Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 12, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10C/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914216087
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6914216087.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu M. zast. JUDr.

Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova č. 5 proti žalovaným: 1./ K., 2./ B.,
3./ S., 4./ L., 5./ K., 6./ W., 7./ A., 8./ A., 9./ Y. zast. opatrovníkom Femina DSS, SNP č. 419, Veľký
Blh, 10./ K., 11./ I., 12./ D., 13./ A., 14./ Y., 15./ A., 16./ B. a 17./ Inštitút tepelného hospodárstva, s.r.o.
so sídlom Tatranská č. 300/8-4, Považská Bystrica, IČO 46 644 806 o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd konanie ohľadom žalovaného 8./ z a s t a v u j e .

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti označené na geometrickom pláne Geodetickej kancelárie Ladislava
Vajgela, Rimavská Sobota č. 33547548-19/2009 zo dňa 02. 07. 2009 pre kat. územie A. ako C-
KN parc. č. 37/1 - zastavaná plocha vo výmere 1271 m2, parc. č. 37/2 - zastavaná plocha vo výmere
232 m2, parc. č. 37/3 - zastavaná plocha vo výmere 30 m2, parc. č. 37/4 - zastavaná plocha vo výmere
32 m2 a parc. č. 336 - záhrada vo výmere 6484 m2 p a t r i a v pomere k celku v 1/1-ine do výlučného
vlastníctva žalobcu M., štátneho občana SR.

Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal určiť, že nehnuteľnosti vedené na listoch vlastníctva
č. XXX, XXX katastrálne územie A. patria do jeho výlučného vlastníctva titulom vydržania. Uviedol,
že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do užívania jeho právni predchodcovia, a to starí rodičia ešte v
50-tych rokoch 20. storočia, kedy odkúpili pre účely nadobudnutia stavebného pozemku časť podielu
pozemnoknižného vlastníka W., pričom v prírode išlo o reálne vyčlenený pozemok na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 07. 05. 1953. Na základe tejto kúpnej zmluvy v prospech starých rodičov žalobcu
bol povolený pozemnoknižný zápis vlastníckeho práva v 1/24-ine k parc. č. 1002/2 v pozemnoknižnej

zápisnici č. 279 katastrálne územie A.. Následne dňa 01. 12. 1954 uzavreli starí rodičia žalobcu s ďalším
podielovým spoluvlastníkom parc. č. 1002/2 s W. zámennú zmluvu, na základe ktorej zamenili s týmto
spoluvlastníkom odkúpený stavebný pozemok od W. za pozemok vo vlastníctve spoluvlastníka W. v
prírode reálne vyčlenený v šírke asi 32 metrov v rovnakej dĺžke, ako siahal koniec záhrady suseda
A.. Starí rodičia žalobcu takto nadobudnutý pozemok začali užívať od roku 1954 až do svojej smrti,
kedy v rokoch 1956 až 1962 si na predmetnej nehnuteľnosti postavili rodinný dom. Po smrti starých
rodičov nehnuteľnosti užíval otec žalobcu M. až do roku 2012, od ktorého obdobia nehnuteľnosti v

celosti užíva žalobca. Podľa žalobcu zrejme pri novom mapovaní došlo k posunutiu hraníc pozemkov
tak, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet konania a boli zamerané geometrickým plánom, sa vytvárajú
z pôvodne pozemnoknižne vedených nehnuteľností prvého suseda A., ako aj druhého suseda, ktorých
nehnuteľnosti sú ale už v registri C právne vysporiadané.2. Žalovaný 1./ zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, kde
sa považuje za jediného dediča predmetných pozemkov, vie o tom, že jeho právni predchodcovia
nehnuteľnosti nikomu neodpredali, nedarovali, ani nevymenili. Na pojednávanie vo veci sa žalovaný 1./

nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Žalovaný 2./ podal vo veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vo veci sa nevie vyjadriť, nakoľko
sú mu nie známe okolnosti užívania nehnuteľností.
4. Žalovaní 6./, 15./ a 16./ sa vo veci písomne vyjadrili v tom smere, že so žalobou súhlasia, nemajú
voči žalobe žiadne námietky.

5. Ďalší žalovaní, ktorým bola doručená žaloba na vyjadrenie, sa k žalobe nevyjadrili, nedostavili
sa ani na pojednávanie súdu, hoci boli riadne predvolaní, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich
neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu,
vyjadrením žalovaných 1./, 2./, 6./, 15./ a 16./, oznámením Okresného úradu Rimavská Sobota,
katastrálny odbor zo dňa 03. 11. 2015 a 15. 12. 2015, odpoveďou Okresného úradu, pozemkového

a lesného odboru zo dňa 14. 03. 2016, obsahom pripojených spisov 3D/72/2015 a 1P/233/2012,
výsluchom svedka A. a zistil nasledovný skutkový stav.
7. V rámci konania súd zistil, že žalovaný 8./ A. zomrel pred podaním žaloby na súd, na základe
ktorej skutočnosti stratil spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v zmysle § 7 ods. 1, 2 Obč.
zákonníka a tým stratil aj procesnú spôsobilosť, t.j. oprávnenie vystupovať v konaní ako strana sporu, a

preto súd konanie voči žalovanému 8./ zastavil v súlade s ustanovením § 62 C.s.p., kde nebolo potrebné
rozhodnúť o pokračovaní s dedičmi strany, keďže títo sú už stranami sporu, keďže ide o žalovaných
6./, 7./, 9./ a 10./.
8. Žalobca vo svojej žalobe žiadal určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A.,
ktoré nehnuteľnosti, resp. časť z týchto nehnuteľností boli pôvodne vedené na listoch vlastníctva č. XXX

a XXX katastrálne územie A.. V žalobe uviedol, že predmetné nehnuteľnosti v takom stave, ako boli
zamerané geometrickým plánom, užívali jeho právni predchodcovia v dávnej minulosti, kde usporiadali
užívacie pomery k nehnuteľnostiam na základe jednak kúpnej zmluvy v roku 1953 a tiež zámennej
zmluvy z roku 1954. Žalobca uviedol, že jeho právni predchodcovia - starí rodičia uzavreli kúpnu zmluvu
v roku 1953 s W., na základe ktorej zmluvy odkúpili jej spoluvlastnícky podiel z nehnuteľnosti parc. č.

1002/2 a následne v roku 1954 pozemok získaný od W. vymenili s ďalším spoluvlastníkom W. za v
prírode reálne vyčlenený pozemok o šírke 32 metrov v rovnakej dĺžke ako siahal koniec záhrady suseda
A.. Takto vyčlenené nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia - starí rodičia do svojej smrti, po nich
nehnuteľnosti užíval otec žalobcu M. do roku 2012, od ktorého obdobia nehnuteľnosti v celosti užíva
žalobca.

9. Podľa § 130 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky veci po dobu oprávnenej držby.
10.Podľa§134ods.1,3Obč.zákonníkaoprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržite

v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do vydržacej doby sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
11. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu.
K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto

zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú dobu vydržania; b)
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
stanovenej doby; c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia

subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho
hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci,
ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny
dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus), teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie NS SR 2Cdo 271/2007).
12. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky
okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto
okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právoskutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit

vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie NS SR 5Cdo
49/2010).
13. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej - normálnej
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal

alebo nemohol mať po celú dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa
musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu - titulu vzniku vlastníctva (rozhodnutie NS SR 3Cdo 12/2010).
14. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ
nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Takým titulom - právnym dôvodom sa môže rozumieť
právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva,

rozhodnutie štátneho orgánu a podobne (rozhodnutie NS SR 4Cdo 287/2006).
15. Bez toho, aby žalobca tvrdil a v spore preukázal existenciu čo aj len domnelého titulu držby, nemôže
byť jeho žaloba úspešná (rozhodnutie NS SR 3Cdo 28/2017).
16. Žalobca tvrdil, že jeho právni predchodcovia usporiadali užívacie pomery k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom konania, v dávnej minulosti v priebehu rokov 1953 a 1954. Uviedol, že jeho

právni predchodcovia s pôvodnou pozemnoknižnou vlastníčkou uzavreli kúpnu zmluvu, konkrétne
s W., na základe ktorej zmluvy bol povolený aj pozemnoknižný zápis vlastníckeho práva na
právnych predchodcov žalobcu. Následne v roku 1954 pozemok získaný od W. zamenili s ďalším
pozemnoknižným vlastníkom W. a následne začali užívať v prírode reálne vyčlenený pozemok v šírke
32 metrov vedľa pozemku, ktorý užíval A., pričom išlo o pozemok, ktorý bol na konci dediny a aj

pri hranici katastrálneho územia. Tieto okolnosti, na základe ktorých právni predchodcovia žalobcu
nehnuteľnosti nadobudli do užívania, ako aj okolnosti nepretržitej držby právnych predchodcov žalobcu,
ako aj žalobcu samotného žalovaní nenamietali, a preto súd s poukazom na ustanovenie § 151 C.s.p.
a § 186 ods. 2 C.s.p. vychádzal z týchto zhodných a nesporných skutočností a na základe ktorých
teda jednoznačne možno konštatovať, že právni predchodcovia žalobcu usporiadali užívacie pomery

k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania na základe kúpnej zmluvy a zámennej zmluvy s
pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi a na základe týchto titulov ako jednoduchí ľudia na dedine
pred 60-timi rokmi mohli začať oprávnene nehnuteľnosti užívať v domnení, že sú ich vlastníkmi, keďže
uzavreli kúpnu zmluvu a zámennú zmluvu s pôvodnými vlastníkmi tak, ako to bolo bežné v minulosti,
kde zároveň je potrebné poukázať na to, čo podporuje dobromyseľnosť držby právnych predchodcov

žalobcu, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej jeho starými rodičmi v roku 1953 v prospech jeho
právnych predchodcov bol aj povolený pozemnoknižný zápis vlastníckeho práva v pozemkovej knihe.
O oprávnenosti držby právnych predchodcov žalobcu svedčí aj výpoveď svedka A. vypočutého na
pojednávaní, ktorý potvrdil okolnosti užívania nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcu od roku
1968, kde svedok uviedol, že nehnuteľnosti v susedstve jeho svokrovcov N. užívali V., vedľa nich A.

a posledný dom užívali O.. Vie o tom, že V. mali vydané stavebné povolenie v roku 1967 a O. v roku
1970, všetky pozemky od ulice boli oplotené po dom a hospodárske budovy a vzadu pozemky už
oplotené neboli, išlo o ornú pôdu asi v dĺžke 30 metrov. Pokiaľ sa svedok pamätá, ohľadom užívania
týchto pozemkov neboli žiadne spory, na pozemok, ktorý užívali O., si nik nerobil nárok. V., po ktorých
je dedičom žalovaný K., predali pozemky B. aj s domom, kde svedok im robil znalecký posudok, kde

pozemky zároveň predali aj A..
17. Na základe uzavretých zmlúv bolo zároveň vydané stavebné povolenie pre právnych predchodcov
žalobcu v roku 1956, ktoré by zrejme tiež nebolo vydané vtedy príslušným štátnym orgánom bez toho,
aby nebol predložený doklad právnymi predchodcami žalobcu o nadobudnutí príslušného pozemku do
užívania, resp. vlastníctva. Pre záver o oprávnenosti držby nie je potrebný, vzhľadom na horecitované

rozhodnutia Najvyššieho súdu, písomný - perfektný právny úkon ako titul pre nadobudnutie užívania
nehnuteľností, postačí aj domnelý právny titul, ktorý však musí svedčiť o tom, že dôvodne oprávnený
držiteľ nehnuteľnosť užíva v domnení, že nehnuteľnosť užíva ako vlastnú, čo v danom prípade bolo
splnené, keďže právni predchodcovia žalobcu začali užívať nehnuteľnosti po uzavretí kúpnej zmluvy
a zámennej zmluvy, kde svoj subjektívny pocit a postoj, že užívajú už vlastnú nehnuteľnosť, vždy bol

podložený konkrétnym právnym titulom užívania, a teda svoj subjektívny pocit a postoj k nehnuteľnosti
mohlitítooprávnenídržiteliazaložiťnaobjektívnejskutočnosti-konkrétnomprávnomtitulenadobudnutia
užívania nehnuteľnosti. Možno teda uzavrieť, že jednoznačne právni predchodcovia žalobcu boli
držiteľmi oprávnenými, keďže nehnuteľnosti začali užívať na základe dobromyseľného titulu - kúpnejzmluvy a zámennej zmluvy, kde pre účely nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nebolo potrebné,
aby išlo o perfektnú písomne uzavretú zmluvu, kde v prípade, že by súd trval na tejto podmienke,
že pri nadobudnutí užívania nehnuteľností musí byť uzavretá bez výhrad perfektná písomná zmluva,

strácal by účinok inštitút vydržania vlastníckeho práva, ktorý pre oprávnenosť držby nevylučuje aj
domnelý právny titul, t.j. nadobudnutie užívania nehnuteľností na základe neperfektného právneho titulu,
ktorý však musí odôvodňovať subjektívny pocit oprávneného držiteľa nehnuteľnosť užívať ako vlastnú.
Právni predchodcovia žalobcu pritom najprv uzavreli perfektný právny úkon - kúpnu zmluvu, kde bolo aj
vložené ich vlastnícke právo k prevedenému spoluvlastníckemu podielu do pozemkovej knihy a potom

následne uzavreli zámennú zmluvu, na základe ktorej začali užívať reálne vyčlenený pozemok vedľa
susedov Šikurovcov a na základe týchto titulov možno charakterizovať právnych predchodcov žalobcu
ako držiteľov oprávnených.
18. Pokiaľ ide o námietky žalovaného 1./, tento sa vyjadril, po doručení žaloby, v tom smere, že nesúhlasí
s podanou žalobou, keďže sa cíti byť jediným dedičom predmetných pozemkov, keďže vie o tom, že
jeho právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti nikomu neodpredali, nedarovali, ani nevymenili.

Ostatní žalovaní mimo žalovaného 1./ nespochybňovali okolnosti nadobudnutia užívania nehnuteľností,
ktoré boli zamerané geometrickým plánom právnymi predchodcami žalobcu, ani okolnosti užívania
predmetných nehnuteľností tak právnymi predchodcami žalobcu, ako aj žalobcom samotným. Pokiaľ
žalovaný 1./ spochybnil okolnosti užívania a dobromyseľnosti držby právnych predchodcov žalobcu a
žalobcu samotného, mal by zároveň v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 C.s.p. uviesť vlastné tvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je jeho popretie skutkových tvrdení žalobcu v žalobe
neúčinné. Žalovaný 1./ v podstate len namietal okolnosti, že jeho právni predchodcovia žiadne pozemky,
ktorých sa on cíti dedičom, nepredali, ani nevymenili. Zároveň treba uviesť, že žalovaný 1./ nenamietal
okolnosti držby predmetných nehnuteľností žalobcom, ani jeho právnymi predchodcami. Nespochybnil
to, že predmetné pozemky právni predchodcovia žalobcu užívali od roku 1954. Žalovaný 1./ je právnym

nástupcom po B., rod. V. titulom osvedčenia o dedičstve 3D/441/2011, kde predmetom dedičstva boli
aj parc. č. 56/13 a 56/11 v polovici. Predmetné parcely pochádzali z pozemnoknižnej zápisnice č. 179
katastrálne územie A., ako to vyplýva z oznámenia Okresného úradu, katastrálneho odboru zo dňa 03.
11. 2015, kde pôvodne vlastnícky tieto nehnuteľnosti boli vedené na Československom štáte, ale titulom
výmeru z roku 1949 patrili do vlastníctva poručiteľa A. v polovici. Parcely z pôvodnej pozemnoknižnej

zápisnice č. 179, a to parc. č. 56/a/1 a 56/a/3 boli zidentifikované v roku 1970 ako parc. č. 18 a 19 a v
roku 1985 došlo k prečíslovaniu parciel na parc. č. 31, 32 a 338, kde na parc. č. 32 je postavený rodinný
dom, číslo súpisné 49. Pôvodné pozemnoknižné parc. č. 56/a/1 a 56/1/3 zanikli v celom rozsahu na liste
vlastníctva č. XX, ktoré parcely v súčasnej dobe sú vlastnícky vedené na W. a B.. Z toho teda vyplýva,
že právni predchodcovia žalovaného 1./ nadobudli polovičný spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností

pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. 179, ktoré v celosti boli zapísané do listu vlastníctva
č. XX katastrálne územie A. a tým pádom je spoluvlastnícky podiel žalovaného 1./ nesprávny vedený
aj v nehnuteľnostiach, ktoré si dal zamerať žalobca, ktoré nehnuteľnosti pritom právni predchodcovia
žalovaného 1./ a žalovaný 1./ samotný nikdy neužívali, ďalší žalovaní nepopierali okolnosti užívania
nehnuteľností v prírode reálne vyčlenených právnymi predchodcami žalobcu a žalobcom samotným,

užívanie konkrétnych nehnuteľností právnym predchodcom žalobcu a žalobcom samotným potvrdil aj
svedok A., ktorý potvrdil, že v prírode reálne vyčlenené nehnuteľnosti užívali vedľa seba N., V., A. a na
konci O.. Žalovaný 1./ pritom nepredložil žiadny dôkaz, ani to netvrdil, že by jeho právni predchodcovia
alebo on samotný si robil nejaké nároky na nehnuteľnosti, ktoré užívali O. v prírode reálne vyčlenené a
tým pádom súd uzatvára, že žalovaný 1./ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili oprávnenosť

držby právnych predchodcov žalobcu a žalobcu samotného, kde zároveň z oznámenia Okresného úradu
Rimavská Sobota, odboru katastra vyplýva, že všetky nehnuteľnosti, ktoré na základe výmeru nadobudli
do vlastníctva právni predchodcovia žalovaného 1./, zanikli v liste vlastníctva č. XX, ktoré nehnuteľnosti
v celosti boli odpredané B., a preto je zrejmé, že vlastnícky podiel žalovaného 1./ je na nehnuteľnostiach,
ktoré sú predmetom konania, nesprávne zapísaný, keďže zrejme došlo buď k posunu hraníc, alebo

nesprávnemu zameraniu jednotlivých parciel.
19. Pokiaľ ide o právny titul pre určenie vlastníckeho práva vydržaním pre samotného žalobcu, žalobca
je právnym nástupcom pôvodných užívateľov nehnuteľností, kde súd zistil, že právny predchodcovia
žalobcu boli držiteľmi oprávnenými. Žalobca ako právny nástupca týchto oprávnených držiteľov
pokračuje v oprávnenej držbe nehnuteľností od roku 2012, kde pokračuje v tejto oprávnenej držbe v tom

domnení, že keď jeho právni predchodcovia užívali predmetné nehnuteľnosti oprávnene, on ako právny
nástupca - dedič týchto oprávnených držiteľov tiež môže oprávnene tieto nehnuteľnosti užívať, keďže
užívaciepomeryknehnuteľnostiam,ktorésúpredmetomkonania,vyriešiliužjehoprávnipredchodcovia.
Nehnuteľnosti sú viac než 60 rokov užívané právnymi predchodcami žalobcu a žalobcom samotným beztoho, aby bol nejaký spor ohľadom užívania týchto nehnuteľností, kde nebolo preukázané, že takýto spor
bolčiprioprávnenejdržbeprávnychpredchodcovžalobcu,čižalobcusamotného.Žalobcatedadôvodne
mohol pokračovať v oprávnenej držbe nehnuteľností v domnení, že keď jeho právni predchodcovia

užívali nehnuteľnosti dôvodne v tom subjektívnom postoji, že nehnuteľnosti im patria, môže aj on
mať taký istý postoj k týmto nehnuteľnostiam na základe akéhosi domnelého dedičstva, keďže je
právnym nástupcom po právnych predchodcoch, ktorí usporiadali užívacie pomery k nehnuteľnostiam.
Ustanovenie § 134 ods. 1 a 3 Obč. zákonníka v platnom znení je účinné od 01. 01. 1992 (novela
Občianskeho zákonníka 509/91 Z.z.). Žalobca užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania,

výlučne po smrti svojho otca od roku 2012 a môže si teda v zmysle ustanovenia § 134 ods. 3 Obč.
zákonníka do doby oprávnenej držby započítať aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe jeho právny
predchodca. Za daného konštatovania žalobca je taktiež držiteľom oprávneným, keďže svoj subjektívny
postoj o tom, že nehnuteľnosti užíva ako vlastné, opiera o svoje domnelé dedičstvo po svojich právnych
predchodcoch, ktorí uzavreli zmluvy s pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi, žalobca samotný užíva
nehnuteľnosti viac ako 10 rokov so započítaním si oprávnenej držby aj svojich právnych predchodcov a

vzhľadomnatietoskutočnostisúdvyslovil,žepredmetnénehnuteľnostizameranégeometrickýmplánom
patria do vlastníctva žalobcu v pomere k celku v celosti titulom vydržania.
20. Keďže žalobca, ktorý mal úspech v konaní, si trovy konania neuplatňoval, súd mu právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:

a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.