Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201311
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115201311.10

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne W. R., štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom Q. O. X/X, I., zastúpenej Mgr. Jozefom Kukučom, bytom pred Poľom 376/19,
Trenčín proti žalovanému Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia
slobody , Súdna 15, Trenčín o náhradu mzdy a vzájomnom návrhu takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 7.133,65 Eur brutto s úrokom

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 465,- Eur od 11.09.2013 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur
od 11.10.2013 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur od 11.11.2013 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur
od 11.12.2013 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur od 11.01.2014 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur
od 11.02.2014 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur od 11.03.2014 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur
od 11.04.2014 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur od 11.05.2014 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur
od 11.06.2014 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur od 11.07.2014 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur

od 11.08.2014 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur od 11.09.2014 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur od
11.10.2014 do 11.01.2015, zo sumy 465,- Eur od 11.11.2014 do 11.01.2015, zo sumy 158,65 Eur od
11.12.2014 do 11.01.2015 a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Vzájomný návrh žalovaného o určenie, že pracovný pomer zanikol a netrvá, nakoľko nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával s tým, že okamih

absolútnej nemožnosti prideľovať prácu sa určuje dňom 01.05.2013 s účinnosťou vydania tohto
rozhodnutia sa vy l u č u j e na samostatné konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 31.01.2014 (podaním posúdeným súdom podľa obsahu) domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej (po poslednom upresnení nároku na č.l. 115 ) náhradu mzdy
v sume 7.133,65 Eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.133,65 Eur za
obdobie od 01.05.2013 do 11.01.2015 na základe neplatnej výpovede z pracovného pomeru zo dňa

30.01.2013.

2. Žalovaný v písomnom stanovisku k podanému návrhu uviedol, že pojem žalobkyne "mzdové nároky"
vnímaakonáhradumzdyzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeru.Poukázalnato,žepriuplatňovaní
tohto nároku musia byť splnené dve hmotnoprávne podmienky. Prvá hmotnoprávna podmienka bola
splnená právoplatným rozhodnutím súdu o neplatnosti výpovede.3. Druhá hmotnoprávna podmienka a to oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na
pracovnom pomere splnená nebola. Zamestnanec môže oznámiť, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ
ďalej zamestnával kedykoľvek potom, ako mu dal zamestnávateľ podľa neho neplatnú výpoveď,

najneskôr však do rozhodnutia súdu, ktorým sa končí podanie o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho po neplatnom
skončení pracovného pomeru zamestnávateľ ďalej zamestnával môže nahradiť len taká žaloba, ktorou
sa zamestnanec domáha nielen neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ale súčasne zamestnanec
žaluje i náhradu mzdy. (NS SR 2Cdo 81/2010). Z následkov právnej fikcie vyplýva, že oznámenie o

trvaní na ďalšom zamestnávaní a nárok na náhradu mzdy sú navzájom prepojené a závislé jeden na
druhom. Potom uplatnenie takéhoto nároku, čo je možné len pri žalobe o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru znamená, že zamestnanec trvá na tom, aby zamestnávateľ ďalej plnil svoje záväzky
z pracovného pomeru voči nemu, t.j. aby ho ďalej zamestnával. Z toho možno vyvodiť záver, že
oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával môže nahradiť
len taká žaloba, ktorou sa zamestnanec domáha nie len určenia neplatnosti skončenia pracovného

pomeru, ale tiež náhrady mzdy v zmysle § 79 Zákonníka práce. Ak totiž neoznámi zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a žalobou na súde sa domáha len určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, netrvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobkyňa podala dňa 28.03.2013 na
súd dva žalobné návrhy, žalobu o neplatnosť výpovede a o neplatnosť dohody. Žalobkyňa neoznámila
zamestnávateľovi, že trvá na pracovnom pomere, takéto oznámenie neexistuje. Žalobný návrh nebol

podaný na náhradu mzdy. Dňa 04.02.2014 na pojednávaní o neplatnosti výpovede bol predložený
"dôkaz" teda návrh doložený zrejme " ako rozšírenie žalobného návrhu" pričom nie je zrejmé či možno
týmtospôsobompredloženýdôkazpovažovaťzarozšíreniežalobnéhonávrhu.Akáno,takvšetkynároky
pred dátumom 04.02.2014 uplatňované si žalobkyňou sú irelevantné, nakoľko s prihliadnutím na právny
názor NS SR 2Cdo 81/2010 si žalobkyňa až týmto dôkazom a od tohto dňa uplatnila požiadavku na

náhradu mzdy a v tento deň sa zamestnávateľ dozvedel, že požaduje túto náhradu.

4. Ďalej poukázal na to, že zamestnanci v pracovnom pomere zamestnaní v ich organizačnej zložke sú
odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonom (ďalej len "zákon 553/2003 Z.z.") z toho

dôvodu, že ich organizačná zložka spadá pod § 1 ods. (1) zákona 553/2003 Z.z.. Podľa § 29 ods. 1l
Zákona553/2003akosobitnépredpisy,ktorésavzťahujúnazamestnávateľovazamestnancovpodľa§1
ods.(1),zákona553/2003Z.z.obsahujúustanoveniaomzde,jeňouplatpodľatohtozákona.Akosobitné
predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1 zákona 553/2003 Z.z.
obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4

ods. (4) až (6) zákona č. 553/2003 Z.z., plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. (3)
priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Funkčný plat na účely tohto zákona
jesúčettarifnéhoplatu,zvýšeniatarifnéhoplatupodľa§7ods.(7)a(8)zákona553/2003Z.z.apríplatkov
určenýchmesačnousumoupodľaodseku(1)písm.c/ažj/,l/,u/av/.Funkčnýplatjeajplatprivykonávaní
inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. (3), § 32a ods. (1) a § 32b ods. (1) a (2)

zákona 553/2003 Z.z. Funkčný plat sa vzťahuje k výkonu funkcie a priznáva sa zamestnancovi platovým
výmerom. Posledným priznaným platovým výmerom bol priznaný funkčný plat vo výške 465,- Eur brutto.
Jeden výtlačok platového výmeru dáva zamestnávateľ zamestnancovi, teda žalobkyňa mala vedomosť
o výške svojho funkčného platu. Jej funkčný plat predstavoval už spomenutú sumu brutto, čo podľa
prílohy z daňovej kalkulačky na výpočet čistej mzdy per rok 2013 predstavuje sumu 406,74 netto vrátane

daňového bonusu. Preto čistá mzda predstavuje sumu bez daňového bonusu vo výške 385,33 Eur netto.
Počet násobkov závisí od počtu mesiacov od okamihu oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi, že
trvá na pracovnom pomere do doby, kedy súd právoplatne rozhodol o tom, že výpoveď je neplatná.
Žalovaný z pozície zamestnávateľa nedisponuje oznámením žalobkyne, že trvá na pracovnom pomere,
nakoľko takéto oznámenie neuskutočnila. Ani po celý čas trvania sporu o neplatnosť výpovede takéto

oznámenie neuskutočnila a zamestnávateľ nemal ani žiadnu vedomosť či žalobkyňa pracuje alebo nie,
či trvá alebo netrvá na pracovnom pomere. Keďže žalobkyňa si nesplnila túto oznamovaciu povinnosť,
má za to, že jej náhrada mzdy neprislúcha pre nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky. V prípade, že
súd schvaľuje postup rozšírenia žalobného návrhu v takom prípade v zmysle právneho názoru NS SR
2Cdo 81/2010 považovať za deň oznámenia deň 04.02.2014, kedy sa zamestnávateľ aj keď len okrajovo

priamo na pojednávaní dozvedel o tom, že žalobkyňa požaduje náhradu mzdy a že teda pravdepodobne
trvá na tom, aby jej zamestnávateľ prideľoval prácu, teda že pravdepodobne trvá na pracovnom pomere.
V takom prípade môže zamestnávateľ uvažovať o náhrade mzdy nasledovne: od 04.02. za 2/2014 v
sume 333,95 Eur; za 3/2014 v sume 385,33 Eur; za 4/2014 v sume 385,33 Eur; za 5/2014 v sume385,33 Eur; za 6/2014 v sume 385,33 Eur; za 8/2014 v sume 385,33 Eur; za 9/2014 v sume 385,33
Eur; za 10/2014 v sume 385,33 Eur; za 11/2014 v sume 385,33 Eur; za 12/2014 v sume 385,33 Eur; za
1/2015 v sume 166,98 Eur. V prípade takéhoto alternatívneho rozhodnutia, je teda možné považovať

za maximálnu možnú úhradu sumu v celkovej výške 5.354,23 Eur. Zároveň požiadal, aby súd rozhodol,
že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnankyni prideľoval prácu a ďalej ju
zamestnával.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovaného, oboznámením rozsudku

tunajšieho súdu č.k. 11Cpr/4/2013 - 78 zo dňa 25.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 6CoPr/3/2014-116 zo dňa 25.11.2014, výzvy žalovaného na vrátenie odstupného,
potvrdenia Sociálnej poisťovne, upovedomenia žalovanej o odložení žiadosti, žiadosti žalobkyne o
poskytnutie informácií, odpovede žalovaného k žiadosti o preplatenie dovolenky, doplnenia žiadosti
žalobkyne vrátene odpovede žalovaného k žiadosti o poskytnutie informácií, rozhodnutia GR ZVJS o
odvolaní, opakovanej odpovede žalovaného na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu, rozhodnutia

žalovaného zo dňa 05.03.2015, vyjadrenia žalobkyne, špecifikácie uplatnenia mzdových nárokov
vrátane výzvy žalovanej - dohoda o náhrade škody a odpovede žalobkyne, čestného prehlásenia
žalobkyne, vyjadrenia žalovanej zo dňa 27.01.2016, správy Sociálnej poisťovne vrátane výpisu
identifikačných kontaktov, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 30.03.2016, platobného výmeru žalobkyne č.
18, vyjadrenia žalovanej vrátane vzájomného návrhu zo dňa 11.05.2016, oznámenia zamestnávateľa

žalobkyni zo dňa 13.01.2015, vyjadrenia žalovanej zo dňa 27.05.2016 vrátane prehľadného sledu
udalostí, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 03.10.2016 a vyjadrenia žalovanej, výplatných pások žalobkyne
za 01,02,03/2013 a zistil nasledovné:

6. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 11Cpr/4/2013 - 78 zo dňa 25. 02. 2014 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoPr/3/2014 - 116 zo dňa 25.11.2015 určil, že výpoveď žalovaného
označená ako "Skončenie pracovného pomeru výpoveďou" doručená žalobkyni dňa 30.01.2013 je
neplatná, nakoľko v zhode so stabilizovaným výkladom rozhodujúcich právnych noriem súdnou praxou
dospel v prejednávanej veci k záveru, že táto výpoveď nebola v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce
prerokovaná s príslušným odborovým orgánom, čo má za následok jej neplatnosť.

7. Návrh v časti o doplatenie rozdielu medzi vyplatenými dávkami z dočasnej práceneschopnosti a
dávkami v nezamestnanosti a mzdou, ktorú by poberala navrhovateľka, ak by trval pracovný pomer
naďalej, a to odo dňa skončenia pracovného pomeru až do dňa právoplatnosti rozsudku o neplatnosti
výpovede okresný súd vylúčil na samostatné konanie. V zostávajúcej časti (určenie neplatnosti Dohody

o zmene pracovných podmienok)návrh zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2015.

8. V doplňujúcom stanovisku žalovaného k návrhu zo dňa 11.05.2016 žalovaný ohľadne oznámenia
o trvaní pracovného pomere poukázal na to, že vo svojom vyjadrení k žalobe o neplatnosť výpovede
uviedol( v bode 4.), okrem iného, že "V kancelárii zástupcu vedúcej LRS v Omšení bola žalobkyňa

najmenej 30 minút a počas tejto doby jej bolo viac krát vysvetlené, že sa dohodou mení len názov
funkčného miesta, nemení sa popis pracovných činností, že bude vykonávať tú istú prácu, avšak
bohužiaľ jej musíme vzápätí doručiť výpoveď, vzhľadom na organizačné zmeny.. Viac krát sa domáhala,
aby sme výpoveď dali nejakému dôchodcovi na recepcii, alebo inde a ju preradili na toto miesto. Bolo
jej vysvetlené, že takáto možnosť neexistuje, že organizačná zmena sa týka funkčného miesta čašníka.

Ohľadne odmietnutia popisu doručenia výpovede ju vedúci personálnej skupiny poučil o doručovaní. Na
základe jej otázok bolo zrejmé, že obe veci pochopila a snaží sa nájsť spôsob, ako zotrvať v pracovnom
pomere. Tento spôsob hľadal i zamestnávateľ, tak ako pri všetkých ostatných zamestnancoch, ktorí boli
organizačnými zmenami dotknutí, čo jej bolo taktiež vysvetlené. Tiež jej bolo povedané, že nie je možné
prepustiť dôchodcu a ju preradiť na prácu miesto neho, čoho sa opakovane domáhala". Zdôraznil, že

uvedené treba brať do úvahy ako celok, a nie vytŕhať z neho jednotlivé vety z kontextu. Poukázal preto
na to, že na začiatku jej bolo oznámené, že najskôr má podpísať dohodu a vzápätí jej bude doručená
výpoveď. Jej návrhy pred doručením výpovede smerovali k prepusteniu iných zamestnancov, ktorých
sa organizačná zmena netýkala a boli zaradení na recepcii alebo v bufete. Bol vysvetlený protizákonný
postup tohto jej návrhu. Nedomáhala sa zotrvania v pracovnom pomere na svojom funkčnom mieste,

žiadala preradenie na iné funkčné miesto, nie zotrvania na mieste, ktoré bolo dohodnuté ako funkčné
miesto v jej pracovnej zmluve.9. Možno tak vyvodiť len jeden záver, že žalobkyňa sa domáhala pred doručením výpovede
nezákonného preradenia na iné funkčné miesto. V žiadnom prípade žalovaný toto nepochopil, že by sa

domáhala prideľovania práce v zmysle jej pracovnej zmluvy. I jej návrh v alternatívnom petite potvrdzuje
to, že chce preradenie na inú prácu a nie zotrvať na svojom funkčnom mieste. Teda nedomáhala
sa prideľovania práce na pracovnej pozícii dohodnutej v pracovnej zmluve. Všetko toto jej konanie,
ktoré sa nedá vyhodnotiť ako oznámenie o prideľovaní práce vyplývajúce z jej pracovnej zmluvy sa
navyše udialo ešte pred doručením výpovede. Po doručení výpovede žiadne oznámenie, že trvá na

prideľovaní práce žalobkyňa neuskutočnila. Súčasne upresnil vzájomný návrh tak, že navrhuje, aby súd
určil, že pracovný pomer zanikol a netrvá, nakoľko nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca ďalej zamestnával. Okamih absolútnej nemožnosti prideľovať prácu sa určuje dňom
01.05.2013 s účinnosťou vydania tohto rozhodnutia.

10.Zplatobnéhovýmeruč.18zodňa04.10.2012vyplynulo,žesúčinnosťouod15.10.2012bolžalobkyni

zamestnávateľom určený funkčný plat vo výške 465,- Eur mesačne.

11. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.03.2016 bolo zistené, že žalovaná bola evidovaná ako
dočasne práceneschopná od 26.02.2013 do 10.03.2013, od 01.05.2013 do 31.07.2013 a následne od
10.04.2015.

12. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme na
pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník
práce, pokiaľ tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Všetky otázky, ktoré nie sú
upravené v samotnom Zákone o výkone práce vo verejnom záujme alebo inom súvisiacom predpise sa

tak spravujú právnou úpravou uvedenou v Zákonníku práce.
13. Podľa § 79 ods.1,2 veta prvá zákona č. 311/2001 Z. z. , Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu

mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak celkový čas, za
ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na
žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane

znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

14. Na základe vykonaného dokazovania je nesporné , že žalovaný dal dňa 30.01.2013 žalobkyni
neplatnú výpoveď z pracovného pomeru.

15. Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zák. práce je
neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru alebo
v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy
pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť skôr než zamestnanec oznámi
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnáva. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí

od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával
a trvá až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému
skončeniu pracovného pomeru.

16. Nevyhnutým predpokladom vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení

pracovného pomeru (ak nedôjde k mimosúdnej dohode) je právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. Nároky zamestnanca na náhradu mzdy pri (súdom určenom) neplatnom
skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou, okamžitým zrušením, dohodou
alebo zrušením v skúšobnej dobe sú upravené zvlášť pre prípad, že zamestnanec trvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával a zvlášť pre prípad, že netrvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný.

Oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, môže zamestnanec kedykoľvek
potom, čo mu zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď, alebo s ním neplatne zrušil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe, najneskôr ale do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým
bolo určené, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. V prípade ak zamestnanec oznámilzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a zamestnávateľ ho ďalej zamestnávať
odmietne, je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy (vo výške priemerného mesačného zárobku) až do
doby, kedy mu umožní pokračovať v práci alebo do dňa, kedy s ním platne skončí pracovný pomer.

Z toho možno vyvodiť, že základným hmotnoprávnym predpokladom uplatnenia nároku zamestnanca
na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, je jeho oznámenie zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával (a že spochybnil platnosť rozväzovacieho právneho
úkonu zamestnávateľa). Právna úprava skončenia pracovného pomeru týmto spôsobom rešpektuje
skutočnosť, že nie je v záujme zamestnanca, aby naďalej trval pracovný pomer, na ktorého pokračovaní

zamestnanec záujem nemá, i keď podnet k jeho skončeniu spočíva v neplatnom právnom úkone. Z
následkov právnej fikcie týkajúcich sa tak skončenia pracovného pomeru, ako aj náhrady mzdy (§ 79
Zákonníka práce) a výslovnej viazanosti nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru (§ 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce) na okamih prejavu jeho vôle voči zamestnávateľovi
(oznámiťmu),ktorýsnímneplatneskončilpracovnýpomer,zotrvaťvpracovnompomere(náhradamzdy
patrí odo dňa oznámenia zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní) vyplýva, že oznámenie

o trvaní na ďalšom zamestnávaní a nárok na náhradu mzdy sú navzájom prepojené a závislé jeden na
druhom.

17. Súd sa preto predovšetkým zaoberal skúmaním či bola splnená ďalšia hmotnoprávna
podmienka náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a to oznámenie žalobkyne

žalovanému, že trvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával.

18. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, nevyžaduje
písomnú formu. Možno ho urobiť aj iným spôsobom, napríklad ústne, výkonom prác a pod.

19. Súd vychádzal predovšetkým z vyjadrenia žalovaného k žalobe v konaní o určenie neplatnosti
výpovede. Žalovaný v ňom skonštatoval, že pri doručovaní dohody (o zmene pracovných podmienok)
a výpovede z pracovného pomeru (dňa 30.01.2013) na základe otázok žalobkyne bolo zrejmé, že
veci pochopila a snaží sa nájsť spôsob ako zotrvať v pracovnom pomere. I v prípade, že by súd
prisvedčil následným tvrdeniam žalovaného v tom zmysle, že žalobkyňa prejavila záujem zotrvať v

pracovnom pomere predtým ako jej bola výpoveď doručená, bolo preukázané, že nasledujúci deň
sa žalobkyňa opätovne dostavila k osobám oprávneným konať za žalovaného resp. na personálne
oddelenie a svojim prejavom prezentovala záujem byť naďalej žalovaným zamestnávaná. Žalovaný
(v bode 8. vyjadrenia k žalobe o určenie neplatnosti) potvrdil tvrdenie žalobkyne o tom, že dňa
31.01.2013(deň nasledujúci po doručení výpovede) osobne navštívila "pána riaditeľa a plukovníka" a

prosila ho, aby zničil Dohodu a výpoveď, keď výslovne uviedol, že žalobkyňa "skutočne prišla a
požadovala uvedené, no riaditeľ ako štatutárny orgán a vedúci personálnej skupiny, za ktorým prišla
tiež nasledujúci deň jej opätovne vysvetlili, že napriek nadmernej snahe v hľadaní riešení, aby sa
organizačné zmeny v čo najmenšej miere dotkli zamestnancov, zamestnávateľ nenašiel iné riešenie ako
výpoveď." Je pritom právne bezpredmetné či sa domáhala zotrvania v pracovnom pomere na svojom

funkčnom mieste alebo inom funkčnom mieste. Po zhodnotení uvedených skutočností jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach má súd za to, že z verbálnych prejavov žalobkyne popísaných samotným
žalovaným je bez pochybností zrejmý jej úmysel zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného a tento
mu dala dňa 31.01.2013 zreteľne, jasne a bez pochybností najavo. Nakoľko zákonné ustanovenia
nevyžadujú konkrétne formálne náležitosti, ani písomnú formu tohto prejavu súd dospel k záveru, že i

táto podmienka bola splnená.

20. Žalovaný, ktorý je rozpočtovou organizáciou štátu ako zamestnávateľ postupuje pri odmeňovaní
zamestnancov podľa zákona č.553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme.

21. Podľa § 1 ods.1 písm. b) zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov sa tento zákon upravuje odmeňovanie
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme 1) u zamestnávateľov, ktorými súďalšie

rozpočtové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku.

22. Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 553/2003 Z.z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na
zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľatohto zákona. (2) Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1
ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa
§ 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi

v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

23. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z. plat je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za
prácu.

24. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z. funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu,
zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1
písm. c) až j), l), u) a v). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný
podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.

25.Žalobkyňasadomáhala zaplatenianáhradymzdyzaobdobieod01.05.2013do11.01.2015vovýške

7.133,65 Eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.133,65 Eur za obdobie
od 01.05.2013 do 11.01.2015. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti (vzhľadom na námietky
žalovaného v súvislosti s uplatnením tohto nároku) uviesť, že každé podanie účastníka súdneho konania
súd posudzuje podľa jeho obsahu, nie podľa jeho označenia. Podania nemajú presne stanovené
formálne náležitosti. Takto posúdil i podanie žalobkyne, ktorým si uplatnila nárok na náhradu mzdy(i

keď neúplne s nutnosťou jeho ďalšieho upresnenia). V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola
od 01.05.2013 do 31.07.2013 práceneschopnou a vznikol jej nárok na dávky nemocenského poistenia.

26. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v dôsledku dočasnej pracovnej
neschopnosti,aleboinejdôležitejosobnejprekážkyvpráci,priktorejzamestnancovineprináležínáhrada

mzdy(§141ods.1Zákonníkapráce),nemánárokaninanáhradumzdypodľaust.§79ods.1Zákonníka
práce.

27. Žalobkyni preto vznikol nárok na náhradu mzdy len za obdobie do 01.08.2013 do 11.01.2015(v
súlade s návrhom) vo výške funkčného platu 465,- Eur mesačne brutto, ktorá výška nebola účastníkmi v

konaní spochybnená. Súd preto v zmysle citovaných ustanovení uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy za obdobie august 2013 - 11. január 2015 vo výške uplatnenej sumy 7.133,65
Eur brutto, pri vzniku nároku vo výške 8.075,- Eur (17 mesiacov x 465,- Eur + 11 dní x 15,5 Eur/deň),
nakoľko podaným návrhom je súd viazaný.

28. Žalobkyňa ďalej žiadala priznať aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.133,65 Eur za
obdobie od 01.05.2013 do 11.01.2015.

29. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na
tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

30. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

31. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 246/2010, vyplýva, že
k omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného

pomeru dochádza u jednotlivých náhrad mzdy spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich
nastalasplatnosťanieažprávoplatnosťourozsudkuourčeníneplatnostiskončeniapracovnéhopomeru.
V odôvodnení tohto uznesenia Najvyšší súd SR o.i. uviedol, že "pri náhrade mzdy ide nepochybne
o uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká splnením, pričom účastník je povinný nárok druhéhoúčastníka uspokojiť včas a riadne. K omeškaniu zamestnávateľa s plnením nároku na náhradu mzdy
dochádza aj v tomto prípade vtedy, ak nárok včas a riadne nesplní. Omeškanie nastáva uplynutím času
určeného na plnenie, t.j. ak zamestnávateľ neposkytne plnenie zamestnancovi najneskôr v posledný deň

splatnosti nároku. Obdobným spôsobom riešil otázku omeškania zamestnávateľa s plnením náhrady
mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 1 Cdo
116/2008, v ktorom navyše poukázal na to, že "pre náhradu mzdy (bez rozlišovania, či ide o náhradu
mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru alebo o inú náhradu mzdy) - ako to vyplýva zo
zákonnej úpravy - je ale stanovená uvedená mesačná splatnosť, rovnako ako u mzdy. Súd vychádzajúc

z vyššie uvedených právnych záverov, ku ktorým dospel Najvyšší súd SR, tieto použil aj pri rozhodovaní
o spornom nároku žalobkyne na priznanie úrokov z omeškania a v súlade s nimi vyhodnotil jej uplatnený
nárok na úroky z omeškania ako taký za dôvodný.

34. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že výplatným dňom bol 10. deň nasledujúceho kalendárneho
mesiaca.Súdpretopriznaluplatnenýúrokzomeškaniavžalovanejvýške(ktorúsúdnemôžepresiahnuť)

od 11.dňa nasledujúceho mesiaca ( mzda za august 2013 bola splatná dňa 10.09.2013 a nasledovne)
vždydo11.01.2015(vsúladesožalobou). Vzostávajúcejčastiuplatnenéhoúrokuzomeškania(obdobie
od 01.05.2013 do 10.09.2013) žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže v tomto období nebol žalobca
v omeškaní s plnením peňažného záväzku.

35. Vzájomný návrh žalovaného na určenie, že pracovný pomer zanikol a netrvá, nakoľko nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával s tým, že okamih
absolútnej nemožnosti prideľovať prácu sa určuje dňom 01.05.2013 s účinnosťou vydania tohto
rozhodnutia zo dňa 28.01.2016(upresnený podaním zo dňa 11.05.2016) súd v zmysle § 147 ods.4
CSP. vylúčil na samostatné konanie. V tejto súvislosti súd k námietkam žalovaného v tom zmysle,

že tým, že v konaní o určenie neplatnosti výpovede súd nevyslovil, že pre absolútnu nemožnosť
prideľovať zamestnancovi prácu sa pracovný pomer skončil ho nepriamo poškodil o určitú finančnú
sumu, podotýka,žedomáhaťsavtomtosmererozhodnutiasúdujevýlučnevdispozíciizamestnávateľa,
súd ho nemôže sám iniciovať.

36. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Nakoľko úspešnejšia žalobkyňa, ktorá mala v konaní len nepatrný neúspech si náhradu trov konania

neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.