Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/172/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111220882
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111220882.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcov: 1.) C.. D. J., nar.

XX.XX.XXXX, T. X, G. , zast. JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Prešove, Floriánova a JUDr.
Ivetou Hrebenárovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Grešová 7, 2.) E. J., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX,
zast. JUDr. Katarínou Kapčákovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Weberova 12 220, proti žalovanej:
C. C., nar. XX.XX.XXXX, Č. S. X, G., zast. JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Prešove,
Floriánova 2, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.7.2011 sa žalobca (právny predchodca súčasných
žalobcov) domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.5.2011, uzavretej medzi žalobcom
(Štefanom Baranom) a žalovanou, v ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území X., a to pozemok na parcele T. - R. Č.. XXX o výmere 4936 m2 - orná pôda o podiele
5/20 zapísaný na LV č. XX, okres G., pozemok na parcele T. - R. Č.. XXX/X o výmere 5056 m2 - orná
pôda v podiele 5/20 zapísaný na LV č. XX, okres G., pozemok na parcele T. R. Č.. XXX o výmere 17930
m2 - orná pôda v podiele 2/5 zapísaným na LV č. XXX, okres G., pozemok na parcele T. R. Č. XXX/X

na o výmere 85643 m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele 3750/53684 zapísaný na LV č. XXX okres G.,
pozemok na parcele T. R. Č.. XXX o výmere 112959 m2 - lesné pozemky v podiele 85/1350 zapísaných
na LV č. XXX okres G., pozemok na parcele T. R. Č.. XXX/X M. výmere 4466 m2 - ostatné plochy, T. R.
Č.. XXX/X o výmere 6504 m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele 3750/53684 zapísaným na LV č. XXX
okres G., pozemok na parcele T. R. Č.. XXX/X o výmere 1537 m2, T. R. Č.. XXX/X o výmere 1212 m2,
T. R. Č.. XXX/X o výmere 1208 m2, T. R. Č.. XXX/X o výmere 1124 m2, T. R. Č.. XXX/X o výmere 84
m2 - orná pôda v podiele 5/10 zapísaným na LV č. XXX, okres G.. Súčasne žiadal určiť, že vlastníkom

predmetných nehnuteľností je žalobca a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy bol uvedený do omylu
a to tak, že pri podpise zmluvy mu žalovaná uviedla, že predmetom zmluvy sú „zvyškové parcely“
nachádzajúce sa v k.ú. K. E., ktoré po spracovaní „ROEP“ prešli do katastrálneho územia Záborské.
V žiadnom prípade nemal žalobca (právny predchodca súčasných žalobcov) v úmysle darovať vyššie
vymedzené nehnuteľností a ani nemal v úmysle ich darovať výlučne žalovanej, a to z dôvodu, že mal

ďalších dvoch synov a medzi svojimi deťmi nechcel robiť žiadne rozdiely. Skutočnosť, že dňa 25.5.2011
uzavrel žalobca darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, sa dozvedel až
následne od svojho syna, ako aj z výpisov listov vlastníctva. Taktiež vzhľadom na svoj vysoký vek sinemohol plnej miere uvedomiť dôsledky uzavretej zmluvy a žalovaná tento jeho stav zneužila tým, že
ho uviedla do omylu.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila a uviedla že dôvody uvedené v žalobe nie sú pravdivé, žalobca jej
povedal, že jej daruje nehnuteľnosti, lebo v roku 2010 daroval iné nehnuteľnosti svojim dvom synom,
preto dal podnet vyhotoviť darovaciu zmluvu a zamestnankyňa notárskeho úradu overila otcov podpis
na zmluvách. Nesprávne bolo v zmluve označené k.ú. K. E., správne malo byť uvedené k.ú. X., čo bola
pisárska chyba. Žalobca nemal iné pozemky (ako vyšlo najavo v konaní vlastnil aj iné pozemky) a

podľa čísiel parciel a ich výmery a označenia je zrejmé, že jej nemohol darovať iné, len tieto pozemky.
Urobil tak vážne a slobodne. Žalobca netrpel nikdy žiadnou psychickou poruchou, jeho myseľ bola v
čase darovania jasná a bol to prejav jeho vôle. Uviedla, že má pochybnosti, či si žalobca uvedomoval
následky, ktoré mohla spôsobiť jeho žaloba. Bývala s ním v jednej domácnosti, starala sa o neho a
opatrovala. Podľa jej zistenia žalobu podal z iniciatívy jej bratov, ktorí nesúhlasili s tým, aby otec daroval
pozemky len jej. V skutočnosti v roku 2010 otec bez jej vedomia už daroval pozemky obom bratom

priamo v obci Záborské, preto vedel, že keď podpisoval darovaciu zmluvu, nastanú účinky prevodu
vlastníctva. Otca nijako neovplyvňovala, dala len pripraviť zmluvu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov C. J., I. V., C.. C. Š.,
pracovníčky notárskeho úradu, ďalej oboznámením s listinnými dôkazmi, a to návrhom, výpismi LV č.

XXX, výpisom LV č. XX, výpisom LV č. XX, výpisom LV č. XXX, výpisom LV č. XXX, výpisom LV č.
XXX, výpisom LV č. XXX, všetky kat. územie X., vyhlásením k darovacej zmluve zo dňa 15.7.2011,
zápisnicou o výsluchu zo dňa 15.8.2011, odpoveďou na žiadosť zo dňa 17.8.2011, vyjadrením žalobcu
zo dňa 10.10.2011, úmrtným listom Š.P. J., zomr. 29.10.2011, podaním notárskeho úradu JUDr. Petrovej
o okruhu dedičov zo dňa 14.11.2011, oznámením o zbavení mlčanlivosti pracovníčky notárskeho

úradu zo dňa 22.10.2012, spisom Katastrálneho úradu v Prešove č. E.-XXXX/XXXX, a to návrhom
na vklad doručeným dňa 25.5.2011 o 15.35, oznámením o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností, darovacou zmluvou zo dňa 25.5.2011, rozhodnutím Správy katastra G. číslo vkladu E.-
XXXX/XXXX zo dňa 13.6.2011, výpisom LV čiastočný XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX, XXX k.ú. X.
zo dňa 13.6.2011 a ostatným obsahom spisu, pričom vo veci rozhodol rozsudkom č. konania 12C

172/2011-138 zo dňa 13.11.2012, ktorým žalobu v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa
25.5.2011 zamietol a v ostatnom určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., a to
parcela reg. T. - R. Č.. XXX o výmere 4936 m2 - orná pôda o podiele 5/20 zapísaný na LV č. XX, okres
G., obec X., Správa katastra Prešov parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 5056 m2 - orná pôda v
podiele 5/20 zapísaný na LV č. XX, okres G., obec X., Správa katastra G., parcela reg. T. R. Č.. XXX

o výmere 17930 m2 - orná pôda v podiele 2/5 zapísaným na LV č. XXX, okres G., obec X.Á., Správa
katastra G., parcela reg. T. R. Č. XXX/X na o výmere 85643 m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele
3750/53684 zapísaný na LV č. 581 okres G., obec X., Správa katastra G.Š., parcela reg. T. R. Č.. XXX
o výmere 112959 m2 - lesné pozemky v podiele 85/1350 zapísaných na LV č. XXX okres G., obec X.,
Správa katastra G., parcela registra T. R. Č.. XXX/X o výmere 4466 m2 - ostatné plochy a parcela

registra T. R. Č.. XXX/X o výmere 6504 m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele 3750/53684 zapísané
na LV č. XXX okres G., obec X., Správa katastra G., parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1537 m2,
parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1212 m2, parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1208 m2, parcela
reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1124 m2, parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 84 m2 - všetky druh
pozemku orná pôda v podiele 5/10 zapísané na LV č. XXX, okres G. obec X., Správa katastra G., patria

do dedičstva Š. J. rod. J. nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. Č.. XX G..

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb.
Š. J. podala odvolanie žalovaná, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 21.3.2013 č.k. 16
Co 10/2013-178, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa s výnimkou výroku, ktorým súd žalobu o

určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietol a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
Odvolací súd poukázal na to, že je nejasný právny záver súdu a nedostatočne odôvodnený ak odkazuje
na ustanovenia § 37 ods. 1 ustanovenia § 1 1 ods. 1, § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka tým,
že zmluvné strany určitým a zrozumiteľným spôsobom neprejavili slobodnú a vážnu vôľu, lebo bola

zistená nesprávna identifikácia katastrálneho územia. O tom, či predmetný právny úkon bol určitý
alebo zrozumiteľný v zmysle doterajšej súdnej praxe, však súd prvého stupňa nepreviedol žiadne
konkrétne dokazovanie. Z jeho strany zostala nepovšimnutá ani vyhodnotená žalovanou vykonaná
oprava na darovacej zmluve aj v spojení s článkom III bodu 4 zmluvy. Nepovšimnuté zostalo aj tvrdeniev žalobnom návrhu, že dôvodom žaloby je len to, že pôvodný žalobca bol uvedený do omylu, že
ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K. E.. Pritom právna teória a súdna prax
v súvislosti s posudzovaním toho, či došlo k omylu v právnom úkone alebo nie, vychádza z iných

právnych predpokladov skúmania týchto náležitostí podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ako v prípade
nedostatku náležitosti podľa ustanovenia § 37 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. V tomto smere zostalo
rozhodnutiesúduprvéhostupňaajehopostupnevysvetlenýaneobjasnený.Odvolacísúdpoukázalnato
že súd prvého stupňa musí jasne naznačiť, či vykonal potrebné dokazovanie na zistenie tej skutočnosti,
či ide o omyl. o ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. Súdna prax v súvislosti s ospravedlniteľným

omylompoukazuje,žeomylkonajúcejosoby, niejemožnévykladaťtak,ženazákladenehoosoba,ktorá
sa omylu dovoláva, nie je zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií
o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Tieto
závery mal odvolací súd za podstatné najmä v súvislosti s tvrdením žalovanej (s ktorým sa súd prvého
stupňa nevyporiadal a na ktorý počas celého konania poukazovala), že právny predchodca žalobcov
nemal v k.ú. K. E. žiadne iné pozemky, dobre vedel aké pozemky, v akomto rozsahu a s akýmto

identifikátorom, boli zhodné len s tým katastrálnym územím, kde sa aj skutočne nachádzali. Poukázal na
to, že súd stupňa musí overiť a vykonať k tomu potrebné dokazovanie a až následne v celom komplexe
zistených skutočností, tvrdený oboma stranami vyhodnotiť tieto zistenia.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, a to uznesením o prejednaní dedičstva po

poručiteľovi Š. J. zo dňa 5.6.2012 č. konania 35D 1092/2011-40, projektom pozemkových úprav k.ú. X.,
zásadami pre umiestnenie nových pozemkov, projektom pozemkových úprav k.ú. X., harmonogramom
prác od 31.7.2005 do 31.5.2010, rozhodnutím obvodného pozemkového úradu zo dňa 3.4.2009 o
schválení funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav v k.ú. X., s verejnou vyhláškou
zo dňa 6.4.2009, potvrdením zdravotného stavu Š. J. zo dňa 21.5.2013, výpoveďou svedkyne C. C., T.

C., opakovaným výsluchom svedka I. V. a ostatným obsahom spisu.

Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom zo dňa 6.2.2014 č. k. 12C
172/2011-232, ktorým žalobe vyhovel a proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
opäť žalovaná.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie žalovanej je dôvodné. Odvolací súd poukázal na to že, v praxi nie je možné bez vykonania
ďalšieho dokazovania odlíšiť situáciu, kedy bol účastník zmluvy uvedený do omylu a kedy po podpise
zmluvy chce zrušiť účinky uzavretej zmluvy. Zo žiadneho dôkazu v konaní nevyplýva, že by pôvodný

žalobca mal zníženú rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť a, že mohol byť uvedený do omylu o obsahu
právneho úkonu. V prípade písomného právneho úkonu vo všeobecnosti platí, že je naň potrebné
pozerať ako na platný, pokiaľ sa nepreukáže opak. Dôkazná povinnosť je na tom, kto tvrdí neplatnosť
zmluvy. Dôkazy o tom, že pôvodný žalobca bol uvedený do omylu žalovanou, v konaní neboli vykonané
a takýto skutkový stav nebol ani zistený. Nie je možné, ako zistený skutkový stav uviesť iba predpoklad a

uviesť, že pôvodný žalobca tým, že bol odkázaný na informácie sprostredkované najčastejšie samotnou
žalovanou, mohol byť uvedený do omylu, že vlastnil nehnuteľnosti v k.ú. K. E., čím mal evidentne za to,
že ostávajú ostatné nehnuteľnosti pre všetkých jeho dedičov. Súd prvého stupňa neuviedol v rozsudku,
aký bol zistený stav ohľadom podstatných náležitostí dohody účastníkov zmluvy zo dňa 25.5.2011.
Odvolací súd najmä poukázal na to, že nemožno zmluvu posúdiť ako neplatnú len z dôvodu uvedenia

nesprávneho katastrálneho územia. Nie je vylúčené, aby táto nesprávnosť bola len naozaj zjavnou
pisárskou chybou. Pri hodnotení obsahu dohody bude potrebné vyhodnotiť aj protirečenie samotného
žalobcu o tom akým spôsobom bol uvedený do omylu. Uviedol, že pôvodný žalobca zmluvu z 25.5.2011
podpísal, jeho rozpoznávacie schopnosti neboli obmedzené, je svojím podpisom viazaný. Z dôkazov
ktorébolivykonanésajaví,žežalobcabolznalýproblematikypozemkov.Pracovníčkunotárskehoúradu,

ktorá overovala jeho podpis, očakával s občianskym preukazom a vedomosťou, že bude podpisovať
zmluvu. Zmluvu si minimálne prelistoval, pričom odvolací súd poukazuje na to, že zmluva je napísaná
len na jednom liste. A teda oboznámiť sa s jej podstatnými náležitosťami nemuselo zabrať dlhý čas.
Pokiaľbolpôvodnýžalobcazorientovanývproblematikepozemkovamalvúmysledarovaťžalovanejlen
nejaké zvyšné parcely, mohol si všimnúť aj údaje o výmerách parciel, ktoré zjavne (vzhľadom na výmery)

nezodpovedajú pojmu "zvyšková parcela". Z dôkazov, ktoré boli vykonané sa javí podľa odvolacieho
súdu, že pôvodný žalobca a žalovaná sa dohodli na uzatvorení darovacej zmluvy a jej predmetom
mali byť pozemky v katastrálnom územní X.. S ohľadom na špecifikáciu týchto pozemkov je málo
pravdepodobné, aby pôvodný žalobca mal 12 pozemkov v inom katastrálnom území a v skutočnosti, bynechcel darovať pozemky v k.ú. X., ale nejakom inom katastrálnom území. Obsahom darovacej zmluvy
je aj splnomocnenie darcu na opravu zjavných pisárskych a počtárskych chýb urobených v zmluve.
Pokiaľ súd prvého stupňa zistí, že obsahom dohody skutočne bol prevod nehnuteľnosti v k.ú. X., je

možný aj záver o tom, že uvedenie k.ú. K. E. je skutočne len chybou v písaní, ktorú mohla žalovaná
opraviť na základe splnomocnenia obsiahnutého v článku III. zmluvy z toho by vyplynulo, že prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol platný a v súlade s právom.

Súd vo veci doplnil dokazovanie opakovaným výsluchom žalovanej, vo veci ďalšie vykonanie dôkazov

od oboch sporových strán navrhnuté podanom poučení podľa § 120 ods. 1 a 120 ods. 4 O.s.p. nebolo.

Z predložených listov vlastníctva reg. E Správy katastra G. č. XXX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX,
k.ú. X.Á. mal súd zistené, že žalovaná je evidovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. Záborské, pričom na všetkých listoch vlastníctva je titulom nadobudnutia
uvedená darovacia zmluva s číslom vkladového konania E. XXXX/XXXX.

Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 25.5.2011 mal súd zistené, že došlo na základe tejto zmluvy k prevodu
nehnuteľnosti z darujúceho Š. J. (právneho predchodcu žalobcov a žalovanej) na žalovanú C. C., pričom
predmetom prevodu boli vyššie uvedené nehnuteľnosti, v článku II. originálu darovacej zmluvy v bode
1 je uvedené, že: „Darujúci prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. K. E.,

zapísaných na : atď„. Pri k.ú. K. E. je zaznamenaná poznámka, rukou písaným textom modrou tuhou
- perom, že sa vykonávala oprava namiesto k.ú. K. E. správne má byť k.ú. X. vykonaná dňa 30.5.2011
podpis : C..

Podľa článku II. bodu 2 darovacej zmluvy darujúci daruje darovanej nehnuteľnosti popísané v bode 1

tohto článku v tam uvedených podielov obdarovaná tento dar v plnom rozsahu s vďakou prijíma.

Podľa článku III. bodu 4 darovacej zmluvy zo dňa 25.5.2011 darujúcimi týmto zároveň splnomocňuje
obdarovanú C. C. na prípadnú opravu zjavných pisárskych, ako aj počtárskych chýb urobených v tejto
zmluve.

Zo spisu Správy katastra G. mal súd zistené, že vkladové konanie sa začalo na základe oznámenia o
zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktoré bolo doručené dňa 25.5.2011 o 14,31
hod. Písomný návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 25.5.2011 bol doručený Správe katastra
G., zrejme osobne o 15,35 hod., pričom na oznámení o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra

nehnuteľnosti, ako aj na písomnom návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti bolo uvedené, že návrh
na vklad sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X. (hoci na zmluve bolo uvedené k.ú. K. E.).

Z rozhodnutia vkladu E. XXXX/XX Správy katastra G. bolo zistené, že podľa ustanovenia § 31 ods. 3
katastrálneho zákona sa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosť k nehnuteľnostiam

nachádzajúcich sa v k.ú. X. na listoch vlastníctva, parcelám, výmerám a podielom ako je vyššie uvedené
v prospech C. C. na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi Š. J. ako darcom a C.
C.D. ako obdarovanou ku dňu k 13.6.2011 s tým, že aj k tomuto dňu nastali právne účinky vkladu.

Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy bol

uvedený do omylu a to tak, že pri podpise zmluvy mu žalovaná uviedla, že predmetom zmluvy sú
„zvyškové parcely“ nachádzajúce sa v k.ú. K. E., ktoré po spracovaní „ROEP“ prešli do katastrálneho
územia X.. V žiadnom prípade nemal žalobca (právny predchodca súčasných žalobcov) v úmysle
darovať vyššie vymedzené nehnuteľnosti a ani nemal v úmysle ich darovať výlučne žalovanej, a to z
dôvodu, že mal ďalších dvoch synov a medzi svojimi deťmi nechcel robiť žiadne rozdiely. Skutočnosť,

že dňa 25.5.2011 uzavrel žalobca darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti,
sa dozvedel až následne od svojho syna, ako aj z výpisov listov vlastníctva. Taktiež vzhľadom na svoj
vysoký vek si nemohol plnej miere uvedomiť dôsledky uzavretej zmluvy a žalovaná tento jeho stav
zneužila tým, že ho uviedla do omylu.

Vovyhláseníkdarovacejzmluvezodňa15.7.2011,t.j.predpodanímžaloby,podpísanýmp.Š.J.uviedol,
že pri uzatváraní darovacej zmluvy bol uvedený do omylu a podvedený. V tejto darovacej zmluve bolo
uvedené k.ú. K. E., pričom sám sa domnieval, že daruje nehnuteľnosti v tomto katastrálnom územní,
nakoľko mu bolo v jeho dcérou vysvetlené, že sa jedná o zbytky parciel, ktoré prešli pri spracovaní ROEPz k.ú. X.. Jeho úmyslom žiadnom prípade nebolo darovať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. X. len
svojej dcére, nakoľko má ešte dvoch synov a medzi deťmi nechce robiť žiadne rozdiely. Uviedol, že za
opateru a starostlivosť, ktorú od dcéry používal, už daroval rodinný dom súpisné číslo 37 v Záborskom

a priľahlý 15 árový pozemok on. Uviedol, že jednostrannou opravou katastrálneho územia, ktorú urobila
v darovacej zmluve jeho dcéra bez jeho vedomia a súhlasu, došlo k podvodu a je naplnená skutková
podstata trestného činu zdôraznil, že s jeho vôľou nebolo darovať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú.
X.É..

Na základe oznámenia právneho zástupcu žalobcu z dôvodu neustáleho zhoršovania sa zdravotného
stavu žalobcu, bol žalobca pred začatím konania vo veci samej vypočutý v zdravotníckom zariadení
vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu, pričom so zápisnicou o výsluchu účastníka bolo v priebehu
konaniaoboznámenéakoslistinnýmdôkazom,kdežalobcaŠ.J. vpodanompoučenípodľa§131O.s.p.
uviedol, že: „vlastnil rodinný dom a pozemky v Záborskom. Rodinný dom už prepísal na všetky svoje
tri deti. Pozemky chcel rozdeliť medzi svoje deti rovnakým dielom, aby to bolo spravodlivé. Dcéra C.

(žalovaná ) chcela, aby podpísal nejaké papiere ohľadom pozemkov. Nebola debata, či ide o pozemky
v k.ú. K. E. alebo X.. Nevedel o aké pozemky ide, ani čo sa s tými pozemkami stane. Len chcela, aby
podpísal papiere pohľadom pozemkov. Nakoniec zmluvu podpísal, boli sme myslím u notára. Zmluvu
som nečítal a neviem čo v nej bolo, neviem ani, čím má presvedčila, aby som zmluvu podpísal, ja
chcem, aby všetky deti dostali rovnakú čiastkou. Okrem domu a týchto pozemkov iný majetok nemám,

jednoducho chcem, aby každý z detí mal rovnakú čiastku.“

Podľa potvrdenia kliniky geriatrie zo dňa 17.8.2011 výsluch bol vykonaný dňa 15.8.2011, pán Š. J. bol
dňa 12.8.2011 preložený na kliniku geriatrie po amputácii ľavej dolnej končatiny nad kolenom. Jeho
poznávacie funkcie boli v normálnom pásme, pacient sa bol schopný podrobiť súdnemu výsluchu, po

amputovaní končatiny je jeho mobilita obmedzená a okrem iných diagnóz bol liečený aj na cukrovku,
kde môže byť kolísanie hladiny krvného cukru a môže byť vyššia nervová činnosť tangovaná. Počas
hospitalizácie u neho výkyvy krvného cukru nezaznamenali.

Žalobca v 1.rade vo svojom účastníckom výsluchu uviedol, že so sestrou a bratom, mali vzťahy

na veľmi dobrej úrovni, zhoršovať sa situácia začala, keď nastali zdravotné problémy ich otca. Mal
vážny zdravotný stav, trpel cukrovkou, mal amputované časti dolných končatín. V máji 2011 sa
dozvedel od švagrinej, ktorá si všimla prostredníctvom katastrálneho portálu zmenu vlastníckeho práva
v prevedených nehnuteľnostiach o rozlohe 258 árov zo Š. J. na žalovanú. Informoval o tom otca
(pôvodného žalobcu), on nevedel o ničom. Z tejto skutočnosti bol prekvapený. Následne bol na správe

katastra nehnuteľností v Prešove, vyžiadal si listiny príslušné k tomuto vkladu, a zistil, že na prvej strane
bolo uvedené k.ú. K. E. a až vtedy otec si spomenul, že žalovaná spomínala nejaké pozemky. Zdravotný
stav Š. J. bol zlý, bol hospitalizovaný a väčšiu časť roka, keď bol doma, všetka ťarcha starostlivosti
bola na žalovanej, ale keď bol doma, striedali sa. Po máji 2011, keď sa dozvedel o darovacej zmluve,
rozprával minimálne dvakrát do týždňa so žalovanou, hovoril jej, že oni s bratom majú po 50 árov, ona

má rodičovský dom. Predmetnou darovacou zmluvou, ktorú napádajú v tomto konaní, získala 258 árov,
čo je nepomer, ona však opakovala: „vy ste si zobrali, ja som si zobrala“. V danom čase rozprával
s otcom Š. J., ktorý jednoznačne chcel, aby sa to vyriešilo mimosúdnou cestou, žiadal vrátiť všetky
pozemkyarozdeliťvšetkýmtromsvojimdeťom.Následnekeďmu vysvetlil,ženietinejcesty,lensúdnou
formou domáhať sa určenia neplatnosti tejto darovacej zmluvy, vyhľadal advokáta a otec chcel, aby

bol podaný návrh na súd. Keďže sa situácia zdravotného stavu Š. J. zhoršovala, požiadali súd o
vykonanie výsluchu. Čo sa týka predmetnej darovacej listiny, uviedol, že Š. J. si myslel, že podpisuje
listinu ohľadom prepisu pozemkov z k.ú. K. E. do k.ú. v X.Á., v podstate nevedel, čo podpisuje a takýmto
spôsobom došlo k podpísaniu darovacej zmluvy. Uviedol, že otec nevlastnil nehnuteľnosti v k.ú. K. E..

V doplňujúcom výsluchu žalobca v 1.rade poukázal na to, že nebohý otec bol spoločenský, radil
občanom z obce, ohľadom nehnuteľnosti, poukázal na to, že v celku boli uzatvorené tri darovacie
zmluvy, prvá za života oboch rodičov, kedy žalovaná ako obdarovaná nadobudla do vlastníctva pozemok
o veľkosti 35 árov. Následne po smrti matky sa konalo dedičské konanie, v ktorom nadobudla žalovaná
rodičovský dom bez povinnosti vyplatiť jeho podiel a súčasne 15 árov priľahlý pozemok. Bratovi vyplatila

finančnú náhradu 15.000,- Sk, ostatné nehnuteľnosti po matke si rozdelili rovnakým dielom a iba jeden
pozemok bol rozdelený medzi neho a brata. Následne bola uzavretá druhá darovacia zmluva, kedy
otec sa rozhodol dorovnať sestrin podiel, ktorá predtým už mala darovaných 35 árov a ďalších 15 árov
priľahlého pozemku k rodičovského domu a daroval obom bratom pozemky o veľkosti 35 árov. Následnesa začal „proces hnevu a nenávisti v rodine“, čo vyvrcholilo v máji, kedy sa od švagrinej dozvedel, že otec
uzatvoril tretiu darovacou zmluvu (ktorá je predmetom tohto sporu), ktorou previedol na sestru všetky
zostávajúce pozemky. Potom, čo sa uvedené dozvedel, žiadal otca o vysvetlenie, ktorý mu uvádzal, že

nič nepodpísal a až neskôr si spomenul, že ide o pozemky ktoré mu žalovaná opisovala, že je potrebné
„dať do poriadku“ po ROEP-ke. Otca celá situácia mrzela, bol veľmi sklamaný, a žiadal vyriešiť situáciu,
aby nastal pôvodný stav ako pred darovacou zmluvou, v danom čase napriek svojmu zdravotnému stavu
si všetko uvedomoval.

Žalobca v 2.rade, taktiež syn pôvodného žalobcu, potvrdil vyjadrenie žalobcu v 1.rade, doplnil, že
potrebnú starostlivosť otcovi poskytovali spolu, chodieval každú druhú noc k otcovi, keď nemohol z
pracovných dôvodov, chodievala jeho manželka, aj tú noc, keď skonal. Otca sa pýtal, ako došlo k
darovacej zmluve, načo mu povedal, že sa bál, tak podpísal. Keď sa otec dozvedel, čo podpísal, nastala
v rodine hádka. Otec mu oznámil, že nevedel o tom, čo podpisuje, nevedel si to vysvetliť, hovoril, že
sa aj sťažoval, že stále mu žalovaná hovorila, že má málo finančných prostriedkov. Vždy rozprával, že

im všetkým trom chce rovnako.

Žalovaná C. C. poukázala na to, že sa starala o otca 24 hodín denne, sama bez manžela, otec jej
sám povedal, keď je tiež taká chorá, aby si napísala všetko, čo ostalo, že jej to „dá“. Následne syn
oslovil kamaráta, p. V., ktorý pripravil zmluvu, následne prišla matrikárka, ktorá všetko otcovi vysvetlila,

prečítala, čo má podpísať, u otca v izbe, on všetkému porozumel a podpísal darovaciu zmluvu. Zmluvu
prečítala v celom znení matrikárka. Žalovaná doslova uviedla: „hlasito čítala matrikárka označenie
katastrálneho územia prevádzaných nehnuteľností K. E., ja som vtedy bola ticho“, (uvedené sa však
ukázalo ako nepravdivé, ako to vyplýva z výpovede pracovníčky notárskeho úradu).

Vo svojej doplnenej výpovedi žalovaná uvádzala, že celé to bol nápad jej nebohého otca. Oznámil jej,
že všetko jej daruje, aby pripravila prepis, predmetných nehnuteľností. Následne požiadala syna, ktorý
mal kamaráta p. V. (ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok), ktorý všetko pripravil, nebohý otec o tom
vedel. Opätovne potvrdila, že pracovníčka notárskeho úradu oboznámila s celým obsahom zmluvy otca
v jej prítomnosti, čítaním čísiel parciel, čísla listov vlastníctva. Uviesť nevedela, či aj a prečítaním

katastrálneho územia. Sama darovaciu zmluvu nečítala, dôverovala p. V.. Darovaciu zmluvu podpísala,
návrh na vklad podpisovala v kancelárií p. V.. Potvrdila, že o nesprávnosti uvádzaného katastrálneho
územia sa dozvedela prostredníctvom syna, ktorý ju informoval a autom odviezol do kancelárie p. V..
Následne opätovne jej syn oznámil, že je potrebné túto opravu vykonať aj na správe katastra. Potvrdila,
že situácia v rodine bola zlá v dôsledku sporov o nehnuteľnosti. Vo svojej výpovedi, uviedla, že otec o

uzavretí darovacej zmluvy a po rozhovore s bratom navrhoval, aby podľa stavu pred druhou darovacou
zmluvou boli všetky nehnuteľnosti rozdelené rovnakým dielom na tri časti (č. listu spisu 222). Uvádzala,
že otec sám navrhoval, aby „zvyšné“ nehnuteľnosti nadobudla ona sama. Na otázku právnej zástupkyne
u žalobcu v 2.rade žalovaná uvádzala, že touto darovacou zmluvou jej boli darované nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. X., z akého dôvodu jej neboli darované aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú.

G., ktoré rovnako je možno zahrnúť pod pojem „zvyšné“ sa vyjadriť nevedela, i keď o ich existencii mala
vedomosť.

Vo veci bola vypočutá starostka obce X. T. C., ktorá potvrdila, že nebohého Š.P. J. osobne poznala.
Tento bol zodpovedný, čo sa týka uhrádzania dane z nehnuteľnosti, mal prehľad o nehnuteľnostiach v

chotári, bol žiadaný inými občanmi z obce, pokiaľ išlo o informácie o vlastníckych vzťahoch z minulosti.
V obci bola vykonávaná ROEP v roku 2000, od roku 2004 do roku 2012 bolo vykonávané sceľovanie
pozemkov v k.ú. X., ktoré nebohý Š. J. schvaľoval. Pri tomto sceľovaní pozemkov nedošlo k žiadnym
zmenám katastrálnych hraníc. Nebohý Š. J. bol jedným z najväčších vlastníkov chotári vlastnil rozsiahle
pozemky.

Svedkyňa C. J., manželka žalobcu v 2.rade uviedla, že sa chodievala starať o svokra Š. J., striedala
sa so švagrinou, teda žalovanou. Svokor jej spomenul, že musel podpísať „nejaké“ papiere pre dcéru
- žalovanú, že mu nakričala, že niečo zle podpísal, ohľadom nejakých pozemkov. Na to nereagovala,
nakoľko nevedela, o čo sa konkrétne jedná. Až neskôr, koncom júna pozerala na kataster portál a všimla

si zmenu na jednotlivých listoch vlastníctva.

Vo veci bol vypočutý svedok I. V., ktorý na požiadanie syna žalovanej, pripravoval predmetnú darovaciu
zmluvu. Tento uviedol, že je v priateľskom vzťahu k vnukovi neb. pána Š. J. a syna žalovanej. Bolpožiadaný,abyzabezpečilvšetkypodkladytýkajúcesaprevodutýchtonehnuteľností,t.j.listyvlastníctva,
ktoré zabezpečil z internetu, nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X., následne vytlačil listy vlastníctva.
Bol informovaný, že sa to týka všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X.. Uviedol, že je

majiteľom realitnej kancelárie F.O.K.. Okrem zabezpečenia písomného vypracovania darovacej zmluvy
zabezpečil aj pracovníčku notárskej kancelárie JUDr. Šebeňovej, za účelom notárskeho overenia
podpisu klienta, ktorý bol imobilný. Osobne bol prítomný, pričom cestou pracovníčku notárskeho úradu
upozornil, že pána J. osobne nepozná, a preto by bolo dobré, aby si preverila, či je spôsobilý na právne
úkony a vedel že medzi súrodencami sú nezhody a mohli by to napadnúť. Prítomná bola žalovaná v

miestnosti, kde sa nachádzal právny predchodca žalobcov, osobne bol vo vedľajšej miestnosti, avšak
počul, ako sa pracovníčka notárskeho úradu pýtala pána J. na meno, či pozná osobu tam prítomnú jeho
dcéru-žalovanú,následnečisijevedomýtoho,čoidevykonaťa oboznamovalahosozmluvou. Nevedel
uviesť, či so všetkými náležitosťami, a následne pán podpísal zmluvy, pracovníčka overila jeho podpisy.
Čo sa týka samotného návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, tento spracoval on sám po príchode
do kancelárie a chcel oznámiť na kataster portál zamýšľaný prevod a zistil chybu v údaji o katastrálnom

území. Spôsobenú chybu odôvodnil tak, že k nej došlo pri použití vzoru a k technickému pochybeniu
v tejto darovacej zmluve. Telefonicky sa informoval u právnikov na správe katastra, či je to opraviteľná
chyba, alebo je potrebné vypracovať novú zmluvu pre toto pochybenie, ktorí mu oznámili, že toto je
opraviteľná chyba, nakoľko sedeli ostatné identifikačné údaje týkajúce sa pozemkov a parciel, ktoré
boli prevádzané. Nakoľko vedel, že ide o jedného z účastníkov o nemobilnú osobu, podal zamýšľaný

návrh na vklad do nehnuteľnosti prostredníctvom internetového portálu a zavolal pani C. - žalovanej ,
aby prišla podpísať nový návrh na vklad do nehnuteľnosti s uvedeným správnym k.ú. X.. Následne bol
správny návrh predložený Správe katastre G..

Súd vzhľadom na rozpory medzi výpoveďami svedka p. V. a žalovanej vypočul pracovníčku notárskeho

úradu C.. C. Š., ktorá uviedla, že boli požiadaní ako notársky úrad spoločnosťou F.O.K realitnou
kanceláriou o poskytnutie služby, a to overenia podpisu p. Š. J.. Do úradu sa dostavil p. V., v X., v
mieste trvalého bydliska bol prítomný p. J. a ešte jedna pani, mala za to, že sa jedná o obdarovanú,
totožnosť nezisťovala, nevedela, kto to je. V miestnosti, p. J., ležal, po zdvorilostnej konverzácii typu
„Dobrý deň!“, následne predložil p. V. zmluvu, ktorú mal so sebou. Pán V. predložil zmluvu p. J., ktorý

sedel na posteli, na stoličke ju podpisoval. Následne zisťovala totožnosť p. J. z OP, po podpise boli
zbalené listiny, následne ju p. V. odviezol späť, kde bolo vyžiadané poradové číslo z overovacieho
registra. V miestnosti bol prítomný p. V., p. J. a pani bola v dome. Uviedla, že p. J. ich čakal, vedel,
že ide niečo podpisovať. Z toho usúdila, že si uvedomuje, čo sa bude diať. Svedkyňa uviedla, že
nečítala obsah darovacej zmluvy. Či predtým čítal p. J. zmluvu, sa svedkyňa vyjadriť nevedela, pred

ňou však obsah zmluvy nečítal. Uviedla, že Š. J. len vysvetlila, že si berie jeho občiansky preukaz,
aby si overila jeho totožnosť pre overenie jeho podpisu na podpisovanej listine. Nik ju nepožiadal, aby
nahlas prečítala obsah listiny, naviac, takéto úkony nevykonávajú, predtým darovaciu zmluvou nemala k
dispozícií,nevedela,očombymalaoboznámiťprítomnéhop.J..Lenoverovalapodpis.Aninikinýnahlas
neoboznamoval v jej prítomnosti pána J. obsahom darovacej zmluvy. Uviedla, že sú evidované dve

evidencie, a to v centrálnom notárskom registri a potom evidencia pre potreby konkrétneho notárskeho
úradu, kde je zapisovaný krátky popis úkonu, tento text: Darovacia zmluva s obdarovanou C. C., nar.
10.12.1947 na nehn. v kat. území K. E. na LV XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX, XXX zo dňa 25.5.2011.
V priebehu konania žalobca v 1.rade poukazoval na to, že vo veci je jednoznačné a nespochybniteľné,
že neb. Š. J., ako pôvodný žalobca, uzavrel dňa 25.5.2011 so žalovanou darovaciu zmluvu, ktorej

predmetom bolo darovanie nehnuteľnosti. Pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy bol však neb.
Š. J. uvedený do omylu, a to tak, že pri podpise tejto zmluvy mu žalovaná uviedla nielen ústne, ale
aj písomne v samotnej darovacej zmluve zo dňa 25.5.2011, že predmetom darovania sú medzi nimi
zvyškové parcely nachádzajúce sa v k.ú. K. E., ktoré boli spracované v rámci ROEP. Žalovaná však
v tom čase vedela, že predmetom darovacej zmluvy zo dňa 25.5.2011 nemohli byť nehnuteľnosti v

k.ú. K. E., ale naopak, nachádzajúce sa v k.ú. X.. Požiadala o odborné služby, vrátane zastupovania
v správnom vkladovom konaní aj konateľa realitnej kancelárie F.O.K p. I. V., ktorý ju zastupoval aj na
Správe katastra G., pod vkladovým konaním E.-XXXX/XXXX. Poukazoval na to, že uvedenie žalovanou
nesprávneho kat. územia sporových nehnuteľností uvedených v darovacej zmluve, nemožno nijakým
spôsobom považovať za zrejmú chybu v písaní, tzv. pisársku chybu, pri príprave darovacej zmluvy,

pretože ide dve rozdielne katastrálne územia a správne označenie kat. územia je obligatórna náležitosť
v zmluve podľa katastrálneho zákona.Čo sa týka svedeckej výpovede C. C., nevesty žalovanej, túto súd považoval za ovplyvnenú z dôvodu
blízkeho príbuzenského pomeru so žalovanou, jej výpoveďou však súd mal preukázané, že rodinné
vzťahy sa zhoršili, a to zhodne vyjadrili aj žalobcovia v 1. a v 2.rade, ako aj žalovaná potom, čo nebohý

Š. J. daroval časť nehnuteľností svojim dvom synom, o čom sa žalovaná dozvedela až neskôr a cítila sa
týmdotknutá.Ďalejjemožnézobraťzahodnoverné,nakoľkotietosúvislostizhodnevyplývajúzvýpovedí
žalobcov, že nebohý Š. J. považoval súdny spor za poslednú možnosť a jeho prianím bolo, aby sa
súrodenci dohodli vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil. Táto svedkyňa zhodne so starostkou obce
vypovedala, že nebohý Š. J. mal záujem o spoločenský život v obci a zúčastňoval sa či už športových

alebo kultúrnych podujatí a mal o tom prehľad, bol spoločenský.

Zo spisu katastrálneho úradu v G. sp.zn. E. XXXX/XXXX mal súd zistené, že dňa 25.5.2011 bol doručený
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe právneho úkonu darovacej
zmluvy, na základe ktorej darujúci Š. J. obdarovanej žalovanej v tejto právnej veci, daroval všetky svoje
podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX, XXX

nachádzajúcich sa v k.ú. X.. Návrh bol opatrený podpisom žalovanej ako navrhovateľky: C. C..

Súčasťou spisu katastrálneho úradu je darovacia zmluva zo dňa 25.5.2011, kde v článku II. je uvedené,
že darujú cit prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. K. E. zapísaných na
listoch vlastníctva ako je vyššie uvedené, pričom na prvej strane nasleduje oprava v znení " namiesto

k.ú. K. E. správne má byť k.ú. X." s dátumom opravy 30.5.2011 a podpis C.. Podľa článku III. bodu
4 predmetnej zmluvy darujúci zároveň splnomocnil obdarovanú C. C. na prípadnú opravu zjavných
pisárskychapočtárskychchýburobenýchvzmluve.Súčasťouzviazanejzmluvyjeosvedčenieopravosti
podpisu Š. J. zo dňa 25.5.2011.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Vzmysle§80písm.c/O.s.p.platí,ženávrhomnazačatieobčianskehosúdnehokonaniamožnouplatniť,
aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1,3 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 1 ods. 1,2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je

geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto
nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve,
ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). Kataster

tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.
Podľa § 6 ods. 1 katastrálneho zákona V katastri sa evidujú
a) katastrálne územia;
b) pozemky, ktoré sú vymedzené
1. vlastníckou hranicou,

2. vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov,
3. hranicou držby,
4. hranicou druhu pozemku,
5. rozhraním spôsobu využívania,6. hranicou katastrálneho územia,
7. hranicou zastavaného územia obce;
Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1

sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené
v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
Podľa § 30 ods. 1, 2, katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len

"účastník konania"). Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 3 katastrálneho zákona pred podaním návrhu na vklad môžu účastníci konania
podať oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva, ktoré sa zverejní na
internetovej stránke úradu. Oznámenie sa zašle elektronicky na príslušnú správu katastra. Ak do 90 dní
od doručenia oznámenia účastník konania nepodá návrh na vklad, oznámenie správa katastra vymaže
z evidencie.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k

nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.
Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť
zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom

pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní
alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou

na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením
dátumu vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a
odtlačok okrúhlej pečiatky.

Určenia neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať každý, kto je neplatnosťou právneho úkonu

(zmluvou) dotknutý a preukáže svoj naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.]).

V prejednávanej veci pôvodný žalobca neb. Š. J. sa dovolával neplatnosti darovacej zmluvy (následne
aj určenia, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností) z dôvodu, že bol uvedený do omylu a to tak, že

pri podpise zmluvy mu žalovaná uviedla, že predmetom zmluvy sú „zvyškové parcely v k.ú. K. E., ktoré
po spracovaní ROEP prešli do k.ú. X.“. Poukázal na to, že nemal v žiadnom úmysle darovať predmetné
nehnuteľnosti výlučne žalovanej. Až následne od syna a výpisov listov vlastníctva sa dozvedel, žeuzavrel darovaciu zmluvu, na ktorej sú uvedené predmetné nehnuteľnosti. Poukázal na to, že pri podpise
zmluvy mal nesprávnu predstavu o právnych následkoch a pri jeho uskutočnení bol uvedený do omylu.
Dňa 15.8.2011 bol uskutočnený výsluch pôvodného žalobcu, ktorý uviedol, že vlastní rodinný dom a

pozemky v X.. Rodinný dom už prepísal na všetky tri jeho detí. Pozemky chcel rozdeliť medzi jeho tri
deti rovnakým dielom, čo by považoval za spravodlivé. Dcéra C. chcela, aby podpísal nejaké papiere
ohľadne pozemkov, pričom nebola debata, či ide o pozemky v k.ú. K. E. alebo v k.ú. X.. Nevedel o aké
pozemky ide, ani s čo sa s týmito pozemkami stane. Len mala záujem, aby podpísal papiere ohľadom
pozemkov a nakoniec tú zmluvu podpísal, myslí si, že boli u notára. Zmluvu nečítal a nevie čo v nej

nebolo. Nevedel ani s čim ho presvedčila, aby zmluvu podpísal. Chce, aby všetky deti dostali rovnakú
čiastku.
V darovacej zmluve je prehlásenie o tom, že darujúci daruje obdarovanej nehnuteľnosti popísané v bode
1. v článku tam uvedených podieloch a prehlásenie o tom, že zmluvné strany si zmluvu prečítali a jej
obsahom súhlasia. Podľa článku III. bodu 4 darovacej zmluvy bola žalovaná splnomocnená na prípadnú
opravu pisárskych a počtárskych chýb urobených v zmluve.

Z výpovedí svedkov vyplynulo, že pôvodný žalobca mal vedomosti o nehnuteľnostiach v chotári. Vlastnil
rozsiahle pozemky, rozsiahle parcely a mal o nich evidenciu. Vyjadroval sa, že majetky sú rozdelené
medzi deti.
Pôvodne podaná žaloba bola založená na tom, že žalovaná uviedla pôvodného žalobcu do omylu, keď
uviedla, že predmetom zmluvy boli zvyškové parcely v katastrálnom území K. E., z ktorej po spracovaní

ROEP prešli do katastrálneho územia X.J..
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolací súd vo svojom vyjadrenom právnom závere, ktorým je súd prvého stupňa viazaný uviedol
záver, že tvrdenia žalobcu boli protirečivé, keď pôvodný žalobca raz uviedol, že pozemky mali prejsť do

k.ú. X., potom, že mali prejsť z k.ú. X. a následne uviedol, že predmetom rozhovorov nebolo to, o aké
pozemky (v akom katastrálnom územní ) sa jedná.
Odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalobca podal návrh na určenie neplatnosti tejto zmluvy a jeho právni
nástupcovia v tomto konaní pokračujú, je nevyhnutné, aby preukázali neplatnosť darovacej zmluvy zo
dňa 25.5.2011, a to, či z hľadiska dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu, alebo z dôvodu,

ktorý tvrdil pôvodný žalobca v návrhu, teda z dôvodu uvedenia do omylu. Pre posúdenie oboch situácii
bolo nevyhnutné zistiť skutkový stav ohľadom toho, aká bola dohoda pôvodného žalobcu a žalovanej o
obsahu zmluvy zo dňa 25.5.2011. Odvolací súd práve zvlášť poukázal na to, že pri určení neplatnosti
zmluvy nie je možné vychádzať len z tvrdenia žalobcu obsiahnutého v návrhu na začatie konania, že
bol uvedený do omylu.

Pokiaľ ide o zistenie podstatných náležitostí dohody účastníkov zmluvy zo dňa 25.5.2011 v tomto
smere žalovaná aj pri opätovnom výsluchu zameranom práve na zisťovanie rámcov tejto ústnej dohody,
zotrvala na svojich tvrdeniach, že pôvodný žalobca mal záujem, pretože mu poskytovala potrebnú
starostlivosť počas jeho choroby, darovať jej "všetky ostatné pozemky v X. " odôvodnila to tým, že
otec nebol spokojný s tým, že predtým previedol nehnuteľnosti len pre jej dvoch bratov súčasných

žalobcov a preto pristúpil k tomu, že daroval zostávajúce pozemky jej. Následne takto, čo do obsahu,
bola pripravená aj darovacia zmluva, ktorá bola uzatvorená dňa 25.5.2011.
Tu súd opätovne poukazuje na vyjadrený záver ohľadom zisteného skutkového stavu z pohľadu
odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že zo žiadneho dôkazu v konaní vykonaného nevyplýva, že by pôvodný
žalobca mal zníženú rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť a že mohol byť uvedený do omylu z obsahu

právneho úkonu a ani zo skutkového stavu veci nevyplynulo, že pôvodne žalobca bol uvedený do omylu
žalovanou.
Žalobcovia okrem vyššie uvedených dôkazov a z nich zisteného skutkového stavu veci iné dôkazy
na podporu tvrdenia pôvodného žalobcu nenavrhli, pričom doterajší stav odvolací súd považoval za
nepreukazujúci, uvedenie do omylu pôvodného žalobcu žalovanou. Inak ani súd prvého stupňa pre

viazanosť názorom odvolacieho súdu nemôže skutkový stav vyhodnotiť.
Žalobca v 1.rade prostredníctvom právneho zástupcu argumentoval, že bolo preukázané nepravdivé
tvrdenie žalovanej ohľadom prečítania darovacej zmluvy pracovníčkou notárskeho úradu pôvodnému
žalobcovi a navyše aj z výpovede žalovanej vyplynulo, že sa sama neoboznámila s predmetom
darovacej zmluvy a nepoznala jej obsah, nakoľko dôverovala pánovi V.T., čím možno konštatovať

neurčitosť v prejave vôle zmluvných strán ktorú možno vykladať len v medziach a spôsobom, ako to
predpokladáustanovenie§35ods.2Občianskehozákonníka,vktoromjeobsiahnutédôležitévýkladové
pravidlo v prípadoch, keď bol právny úkon vyjadrený slovami a teda uvedenie k.ú. K. E. za situácie,
že pôvodný žalobca chcel prevádzať nehnuteľnosti v tomto katastrálnom území a žalovaná. Naopak.mala vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti v k.ú. X., zakladá neurčitosť prejavu vôli v podstatnej časti zmluvy,
nakoľko presné uvedenie katastrálneho územia je obligatórnou náležitosťou zmluvy podľa príslušných
ustanovení zákona č. 162/1995 Z.z..

Už v rozhodnutí zo dňa 13.11.2012, tunajší súd prvého stupňa uviedol, že uzavretou zmluvou pri
nesprávnom znení identifikácie katastrálneho územia, podľa stavu zapísaných údajov v príslušnom
katastri nehnuteľností, zmluvné strany dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom prejavili svoju
slobodnú vôľu a vážnu vôľu uzavrieť spolu takúto zmluvu so všetkými zákonom predpísanými
náležitosťami právneho úkonu ,podľa ustanovení § 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a § 37

ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka a mal za to, že v zmluve za vyskytla chyba, ktorá spojení s
ostatnými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z dokazovania je takého charakteru, že spochybňuje význam
obsahu tohto právneho úkonu.

Odvolací súd však aj k takto vyjadrenému právnemu záveru zaujal opačný postoj a uzavrel, že nie
možné zmluvu posúdiť ako neplatnú len z dôvodu uvedenia nesprávneho katastrálneho územia a nie

je vylúčené, aby táto nesprávnosť bola naozaj len zjavnou pisárskou chybou. Uvedené bolo opätovne
vyjadrené opakovane aj v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 30.9.2014.
Z dôkazov, ktoré boli vykonané teda vyplynulo, že pôvodný žalobca a žalovaná sa dohodli na uzatvorení
darovacej zmluvy, ktorej predmetom mali byť pozemky v k.ú. X., opak preukázaný nebol a teda ako
možný je aj záver o tom, že uvedenie k.ú. K. E. je skutočne len chybou v písaní, ktorú mohla žalovaná

opraviť na základe splnomocnenia obsiahnutého v článku III. zmluvy. Z toho vyplynulo, že prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol platný a v súlade s právom (viď vyjadrený právny záver
odvolacieho súdu).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kde v zložitých prípadoch najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže

rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie
§ 166 sa nepoužije

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.