Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223365
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114223365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: S.F. H., J..
XX.X.XXXX, N. U. XXX/X, XXX XX P., o zaplatenie 1.342,41 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.244,85 Eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 26.8.2008
do zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi v r a c i a časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 57,30 Eur prostredníctvom príslušného
prevádzkovateľa systému po právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 25.8.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 1.342,41 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 26.8.2008 do zaplatenia a trovy
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 13.7.2007 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.194,98 Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 66,39 Eur, v termínoch splatnosti
podľasplátkovéhokalendára,ktorýboldohodnutývzmluve(pozn.súdu:ktorýnijakoneuviedol).Žalobca
ďalej tvrdil, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 9, do uplatnenia
práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil

len sumu 735,60 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 14 o viac ako tri
mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť
úveru. . Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.654,44 Eur dňa 25.8.2008. Túto
sumu uhradil len čiastočne vo výške 312,03 Eur.

3. Súdny poplatok za žalobu žalobca zaplatil dňa 24.10.2014 vo výške 80,50 Eur.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, hoci jej to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa
§ 114 ods. 3 O.s.p. uložil a žaloba s prílohami jej bola doručená ešte dňa 8.10.2014. Na pojednávaní
uviedla, že po podaní žaloby uhrádzala ďalšiu sumu a suma, ktorá zostáva predmetom konania, nevie
z čoho by mala pozostávať.5. Písomným podaním doručeným súdu 23.8.2016 zobral žalobca žalobu v časti žalovanej sumy vo
výške 1.244,85 Eur späť s tým, že „žalovaná suma vo výške 97,56 Eur predstavuje nesplatenú sumu

úveru (na účet žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 1.145,19 Eur, z ktorého uhradil 1.047,63 Eur)“.

6. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť a
neúčasť svojho právneho zástupcu však ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v
neprítomnosti, preto súd v zmysle ust. § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti, a prihliadol pritom

na obsah spisu a vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204 CSP).

7. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. V danom prípade žalobca zobral žalobu čiastočne späť, a keďže tak urobil skôr než sa začalo

predbežnéprejednaniesporualebopojednávanie,tedavčase,keďsanaprípadnýnesúhlasžalovaného
so späťvzatím žaloby v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP neprihliada a jeho vyjadrenie k čiastočnému
späťvzatiu preto nie je ani potrebné, súd konane v rozsahu späťvzatia žaloby postupom podľa § 145
ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.

10. Pri prejednaní zostávajúcej časti pritom súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 132
ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré
odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť
podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa §
132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

11. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

12. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno
tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový
stav aplikovať.

13. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

14. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav

sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.16. Súd vykonal dokazovanie všetkými nižšie uvedenými listinami, ktoré boli súdu doručené a boli na
pojednávaní prečítané, resp. ktorých odpisy boli druhej strane sporu v priebehu konania doručené a ich
obsah nebol protistranou spochybnený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nespochybnených)

tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

17. Dňa 8.6.2007 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o
revolvingovom úvere s požadovanou a schválenou výškou úveru 72.000,- Sk , ktorá podľa tejto
zmluvy predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy. Podľa

všeobecne akceptovaného výkladu revolvingových úverom sa pritom rozumie možnosť čerpania,
prípadne opätovného poskytnutia peňažných prostriedkov po ich úplnom alebo čiastočnom splatení, a
to až do dohodnutej výšky, teda úver splácaný priebežne, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté
zdroje opakovane až do výšky schváleného úverového rámca. V zmluve je ďalej uvedené splatnosť
úveru (počet splátok/splatnosť) 36/24, poskytnutá čiastka 36.000,- Sk, mesačná splátka vrátane úroku
2.000,- Sk, RPMN za úver 73,12% a poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,- Sk. Pod tým je v zmluve

výrazne menším drobným písmom napísaný text o tom, že účastníci tejto zmluvy v ďalšom odkazujú na
úpravuobsiahnutúvzmluvnýchdojednaniachnazadnejstrane.Určitéazrozumiteľnéstanovenieúpravy
(resp. odkaz na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej (určitej) časti obsahu zmluvy odkazom na obchodné
podmienky (napr. že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob započítavania úhrad, prípadne
povinnosť platiť poplatky upravujú obchodné podmienky) zo zmluvy nevyplýva.

18. Z predloženej karty klienta vyplýva interná evidencia žalobcu o termínoch a sumách čerpania a
úhrad peňažných prostriedkov žalovaným zo dňa 11.4.2014, podľa ktorej žalovaný z tejto zmluvy čerpal,
resp. bolo mu vyplatené: dátum vyplatenia 11.6.2007, vyplatená čiastka 938,72 Eur, vyplatené vrátane
revolvingov938,72Eur,splatené1.047,63Eur,zostávadoplatiť1.342,41Eur.Zčohobymalatátočiastka

pozostávať (vzhľadom na vyplatené a splatené prostriedky), to z predložených príloh nie je zrejmé.

19. Z tvrdení žalobcu ďalej vyplýva, že si uplatnil právo veriteľa podľa § 585 Občianskeho zákonníka, t.j.
okamžitú splatnosť úveru s tým, že žalovaný mal uhradiť sumu nehradených splátok vo výške 1.654,44
Eur dňa 25.8.2008.

20. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho
sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v
podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť

aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu
úpravu spotrebiteľských úverov.

22. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

23. Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

24. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

25. Podľa § 4 ods. 4 ZoSU pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

26. V zmysle ust. § 4 ods. 5 ZoSU však platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 52 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

28. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

29. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa
§ 220 ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal a
z akých dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil), považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na

to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti
(skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho
jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a
netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom
iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento

trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku
už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom
na označené dôkazy. V danom prípade však ani z týchto príloh nevyplývajú všetky dôvody uplatnených
nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb
(pojem použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-

justice.cz ). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú)
podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich)
skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to už i vo vzťahu k
tzv. istine - kde absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí peňažný prostriedkov v určitej
výške s uvedením jeho dátumu, a o záväzku na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením

spôsobu tohto vrátenia).

31. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide oskutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

32. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

33. V prejednávanej veci je podľa obsahu žaloby predmetom konania zrejme vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov a úhrada celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Žalobca

mal v takom prípade bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, a záväzkom
žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky), a
ďalej že mu určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil
dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky obligatórne

obsahové náležitosti (keďže podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a žaloba, hoci
má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom
dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

34. Vo vzťahu k požadovanej sume (zrejme s úrokmi) žalobca neuviedol (ani nepriamo v prílohách)
všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Pri uplatnení
vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich uplatnenie
(nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s poukazom na

konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie jednotlivých súm - z ktorých sa uplatňuje,
s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich skutkovým
odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom prípade
z tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť.

35. V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu
tvrdiť všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a
ani oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali,
tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z
tvrdených skutočností právo nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať súdnu

ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

36. Okrem toho však súd zistil, že ak je predmetom konania vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov a zaplatenie úrokov, ktoré mal žalovaný splácať pôvodne (spolu s úrokmi) v 36 mesačných
splátkach, ešte pred podaním žaloby došlo k zmene v obsahu záväzku a žalobca si uplatnil okamžitú

splatnosť úveru s tým, že žalovaný mal uhradiť sumu nehradených splátok vo výške 1.654,44 Eur dňa
25.8.2008, a od nasledujúceho dňa od žalovaného požaduje aj úrok z omeškania. Z uvedeného je tiež
zrejmé, že od nasledujúceho dňa (popri už dovtedy splatných splátkach) mohol žalobca uplatniť celé
svoje právo na vrátenie peňažných prostriedkov na súde. V danom prípade však bola žaloba doručená
súdu až 25.8.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby od vyhlásenia splatnosti, a preto súd v

zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z z aj z dôvodu premlčania nemohol žalobcovi toto právo na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov priznať a žalobu zamietol.

37. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 zák. č.
71/1992 Zb., podľa ktorého poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa žaloba vzala späť pred

prvým pojednávaním, v spojení s ust. § 11 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého sa poplatok alebo jeho
časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 70 eura. Žalobca zaplatil súdny poplatok za
žalobu vo výške 80,50 Eur, a keďže po čiastočnomspäťvzatí zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 97,56 Eur, ktorej zodpovedá súdny poplatok
vo výške 16,50 Eur, preplatok súdneho poplatku za žalobu vo výške 64,- Eur krátený o sumu 6,70 Eur
mu preto súd vracia. Súd je orgánom zapojeným do centrálneho systému evidencie poplatkov, a preto

poplatok v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. vráti žalobcovi prevádzkovateľ systému
(ktorým je v tomto čase Slovenská pošta, a.s.), a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia prevádzkovateľovi systému.

38. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,

priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal
súdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľ
žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá

právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.