnou
súčasťou uvedenej poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky a Zmluvné dojednania pre

poistenie EuroKapitálPlus. Žalobca v odôvodnení žaloby poukázal na čl. 4 bod 2, 2.1 s názvom
Mimoriadne výbery - Zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus, podľa ktorých poistník môže
požiadať o mimoriadny výber z kapitálovej hodnoty tvorenej mimoriadnym poistným kedykoľvek v
priebehu poistenia.

3. Žalobca požiadal o mimoriadny výber dňa 7. 12. 2015, kedy žiadal žalovanú o vyplatenie vkladu
mimoriadneho poistného na predpísanom tlačive označenom ako „výberový lístok na mimoriadne

poistné“, čím požiadal o vyplatenie sumy 33.000,- eur, pričom hodnota jeho vkladu na konci roku 2015
predstavovala sumu 33.891,72 eur.

4. Žalovaná však žalobcovi požadovanú sumu nevyplatila. Na jeho žiadosť zo dňa 3. 2. 2016
nereagovala, nevysvetlila ani dôvody takéhoto postupu. Preto žalobca zaslal žalovanej dňa 24. 2. 2016
predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy 33.000,- eur. Žalovaná však ani na túto výzvu nereagovala a
žalobcovi požadovanú sumu nevyplatila.

5. Keďže žalovaná nevyplatila žalobcovi mimoriadne poistné v zmysle vyššie popísaného zmluvného
dojednania, tento je nútený domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdu s poukazom na
ustanovenie § 816 Občianskeho zákonníka.6. Vzhľadom na to, že žalovaná je s platením peňažného záväzku v omeškaní, žalobca sa domáha aj
zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 6. 4. 2016 (od dátumu spísania žaloby) až do

zaplatenia v zmysle § 3 Vládneho nariadenia č. 20/2013.

7. S návrhom žalobca predložil dôkazné listiny, a to kópiu Poistnej zmluvy, Všeobecných poistných
podmienok (ďalej len VPP), Zmluvné dojednanie pre EuroKapitálPlus, prehľad vkladov mimoriadneho
poistného, výberový lístok na mimoriadne poistné, písomnú žiadosť zo dňa 3. 2. 2016 a predžalobnú

upomienku.

8. Súd vo veci vydal dňa 20. 4. 2016 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote
odpor. V jeho odôvodnení uviedla, že nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu a najmä čo do výšky.
V prípade konkrétnej poistnej zmluvy uzavretej so žalobcom podľa stanoviska žalovanej sa neeviduje
mimoriadne poistné v takej výške, ako žalobca požaduje. V závere teda žalovaná v odôvodnení k odporu

uviedla, že požiadavka žalobcu nekorešponduje s výškou mimoriadneho poistného, a preto žalovaná
nemohla nároku žalobcu vyhovieť. Za predpokladu, že žalobca upraví výšku požadovanej sumy, na akú
má právo, bude sa môcť poisťovňa touto požiadavkou zaoberať.

9. Prevedeným dokazovaním, za použitia dôkazných listín predložených žalobcom, vypočutím

účastníkov konania, súd zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 20. 7. 2006 uzavrel žalobca s právnym predchodcom žalovanej - Prvou česko-slovenskou
poisťovňou, a. s. so sídlom Košice, Garbiarska 2 vyššie popísanú poistnú zmluvu pre životné poistenie,
ako aj pre poistenie EuroKapitálPlus.

11. Z predložených dôkazných listín, predovšetkým zo zmluvného dojednania pre poistenie
EuroKapitálPlus súd zistil, že v čl. 4, ods. 2, 2-1 sa uvádza, že poistník môže požiadať o mimoriadny
výber z kapitálovej hodnoty tvorenej mimoriadnym poistným kedykoľvek (okrem prvého a posledného
poistného roku) v priebehu trvania poistenia. Poistník môže požiadať o výber z kapitálovej hodnoty

tvorenej bežným poistným a to po splnení podmienok nároku na odkupovú hodnotu podľa čl. 10 VPP
ods. 1, 2 až 4.

12. Podľa čl. 4 bodu 2.2 mimoriadny výber je možné vykonať maximálne dvakrát za poistný rok, pričom
jehominimálnavýškajestanovenávPrehľadepoplatkovamaximálnavýškajestanovenápoisťovateľom

na základe poistno-matematických zásad. Mimoriadny výber je realizovaný najprv z kapitálovej hodnoty
poistenia tvorenej mimoriadnym poistným, a potom z kapitálovej hodnoty tvorenej bežným poistným. V
závere tohto článku sa uvádza, že poisťovateľ má právo žiadosť o mimoriadny výber zamietnuť.

13. Žalobca v účastníckej výpovedi uviedol, že predmetnú poistnú zmluvu uzavrel s pracovníčkou

právneho predchodcu žalovanej pani Z.T.S. v Levoči. Od okamihu uzavretia zmluvy si riadne plnil
svoje povinnosti z nej vyplývajúce, teda uhrádzal pravidelné mesačné splátky a titulom dojednaného
mimoriadneho poistného platil vyššie poistné. Ešte v roku 2008 dňa 9. 9. požiadal o mimoriadny výber
poistného. Vtedy išlo o sumu 6.638,78 eur a túto sumu v lehote 10 dní mu poisťovňa aj bez problémov
vyplatila. Teraz žiadal výplatu mimoriadneho poistného po uplynutí 10 rokov potom, čo on pravidelne

uhrádzal mesačné platby a poisťovňa mu odmieta vyplatiť ním požadovanú sumu. Cíti sa tým byť
poškodený a poisťovňou dokonca oklamaný. Za nekorektný považuje postup poisťovne, ktorá mu na
jeho opakované žiadosti ani neodpovedala. Dodal, že ešte 7. 12. 2015 zaslal poisťovni tzv. „výberový
list“, kde žiadal o výplatu peňazí do Vianoc, k čomu však nedošlo ani po telefonických kontaktoch
s pracovníčkou pobočky v Košiciach. Nepochodil ani žiadosťami adresovanými na predstavenstvo

poisťovne, a preto sa písomne obrátil na Národnú banku Slovenska, ktorá vykonáva zákonný dohľad
nad správou a činnosťou poisťovníctva. Táto mu doporučila vzhľadom na to, že žalovaná na jeho výzvy
vôbecnereaguje,domáhaťsasvojhonárokupodanímžalobynasúd,kčomupredložilpísomnúodpoveď
NBS zo dňa 28. 4. 2016.

14. Z písomného vyjadrenia NBS - Eurosystém so sídlom I. Karvaša 1, Bratislava 1 súd zistil, že
samotná banka už z predošlých sťažností a písomných dotazov zistila, že žalovaná poisťovňa nereaguje
na žiadosti o vybavenie podaní finančných spotrebiteľov, preto si banka ani v konkrétnom prípade pána
Y.Á. nevyžiadala od nej písomné stanovisko. Doporučila mu, aby za účelom vyplatenia mimoriadnehopoistného sa čo najskôr obrátil na súd ako spotrebiteľ, s čím je spojené aj jeho oslobodenie od súdnych
poplatkov. NBS nie je oprávnená poisťovni nariadiť výplatu mimoriadneho poistného. Poisťovňa podľa
názoru NBS nemá právny dôvod na nevyplatenie mimoriadneho poistného. V závere NBS uviedla, že v

súlade s jej oprávneniami vykonáva sériu krokov a opatrení voči poisťovni, o ktorých však žalobcu ako
tretiu osobu z dôvodu mlčanlivosti nemôže informovať.

15. Žalovaná bola v konaní zastúpená povereným zástupcom N.. Ľ. R., ktorý zotrvával na stanovisku, že
je potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú s poukazom na čl. 4 ods. 2.2 zmluvného

dojednaniaprepoistenieEuroKapitálPlus,kdesauvádza,žepoisťovateľmáprávožiadosťomimoriadny
výber zamietnuť. Žalovaná v konkrétnom prípade toto právo využila, preto je nárok žalobcu nedôvodný.
K tejto výpovedi však dodal, že ako poverený zástupca žalovanej tlmočí žalobcovi, že žalovaná pristúpi
k vyplateniu mimoriadneho výberu poistného, teda vyhovie jeho žiadosti, avšak nie v takej sume, akej
sa žalobca domáha, teda vo výške 33.000,- eur. Táto bude znížená o vypočítaný poplatok v zmysle
zmluvných dojednaní, na ktoré má žalovaná nárok a o príslušnú daň. Z uvedených dôvodov ako aj z

dôvodu konkrétneho výpočtu žalobcom nárokovanej sumy žiadal pojednávanie odročiť. V konaní žiadne
dôkazy nenavrhoval.

16. Ďalšieho pojednávania sa poverený zástupca žalovanej nezúčastnil, k veci sa vyjadril písomne a
svoju neúčasť písomne ospravedlnil, preto súd pojednával za jeho neprítomnosti v zmysle ustanovení

§ 180 C.s.p.. V písomnom vyjadrení uviedol, že naďalej navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú
najmä z dôvodu výšky mimoriadneho poistného plnenia s odôvodnením, že v zmysle dojednaní v
poistnej zmluve mimoriadne poistné plnenie podlieha dani z príjmov a poplatkom patriacim žalovanej.
Navyše v danom prípade poistenie nerovná sa sporeniu. Mimoriadne poistné nie je vkladom v banke,
a teda nárok na jeho výplatu nevzniká doručením písomnej žiadosti poistníka. Ďalej uviedol, že výplata

mimoriadneho poistného podlieha ustanoveniam § 797 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Navyše
v procese vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť má poisťovateľ s poistníkom
dohodnuté právo žiadosť o výplatu mimoriadneho poistného zamietnuť. Uvedené však nemá vplyv
na zhodnocovanie mimoriadneho poistného a ani na opätovne podanú žiadosť poistníka o výplatu
poistného plnenia. V závere uviedol, že skutočne nárokovateľná poistná suma sa rovná výške 31.920,-

eur, pričom z uvedenej sumy musí byť zrazená daň v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
S poukazom na vyššie uvedené navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

17. Právna zástupkyňa žalobcu nesúhlasila s argumentáciou žalovanej, stotožnila sa s ním iba v časti
ňou vyčíslenej sumy mimoriadneho poistného. Od sumy 31.923,- eur odpočítala 19 % zrážkovú daň vo

výške 3.320,76 eur podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. zákona o dani, takže výsledná
suma, ktorej sa žalobca v závere domáha je vo výške 29.779,24 eur s prísl.. V prevyšujúcej časti, teda
vo výške 3.320,76 eur s prísl. zobrala návrh späť a v tejto časti žiadala, aby súd konanie zastavil. Pri
spôsobe výpočtu postupovala podľa prehľadu plnenia poistných zmlúv, ktorý si zadovážila z internetovej
stránky žalovanej, z ktorého vyplýva, že ku koncu roku 2015 mal žalobca nárok na plnenie vo výške

33.891,72 eur, v konaní sa však domáhala pôvodne len zaplatenia sumy 33.000,- eur. Jeho úhrady z
toho predstavujú sumu 16.048,62 eur. V zmysle § 43 ods. 6 a § 3 ods. 5 Zákona o dani, základom pre
daň vyberanú zrážkou je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné. V danom prípade teda zo
sumy 33.000,- eur odpočítala vklad žalobcu 16.048,62 eur, takže rozdiel predstavuje sumu 16.951,38
eur. Z tejto sumy pri uplatnení 19 % sadzby zrážkovej dane je daň vo výške 3.320,76 eur, ktorú je povinná

odviesť poisťovňa. Po takto vyšpecifikovanom výpočte sa teda žalobca, ako je už vyššie uvedené v
závere domáhal zaplatenia sumy 29.779,24 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 6. 4. 2016 (deň
vypracovania žaloby).

18. Podľa § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone

alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).

Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiťdo jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

19. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

20. Prevedeným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu čo do sumy 29.779,24 eur s
prísl. je v celom rozsahu opodstatnený a dôvodný. Z dokazovania vyplynulo, že na základe poistnej
zmluvy a k tomu pripojených VPP a Zmluvného dojednania pre EuroKapitálPlus žalobca má nárok na
výplatu mimoriadneho poistného, pričom k jeho výplate, resp. výbere má právo na základe písomnej
žiadosti. V danom prípade teda k výplate mimoriadneho poistného žalovaná nepristupuje po preskúmaní
poistnej udalosti. Jedná sa o osobitý, špecifický spôsob poistného plnenia. Súd sa teda nestotožňuje s

názorom, alebo s výkladom právneho zástupcu žalovaného, že nárok na výplatu nevzniká doručením
písomnej žiadosti. Práve naopak výsledkom konkrétnych zmluvných dojednaní je, že poistník má
právo na výplatu mimoriadneho poistného, ak oňho požiada. V danom prípade žalobca opakovane
žiadal o výplatu mimoriadneho poistného a žalovaný na jeho žiadosti absolútne nereagoval. Teda z
dokazovania nevyplynulo, žeby žalovaná zaslala žalobcovi písomnú odpoveď, v ktorej by jeho žiadosť

bola zamietnutá. Pokiaľ sa žalovaná bráni, že má právo žiadosť zamietnuť, avšak v danom prípade
takto neurobila, to neznamená, že žalobca nemá právo na výplatu mimoriadneho poistného a že je
to dôvod na zamietnutie žaloby. Práve naopak, žalobca preukázal, že sa opakovanými písomnými
žiadosťami domáhal svojho práva, tento skutkový stav naďalej trvá, a preto z daného stavu logicky
vyplýva, že žalovaná, pokiaľ žiadosť žalobcu neodmietla, je povinná pristúpiť k plneniu, resp. k plneniu

mimoriadneho výberu poistného.

21. Rozporné a zmätočné je stanovisko žalovanej, v ktorom táto na jednej strane navrhuje žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú a na druhej strane v závere konštatuje, že skutočne nárokovateľná poistná
suma je vo výške 31.923,- eur, ktorá má byť znížená o daň v zmysle Zákona o dani z príjmov.

Žalovaná vlastne takýmto vyjadrením k žalobe vyjadrila akceptáciu nároku žalobcu. Na druhej strane
však opakovane tvrdí, že na mimoriadny výber nie sú v danej chvíli splnené zúčastnenými stranami
dohodnuté zmluvné podmienky. Súd sa ani s takýmto tvrdením žalovanej nestotožňuje a takýto postoj a
prístup k žiadosti žalovaného považuje za účelový a tendenčný s konečným cieľom vyhnúť sa povinnosti
plniť si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvného dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus.

22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

27. Z dokazovania vzal súd za preukázané, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou na základe
poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 7. 2006 je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a teda že
uvedená zmluva má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií, a to § 52 a §
53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy.

28. Z predloženej poistnej zmluvy nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní uvedenej zmluvy
konal v rámci svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť

zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola
vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa
žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez
príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

29. Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom
ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.

30. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na to, že žalobca je v tomto

konaní spotrebiteľom, súd má zato, že akceptáciou argumentácie žalovanej, že poisťovateľ má právo
žiadosť o mimoriadny výber zamietnuť, by sa žalobca ako spotrebiteľ dostal do značnej nerovnováhy
k žalovanej a bol by teda ukrátený vo svojich právach. Vzhľadom na to, že žalobca si pravidelne plnil
povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, a teda pravidelne bez akéhokoľvek omeškania a dlhu
platil povinné mesačné poistné, má právo na mimoriadny výber poistného. Z dokazovania vyplynulo,

že žalovaná ani len nezačala vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu mimoriadneho poistného
(resp. nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by takýto postup preukázala), a teda nebolo možné
konštatovať, že žaloba je podaná predčasne. Podľa § 797 ods. 2 vyšetrenie musí byť vykonané bez
zbytočného odkladu. Ak sa neskončí do jedného mesiaca, je povinný poistiteľ poskytnúť poistenému
aspoň primeraný preddavok. V danom prípade tak neurobil, a preto súd žalobe v rozsahu zákonne

požadovanej sumy s príslušenstvom v zmysle ustanovení § 816 Občianskeho zákonníka vyhovel.

31. Podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov príjmami z kapitálového
majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d) , sú plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje

aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení
poistenia.

32.Podľa§43ods.3písm.f/zákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmovDaňzpríjmovplynúcichzozdrojov
na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou

daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku.

33. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov základom dane pre daň vyberanú
zrážkou z príjmov uvedených
a) v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; v prípade preddavkovo

uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou
rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a
to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia
pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybranádaň z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa
zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku
dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým

úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať,
b) v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu,
c) v odseku 3 písm. i) a l) je úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich
vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov
vyradenýchzmajetkupodľaosobitnéhopredpisu vpríslušnomzdaňovacomobdobíapoplatkysúvisiace

s ich obstaraním.

34. Podľa § 43 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o
príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň
vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná z
a) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou,
b) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu , úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa
osobitného predpisu a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka

z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch,
ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c) príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s
neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods.

2 ) a Národnej banky Slovenska.

35. Podľa § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zrážku dane je povinný vykonať
platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie
úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských

spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je
splnenápovinnosťkaždoročnéhovyplácaniavýnosuzmajetkupodielovéhofondu.Privyplatení(vrátení)
podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a
vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu,
ktorým je podielový fond, zrážka dane sa nevykoná a ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými

papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre
svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom
svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej
zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný
obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo

obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská
spoločnosť.

36. Právna zástupkyňa žalobcu pri výpočte výslednej nárokovateľnej sumy použila
vyššie uvedené zákonné ustanovenia. S takýmto výpočtom sa súd v celom

rozsahu stotožňuje a výslednú sumu vo výške 29.779,24 eur považuje za
správnu a zákonnú.

37. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

38. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.39. Nakoľko žalobca zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 3.320,76 eur s prísl. späť (odpočet 19
% sadzby zrážkovej dane), súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia konanie zastavil. K
takémuto čiastočnému späťvzatiu návrhu pristúpil potom, čo žalovaná v konečnom písomnom vyjadrení

zo dňa 12. 10. 2016 vyčíslila skutočne nárokovateľnú poistnú sumu a doplnila, že z uvedenej sumy musí
byť zrazená daň z príjmov podľa § 595/2003 Z. z.. Takéto čiastočné späťvzatie návrhu nemá teda vplyv
na plnú úspešnosť nároku žalobcu v tomto konaní.

40. Podľa § 517 ods. 1, 2 Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

41. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 20/2013 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.“

42. Nakoľko žalovaná sa svojou nečinnosťou dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal ním
požadovanýzákonnýúrokzomeškaniazdlžnej sumyodpožadovanéhodňa6.4.2016.Kuvedenému
dátumu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 %, preto má žalobca nárok na 5,00
% ročný úrok z omeškania. Žalobca žiadal výplatu mimoriadneho poistného ešte v decembri 2015.
Opakovane sa domáhal žiadosťou zo dňa 3. 2. 2016, takže od uvedených dátumov uplynula viac

ako jednomesačná lehota na plnenie, preto súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania
od dátumu vypracovania žaloby, teda od 6. 4. 2016.

43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.
a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.