Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 2, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224084
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115224084.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech
RepublicandSlovakia,a.s.,sosídlomČeskárepublika,Praha4-Michle,Želetavská1525/1,IČO:64948
242, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby:
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava,

Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, zastúpeného spoločnosťou: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Červeňova 14, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Z. XXXX/XB, o
zaplatenie 5.947,83 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 16C/444/2015-33 zo dňa 8.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2.Rozhodnutieodôvodnilprávnecitáciouust.§52ods.1,2,§54ods.1,§3,§37ods.1,§39,§41,§541
ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, ods. 5, § 4 ods.

1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy, § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa a § 57 ods. 1, 2, § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.4.2012
úverovú zmluvu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom
pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do

jej znenia odporcom ako spotrebiteľom. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jedná o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona
o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Z predloženej úverovej zmluvy, mal súd preukázané, že
neobsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splatnosť úveru.
Úverové podmienky žalovaný nepodpísal. Súd mal za to, že všeobecné zmluvné podmienky majú

obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však
obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver
alebo výšky jednotlivých poplatkov. Nakoľko neboli účastníkmi platne dohodnuté podstatné náležitosti
zmluvy je potrebné hľadieť na poskytnutý úver ako bezúročný. V úverovej zmluve nie je uvedený
údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (podľa § 9 ods. 2 písm j) zák. č. 129/2010
Z.z.), uvedené sú len celkové náklady Dlžníka v bode 18 zmluvy, nie je zrejmý spôsob výpočtu

RPMN; z predpokladov uvedených v zmluve nevychádza uvedená výška RPMN 12,54 % ale nižšia
(po zarátaní poplatku za poistenie podľa čl. II. bod 21 /4,65 Eur/ do splátky vychádza RPMN 11,72% alebo 11,80 %), v zmluve majú byť podľa § 9 ods. 2 písm j) zák. č. 129/2010 Z.z. uvedené všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, nie je správna ani celková
výška nákladov 1647,60 Eur (kalkulačka ukazuje celkovú sumu na splatenie 6 547,40 Eur, teda celkové

náklady by boli 1547,40 Eur). Úver je preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročný
a bez poplatkov, zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k). Súd tak dospel k
záveru, že Zmluva o poskytnutí úveru nebola platne uzatvorená. Pri vyhotovení úverových zmluvných
podmienok žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s
dobrými mravmi, pretože zmluva neobsahovala vyššie uvedené podstatné náležitosti. Takéto konanie

žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3
a §39 Občianskeho zákonníka. V konaní potom bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
plnenie, avšak vzhľadom na absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy, žalobca nemá právo požadovať od
žalovaného nič viac len naozaj poskytnuté plnenie. Z tohto dôvodu, ak má žalovaný nejaké plnenie vrátiť,
možno ho uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalovaný dostal plnenie vo forme
peňažných prostriedkov v sume 5.000,- Eur, bol povinný vrátiť iba túto čiastku - po odrátaní čiastočnej

úhrady. Prípadný uplatňovaný zvyšok by mohol vymáhať žalobca len titulom bezdôvodného obohatenia.
Súd však viazaný ustanovením § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa musí ex offo skúmať
otázku premlčania. Nakoľko dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa splatnosti
- zosplatnenia dlhu dňa 29.7.2013, teda lehota začala plynúť 30.7.2013, uplynula dňom 30.7.2015,
žalobný návrh bol podaný 28.9.2015, teda po uplynutí 2-ročnej lehoty. Vzhľadom na uvedené dôvody

pre zamietnutie nároku súd nevyslovil neplatnosť a neprijateľnosť zmluvných podmienok. Z uvedených
dôvodov bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť, keď úver bol bezúročný a bez poplatkov, návrh na
vydanie bezdôvodného obohatenia bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty. Úspešný žalovaný si
náhradu trov konania neuplatnil /tieto mu ani nevznikli/, preto súd rozhodol, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.

4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho
súdneho poriadku dôvodil tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný

súd pri posudzovaní zmluvy o úvere a jej náležitostí, aplikoval jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom tento zákon bol v platnosti od 11.7.2001 účinný od 1.10.2001
do dňa 2.4.2010, kedy vstúpil do platnosti a účinnosti nový Zákon o spotrebiteľských úveroch a to
zák. č. 129/2010 Z.z. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu, na základe ktorej si uplatňuje
voči žalovanému nesplatený nárok, bola uzatvorená dňa 25.4.2012, teda v čase platnosti a účinnosti

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže tak prvoinštančný súd aplikoval na posúdenie
predmetnej úverovej zmluvy zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, ktorý v zmysle uvedeného na
posúdenie aplikovať nemožno, má za to, že takýto nedostatok spôsobuje nesprávne právne posúdenie
danej veci z dôvodu použitia nesprávneho právneho predpisu, v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP,
v dôsledku čoho má odvolací súd takéto rozhodnutie zrušiť. Ďalej je názoru, že uvedená zmluva o úvere

obsahuje všetky požadované náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
preto nemožno súhlasiť s názorom súdu, že poskytnutý úver je potrebné posudzovať ako bezúročný
a bez poplatkov. Zmluva o úvere obsahuje v čl. II (základné podmienky úveru) všetky zákonom
požadované náležitosti, t.j. aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
ako aj údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa z neplatnosti úverovej zmluvy. Má za to, že informácia

o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených s úverom je pre spotrebiteľa dôležitejšia a praktickejšia
než informácia o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože odbremeňuje spotrebiteľa
o výpočet sumy, o ktorú úver preplatil. Má preto za to, že na predmetnom ustanovení je potrebné
aplikovať výklad amaiori ad minus, tzn. ak zákonodarca vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere
údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je logické, aby na splnenie uvedenej požiadavky

postačovalo uvedenie celkových nákladov spojených s úverom a uvedenie výšky úveru, ktorých súčet
predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V súvislosti s uvedeným uvádza, že údaj
o hodnote RPMN uvedený v zmluve bol vyčíslený v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch,
ktorý stanovuje presný vzorec na výpočet RPMN, pričom trvá na tom, že tento údaj je uvedený v
súlade so zákonom a konkrétnymi podmienkami poskytnutého úveru. Prvoinštančný súd v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia zároveň uvádza, že žalobca nepodpísal úverové podmienky, t.j. obchodné
podmienky na poskytnutie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom. Toto tvrdenie súdu je však
nepravdivé, čo preukazuje posledná strana týchto obchodným podmienok, na ktorej sa nachádza podpis
žalovaného. Taktiež právne posúdenie v zmysle ktorého má byť zmluva o úvere absolútne neplatná prerozporsdobrýmimravmijepodľajehonázorunesprávne,pričomtentonázorodôvodňujetým,žezmluva
spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a
aj v prípade ak by súd dospel k záveru, že v uvedenej úverovej zmluve absentujú požadované náležitosti

podľa uvedeného zákonného ustanovenia, je súd povinný následne poskytnutý úver považovať v zmysle
§ 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch nesankcionuje neuvedenie
zákonom požadovaných náležitostí obsiahnutých v § 9 ods. 2 neplatnosťou úverovej zmluvy, ale tým,
že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu preto nemožno súhlasiť
s názorom prvoinštančného súdu, že ak zmluva o úvere neobsahuje tieto náležitosti, je postup veriteľa

v rozpore s dobrými mravmi, čo má spôsobovať absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy. Je v absolútnom
rozpore s princípom právnej istoty, aby súd nižšej inštancie určitú právnu otázku posudzoval inak, ako ju
v inej obdobnej veci posúdil Najvyšší súd Slovenskej republiky, resp. aby súdy nižšej inštancie vedome
obchádzali resp. neprihliadali na už vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý stojí na vrchole sústavy súdov Slovenskej republiky. Na uvedenom trvá napriek tomu, že súdne
precedentyniesúprameňomprávavSlovenskejrepublike,alejepotrebnévzáujmezachovaniaprincípu

právnej istoty, aby súdy nižšej inštancie nerozhodovali svojvoľne a v zjavnom rozpore s už vyslovenými
právnymi závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo

podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej

úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -

stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b/, f/ OSP, ktoré
má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prevej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným
rozsudkom správne a zákonným spôsobom žalobu zamietol fakticky z dôvodov, že predmetná
spotrebiteľská zmluva o úvere nemá náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch (v časti uplatnených úrokov a poplatkov), zároveň je i absolútne neplatná podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, čím vznikol
žalobcovi nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok bol posúdený ako premlčaný, v
dôsledku čoho žalobu v celom rozsahu zamietol.

9.Pokiaľideoposudzovaniezákonnýchnáležitostínespornespotrebiteľskejzmluveoúverestránsporu,
tu niet pochybnosti o tom, že pokiaľ súd aplikoval na predmetné posúdenie zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, tento aplikovať nemožno, pretože zmluva bola uzatvorená dňa 25.4.2012,kedy platil a bol účinný nový zákon o spotrebiteľských úveroch a to zákon č. 129/2010 Z.z., ako na to
správne odvolateľ poukázal.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je pritom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide i vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, čoho sa dopustil v prejednávanej veci
prvoinštančný súd a to pri posudzovaní zákonných náležitostí úverovej zmluvy uzatvorenej medzi

žalobcom a žalovaným dňa 25.4.2012, z ktorej žalobca odvodzoval uplatnený nárok.

11. Zároveň je potrebné konšatovať i to, že ani jeden z dôvodov zamietnutia žaloby súd riadne
neodôvodnil, takže jeho rozhodnutie vyznieva značne arbitrárne. Svoj záver o tom, že predmetný
spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov odôvodnil stroho len tým, že
neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splatnosti úveru,

a že žalovaný úverové podmienky nepodpísal, čo dokonca nezodpovedá realite (pozri zadnú stranu
listu č. 14 spisu ako poslednej strany predložených obchodných podmienok žalobcu, kde sa nachádza
podpis žalovaného, ktorým potvrdzoval prevzatie tohto dokumentu, oboznámenie sa, súhlas a viazanosť
s ním). Rovnako konštatovaná absencia údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako
i nejasnosť spôsobu výpočtu RPMN nie je vysvetlená zrozumiteľne, teda tak, aby to pochopil bežný

spotrebiteľ ako strana sporu, ktorému je odôvodnenie rozsudku adresované, tu samozrejme odhliadnúc
od použitia neplatného právneho predpisu súdom. Napokon i záver o absolútnej neplatnosti úverovej
zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, inak bez objasnenia pojmu dobré mravy a čo vôbec v praxi
rozpor s dobrými mravmi znamená, nie je v podstate nijako odôvodnený. Odkaz len na rozpor so
zásadou dobromyseľnosti v postupe žalobcu ako veriteľa tým, že zmluva nemala obsahovať niektoré

podstatné náležitosti, tu inak so zákonnou sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti čerpaného úveru
na základe takejto zmluvy, je neprijateľné. Potrebné si je pritom uvedomiť aj to, že žalovaný, ktorému
žalobca poskytol finančných prostriedky v nemalej výške, si svoj záväzok ich vrátiť v podstatnej časti
nesplnil, pričom vychádzajúc z obsahu spisu nie je ani zrejmé od kedy presne prestal plniť a z akého
preukazateľného dôvodu, na ktorý je potom ale potrebné nazerať z pohľadu možnej ospravedlniteľnosti

rovnako cez princípy dobrých mravov, keďže žalovaný napriek uzavretiu zmluvy dňa 25.4.2012 neplnil,
hoci sa k plneniu touto zmluvou zaviazal.

12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

15. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie

(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

16. Podľa § 157 ods. 2 OSP - účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia, v odôvodnení rozsudku súd

uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazovriadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Obdobne podľa aktuálne účinného § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

18 Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti

uvedené v § 157 ods. 2 OSP, resp. od 1.7.2016 v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania
a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení
rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,

k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP,
resp. § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

19. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

20.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, resp. § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia

stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

21. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá

aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

22. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky
v relevantných záveroch v podstate nijako neodôvodnil ani právne a ani vecne, navyše na vec aplikoval

i neprávny, tu dokonca z hľadiska časového pre danú vec i neplatný právny predpis, nie je možné tento
nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) OSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnomoboznámení sa s obsahom spisu, vykonaní všetkých potrebných dôkazov, aktuálne v súlade s
druhou hlavou prvým dielom CSP obsahujúcom špeciálne ustanovenie o spotrebiteľských sporoch,
osobitne § 295 CSP, ak to bude nevyhnutné, po obstaraní zabezpečení a vykonaní aj dôkazov,

ktoré spotrebiteľ nenavrhol, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť, posúdiť podľa všetkých
náležitých hmotnoprávnych ustanovení a až následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie
je nevyhnutné adekvátne v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).