Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610205398
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8610205398.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnej B. K., bytom S. XXX/XX, K., o vymoženie 599,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 7Er 635/2010 - 24 zo dňa 06.11.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, sp. zn. SR 02266/10 zo
dňa 19.04.2010, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 599,44 Eur spolu
so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 599,44 Eur od 15.11.2009 do zaplatenia, zákonným
úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 599,44 Eur od 29.01.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
rozhodcovského konania vo výške 184,39 Eur. Uznesením č. k. 7Er 635/2010 - 13 zo dňa 13.09.2011
súd zastavil exekučné konanie v časti zmenkového úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo

sumy 599,44 Eur od 15.11.2009 do zaplatenia a súdnemu exekútorovi v zastavenej časti nepriznal trovy
exekučného konania.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v

znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o
spotrebiteľských úveroch), ust. § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) a 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), čl. 2 písm. a), čl.
3 ods. 1 a 3, a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je súčasťou obsahu
formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa súdu prvého stupňa ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spotrebiteľovi odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom
v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku

osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam vrátanerozhodcovského konania. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k
narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, lebo
spotrebiteľ sa vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a

následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytuje Občiansky zákonník i Smernica.

Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne
aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálnepreskúmavaniesaobmedzujenadodržanievšetkýchformálnychnáležitostiexekučnéhotitulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučnéhotitulu(dovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi). Exekučnýsúdvšaknemôžeskúmať

samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej
namietal, že postup exekučného súdu je v rozpore so zásadou civilného práva pacta sunt servanda.
Súd svojím konaním pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia voči povinnej vzhľadom

na prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
musí byť dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť
a správnosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup súdu, na základe ktorého
dospel k záveru o aplikácii Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa vôbec nezaoberal splnením
podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencie spotrebiteľa a dodávateľa. Súd musí mať

napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti
spotrebiteľom, t.j., že sa úver netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že fyzická
osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie bolo povinnej doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 Občianskeho
súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu
právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri
preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nebola

opodstatnená. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 13.10.2011 sp. zn.
3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiuposudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a
povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia

rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť
sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola včlenená medzi všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (bod 18).
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
(t.j. k 15.12.2008), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len Zákon
o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava, sp. zn. SR 02266/10 zo dňa 19.04.2010 s právoplatnosťou
dňa 10.05.2010 a vykonateľnosťou dňa 13.05.2010 (v spise na čl. 5-6), ktorým bola povinnej uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 599,44 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zosumy599,44Eurod15.11.2009dozaplatenia,zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy599,44

Eur od 29.01.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 184,39 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 15.12.2008 vyplýva,
že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnej v tomto exekučnom konaní) úver vo výške 7 000,-
Sk (232,36 Eur) a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 4 200,- Sk
(139,41 Eur), t.j. celkovo zaplatiť čiastku 11 200,- Sk (371,77 Eur) v 7 mesačných splátkach po 1 600,-

Sk (53,11 Eur) počnúc dňom 08.01.2009. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, kde v bode 18 bola zakotvená rozhodcovská doložka.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predstavuje dojednaná
rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka. Uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé.
Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku Smernice aj podmienka upravená v písm.
q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniamivýhradnearbitrážou.Odvolacísúdpovažujezmluvnúpodmienkuupravenúvovšeobecnýchobchodných
podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na

jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa posúdenia, či základný právny vzťah bol
spotrebiteľským vzťahom, odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra nachádzajúci sa v spise na č. l. 7) a vystupuje

teda v pozícii dodávateľa. Nie je celkom zrejmé, z akých skutočností vychádzal oprávnený pokiaľ
tvrdil, že povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere mala taktiež postavenie podnikateľa. Táto skutočnosť
totižto nevyplýva z predloženej zmluvy o úvere nachádzajúcej sa v spise (čl. 4). Nie je pravdivé
tvrdenie oprávneného, že povinná v procese uzatvárania zmluvy vystupovala ako podnikateľ, keďže
bola označená svojím menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. V predloženej zmluve o úvere
chýba údaj o údajnom obchodnom mene, sídle a identifikačnom čísle, či čísle živnostenského registra.

Je síce pravdou, že v časti zmluvy, ktorou mal dlžník (povinná v exekučnom konaní) prehlásiť, na aký
účel sú finančné prostriedky poskytnuté, je zaškrtnuté políčko - na výkon povolania (nie je nijako bližšie
špecifikované), avšak chýbajúce údaje, ktorými má byť označená fyzická osoba - podnikateľ absentujú,
čo neumožňuje vytvoriť jednoznačný záver o tom, že povinná pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako
podnikateľ. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený pri uzatváraní zmlúv s podnikateľmi

túto skutočnosť uvádza v zmluve vyplnením formulára v časti obchodného mena, sídla a identifikačného
čísla umožňujúceho osobu identifikovať ako podnikateľa. V danom prípade tomu tak nebolo.

Odvolací súd vychádzal zo zásady, v zmysle ktorej ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na vyššie uvedené možno vyvodiť záver, že v danom prípade zmluvu uzatvárala povinná v
postavení spotrebiteľa, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na uvedený právny vzťah
použil ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľského práva. Nie je preto dôvodné
odvolanie oprávneného ani v časti, ktorou namietal nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie

rozhodnutia týkajúce sa ustálenia samotnej povahy právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou.

Súd prvého stupňa správne postupoval, ak sa prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej
doložky, nakoľko bez platnej rozhodcovskej doložky, uzavretej v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu, neexistuje účinný a

vykonateľný exekučný titul, čím nie je daný podklad pre vykonanie exekúcie.
Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa, čo je v súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že rozhodcovská doložka

včlenená medzi všeobecné podmienky poskytnutia úveru nespĺňa ani formálne náležitosti Zákona o
rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o

podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa
§ 3 .Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, lebo nebola
dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v úverovej zmluve na
všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými

zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy.
Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou
rozhodcovského konania. Nedošlo ani k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými
stranami.Zovšeobecneformulovanéhoodkazuotom,žedlžníksaoboznámilsobsahomzmluvyoúvere
a že súhlasí so všeobecnými podmienkami, nemožno vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná

vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému
konaniu.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že dňa 09.09.2011 oznámilo vstup do konania

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov ako vedľajší účastník na strane povinnej.
Oprávnený v podaní zo dňa 17.02.2012 vyslovil nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania. Úlohou súdu prvého stupňa preto bude postupovať v zmysle ust. § 93 ods. 3 veta druhá
Občianskeho súdneho poriadku a o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodnúť. Vzhľadom na
námietku oprávneného, odvolací súd neuviedol vedľajšieho účastníka v záhlaví tohto uznesenia, lebo

o tejto námietke doposiaľ súd prvého stupňa nerozhodol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.