Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/380/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611204192
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4611204192.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01
Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zastúpeného: JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, Trnavská
cesta 60, 821 02 Bratislava, proti povinnému: S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B., XXXX/XX, XXX XX H.,
o vymoženie sumy 537,16 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása,
Popradská 70, 822 01 Bratislava 214 pod sp. zn. EX 5073/2011, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

III. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie (č. 10066653)
na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5RO/590/2010-20 zo
dňa 22.12.2010, pre vymoženie sumy 537,16 eur s príslušenstvom (úrok z omeškania a trovy
predchádzajúceho konania) a trovami exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa
9.6.2011.

2. Súdny exekútor podaním zo dňa 17.3.2017 navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, a to na základe zistení o nemajetnosti povinného a taktiež z dôvodu
nehospodárnosti ďalšie pokračovania v exekúcii. Uviedol, že od začiatku exekučného konania vykonal
úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného a následne k jeho speňaženiu, týmito úkonmi a
previerkami však nebol zistený žiadny majetok povinného, resp. majetok povinného, ktorého vymoženie

by postačovalo aspoň na úhradu trov exekúcie.

3. Oprávnený sa k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nevyjadril.

4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v

§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný
len ako Exekučný poriadok alebo EP s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Z exekučného spisu súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností
ani motorových vozidiel. Povinný sa nachádza od 6.5.2013 vo výkone trestu odňatia slobody a dátum

jeho prepustenia by mal byť 6.4.2020. Vo výkone trestu odňatia slobody je povinný zaradený, pričom
ústav na výkon trestu odňatia slobody oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný môže byť viackrát
zaradený a vyradený z práce, podľa možností ústavu. Súčasne ústav na výkon trestu odňatia slobody
predložil exekútorovi prehľad pohľadávok, na ktoré by mali byť povinnému vykonávané zrážky a ich
poradie, z ktorého vyplýva, že pohľadávka oprávneného je jedenásta v poradí, pričom pohľadávky
so skorším poradím sú v sume 6699,19 eur. Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtov povinného na

základe exekučných príkazov vydaných exekútorom, nebola úspešná. Z návrhu súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie a exekučného spisu vyplýva, že nebol zistený majetok, z ktorého by bolo možné
uspokojiť pohľadávku oprávneného s príslušenstvom alebo aspoň trovy exekúcie. Ak aj povinný poberá
vo výkone trestu odňatia slobody, jej výška neumožňuje vykonávať zrážky pre vymáhanie pohľadávka
oprávneného, a vzhľadom na výšku pohľadávok, ktoré predchádzajú pohľadávke oprávneného, nie je

ani predpoklad, že by v blízkej budúcnosti došlo aspoň k úhrade trov exekúcie. Vzhľadom na to súd
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie
je určujúci stav a majetkové pomery povinnej v čase rozhodovania. Nie je preto možné vziať do úvahy
eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti (teoretická zmena pomerov je daná

vždy, nie je však možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak
takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností). V tejto veci sa majetkové
pomery povinného počas exekučného konania (začalo sa v roku 2011) nezmenili - nebol zistený príjem
alebo majetok, na ktorom by bolo možné vykonávať exekúciu.

9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.

Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete na zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie
exekútora (ktoré je obsahom podnetu) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti
povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by
viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor

má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách
exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny
komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže
byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor nemá v zmysle Exekučného poriadku účinného do
31.3.2017 právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak

nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
Súd súčasne dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade
súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný
súd podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 243h ods.
1 prvá veta Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 je oprávnený a povinný zastaviť exekúciu, ak

je vo veci daný niektorý z dôvodov na jej zastavenie, pričom jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.12. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP
rozhodované nebude.

16. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má
voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť,
preto má nárok na náhradu trov exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má nárok na náhradu

trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP. O výške náhrady trov exekúcie
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možno podaťodvolanievlehote15dníoddoručeniauznesenianaOkresnom
súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo

uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní
uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v
odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte
rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší

rovnopis.