Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 23, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212077
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7615212077.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobcu: Mesto

Spišské Podhradie, Mariánske námestie 37, Spišské Podhradie, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom
Čollákom - advokátom so sídlom Floriánska 19, Košice proti žalovanému: H. M., F.. X.X.XXXX, T. T. XXX,
právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Dodrvom - advokátom so sídlom Školská 10, Spišská Nová Ves
o zaplatenie 3.680,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.680,- Eur s spolu s 5,05% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 614,- Eur od 2.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 3.066,- Eur od 16.1.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti čo do zmluvnej pokuty, súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 28%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.7.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť uhradiť mu sumu 3.680,- eur s príslušenstvom, z titulu zaplatenia nájomného za užívanie
sociálneho zariadenia a parkoviska pod Spišským hradom počas letnej turistickej sezóny roku 2014,
ako aj zmluvných pokút. Uplatnil si aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a uhradenie trov konania.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 8C/302/2015 - 20 zo dňa 11.8.2015, proti ktorému
v zákonom stanovenej lehote podal odpor žalovaný. Odpor odôvodňoval tým, že predčasne skončil
nájom nehnuteľností patriacich žalobcovi, pretože žalobca neodstránil skládku stavebného materiálu,
ktorú malo umiestnenú v priestoroch parkoviska.

3. Žalobca poprel, že by došlo k predčasnému skončeniu nájmu zo strany žalovaného, ktorý bol uzavretý

na dobu určitú od 16.5.2014 do 31.12.2014. Žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy vedomosť o stave
predmetu nájmu, ktorý prevzal a v takomto stave predmet nájmu prevzal skládka stavebného materiálu
prevzal a následne užíval. Oficiálnu žiadosť ohľadom ukončenia nájmu žalovaný nepodal a doposiaľ
protokolárne neodovzdal prenajaté priestory.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu listinných
dôkazov, najmä Zmluvy č. 16/5/2014 zo dňa 16.5.2014, Zápisnice o odovzdaní predmetu nájmu zo

dňa 16.5.2014, výzvy na úhradu záväzku zo dňa 28.4.12015, pozvánky na zasadnutie mestského
zastupiteľstva zo dňa 31.10.2014, výkazov o expedovanej pošty žalobcom žalovanému zo dňa
31.10.2014 a zo dňa 11.11.2014 a zo dňa 7.1.2015, zápisnice z rokovania Mestského zastupiteľstva vSpišskom Podhradí zo dňa 11.11.2014, výpisu z webovej stránky žalobcu a zistil nasledovný skutkový
stav:

5. Žalobca uzatvoril dňa 16.5.2014 so žalovaným Zmluvu č. 16/5/2014 o nájme nehnuteľností,
predmetomktorejbolprenájomparkoviskaasociálnehozariadeniapodSpišskýmhrdomnaŠtefánikovej
ulici v Spišskom Podhradí, počas letnej turistickej sezóny. Nájom bol uzavretý na dobu určitú od
16.5.2014 do 31.12.2014. Výška nájmu za celé obdobie činila 9.200,- Eur a žalovaný sa zaviazal
nájomné uhrádzať v troch mesačných splátkach po 3.066,- Eur. Nájomný vzťah bolo možné ukončiť

písomnou dohodou, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy. Žalovaný bol oboznámený so stavom
prenajatej nehnuteľnosti. Strany v spore si dohodli pre prípad omeškania zmluvnú pokutu vo výške 0,3%
z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

6. Z obsahu Zápisnice o odovzdaní predmetu nájmu zo dňa 16.5.2014 vyplýva, že žalovaný prevzal v
tento deň sociálne zariadenie nehnuteľnosti na Š. K. na parcele P.-B. XXXX/X a parkovisko na parcelách

P. - L. Č.. XXXX o výmere 620 m, č. 2624/1 o výmere 356 m2, č. 2625 o výmere 900m2, č. 2626 o
výmere 1697m2, a č. 1760 o výmere 1149m2.

7. Z výzvy na úhradu záväzku zo dňa 28.4.12015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade
nezaplateného nájomného v sume 3.680 Eur vyplývajúceho zo Zmluvy č. 16/05/2014.

8. Z pozvánky na zasadnutie mestského zastupiteľstva zo dňa 31.10.2014 mal súd preukázané, že
mestské zastupiteľstvo malo zasadať dňa 6.11.2014 a v bodoch programu bolo aj prerokovanie dohody
žalovaného o ukončení zmluvy o nájme č. 16/05/2014.

9. Súd z expedovanej pošty žalobcom zistil, že dňa 31.10.2014, dňa 11.11.2014 a dňa 7.1.2015
bola zo strany žalobcu žalovanému doručovaná zásielka. Obsahom zásielky zo dňa 31.10.2014 mala
byť pozvánka na zasadnutie mestského zastupiteľstva s programom rokovania, ktoré sa malo konať
dňa 6.11.2014, obsahom zásielky doručovanej žalovanému dňa 11.11.2014 mal byť výpis uznesenia
zo zasadnutia mestského zastupiteľstva a obsahom zásielky žalobcu doručovanej žalovanému dňa

7.1.2015 mala byť výzva na odovzdanie parkoviska pod hradom.

10. V programe rokovania mestského zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo dňa 6.11.2014 v bode 6 bolo
aj prerokovanie dohody o ukončení zmluvy o nájme parkoviska pod hradom č. 16/5/2014.

11. Zo zápisnice z rokovania Mestského zastupiteľstva v Spišskom Podhradí zo dňa 6.11.2014 vyplýva,
že uznesením č. MZ - 10 - 14 - F - 1 bola mestským zastupiteľstvom zamietnutá žiadosť žalovaného o
ukončenie nájomnej zmluvy na prenájom parkoviska pod hradom dohodou. Dôvodom bolo porušenie
zmluvných podmienok zo strany žalovaného.

12. Svedok E. P. vo svedeckej výpovedi uviedol, že so žalovaným aj primátorom mesta je v priateľskom
vzťahu. Keď bol primátor ešte len zástupcom primátora, jeho vyjadrenie bolo také, že žalovaný má
zaplatiť nájom do konca októbra 2014, podať žiadosť o ukončenie nájmu na podateľňu mesta a všetko
vyplatiť s tým, že nájom skončí. Kľúče od budovy WC aj od unimobunky odovzdal E. W., pretože
mesto chcelo pripraviť toalety na zazimovanie. Pán Zelený má na starosti koordináciu prác pre mesto.

Keď začali prvé mrazy, volal žalobcovi, že im tečie voda. Žalovaný už v tom čase kľúčmi nedisponoval.
Bolo to začiatkom októbra 2014. Spodné parkovisko bolo v tom čase mimo prevádzky a na hornom
parkovisku asi v tretine nejaká zemina. Spodné parkovisko sa neužívalo. Nevedel presne kedy došlo k
odprataniu z vrchného parkoviska. Nespomínal si, že by bol prítomný pri niečom takom, že by žalovaný
sa nejako sťažoval. Tam boli kamarátske vzťahy a je mu ľúto, že to takto skončilo. Potom primátor

ochorel a poslanci si to odsúhlasili tak, ako si to odsúhlasili. Zotrval na tom, že sa pýtali ( svedok a
žalovaný) primátora, ako treba ukončiť nájom a on povedal, že má žalovaný dať žiadosť ku ktorému
dňu chce skončiť a všetko vyplatiť. Je pravdou, že mu volal pán primátor, že treba zazimovať záchody,
ale tieto záchody už zazimovalo mesto a kľúče už malo mesto. K odovzdaniu kľúčov došlo tak, že dal
kľúče pánovi W. a keď bol vyzvaný žalovaný, aby odovzdal parkovisko, on už kľúče nemal. Vedel o tom,

že o ukončení nájmu malo rokovať mestské zastupiteľstvo, avšak považoval vec za vybavenú, keď za
žalovaného odovzdával kľúče, pretože tak im to bolo primátorom povedané. Tvrdil to aj napriek tomu, že
o žiadosti malo ešte rokovať mestské zastupiteľstvo. Kľúče, ktoré odovzdal, neodovzdal protokolárne.
Primátor žalovaného usmernil, že žiadosť bude prerokované na mestskom zastupiteľstve. V časepodpisu zmluvy o nájme, bola na predmete nájmu skládka, o čom žalovaný vedel, ale povedali mu, že ju
odstránia. Na hornom parkoviskom došlo k odstráneniu drevenej štiepky, odstránila sa neskoro, pretože
táto štiepka patrila štátnym lesom, niekedy v auguste došlo k odstráneniu, ale spodné parkovisko bolo

celézapratané.Onnikdyvyberalajzahornéajzaspodnéparkoviskoparkovné.Podľanehocca15.000,-
eur bol obrat za celú sezónu za 5 mesiacov, zaplatil z toho 9.600,- eur mestu. Žiadne kľúče primátorovi
v decembri 2014 neodovzdal. V decembri mal už kľúče pán W., ktorému ich odovzdal. Nepoprel ani to,
že nejaký kľúč tam chýbal. Na veľkom parkovisku bola uložená drevená štiepka, čo zaberalo asi 1/3-inu
celkového parkoviska. Mohlo sa užívať aj dolné parkovisko, za ktoré sa aj platilo.

13. Na pojednávaní štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný bol poučený akým spôsobom
môže dôjsť ku skončeniu nájomného vzťahu a stalo sa tak pri osobnom stretnutí s ním na parkovisku
za prítomnosti p. P.. O existencii skládky bol žalovaný upovedomený pred podpisom zmluvy, takže mu
predmet nájmu bol známy. Materiál (frézový asfalt) bol uložený v jednej časti parkovacieho priestoru,
pričom išlo o zanedbateľnú časť- cca 10% z celkovej plochy. Žalovaný sa vyjadril, že nemá problém

prevádzkovať parkovisko aj so skládkou. Tiež pri rozhovore s ním žalobca vycítil, že skládka pre
žalovaného nebola podstatná. Pri všetkých jednaniach so žalobcom bol prítomný aj pán P.. V septembri
2014 bol žalobca zastavený na parkovisku žalovaným a pánom P. a títo páni uviedli, že rozmýšľajú
o ukončení nájomného vzťahu. Boli informovaní o tom, aký je postup, že je potrebné napísať žiadosť
o ukončení nájmu, ktorá sa predloží príslušným komisiám a následne mestskému zastupiteľstvu na

prerokovanie. Povedali, že o tom porozmýšľajú. Tvrdil, že zo strany žalovaného prišla dňa 1.10.2014
dohoda o ukončení zmluvy o nájme, ktorá bola aj prerokovaná na mestskom zastupiteľstve, ktoré avšak
toto nedoporučilo dohodu schváliť. Pred Vianocami volal pánovi P., či spustili vodu z verejného WC,
aby nedošlo ku škode a on povedal, že všetko je v poriadku. Ráno o 7,00 hod pred jeho odchodom
do Francúzska mu menovaný domov doniesol kľúče, aby to prekontroloval. Dňa 1.1.2015, po príchode

do práce, zistil, že k protokolárnemu prevzatiu predmetu nájmu nedošlo. Žalovanému bol odoslaný
list v ktorom bol vyzvaný k k vráteniu predmetu nájmu. Tvrdil, že po tejto skúsenosti nedá parkovisko
externej osobe do prenájmu. Uviedol, že za minulý rok vybrali na parkovanom cca 19.000,- Eur. Podľa
žalobcu nezaplatenie nájomného ukončenie zmluvného vzťahu nespôsobilo, zmluvný vzťah trval až do
31.12.2014, keďže nedošlo ani k predčasnému ukončeniu nedošlo. Medzi stranami sporu nebola nikdy

uzavretá písomná dohoda o skončení nájomnej zmluvy. Tiež zmluvná pokuta je vyčíslená v zmysle
zmluvy. Tvrdil, že predmet nájmu nebol po skončení nájomnej zmluvy k 31.12.2014 odovzdaný. Neveril
tomu, že by v októbri 2014 niekto z pracovníkov mestského úradu prevzal kľúče bez toho, aby o tom
urobil nejaký záznam.

14. Žalovaný uviedol, že pred podpisom zmluvy dňa 16.5.2014 bol pozrieť parkovisko a urobil tak aj za
prítomnosti pána P., H. Q. I. H. P.. Potom prišli na mestský úrad, kde bol okrem neho aj pán P. I. H. P. a
tu zmluvu podpísal. Predmetom nájmu boli 2 parkoviská, jedno menšie a jedno väčšie. Skládka odpadu
bola na väčšom parkovisku, bolo to na ploche cca 20-30 m2, išlo o asfalt a kamene. Neskôr opravil
svoje vyjadrenie, že sa jednalo o plochu pre 20 - 30 áut. Na malom parkovisku bol piesok, štrk, paleta,

pretože sa tam robili chodníky. Dohodli sa, že žalobca tieto skládky behom 1-2 týždňov uprace. Nebolo
to zakomponované v zmluve, bolo to dohodnuté len ústne. Prvú splátku za nájom zaplatil presne podľa
zmluvy, potom rokoval s primátorom o predčasnom ukončení nájmu. K 1.8.2014 zaplatil prvú splátku za
jún a júl. V septembri 2014 sa bol informovať s pánom P. u primátora o možnosti predčasného ukončenia
nájmu. Bolo im povedané, že sa to dá na základe písomnej žiadosti. Túto písomnú žiadosť podal na

podateľni mestského úradu. Pán P. bol zaplatiť peniaze za nájom k 1.10.2014, a odovzdal na podateľni
mestského úradu aj kľúče od parkoviska. Keďže pán P. pri parkovisku prevádzkoval sokoliareň, tak ho
o to požiadal, aby to urobil za neho. Čakal, že mu poštou dôjde súhlas mesta s tým, že sa predčasne
ukončí nájomný vzťah. Dňa 7.1.2015 mu prišla výzva na odovzdanie parkoviska, prišiel sa na mestský
úrad dohodnúť, kedy dôjde k odovzdaniu a urobí sa aj písomný protokol o odovzdaní. Nedošlo k

odovzdaniu objektu, ani nebola skontrolovaná čistota a funkčnosť priestorov. Dňa 10.2.2015 mu prišla
ďalšia výzva na úhradu zostatkovej časti nájmu. Snažil sa nakontaktovať na pána P., ktorý mu povedal,
že to pôjde cez mestské zastupiteľstvo celé toto odsúhlasenie, bolo to po 10.2.2015. Povedal mu, že
predčasné ukončenie nájmu ešte raz dá na prerokovanie na mestské zastupiteľstvo, aby napísal list,
že je v rokovaní s primátorom. Tento list poslal doporučene, v spise sa však nenachádza. Bolo tam len

jedna veta, že prebiehajú rokovania s primátorom ohľadom predčasného ukončenia nájomného vzťahu
nebytových priestorov. Zľavu z nájomného nežiadal. Písomnou formou sa nedožadoval od žalovaného
aby vypratal skládku. Výpoveď z nájmu nedal. Pred uzavretím zmluvy vedel o tom, že na predmete
nájmu sa nachádza asfaltová drť aj nejaký odpad. Chcel vyjsť v ústrety mestu, ktoré tak mohlo robiťrekonštrukciu chodníkov. Zotrvával na to, že bola dohoda, že do 1-2 týždňa budú tieto skládky aj z
veľkého aj z malého parkoviska odstránené. Po ústnom ubezpečení zmluvu podpísal. Pán P. odovzdal
kľúče, peniaze do pokladne mestského úradu, čím došlo k ukončeniu zmluvy k 1.10.2014. Trval na

tom, že k 1.10. 2014 vyplatil celkovú výšku nájmu, neskôr však uznal že žalovanú sumu neuhradil,
pretože medzi ním a žalobcom došlo k ústnej dohode z dôvodu nepoužívania dolného parkoviska. Je
pravdou, že aj v decembri pán P. odovzdal 1 kľúč pánovi P.. Od októbra 2014 priestory neužíval, nemal
ku ním prístup. Náhradný kľúč sa žalobcovi odovzdával v decembri 2014, lebo v októbri kľúč nemohol
nájsť. Čakal, kedy mu príde podpísaná dohoda o predčasnom ukončení nájmu. Neskôr tvrdil, že zmluva

o nájme nehnuteľností ktorú so žalobcom uzavrel nenadobudla účinnosť, keďže nebola zverejnená v
zmysle § 5a ods. 3 z. č. 217/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v celom svojom znení.

15. Žalovaný sa zmluvne zaviazal uhradiť za celé obdobie odo dňa 16.5.2014 do dňa 31.12.2014 sumu
9.200,- Eur v splátkach a to do dňa 1.8.2014 sumu 3.067,- Eur, do dňa 1.10.2014 sumu 3.067,- Eur a
do dňa 15.1.2015 sumu 3.066,- Eur. Uhradil do dňa 1.8.2014 sumu 3.067,- Eur, dňa 1.10.2014 sumu

2.453,- Eur teda o 614,- Eur menej ako uhradiť mal a poslednú splátku neuhradil vôbec.

16. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

17. Podľa ustanovenie § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec
nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé
užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

18. Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa

zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a
spôsob jej užívania.

19. Podľa ustanovenia § 675 Občianskeho zákonníka, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy
z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní

do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

20. Podľa ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú
sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

21. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

22. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
prenajímateľmôženebytovýpriestorprenechaťnaužívanieinému zmluvouonájme.Nebytovépriestory

sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí
obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde
o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s
ktorýmihospodáribytováorganizáciazaloženánárodnýmvýborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 5 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je dohodnuté
inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené
alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie
služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať

nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s
obvyklým udržiavaním.

24. Podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nájomca môže
nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy

alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto
ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.25. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 5a ods. 1 z .č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinne zverejňovaná
zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala
za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych
účelovýchfondov,alebosatýkapoužívaniatýchtofinančnýchprostriedkov,nakladaniasmajetkomštátu,

majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených
zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

26. Podľa § 5a ods. 9 z .č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinne zverejňovaná
zmluva, ktorá sa nezverejňuje v registri, sa zverejňuje na webovom sídle povinnej osoby, ktorá zmluvu
uzatvára, a to bezodkladne po uzavretí zmluvy alebo po doručení súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje

súhlas príslušného orgánu. Ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje na webovom sídle
jej zriaďovateľa alebo bezodplatne v Obchodnom vestníku.

27. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov , každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

28. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

29. Pre vznik platnej nájomnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Účastníkmi nájomnej zmluvy

môžu byť osoby fyzické a právnické. Prenajímateľom je osoba, ktorá prenecháva vo forme nájmu
vec alebo iný právny predmet do užívania alebo brania úžitkov z nej inej osobe. Je ním spravidla
vlastník veci. Predmetom užívania na základe nájmu môžu byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ale aj časť
veci, prípadne jej súčasť alebo príslušenstvo. Musí však ísť o vec vhodnú na užívanie resp. branie
úžitkov zmluvou dohodnutých. Predmetom nájmu nemôže byť vec, ktorá sa užívaním (braním úžitkov)

celkom spotrebuje; nie je však vylúčený nájom takejto veci na dobu, za ktorú sa síce opotrebúva,
ale nespotrebuje. Predmetom nájomnej zmluvy je užívanie veci, resp. branie úžitkov z nej. Samotné
užívanie veci nevyžaduje osobitnú činnosť alebo starostlivosť nájomcu o prenajatú vec; branie úžitkov
naproti tomu predpokladá určitú činnosť nájomcu, ktorá je predpokladom vzniku a brania úžitkov.
Podstatným znakom užívania (brania úžitkov) na základe nájmu je jeho dočasnosť. Dočasnosť však

neznamená, že by nájomná zmluva musela byť uzavretá na dobu určitú; nájom možno uzavrieť aj na
dobu neurčitú (napr. na dobu života nájomcu). Na druhej strane však dočasnosť nájmu vylučuje možnosť
uzavretia nájomnej zmluvy prenajímateľom ľubovoľne odvolateľnej. Pojmovým znakom nájmu napokon
je, že sa zriaďuje za odplatu (nájomné). Nájomné môže byť dohodnuté v peniazoch, ale aj v naturáliách,
prípadne v inom plnení. Dohoda o výške nájomného je spravidla súčasťou zmluvy o nájme; nedostatok

dohody v tomto smere však nemá za následok neplatnosť zmluvy (§ 671 ods. 1). Nájomné spočíva
spravidla v opakujúcom sa plnení. Nie je ale v rozpore s povahou tejto zmluvy ani jednorázová odplata
za prenechanie veci do užívania.

30. Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je odôvodnená pokiaľ

ide o nedoplatok na nájomnom. Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu Zmluvou
č. 16/5/2014, pričom režim tohto nájmu sa nespravuje ustanoveniami § 663 - § 684 Občianskeho
zákonníka, ale ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Predmet občianskoprávnych vzťahov určuje ustanovenie § 118 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Z
tohto hľadiska sa rozlišuje medzi vecami, ktoré môžu byť hnuteľné a nehnuteľné a medzi bytmi,

resp. nebytovými priestormi za ktoré treba považovať miestnosti alebo súbory miestností neurčené
na bývanie. Medzi týmito predmetmi občianskoprávnych vzťahov existuje rozdiel a samozrejme ich
nemožno zamieňať. V danom prípade, nejde o nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory
miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie, ani o byty,
pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

31. Pred podpísaním zmluvy sa žalovaný s predmetom nájmu oboznámil. Zo zápisnici z odovzdania
predmetu nájmu podpísanej žalovaným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom vyplýva, že
žalovanému bol ku dňu 16.5.2014 zrejmí stav prenajatej nehnuteľnosti, stav vodomeru aj stavelektromeru, teda mal vedomosť o tom, že na časti predmetu nájmu nachádza sa skládka patriaca
žalobcovi. Tiež v článku 9 bodu 1 zmluvy žalovaný vyhlásil, že je oboznámený so súčasným technickým
stavom prenajatých nehnuteľností a že v takom stave nehnuteľnosti preberá. Skutočnosť, že žalovaný

poznal pri uzavretí zmluvy stav predmetu nájmu a ani si počas doby nájmu sa na obmedzenie v
užívaní nesťažoval potvrdil aj svedok p. P., preto jeho obrana, ktorá spočívala v tom, že k predčasnému
skončeniu prenájmu došlo z dôvodu znemožnenia riadne užívať predmet nájmu nebola zohľadnená.

32. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by po celú dobu trvania nájomného vzťahu oficiálnou formou

žiadal žalobcu, aby z parkoviska odstránil skládku, že by sa sťažoval, že predmet nájmu môže užívať len
v obmedzenej miere, naopak od mája 2014 predmet nájmu užíval a do 1.10.2014 riadne platil nájomné.
Nenárokoval si písomne primeranú zľavu z nájomného, nežiadal o odpustenie nájomného ani nájomný
vzťah nevypovedal, ani od zmluvy neodstúpil.
33. Vzhľadom na to, že žalobca poskytol žalovanému predmet nájmu za odplatu t. j. za nájomné, bolo
základnou povinnosťou žalovaného ako nájomcu platil nájomné podľa zmluvy, teda v splátkach a to do

1.8.2014 sumu 3.067,- Eur, do 1.10.2014 sumu 3.067,- Eur a do 15.1.2015 sumu 3.066,- Eur.

34. Žalovaný túto povinnosť nesplnil uhradil dňa 1.8.2014 sumu 3.067,- Eur, avšak dňa 1.10.2014 len
sumu 2.453,- Eur teda o 614,- Eur menej ako uhradiť mal. Poslednú splátku neuhradil vôbec.

35. Žalovaný sa bránil aj tým, že žalobca nemá právo na nájomné od 1.10.2014, pretože prenájom
nehnuteľností bol na základe ústnej dohody s pánom P. predčasne skončený. V tento deň malo dôjsť
podľa žalovaného aj k odovzdaniu kľúčov od nebytových priestorov žalobcovi v podateľni mesta a to
pánom P..

36. Súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania nedošlo k predčasnému ukončeniu nájomného
vzťahu. Nájomný vzťah v zmysle zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania mohol zaniknúť dohodou,
výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, avšak všetky tieto spôsoby ukončenia nájomného vzťahu
musia mať písomnú formu, ktorá je obligatórnou náležitosťou. V danom prípade teda k predčasnému
ukončeniu nájomného vzťahu nemohlo dôjsť ústnou dohodou medzi žalovaným a pánom P..

37. Medzi účastníkmi konania nedošlo tým, že žalovaný zaslal žalobcovi dohodu o ukončení zmluvného
vzťahu, k jej zániku ani písomnou dohodou, pretože tu absentuje vzájomnosť, keďže žalobca jeho
žiadosť zamietol. Podľa vyjadrenia svedka pána P. aj samotného žalovaného, tento mal vedomosť o
tom, že jeho žiadosť musí byť prerokovaná na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Žalobca vedel aj to,

aké uznesenie žalobca prijal, takže sa nemohol domnievať, že nájomný vzťah medzi ním a žalobcom
bol predčasne ukončený.

38. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že nehnuteľnosť žalobcovi odovzdal, pretože ako sa sám
vyjadril, očakával, že mu žaloba zašle písomný súhlas a keď mu dňa 7.1.2015 prišla výzva žalobcu

na odovzdanie parkoviska, prišiel sa na mestský úrad dohodnúť, kedy dôjde k odovzdaniu a urobí
sa aj písomný protokol o odovzdaní. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že od 1.10.2014, kedy pán
P.Ý. odovzdal na podateľňu žalobcu kľúče nemal k nehnuteľnosti žalobcu prístup, pretože z výpovedi
žalobcu, samotného žalovaného aj svedka pána P. R.yplynulo, že k odovzdaniu kľúča malo dôjsť až
v decembri 2014. Neobstojí pritom argumentácia žalovaného, že sa jednalo len o akýsi náhrady kľúč,

resp. stanovisko svedka, že išlo o chýbajúci kľúč.

39. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti vyhovel žalobcovi pokiaľ ide o úhradu nedoplatku na
nájomnom a zaviazal žalovaného k úhrade nájomného za obdobie trvania nájomného vzťahu, teda od
16. mája 2014 do 31. decembra 2014.

40. Tvrdenie žalovaného, že zmluva nenadobudla účinnosť, pretože nebola splnená hmotnoprávna
podmienka jej zverejnenia, nebolo súdom zobraté v úvahu, pretože na webovej stránke žalobcu
v kolónke súbory žalobca nezverejnil len informácie o uzavretí zmluvy, ale úplné znenie Zmluvy
č. 16/5/2014 o nájme nehnuteľnosti. Žalovaný v rámci procesného útoku relevantným spôsobom

nepreukázal, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu nebola na webovom sídle mesta zverejnená
riadne a včas.41. Žalovaný napriek tomu, že napádal neúčinnosť zmluvy, podal hmotnoprávnu námietku, ktorou si
uplatnil svoju pohľadávku na započítanie proti žalobcovi najmenej vo výške 3.680 Eur. Tento úkon sa
stal voči súdu účinným okamihom jeho doručenia na súd teda dňa 23.9.2016 a vo vzťahu ku žalobcovi

od okamihu, keď sa o kompenzácii dozvedel. Tento prostriedok procesnej obrany žalovaného však
nespôsobujezmenu,zánikanioslabenieprávažalobcu,pretožeprávonaposkytnutiezľavyznájomného
si žalovaný u žalobcu neuplatnil bez zbytočného odkladu. Právo na zľavu totiž zanikne, ak sa neuplatní
došiestichmesiacovododňa,keďdošlokuskutočnostiamtotoprávozakladajúcim.Šesťmesačnálehota
je lehotou prekluzívnou, čo znemená, že ak žalovaný v jej rámci neuplatní svoj nárok na odpustenie

nájomného, resp. na jeho zľavu, jeho právo zanikne. Forma, ktorou sa môže uplatnenie nároku na
odpustenie, prípadne zľavu nájomného uskutočniť, nie je predpísaná. Žalovaný však žiadnym dôkazom
nepreukázal, že takéto právo na poskytnutie zľavy z nájomného si vôbec u žalobcu ako prenajímateľa
neuplatnil, a to či už ústne alebo písomne. Čo sa týka plynutia šesťmesačnej prekluzívnej lehoty, v tejto
súvislosti súd vychádzal zo skutočnosti, že o obmedzenom užívaní predmetu nájmu vedel žalovaný
od samotného uzavretia zmluvy resp. dva týždne po uzavretí zmluvy kedy sa podľa žalovaného so

žalobcom ústne dohodol, že skládku vyprace. Teda najneskôr dňom nasledujúcim, t.j. 31.5.2014 ( 14
dní po 16.5.2014, kedy bola uzavretá zmluva) začala žalovanému plynúť 6-mesačná prekluzívna lehota
na uplatnenie zľavy z nájomného, pričom uplynula 1.12.2014. Žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy
o tom, že počas tejto lehoty si u žalobcu uplatnil právo na odpustenie, resp. na poskytnutie zľavy z
nájomného tak, ako to predpokladá ustanovenie § 675 Občianskeho zákonníka.

42. Tvrdenie žalovaného, že mu žalobcom bola spôsobená škoda vo forme ušlého zisku (v sume
4.476,67eur)pretoženemoholužívaťcelýpredmetnájmu, nebolasúdomzohľadnená,pretožežalovaný
nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie svojho nároku a to protiprávnosť konania žalobcu,
príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody ale hlavne existenciu škody. Súd sa plne

stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný vyčíslil škodu, ktorá mu vznikla absolútne náhodným
spôsobom, dokonca nebol schopný odpovedať súdu na otázku, aká bola jeho mesačná tržba tvrdiac,
že si výšku tržieb nepamätá. Na vrub žalobcu nemôže byť pripísané, že na predmete nájmu neboli v
čase nájmu autá pretože sa jednalo o slabý rok, nakoľko táto skutočnosť je súčasťou podnikateľského
rizika, ktorému sa každý podnikateľ v nájomných vzťahoch vystavuje. Z vyššie uvedených dôvodov, ako

aj s poukazom na sudcovskú koncentráciu súd zamietol žalovaným prezentovaný návrh na predloženie
jeho čestného prehlásenia o strate na zisku, ako aj návrh žalobcu na predloženie dôkazu z jeho strany
o výške tržieb žalobcu v čase prevádzkovania parkoviska, pretože uvedenú dôkazy mohli strany sporu
predložiť súdu už skôr.

43. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, súd v časti týkajúcej nároku žalobcu na zmluvnú pokutu
žalobu pre rozpor s dobrými mravmi zamietol, pretože dojednanie zmluvnej pokuty za omeškanie s
platením nájomného je podľa názoru súdu v rozpore s účelom a princípom tohto zabezpečovacieho
prostriedku splnenia záväzkov zo zmluvy. Zmluvná pokuta je svojim obsahom paušalizovaná náhrada
škody a možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia

akejkoľvek inej dojednanej povinnosti, okrem tej, ktorá je sankcionovaná zo zákona alebo z iného
príslušného právneho predpisu.

44. Omeškanie s plnením dlhu je sankcionované priamo Občianskym zákonníkom (§ 517 ods. 2) podľa
ktorého ak ide omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (vládneho nariadenia č. 87/1995
Z.z.).Aktedavšeobecnezáväznýprávnypredpisustanovilakosankciuzaomeškanieúrokzomeškania,
ktorého výšku určil osobitným právnym prepisom, potom zmluvné strany pre takéto porušenie zmluvy
nemôžu platne dojednať aj zmluvnú pokutu, naviac, pokiaľ výška tejto pokuty je v zjavnom nepomere tak

k záväzku ktorý zabezpečuje, ako aj k zákonom stanovenému úroku z omeškania platnému k prvému
dňu s omeškaním dlhu. Tunajší súd považuje ustanovenie článku XI. zmluvy o nájme nebytových
priestorov bodu 2 v celom rozsahu za neplatné pre rozpor s § 517 ods. 2 Občianskym zákonníkom a
§ 3 Občianskym zákonníkom.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako
dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, a žalovaný podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku
z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.,V danom prípade sa žalovaný do omeškania pretože neuhradil nájomné v určenom termíne, preto súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia sumy 3.680,- eur - titulom istiny a 2027,89 eur - titulom príslušenstva spolu v sume 5.707,89
eur. Súd jeho žalobe vyhovel čo do sumy 3.680 eur, ktorá predstavuje 64 % zo žalovanej istiny. Žaloba
bola zamietnutá čo do zaplatenia sumy 2027,89 eur (5.707,89 eur mínus 3.680 eur), ktorá predstavuje

36 % žalovanej istiny. V konaní bol tak žalobca úspešný a to v 28 % (64 % mínus 36 %).

49. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.