Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/280/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114205426
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:3114205426.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: O. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. P. XXXX/XX, T., za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA

PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 701,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10. decembra 2015, č.k. 22C/38/2014-44, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42
362 962, p o t v r d z u j e .

II. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám.
7, Bratislava, IČO: 42 362 962, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol (výrok I.), žalovanej
náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 119,33 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodnutie v časti priznania náhrady trov konania súd právne odôvodnil použitím ust. § 24, § 25
ods. 1, § 93 ods. 2 a 4, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.), ako aj poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 93/2012, vychádzajúc

pritom zo zásady úspechu v spore, keď vedľajší účastník, vystupujúci na strane úspešnej žalovanej,
má nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v právnom zastúpení za 2 úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2014, písomné vyjadrenie k veci zo dňa 23.03.2015) po 51,45 eur
s príslušným režijným paušálom. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval súd za
účelne vynaložené, ako aj jeho zastúpenie advokátom, pričom vedľajší účastník tak ako ktorákoľvek iná
fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si

zvolí a zároveň išlo o úkony právnej služby, smerujúce k ochrane práv žalovanej.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznania trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal v
zákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrholrozsudokvnapadnutejčastizmeniťtak,ževedľajšiemu
účastníkovi náhrada trov konania nebude priznaná. Odvolateľ namietal nadbytočnosť a neúčelnosť
vynaložených trov, pričom vytýkal súdu, že z rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým vyhodnotil kritérium

účelnosti pri rozhodovaní o týchto trovách. To, že súd je povinný riadne skúmať a nie iba všeobecne
konštatovať otázku účelnosti trov konania pri paušálnych vstupoch vedľajšieho účastníka do konaní,potvrdzujú viaceré rozhodnutia krajských súdov SR, ale aj z uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M
Cdo 5/2013, kde sa uvádza, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu

na súdoch v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na
súde. Navyše tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, keďže si nesplnil
zákonom uloženú povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať. Rozhodnutie súdu je
z uvedených dôvodov podľa žalobcu nedôvodné a nezákonné.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Bol toho názoru,
že jeho trovy boli vynaložené účelne, keď vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na viaceré
nedostatky zmluvných dojednaní a aj na základe tejto argumentácie bol nárok uplatnený žalobcom v
tomto konaní posúdený ako nedôvodný a žaloba bola zamietnutá. Správne preto postupoval súd, pokiaľ
úkony vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako účelné a hospodárne a priznal mu za ne náhradu.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22C/38/2014 bolo zaplatenie sumy
701,40 eur s príslušenstvom ako suma neuhradených záväzkov žalovanej zo Zmluvy o revolvingovom

úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 24.08.2006.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti priznania náhrady trov konania občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, pôvodne vystupujúcemu v konaní ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 1,2 O.s.p.

Odvolacím dôvodom je tu tvrdenie, že súd nesprávne právne posúdil otázku účelnosti vynaložených
trov vedľajšieho účastníka.

8. Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 O.s.p. v znení účinnom ku dňu 30.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti

je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ods. 2). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh ( ods. 3). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( ods. 4).

9. Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že po začatí konania oznámilo
súdu dňa 30.12.2014 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV svoj
vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej ( ktorá je spotrebiteľom ). Keďže žalobca
nesúhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, súd uznesením č.k. 22C/38/2014-39 zo dňa

27.07.2015 rozhodol podľa § 93 ods. 3 O.s.p., účinného ku dňu 30.12.2014 o prípustnosti vedľajšieho
účastníctva tohto združenia v konaní na strane žalovanej. Podaním, doručeným súdu dňa 26.03.2015
sa vedľajší účastník k veci písomne vyjadril, v tomto podaní riadne označil strany a predmet sporu,
identifikoval zmluvu, uviedol akú sumu na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej a
akú sumu žalovaná žalobcovi zaplatila, vyjadril sa podrobne k obsahu zmluvy, pričom rozviedol akými

nedostatkami predmetná úverová zmluva trpí, v dôsledku čoho je treba považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov, poukázal na neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, ktoré dojednania
sú v rozpore s dobrými mravmi a tiež upozornil súd na vady kontraktačného procesu. Podanú žalobu
vyhodnotil vedľajší účastník ako nedôvodnú, pretože žalovaná už uhradila viac ako žalobcovi patrilo
a navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol. Dňa 10.12.2015 súd vo veci verejne vyhlásil

rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a žalobcovi bolo uložené zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania v sume 119,33 eur.10. V uvedenom prípade došlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, takže právo na náhradu trov
konania vzniklo podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnej žalovanej, ktorej súd náhradu trov
konania nepriznal z dôvodu, že si náhradu neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevznikli.

Súčasne vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorý
bol v konaní zastúpený advokátom a uplatnil si náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Tak
ako uvádza odvolateľ, pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka bolo namieste posudzovanie
účelnosti ich vynaloženia, čo však súd prvej inštancie aj urobil a s jeho záverom sa stotožnil aj odvolací
súd, ktorý nemohol dať za pravdu odvolateľovi. Jeho tvrdenie o neúčelnosti právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka neobstojí, keď nebolo možné osvojiť si stanovisko žalobcu o opakovanom a
právne nenáročnom podaní zo strany tohto účastníka. Podané písomné vyjadrenie nemožno totiž
podľa obsahu považovať len za všeobecné vyjadrenie, pretože aby bolo možné pristúpiť k úvahám
o bezdôvodnosti podanej žaloby, bolo potrebné oboznámiť sa s problémom podstaty nároku, jeho
vzniku, jeho existencie a dĺžky jeho trvania. V prejednávanej veci sa jednalo o kvalifikované podanie
vedľajšieho účastníka, v ktorom sa podrobne zaoberal jednotlivými aspektami zmluvného vzťahu, z

ktorého si žalobca uplatňoval v konaní pohľadávky, poukázal na viaceré dôvody brániace vyhoveniu
žalobnému návrhu, pričom jeho závery boli potom sčasti prenesené aj do odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie. Tvrdenie žalobcu o tom, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k zbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, súd nemôže
brať vážne do úvahy. K žiadnemu navyšovaniu trov konania, ba dokonca ani k nehospodárnosti konania

by nebolo došlo, ak by žalobca po dôkladnom zvážení nebol podával žalobu tam, kde zjavne nemôže
byť úspešný. Spochybňovanie účelnosti vynaložených trov bývalého vedľajšieho účastníka žalobcom
navyše postráda logiku s poukazom na skutočnosť, že aj žalobca, ktorého predmetom činnosti je
poskytovanie úverov a ich následné vymáhanie voči spotrebiteľom, je sám zastúpený advokátskou
kanceláriou, ktorá sa špecializuje na takéto prípady, pričom žalobca považoval za neúčelné takéto

právne zastúpenie, hoci sám si neváhal trovy právneho zastúpenia uplatniť.

11. Ako nedôvodná sa ukázala aj tá námietka odvolateľa, podľa ktorej súd prvej inštancie iba všeobecne
konštatoval otázku účelnosti vynaložených trov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je pritom
celkom zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri posudzovaní účelnosti, keď účelnosť videl v tom, že

vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 23.03.2015 poukázal na všetky nedostatky predmetnej
zmluvy o revolvingovom úvere, jeho vyjadrenie bolo konkrétne a jeho obrana žalovanej v tomto spore
bola účinná, keďže súd návrh žalobcu zamietol aj vzhľadom na jeho argumentáciu.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia tak odvolací súd dospel k záveru, že

súd prvej inštancie postupoval správne, keď priznal občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV náhradu trov právneho zastúpenia, keďže toto združenie malo v tom čase procesné postavenie
vedľajšieho účastníka v spore, s právom dať sa v konaní právne zastúpiť. Zároveň zo spisu vyplýva,
že združenie účinne podporovalo účastníka, na strane ktorého v spore vystupovalo a tento účastník bol
napokon plne úspešný. Vedľajší účastník si náhradu trov právneho zastúpenia v zákonom stanovenej

lehote vyčíslil a to v súlade s vyhl. č. 655/2001 Z.z., pričom odvolací súd sa plne stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie o účelnom vynaložení trov takto uplatnených.

13. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalobcu ako neopodstatnené a
keďže zároveň neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal

odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok v napadnutej
časti trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, (ktorého
postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 v zmysle platného CSP zaniklo), odvolací
súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému občianskemu združeniu
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).