Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 15, 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614201511
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4614201511.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX
Z., trvale bytom Z. - T., XXX XX Z., o vymoženie sumy 2630,40 eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej
exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, 1. mája 1053, 952 01 Vráble pod sp. zn. EX 958/2014, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal u súdnej exekútorky proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučnéhotitulu-zmenkovéhoplatobnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislavaVč.k.4Zm529/2013-8
zo dňa 14.5.2013, pre vymoženie sumy 2630,40 eur, úroku vo výške 6% ročne zo sumy 2630,40 eur od

2.5.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 8,77 eur, trov predchádzajúceho konania v sume
158,- eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdna exekútorka požiadala na základe návrhu
oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré jej Okresný súd
Topoľčany udelil dňa 26.2.2014.

Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj len EP) v návrhu na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti

tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40
použijú rovnako.

Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.

Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno

majiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom vždy.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo
vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky

podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré napr.

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú

právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.Podľa§53ods.12Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 3ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj len zákon

o spotrebiteľských úveroch alebo ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvyospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje
predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto

zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa
uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa§11ods.1písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúverochposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v
znení účinnom do 30.4.2014 (od 1.1.2011) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno
splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým
boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, §
57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.

Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od
23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať
aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a

šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým
sapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickouosobouaexekučnékonaniesazačalopred
23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona
č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa §
39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom

stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo
rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený
návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.1.2016) nedoplnil.

Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného
rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.

Oprávnený podaním zo dňa 11.1.2016 podaným v zákonnej lehote (súdnej exekútorke bolo podanie

oprávneného doručené dňa 14.1.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust.
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že dňa 18.4.2012 uzavrel ako
veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu č. 14688954023, na základe ktorej poskytol povinnému úver
vo výške 1644,- eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú
odmenu) vo výške 744,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia

úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti
nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie úveru. V zmysle zmluvy bol dlžník povinný uhradiť istinu
úveru v 12 mesačných splátkach vo výške 137,- eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa
dňa 25.9.2012 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina úveru v sume
1544,- eur a oprávnenému vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 10 zmluvy vo výške 986,40

eur, pričom ide o zmluvnú pokutu vo výške 82,20 eur za omeškania s úhradou splátky č. 1, zmluvnú
pokutu vo výške 82,20 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 2 a zmluvnej pokuty vo výške 822,- eur
za omeškania o viac ako 15 dní s úhradou zosplatneného úveru, ktorý sa stal splatným v dôsledku
omeškania s úhradou splátky o viac ako 30 dní. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom
na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad

meškania povinného splnením jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k
blankozmenke dohodnutým v článku 4 zmluvy vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného
súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom.
Oprávnený poukázal na to, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva
bola uzatvorená s povinným ako podnikateľom. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že pri označení dlžníka

(povinný) sa uvádza aj jeho IČO, čo nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri
uzatváraní zmluvy, rovnako ako skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza
aj adresa miesta podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri.
To, že zmluva je uzatváraná medzi podnikateľskými subjektmi a vzťahuje sa na ich podnikateľskú
činnosť je nesporné aj z iných ustanovení zmluvy, napr. v článku 1 ods. 1.1 zmluvy sa uvádza,

že: „Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky ...“,
tiež článok 12 ods. 12.1 zakotvuje viaceré povinnosti povinného v súvislosti s jeho podnikateľskou
činnosťou, článok 15 písm. b), e) a f) ustanovuje udalosti, ktoré budú považované za porušenie zmluvy
(prípady neplnenia) a z ktorých vyplýva, že dlžníkom musí byť podnikateľský subjekt. Vzhľadom na
uvedené povinného nemožno považovať za spotrebiteľa, pričom už samotné označenie povinného na

zmluve vyplýva, že nejde o spotrebiteľa. Povinný uzavrel zmluvu nesporne ako podnikateľ. Pred jej
uzatvorením predložil oprávnenému živnostenské oprávnenie. Oprávnený uzavrel s povinným zmluvu
podľaustanovenia§497anasl.Obchodnéhozákonníka,ideoobchodno-záväzkovývzťah,vzhľadomna
čoniejemožnénadanýzáväzkovývzťahpoužiťustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách, neprijateľných podmienkach, ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako na daný
zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo
splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Záverom oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní

exekúcie.

K doplneniu návrhu predložil oprávnený zmluvu o úvere č. 146889-54023 uzavretú medzi oprávneným
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 15.4.2012 (ďalej len zmluva), splátkový kalendár k zmluve o
revolvingovejpôžičkeč.146889-54023zodňa15.4.2012ažiadosťpovinnéhooposkytnutiejednoduchej

pôžičky zo dňa 2.4.2012 (ďalej len žiadosť).

Zo zmluvy vyplýva, že na jej uzavretí sa zmluvné strany dohodli na základe žiadosti dlžníka. V zmluve
je v označení dlžníka uvedené jeho meno a priezvisko, sídlo, IČO: rodné číslo, zápis v živnostenskom
registri a bankové spojenie. Podľa bodu 1.1 zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť na účely
výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 1644,- eur do 8 pracovných

dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh,
pričom podpisom zmluvy dlžník žiadal o poskytnutie úveru v dohodnutej výške, vyplatenie v dohodnutej
výške a dohodnutým spôsobom. Dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi úver v 12 mesačných splátkach
vo výške 137,- eur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je uvedený v neoddeliteľnej prílohe
zmluvy č. 1. Za poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 744,-

eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a je splatná ku dňu poskytnutia úveru. Ďalej dlžník
podpisom potvrdil, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku
na rad veriteľa, v ktorej texte nie sú uvedené nasledujúce údaje: suma zmenky, údaj o splatnosti zmenky.
Podľa dohody o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený blankozmenku
vyplniť v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy, pričom ako údaj

sumy (v eurách) zmenky je oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrňujúcu ale neprekračujúcu všetky
pohľadávky veriteľa zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 10
zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky a ako údaj splatnosti zmenky je oprávnený vyplniť
ľubovoľný dátum po dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky veriteľa alebo jej časti, alebo jej príslušenstva,
alebo zmluvných pokút na základe zmluvy.

Zo žiadosti vyplýva, že táto obsahuje údaje o žiadateľovi pôžičky ako fyzickej osoby (meno, priezvisko,
rodnéčíslorodinnýstav,adresa)ajakopodnikateľovi(obchodnémeno,IČO,IČDPH,miestopodnikania,
predmet podnikania, ako aj údaje o povinnom ako kontaktnej osobe (meno priezvisko, telefónne čísla,
bankové spojenie. Žiadosť obsahuje aj údaje o žiadanej pôžičke - poskytnutá čiastka (čiastka k výplate)

900,- eur, splatnosť pôžičky 12 mesiacov, výška mesačnej splátky 137,- eur, nominálna hodnota pôžičky
1644,- eur, údaj o výške iných záväzkoch (pôžička, leasing, výživné a pod.) 45,- eur mesačne. Účel
čerpania pôžičky v žiadosti vyplnený nie je. Ako príloha žiadosti bola žiadateľom predložená kópia
osobných dokladov.

Z inej veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany (pod sp. zn. 4Er/965/2014), v ktorej oprávnený tiež
doplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP, pričom predložil zmluvu o úvere uzavretú na
základe žiadosti o poskytnutie jednoduchého úveru, bolo zistené, že oprávnený žiadateľovi o úver
predložil zmluvu koncipovanú tak, aby z nej vyplývalo, že je uzavretá s podnikateľom, ktorému je úver
poskytnutý na účel výkonu podnikania, aj keď zo žiadosti vyplývalo, že úver bol žiadaný na zariadenie

domácnosti, t. j. nie na účely podnikania. Tlačivo žiadosti o poskytnutie jednoduchého úveru, ktorá
bola predložená vo veci vedenej pod sp. zn. 4Er/965/2014 je prakticky identické s tlačivom žiadosti o
poskytnutie jednoduchej pôžičky predloženej v tejto veci.

Oprávnený v doplnení návrhu poukázal na to, že povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z toho, že je v zmluve označený ako podnikateľ, tiež z toho, že
peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účely výkonu podnikateľskej činnosti, a vyplýva to aj
z ďalších ustanovení zmluvy. Súd napriek tomu právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania
zmluvou o úvere posúdil za spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a úver poskytnutý
povinnému za spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to z

nasledovných dôvodov.Oprávnenýpriuzatváranízmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti(jepodnikateľom,
pričom predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom) a mal preto
postavenie veriteľa podľa § 2 písm. b) ZoSÚ a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ.

Povinný je v zmluve označený ako podnikateľ a v zmluve je aj uvedené, že mu oprávnený peňažné
prostriedky poskytuje na účel výkonu podnikateľskej činnosti. Súčasne však zo zmluvy vyplýva, že
sa na jej uzavretí dohodli zmluvné strany na základe žiadosti dlžníka (povinného). V žiadosti, ktorou
povinný žiadal oprávneného o poskytnutie jednoduchej pôžičky (nie úveru) sú síce vypísané údaje o

povinnom ako podnikateľovi - zo žiadosti vyplýva, že je oprávneným predkladaná žiadateľom o pôžičku,
ak títo sú podnikatelia, žiadosť však obsahuje aj údaje o žiadateľovi o pôžičku ako o fyzickej osobe
(meno, rodné číslo, rodinný stav, bydlisko). Predovšetkým však zo žiadosti nevyplýva, že pôžičku
povinný žiadal na výkon podnikateľskej činnosti - účel čerpania pôžičky v žiadosti nie je vyplnený.
Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti,
pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ).

Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom ešte neznamená, že úver nemôže
byť spotrebiteľským.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky

diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobu a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona o
ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie

obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri
dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ zákona o ochrane spotrebiteľa).

Povinný v žiadosti o pôžičku neuviedol účel jej čerpania. Oprávnený napriek tomu bez doplnenia tejto
skutočnosti predložil povinnému na podpis zmluvu o úvere (nie pôžičke) koncipovanú tak, aby z nej

vyplývalo, že je uzavretá s podnikateľom, ktorému je poskytnutý úver na účel podnikania. Takýto
postup oprávneného, ktorý prakticky iba na základe toho, že povinný bol podnikateľom, predložil mu
na vyplnenie žiadosť o poskytnutie pôžičky predtlačenú pre podnikateľov a potom na základe takto
vyplnenej žiadosti predložil povinnému na podpis vypracovanú zmluvu o úvere, v ktorej vyjadril účel
poskytnutia úveru na účel výkonu podnikateľskej činnosti, aj keď tento zo žiadosti, na základe ktorej

mala byť zmluva o úvere uzavretá, nevyplýva, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej účelom
v konečnom dôsledku bolo obídenie predpisov o ochrane spotrebiteľa (napr. zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka). Takýto záver podporuje
aj skutočnosť, že obdobne postupoval oprávnený aj v inom prípade, v ktorom žiadateľ o poskytnutie
úveru dokonca uviedol účel čerpania úveru, z ktorého jednoznačne vyplývalo, že úver nežiadal na účely

podnikania.

Sú má za to, že oprávnený predložil povinnému vopred pripravené tlačivo žiadosti o poskytnutie
pôžičky, pričom povinný sa ocitol v nerovnom postavení s oprávneným, u ktorého je lepšia znalosť
práva a dostupnosť právnych služieb a tak mal možnosť (ktorú aj využil) vopred pripraviť jednostranne

formulárovo napísanú žiadosť, ktorú povinnému následne predložila na to určená osoba, ktorej úlohou
bolo dosiahnuť uzavretie zmluvy s povinným ako s podnikateľom a nie spotrebiteľom. Oprávnený, ktorý
aj napriek tomu, že v žiadosti účel čerpania pôžičky nie je uvedený, porušil odbornú starostlivosť vo
vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, keď mu napriek tomu nepredložil zmluvu o úvere uzavretú sospotrebiteľom, ale (bez doplnenia účelu čerpania pôžičky v žiadosti) vypracoval a predložil povinnému
na podpis zmluvu koncipovanú tak, aby bola uzavretá ako s podnikateľom. V dôsledku konania
oprávneného mohol byť povinný ako spotrebiteľ podľa názoru súdu konfrontovaný, či už momentom

prekvapenia, neskúsenosti a aj neznalosti práva, čo mohlo ovplyvniť jeho správanie, výsledkom ktorého
bolo podpísanie zmluvy o úvere, ktorá mu bola predložená.

Z celkového formátu žiadosti o poskytnutie jednoduchej pôžičky a následne aj zmluvy o úvere vyplýva,
že ide o typ zmluvy, ktorá je oprávneným pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri jej uzatváraní

nemôžu ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva o úvere uzavretá
medzi účastníkmi je teda typizovanou, štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že dlžník obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Keďže poskytnutie úveru povinnému na
účely podnikania nebolo preukázané - zo žiadosti o poskytnutie jednoduchej pôžičky vyplýva, zmluva
o úvere je typizovanou zmluvou a nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských
úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 3), bol úver poskytnutý oprávneným povinnému posúdený

za spotrebiteľský úver s tým, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy postavenie spotrebiteľa podľa §
2 písm. a) ZoSÚ a § 52 ods. 4 OZ. Súd súčasne v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 54
ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v
Brandenburgu, ktorý v rozhodnutí z 21.6.2006 č. k. 7U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej

povahy zmluvných podmienok súd v slade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH)
potvrdil, že je potrebné vychádzať z nejneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných
podmienkach vôbec prichádza do úvahy.“

Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských

zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba
chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje
silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny
formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej
tiesne - k získaniu nefair výhody.

Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú
spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez

ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), alebo či sa jedná o
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Právne normy upravujúce spotrebiteľské
právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných
strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu (t. j. vrátane úroku z omeškania, premlčania,
zmluvnej pokuty a pod.).

Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať (§ 9 ods. 2), napr. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá je vyjadrením

skutočnej ceny spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny
splátok, priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, atď. Ak zmluva neobsahuje niektoré z náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2
ZoSÚ, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ), čo znamená, že sa na
uvedené poplatky a úroky v zmysle uvedenej právnej fikcie neprihliada. V prípade RPMN sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov nielen vtedy, keď v zmluve nie je uvedená, ale aj vtedy ak je
uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ účinného v čase
uzavretia zmluvy). Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ
neobsahuje (napr. úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, atď.), povinnému poskytnutý
úver je teda bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvy a predložených listín (vrátane karty klienta,

ktorá bola predložená už k návrhu na vykonanie exekúcie) bola povinnému na základe zmluvy o úvere
vyplatená iba suma 900,- eur, pretože oproti sume 1644,- eur, ktorá má podľa zmluvy predstavovať
poskytnuté peňažné prostriedky, bola v deň uzavretia zmluvy započítaná zmluvná odmena v sume 744,-
eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. V skutočnosti tak boli povinnému poskytnuté peňažnéprostriedky vo výške 900,- eur, nie vo výške 1644,- eur, pretože rozdiel vo výške 744,- eur predstavuje
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Oprávnený tak voči povinnému uplatňuje aj úroky, ktoré
sú s poukazom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, plnením v rozpore s dobrými

mravmi.

Zmenkovým platobným rozkazom bol povinný zaviazaný zaplatiť aj zmluvné pokuty v celkovej výške
986,40 eur, ktoré vyplývajú z neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy (čl. 10). Aj keď sa
spotrebiteľ mal možnosť so zmluvnými dojednaniami upravujúcimi zmluvné pokuty oboznámiť, nemohol

ovplyvniť ich obsah, a sú neprimeranou sankciou za omeškanie so splnením záväzku zo zmluvy
- oprávnený zmluvné pokuty uplatňuje z nominálnej výšky úveru, t. j. nielen z dlžnej sumy, ale z
poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokom (pri omeškaní splátky úveru o viac ako 15 dní
po termíne splatnosti 5% z nominálnej výšky úveru, pri omeškaní so splnením záväzkov zo zmluvy po
zosplatnení 50% z nominálnej výšky úveru).

Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku), pričom doplnením návrhu mal
preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že
sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný
titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

Oprávnený doplnením návrhu skutočnosť, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou nepreukázal, naopak preskúmaním doplnenia návrhu a predložených listín

súd dospel k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmenkový súd
rozhodol na základe zmenky, pričom neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zmenkou
zabezpečené, pretože neprihliadal ani na neprípustnosť použitia zmenky. Zmluva bola uzavretá a
povinný tiež vystavil zmenku dňa 15.4.2012, kedy zákon č. 129/2010 Z. z. (§ 17 ods. 3) použitie
zmenky na splnenie alebo zabezpečenie splnenia dlhu v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského

úveru nepripúšťal.

Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,
podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje

(predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku. Oprávnený v tejto veci skutočnosť, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie
exekúciepodľa§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadkunepreukázal,naopakpreskúmanímdoplnenia
návrhu a predložených písomností boli dôvody na zastavenie exekúcie podľa uvedeného zákonného
ustanovenia zistené.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že povinnému
náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mal právo povinný, pretože zastavenie
konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie
sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP. Povinnému však v konaní trovy

nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná.

O trovách exekúcie súdnej exekútorky bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho
neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustná.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní
uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značka konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa vodvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Každé podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov,
aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.