Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/336/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710207976
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8710207976.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľov: 1. rade K. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., C. č. XXXX/X, zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr. Marošom Ježíkom,
Stará Ľubovňa, pracovisko Poprad, Námestie sv. Egídia č. 95, 2. rade H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. Y. G., N. XXXX/XX, 3. rade A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I. XXX/XX, 4. rade N. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, 5. rade G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, 6. rade Q.. J. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., B. XX, 7. rade R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., N. XXXX/X, 8. rade A.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, 9. rade K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Y. G., C. XXXX/XX,
navrhovatelia v 2. až 9. rade zastúpení K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., C. č. XXXX/X, proti odporcovi:
X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, zastúpený advokátom N.. B. E., Poprad, Y.. C. XX, o určenie,
že vec patrí do dedičstva a prísl., o odvolaní navrhovateľa v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 11C/145/2010-294 zo dňa 02.07.2015 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Navrhovatelia sú povinní nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa. Rozhodol, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. Rozsudok odôvodnil tým,
že navrhovateľ sa domáhal podaným návrhom určenia, že nehnuteľnosti uvedené v návrhu patria
do dedičstva po poručiteľovi X. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX. Navrhovateľ návrh
odôvodnil tým, že nehnuteľný majetok bol pôvodne vo vlastníctve nebohého X. C., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý bol otcom účastníkov konania. Predmetné pozemky mali byť podľa zákona predmetom dedenia,
keďže právny nárok na ne mali všetky deti poručiteľa X. C.. Dedičské konanie po tomto poručiteľovi
však do dedičstva nepojalo tieto nehnuteľnosti. V notárskych zápisniciach N XXX/XX z XX.XX.XXXX
a N XXX/XXXX z XX.XX.XXXX bolo osvedčené vlastníctvo odporcu k týmto nehnuteľnostiam, a to
titulom neformálneho prechodu práva v roku 1983 po právnom predchodcovi, teda po poručiteľovi
X. C., nar. XX.XX.XXXX. Na základe týchto skutočností je v súčasnej dobe zapísaný ako vlastník
týchto nehnuteľností odporca. Súd zistil, že na notárskom úrade K.. L. E. boli spísané notárske
zápisnice N XXX/XXXX a N XXX/XX, podľa ktorých odporca mal nadobudnúť vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam titulom neformálneho prechodu práva v roku 1983. Súd mal za preukázané, že lesnú
a pasienkovú pôdu, ktorú dnes obhospodaruje urbariát G., vlastnila rehoľa F. v C. G., ktorá ich dala
do správy gazdovstvám v obci podľa regule ÚR BÉR v roku 1759. Historický stav platil aj za minulého
režimu, keď pozemky boli v roku 1958-1992 prevzaté do užívania štátom. Dnešné obhospodarovanie
urbárskej pôdy je vykonávané obhospodarovateľom pôdy, ktorým je urbariát G., podiely boli prevzaté
zo zoznamu oprávnených osôb a opatrené notárskymi zápisnicami v roku 1995 a 2003. Z príslušnýchdokumentov z evidencie nehnuteľnosti na čl. 54-62 súd zistil, že jednotliví podielnici urbariátu G. neboli
nikdy samostatne zapísaní v evidencii nehnuteľnosti (pozemková kniha, kataster nehnuteľnosti) a k
zápisu došlo na základe notárskej zápisnice K.. E. Y Y a notárska zápisnica Y Y zo dňa 25.11.2003,
ktorou bol ako spoluvlastník urbárskych pozemkov zapísaný odporca. Nebohý X. C. zomrelý dňa
X.X.XXXX nikdy nebol zapísaný v evidencii nehnuteľnosti ako vlastník. Obnova urbariátu v obci G.
začala sa v roku 1990 a bola zavŕšená pred decembrom 1995, kedy bola spísaná notárska zápisnica.
Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok X. C.. Až do roku 1995 fungovala spoločnosť ako združenie býv.
urbarialistov obce G.. Súd uviedol, že návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko odporca vystupoval v
konaniach o vydaní osvedčenia ako dobromyseľný, na základe vyjadrenia svojho nebohého otca X. C.,
čo potvrdil svedeckou výpoveďou aj pán C..
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ v 1. rade. Poukázal
na to, že súd nerešpektoval ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď neuviedol podstatné náležitosti, ktoré mali
byť obsahom rozsudku. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že poručiteľ X. C., nar. XX.XX.XXXX
bol na základe potvrdenia obce G. uvedený v zozname oprávnených osôb na úžitky z lesného
majetku bývalých urbarialistov z roku 1958, v čase odňatia majetku štátnymi lesmi. Prvostupňový súd
dospel k záveru, že tento poručiteľ ale nikdy nebol zapísaný v evidencii nehnuteľností ako vlastník
sporných pozemkov. Prvostupňový súd však ďalej neuviedol ako táto skutočnosť má vplyv na vydržanie
vlastníctva odporcom. Navrhovateľ v 1. rade poukázal na to, že poručiteľ bol jednoznačne podielovým
spoluvlastníkom urbárskych pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Zákonom č. 2/1958 bývalej
SNR sa zrušili útvary bývalých urbarialistov a tieto sa odovzdali do obhospodarovania krajským správam
lesov, prípadne bývalým jednotným roľníckym družstvám. Uvedeným zákonom bol zrušený aj urbariát
v obci G., ktorého členom bol poručiteľ X. C.. Zároveň však ust. § 9 tohto zákona hovorí o tom, že
odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania sa nedotýka doterajších vlastníckych pomerov.
Čo sa týka vydržania pozemkov odporcom, k vydržaniu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť, nakoľko
neboli splnené podmienky stanovené Občianskym zákonníkom, konkrétne nebola splnená podmienka
dobromyseľnej držby. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej dohody, nemôže
byť dobromyseľný. I bežne vyspelý a obozretný dospelý človek vie, že prevody nehnuteľnosti sa musia
realizovať cez pozemkovú knihu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie.
3. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasil. Uviedol, že
neformálne darovanie, resp. neformálny prechod práva je titulom pre vydržanie u všetkých účastníkov
oboch notárskych zápisníc, na základe ktorých boli urbárnici zapísaní ako vlastníci do katastra. Poukázal
na rozhodnutie najvyššieho súdu SR z 28.02.1995 sp. zn. 3Cdo 117/94.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd opätovne poukazuje na to,
že už v prvom zrušujúcom uznesení dal súdu prvej inštancie pokyn na to, aby zistil, či vlastnícke právo
X. C., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, bolo zapísané v evidencii
nehnuteľností. Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že X. C., nar. XX.XX.XXXX nikdy nebol
zapísaný ako vlastník tejto nehnuteľnosti. X. C., nar. XX.XX.XXXX, nemohol nadobudnúť vlastníctvo
k predmetným pozemkom na základe toho, že boli vlastníkom (rehoľa F. ) dané do správy (nie do
vlastníctva) urbáru a nehnuteľnosti nemohol ani vydržať, pretože nebol dobromyseľný - musel vedieť,
že nehnuteľnosti má len v užívaní. Pokiaľ teda v konaní nebolo preukázané vlastnícke právo X. C., nar.
XX.XX.XXXX, navrhovatelia nemajú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu.
5. Odvolací súd ďalej poukazuje na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
27.10.2010, sp. zn. 4Cdo 283/2009 (Zbierka stanovísk NS a súdov SR 6/2015), z ktorého vyplýva, že
oprávneným držiteľom nehnuteľností nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho
zákonníkavznenído31.12.1991,nazákladezmluvyoprevodenehnuteľností,ktoránebolaregistrovaná
štátnym notárstvom. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril názor, že pokiaľ sa
v danej veci účastníci ujali držby na základe zmluvy, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci
zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli by so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú
vlastníkmi nehnuteľností, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení.
6. Dôvodom pre vyhovenie návrhu nie je ani skutočnosť, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že
ani odporca nemohol byť dobromyseľným držiteľom tejto nehnuteľnosti. Už samotná skutočnosť, ženavrhovatelia nemajú aktívnu legitimáciu je dostatočná na zamietnutie návrhu. Právo proti odporcovi
by mohli uplatňovať pôvodní vlastníci, resp. právny nástupcovia pôvodných vlastníkov nehnuteľností.
Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že pôvodný vlastník nehnuteľností nestratil vlastnícke
právo, len nehnuteľnosť odovzdal do správy (držby) gazdom v obci G.. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol odporca úspešný v celom rozsahu, má preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Výšku trov odvolacieho konania určí súd prvej inštancie.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.