Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206211
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115206211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa V. Z.,

I.. X. W. XXXX, XXX XX Z. Z., L. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., 040
01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 410 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť navrhovateľovi
sumu 410 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 27. marca 2015 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume
390 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 410 Eur (s úrokom z omeškania) titulom
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho úhrade neplatne dohodnutého poplatku v zmluve o úvere.

Odporca tvrdí, že sa bezdôvodne neobohatil a žiada návrh zamietnuť. Argumentuje, že navrhovateľ
nemá status spotrebiteľa a vzťah účastníkov nie je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa

zákona č. 129/2010 Z. z., lebo úver navrhovateľovi poskytol na účely zamestnania. Preto nemusí
zmluva obsahovať náležitosti podľa tohto zákona. Uviedol, tiež, že ak navrhovateľ namieta poplatok za
poskytnutie úveru ako taký, je tento poplatok v zmysle rozhodnutia Spolkového súdneho dvora SRN
sp. zn. XI ZR 3/10 zo dňa 7. decembra 2012 prípustný; ak namieta jeho výšku, v prípade nebankových
subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky požadovanej bankami (rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12Cmo/95/2005).

Súd konal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu a vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa a oboznámením sa s podaniami účastníkov, zmluvou o úvere, prehľadom splátok, výzvou
na vrátenie bezdôvodného obohatenia, pracovnou zmluvou, priemernými úrokovými mierami z úverov,
pričom zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli dňa 26. júla 2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľovi
sumu 500 Eur, ktorú sa navrhovateľ zaviazal vrátiť s poplatkom 484 Eur v 12 mesačných splátkach po 82

Eur. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú navrhovateľovi poskytnuté na výkon zamestnania.
Podľaprehľadusplátokuhradilnavrhovateľodporcovivdňoch4.augusta2011-22.mája20159x82Eur
a 246 Eur. Podľa navrhovateľom na pojednávaní predloženej pracovnej zmluvy bol v čase uzatváraniazmluvy navrhovateľ zamestnaný. E-mailom zo dňa 26. marca 2015 vyzval navrhovateľ odporcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 484 Eur.

Súd prisvedčil obrane odporcu, že zmluva o úvere nie je v režime zákona č. 129/2010 Z. z., o
spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvárania zmluvy), lebo v zmysle § 2 písm. a) tohto
zákona je spotrebiteľom len fyzická osoba, ktorej je poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pretože je účel „na výkon zamestnania“ vyznačený
priamo v zmluve o úvere a tento záver podporuje i pracovná zmluva, účastníkmi uzavretú zmluvu

o úvere nemožno považovať za spotrebiteľský úver. Na túto zmluvu sa preto nevzťahuje zákon č.
129/2010 Z. z., zmluva nemusí obsahovať v ňom uvedené náležitosti (§ 9 ods. 1 a 2) a argumentácia
navrhovateľa v tomto smere neobstojí. Súd sa však nestotožnil s názorom odporcu, že navrhovateľ
nie je vôbec spotrebiteľom, lebo uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, lebo nakoľko odporca vystupuje v zmluvnom vzťahu v pozícii dodávateľa
podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie

úverov z vlastných zdrojov) a navrhovateľ v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka (zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, ale práve na účely zamestnania). Definícia spotrebiteľa v zákone č. 129/2010 Z. z. je odlišná od
definície v Občianskom zákonníku, ktorý za spotrebiteľa nepovažuje výlučne fyzické osoby, ktoré zmluvu
uzatvárajú za účelom podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, teda v prípade výkonu zamestnania

o spotrebiteľa pôjde.

Hoci je zmluva účastníkov označená ako zmluva o úvere, neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o
úvere - dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky (§ 497 v spojení s § 263
ods. 2 Obchodného zákonníka). Podľa obsahu však zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o pôžičke

podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo ide o prenechanie peňažných prostriedkov na určitú
dobu, pričom pre tento zmluvný typ je dohoda o úrokoch len fakultatívnou náležitosťou. Preto súd podľa
obsahu považuje zmluvu účastníkov za zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, ale iný druh

odplaty za poskytnutie pôžičky zákon nepozná (na rozdiel o zmluvy o úvere v § 499 Obchodného
zákonníka, ktorý upravuje poplatok za poskytnutie úveru). Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa, a preto má súd za to, že ak Občiansky zákonník pri zmluve o pôžičke s obdobnou odplatou
neráta, jej dojednanie predstavuje odchýlenie sa od zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorého platením

tohto poplatku zaťažuje. Dojednanie tohto zmluvného ustanovenia odporuje zákonu a je neplatné
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tu nie je použiteľná judikatúra Spolkového súdneho dvora
SRN, lebo náležitosti zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke i definíciu spotrebiteľa upravuje vnútroštátne
slovenské právo, a preto nemožno aplikovať rozhodnutie zahraničného súdu, ktorý zrejme nevychádzal
zo slovenskej právnej úpravy. Súd poukazuje i na výšku dohodnutého poplatku, ktorý predstavuje 96,80

% z poskytnutej sumy. Tento poplatok zjavne prevyšuje náklady, ktoré mohli odporcovi s poskytnutím
pôžičky vzniknúť (najmä administratívne výdavky), a preto predstavuje rozpor s dobrými mravmi, čo tiež
spôsobuje neplatnosť dojednania o tomto poplatku v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Skutočnosť, že suma 484 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov a nie úrok,

nevyplýva len z doslovného gramatického výkladu použitého pojmu, ale i z vyjadrenia odporcu, ktorý
(na č. l. 19 spisu) uviedol, že ide o náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy i administratívu s tým
spojenú. Súd pre úplnosť dodáva, že dojednanie takejto odplaty by bolo neplatné aj keby išlo o úrok.
Odplata 484 Eur za poskytnutie sumy 500 Eur na 12 mesiacov predstavuje 96,80 % ročne. V súlade s
právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. apríla 2012

v konaní sp. zn. 5Cdo/26/2011 je v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba, ktorá podstatne prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania úveru s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Tento právny názor sa vzťahuje na všetky
zmluvy o pôžičke (prípadne o úvere) bez ohľadu na povahu subjektov, teda aj na pôžičky a úvery
poskytnuté nebankovými subjektmi, a tým viac na spotrebiteľské zmluvy. Priemerné úrokové miery

z úverov predstavovali v júli 2011 (v čase poskytnutia pôžičky) pri nových spotrebiteľských úveroch
splatných do 1 roka (ako úvery a pôžičky s obdobou lehotou splatnosti, keďže v danom prípade bola
splatnosť úveru 12 mesiacov) výšku 10,98 %. V tejto veci bola odplata dojednaná až vo výške viac ako
9-násobku tejto odplaty. Odplata 96,80 % ročne niekoľkonásobne prevyšuje aj všetky ostatné úrokovésadzby poskytovaných úverov v danom období, pričom najvyššia úroková miera (pre podnikateľské
úvery) predstavuje 12,86 % ročne. Tieto údaje vyplývajú z prehľadu spracovaného Národnou bankou
Slovenska (dostupný na stránke www.nbs.sk , vytlačený na č. l. 28 spisu). Úrok

dohodnutý v takejto výške spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o úrokoch pre rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Prehľadom splátok má súd preukázané, že navrhovateľ zaplatil odporcovi celkom sumu 984

Eur. Okrem poskytnutých 500 Eur tak zaplatil odporcovi aj sumu 484 Eur z titulu neplatného zmluvného
dojednania o poplatku, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu. Pretože navrhovateľ žiada len
vydanie bezdôvodného obohatenia za posledné 3 úhrady vyplatené odporcovi v sume 2 x 82 Eur + 246
Eur v dňoch 28. marca, 20. apríla a 22. mája 2012 (spolu v sume 410 Eur), uložil súd odporcovi zaplatiť
túto sumu navrhovateľovi.

Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania od 26. marca 2015 do zaplatenia v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pohľadávka navrhovateľa
voči odporcovi sa stala splatnou dňa 26. marca 2015, lebo v tento deň vyzval odporcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, do omeškania sa však odporca dostal až deň nasledujúci, a preto súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania až od 27. marca 2015 a vo zvyšku úroku z omeškania návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi plnú náhradu
trov konania (jeho neúspech spočíval len v nepatrnej časti úroku z omeškania -jeden deň). Trovy
navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 390 Eur za 3 úkony právnej služby
(prevzatie a príprava veci v roku 2015, podanie návrhu dňa 27. marca 2015 a účasť na súdnom

pojednávaní dňa 14. júna 2016) v hodnote á 29,88 Eur s režijnými paušálmi ( 2 x 8,39 Eur za úkony
v roku 2015 + 8,58 Eur za rok 2016). Navrhovateľovi patrí i náhrada cestovných výdavkov za cestu
jeho právneho zástupcu zo sídla kancelárie v Košiciach na pojednávanie do Banskej Bystrice a späť v
sume 118,51 Eur (vzdialenosť 456 km, spotreba 6,2 l/100 km, cena pohonnej látky 1,24 Eur/l, základná
náhrada 0,183 Eur za 1 km podľa opatrenia MPSVaR 632/2008 Z. z.) a náhrada za stratu času

stráveného cestou za 12 polhodín po 14,30 Eur, spolu 171,60 Eur. Pretože si navrhovateľ uplatnil len
náhradu v sumách 70 Eur a 140 Eur, priznal mu súd len tieto sumy. Trovy právneho zastúpenia sú
zvýšené o 20 % DPH - teda o sumu 65 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia,

písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Vodvolanímusíbyťuvedenéktohorobí,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako

má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,

c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.