Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/172/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111220882
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111220882.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci navrhovateľov: 1.) C.. D. J.,

nar. XX.XX.XXXX, T. X, G. , zast. JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Prešove, Floriánova 2,
2.) E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zast. JUDr. Katarínou Kapčákovou, advokátkou so sídlom v
Prešove, Kúpeľná 1/A, proti odporkyni : 1.) C. C., nar. XX.XX.XXXX, Č. S. X, G., zast. JUDr. Jozefom
Tomkom advokátom so sídlom Prešove, Floriánova 2, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., a to parcela reg. T. - R. Č..
XXX o výmere 4.936 m2 - orná pôda o podiele 5/20 zapísaná na LV č. XX, okres G., obec X., Správa
katastra G.,

parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 5.056 m2 - orná pôda v podiele 5/20 zapísaná na LV č. XX,
okres G., obec X., Správa katastra G.,
parcela reg. T. R. Č.. XXX o výmere 17.930 m2 - orná pôda v podiele 2/5 zapísaná na LV č. XXX,
okres G., obec X., Správa katastra G.,
parcela reg. T. R. Č. XXX/X na o výmere 85.643 m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele 3750/53684
zapísané na LV č. XXX okres G., obec X., Správa katastra G.,
parcela reg. T. R. Č.. XXX o výmere 112.959 m2 - lesné pozemky v podiele 85/1350 zapísané na LV

č. XXX okres G., obec X., Správa katastra G.,
parcela registra T. R. Č.. XXX/X o výmere 4.466 m2 - ostatné plochy a parcela registra T. R. Č.. XXX/
X o výmere 6.504 m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele 3750/53684 zapísané na LV č. XXX okres G.,
obec X., Správa katastra G.,
parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1.537 m2 , parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1.212 m2 ,
parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1.208 m2 , parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1.124 m2 ,
parcelareg.T.R.Č..XXX/Xovýmere84m2 -všetkydruhypozemku, ornápôdavpodiele5/10zapísané
na LV č. XXX, okres G. obec X., Správa katastra G., p a t r i a do dedičstva po neb. Š. J., rod. J., nar.

15.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX.

O trovách súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2011 sa navrhovateľ (právny predchodca súčasných
navrhovateľov) domáhal určenia, neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2011 uzavretej medzi
navrhovateľom (Š.P. J.) a odporkyňou, v ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území X., a to pozemok na parcele T. - R. Č.. XXX o výmere 4.936 m2 - orná pôda o

podiele 5/20 zapísaná na LV č. XX, okres G., pozemok na parcele T. - R. Č.. XXX/X o výmere 5.056
m2 - orná pôda v podiele 5/20 zapísaná na LV č. XX, okres G., pozemok na parcele T. R. Č.. XXX o
výmere 17.930 m2 - orná pôda v podiele 2/5 zapísaná na LV č. XXX, okres G., pozemok na parcele
T. R. Č. XXX/X na o výmere 85.643 m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele 3750/53684 zapísané na LVč. XXX okres G., pozemok na parcele T. R. Č.. XXX o výmere 112.959 m2 - lesné pozemky v podiele
85/1350 zapísané na LV č. XXX okres G., pozemok na parcele T. R. Č.. XXX/X M. výmere 4.466 m2
- ostatné plochy, T. R. Č.. XXX/X o výmere 6.504 m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele 3750/53684

zapísané na LV č. XXX okres G., pozemok na parcele T. R. Č.. XXX/X o výmere 1.537 m2 , T. R. Č..
XXX/X o výmere 1.212 m2 , T. R. Č.. XXX/X o výmere 1.208 m2 , T. R. Č.. XXX/X o výmere 1.124 m2 ,
T. R. Č.. XXX/X o výmere 84 m2 - orná pôda v podiele 5/10 zapísaná na LV č. XXX, okres G.. Súčasne
žiadal určiť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je navrhovateľ a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy bol uvedený do omylu
a to tak, že pri podpise zmluvy mu odporkyňa uviedla, že predmetom zmluvy sú „zvyškové parcely“
nachádzajúce sa v k. ú. K. E., ktoré po spracovaní „ROEP“ prešli do katastrálneho územia Záborské. V
žiadnom prípade nemal navrhovateľ (právny predchodca súčasných navrhovateľov) v úmysle darovať
vyššie vymedzené nehnuteľností a ani nemal v úmysle ich darovať výlučne odporkyni a to z dôvodu,
že mal ďalších dvoch synov a medzi svojimi deťmi nechcel robiť žiadne rozdiely. Skutočnosť, že dňa

25.05.2011 uzavrel navrhovateľ darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti sa
dozvedel až následne od svojho syna, ako aj z výpisov listov vlastníctva. Taktiež vzhľadom na svoj
vysoký vek si nemohol plnej miere uvedomiť dôsledky uzavretej zmluvy a odporkyňa tento jeho stav
zneužila tým, že ho uviedla do omylu.

Odporkyňa sa k žalobe vyjadrila a uviedla že dôvody uvedené v žalobe nie sú pravdivé, navrhovateľ jej
povedal, že jej daruje nehnuteľnosti, lebo v roku 2010 daroval iné nehnuteľnosti svojim dvom synom,
preto jej dal podnet vyhotoviť darovaciu zmluvu a zamestnankyňa notárskeho úradu overila otcov podpis
na zmluve. Nesprávne bolo v zmluve označené k. ú. K.Á. E., správne malo byť uvedené k.ú. X., čo bola
pisárska chyba. Navrhovateľ nemal iné pozemky (ako vyšlo najavo v konaní vlastnil aj iné pozemky v

k.ú. G.) a podľa čísiel parciel a ich výmery a označenia je zrejmé, že jej nemohol darovať iné, len tieto
pozemky. Urobil tak vážne a slobodne. Navrhovateľ netrpel nikdy žiadnou psychickou poruchou, jeho
myseľ bola v čase darovania jasná a bol to prejav jeho vôle. Uviedla, že má pochybnosti či si navrhovateľ
uvedomoval následky, ktoré mohla spôsobiť jeho žaloba. Bývala s ním v jednej domácnosti, starala sa
o neho a opatrovala. Podľa jej zistenia žalobu podal z iniciatívy jej bratov, ktorí nesúhlasili s tým, aby otec

daroval pozemky len jej. V skutočnosti v roku 2010, otec bez jej vedomia už daroval pozemky obom
bratom priamo v obci X., preto vedel, keď podpisoval darovaciu zmluvu, že nastanú účinky prevodu
vlastníctva. Otca nijako neovplyvňovala, dala len pripraviť zmluvu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov C. J., I. V., C.. C. Š.

pracovníčky notárskeho úradu, ďalej oboznámením s listinnými dôkazmi, a to návrhom, výpismi LV č.
XXX, výpisom LV č. XX, výpisom LV č. XX, výpisom LV č. XXX, výpisom LV č. XXX, výpisom LV č.
XXX, výpisom LV č. XXX, všetky kat. územie X., vyhlásením k darovacej zmluve zo dňa 15.07.2011,
zápisnicou o výsluchu zo dňa 15.08.2011, odpoveďou na žiadosť zo dňa 17.08.2011, vyjadrením
navrhovateľa zo dňa 10.10.2011, úmrtným listom Š. J., zomr. XX.XX.XXXX, podaním notárskeho úradu

JUDr. Petrovej o okruhu dedičov zo dňa 14.11.2011, oznámením o zbavení mlčanlivosti pracovníčky
notárskeho úradu zo dňa 22.10.2012, spisom Katastrálneho úradu v G. č. V-XXXX/XXXX, a to návrhom
na vklad doručeným dňa 25.05.2011 o 15.35 hod., oznámením o zamýšľanom návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností, darovacou zmluvou zo dňa 25.05.2011, rozhodnutím Správy katastra G. číslo
vkladu E.-XXXX/XXXX zo dňa 13.06.2011, výpisom LV čiastočný XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX, XXX

kat. územie X. zo dňa 13.06.2011 a ostatným obsahom spisu, pričom vo veci rozhodol rozsudkom č.
konania 12C 172/2011 - 138 zo dňa 13.11 2012, ktorým žalobu v časti určenia neplatnosti darovacej
zmluvy zo dňa 25.05.2011 zamietol a v ostatnom určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území X., a to parcela O.. T. - R. Č.. XXX o výmere 4.936 m2 - orná pôda o podiele 5/20 zapísaná
na LV č. XX, okres G., obec X., Správa katastra G. parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 5.056 m2

- orná pôda v podiele 5/20 zapísaná na LV č. XX, okres G., obec X., Správa katastra G., parcela reg.
T. R. Č.. XXX o výmere 17.930 m2 - orná pôda v podiele 2/5 zapísaná na LV č. XXX, okres G., obec
X., Správa katastra G., parcela reg. T. R. Č. XXX/X na o výmere 85.643 m2 - trvalé trávnaté porasty v
podiele 3750/53684 zapísané na LV č. XXX okres G., obec X., Správa katastra G., parcela reg. T. R. Č..
XXX o výmere 112.959 m2 - lesné pozemky v podiele 85/1350 zapísané na LV č. XXX okres G., obec

X., Správa katastra G., parcela registra T. R. Č.. XXX/X o výmere 4.466 m2 - ostatné plochy a parcela
O. T. R. Č.. XXX/X o výmere 6.504 m2 - trvalé trávnaté porasty v podiele 3750/53684 zapísané na LV
č. XXX okres G., obec X., Správa katastra G., parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1.537 m2 , parcela
reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1.212 m2 , parcela reg. T. R. Č.. XXX/X o výmere 1.208 m2, parcela O.. T.R. Č.. XXX/X o výmere 1.124 m2, parcela O.. T. R. Č.. XXX/X o výmere 84 m2 - všetky druhy pozemku,
orná pôda v podiele 5/10 zapísané na LV č. XXX, okres G. obec X., Správa katastra G.Š., patria do
dedičstva po neb. Š. J., rod. J., nar. 15.12.1922, naposledy bytom X. XX.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb.
Š. J., podala odvolanie odporkyňa, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 21.03.2013 č. k.
16Co 10/2013 - 178, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa s výnimkou výroku, ktorým súd žalobu
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietol a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.
Odvolací súd poukázal na to, že je nejasný právny záver súdu a nedostatočne odôvodnený ak odkazuje
na ustanovenia § 37 ods. 1 ustanovenia § 11 ods. 1, § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka tým,
že zmluvné strany určitým a zrozumiteľným spôsobom neprejavili slobodnú a vážnu vôľu, lebo bola
zistená nesprávna identifikácia katastrálneho územia. O tom, či predmetný právny úkon bol určitý
alebo zrozumiteľný v zmysle doterajšej súdnej praxe, však súd 1. stupňa nepreviedol žiadne konkrétne

dokazovanie. Z jeho strany zostala nepovšimnutá ani vyhodnotená odporkyňou vykonaná oprava
na darovacej zmluve aj v spojení s článkom III bodu 4 zmluvy. Nepovšimnuté zostalo aj tvrdenie
v žalobnom návrhu, že dôvodom žaloby je len to, že pôvodný navrhovateľ bol uvedený do omylu,
že ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K. E.. Pritom právna teória a súdna
prax v súvislosti s posudzovaním toho, či došlo k omylu v právnom úkone alebo nie, vychádza z

iných právnych predpokladov skúmania týchto náležitostí podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ako
v prípade nedostatku náležitosti podľa ustanovenia § 37 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. V tomto
smere zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa a jeho postup nevysvetlený a neobjasnený. Odvolací
súd poukázal na to že súd prvého stupňa musí jasne naznačiť, či vykonal potrebné dokazovanie na
zistenie tej skutočnosti, či ide o omyl ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. Súdna prax v súvislosti

s ospravedlniteľným omylom poukazuje, že omyl konajúcej osoby, nie je možné vykladať tak, že na
základe neho osoba, ktorá sa omylu dovoláva, nie je zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah
objektívnych informácií o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu. Tieto závery mal odvolací súd za podstatné najmä v súvislosti s tvrdením odporkyne
(s ktorým sa súd prvého stupňa nevyporiadal, a na ktorý počas celého konania poukazovala), že právny

predchodca navrhovateľov nemal v k.ú. K. E. žiadne iné pozemky, dobre vedel, aké pozemky, v akomto
rozsahu a s akýmto identifikátorom boli zhodné len s tým katastrálnym územím, kde sa aj skutočne
nachádzali. Poukázal na to, že súd prvého stupňa musí overiť a vykonať k tomu potrebné dokazovanie a
až následne v celom komplexe zistených skutočností, tvrdený oboma stranami vyhodnotiť tieto zistenia.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, a to uznesením o prejednaní dedičstva
po poručiteľovi Š. J. zo dňa 05.06.2012 č. konania 35D 1092/2011 - 40, projektom pozemkových
úprav katastrálne územie X.É., zásadami pre umiestnenie nových pozemkov, projektom pozemkových
úprav katastrálne územie Záborské, harmonogramom prác od 31.07.2005 do 31.05.2010, rozhodnutím
obvodného pozemkového úradu zo dňa 03.04.2009 o schválení funkčného usporiadania územia v

obvode pozemkových úprav v katastrálnom území X.Á., s verejnou vyhláškou zo dňa 06.04.2009,
potvrdením zdravotného stavu Š. J. zo dňa 21.05.2013, výpoveďou svedkyne C. C., T. C., opakovaným
výsluchom svedka I. V. a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :

Z predložených listov vlastníctva reg. E Správy katastra Prešov č. XXX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX,

k. ú. X., mal súd zistené, že odporkyňa je evidovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. X., pričom na všetkých listoch vlastníctva je titulom nadobudnutia uvedená
darovacia zmluva s číslom vkladového konania E. XXXX/XXXX.

Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 25.05.2011 mal súd zistené, že došlo na základe tejto zmluvy

k prevodu nehnuteľnosti z darujúceho Š. J. (právneho predchodcu navrhovateľov a odporkyne) na
odporkyňu C. C., pričom predmetom prevodu boli vyššie uvedené nehnuteľnosti, v článku II. originálu
darovacej zmluvy v bode 1 je uvedené, že : „Darujúci prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. K. E., zapísaných na : atď„. Pri katastrálnom území K. E. je zaznamenaná
poznámka, rukou písaným textom modrou tuhou - perom, že sa vykonávala oprava namiesto

katastrálneho územia K. E. správne má byť katastrálne územie X. vykonaná dňa 30.05.2011 podpis :
C.Á..Podľa článku II. bodu 2 darovacej zmluvy darujúci daruje darovanej nehnuteľnosti popísané v bode 1
tohto článku v tam uvedených podielov obdarovaná tento dar v plnom rozsahu s vďakou prijíma.

Podľa článku III. bodu 4 darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2011 darujúcimi týmto zároveň splnomocňuje
obdarovanú C. C. na prípadnú opravu zjavných pisárskych a počtárskych chýb urobených v tejto zmluve.

Zo spisu Správy katastra G. mal súd zistené, že vkladové konanie sa začalo na základe oznámenia o
zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktoré bolo doručené dňa 25.05.2011 o 14.31

hod. Písomný návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 25.05.2011 bol doručený Správe katastra
G., zrejme osobne o 15.35 hod., pričom na oznámení o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra
nehnuteľnosti, ako aj na písomnom návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti bolo uvedené, že návrh
na vklad sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. X. (hoci na zmluve bolo uvedené katastrálne
územie K. E.).

Z rozhodnutia vkladu E. XXXX/XX Správy katastra G. bolo zistené, že podľa ustanovenia § 31 ods. 3
katastrálneho zákona sa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosť k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v katastrálnom území X. na listoch vlastníctva, parcelám, výmerám a podielom ako
je vyššie uvedené v prospech C. C. na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi Š. J.
ako darcom a C. C. ako obdarovanou ku dňu k 13.06.2011 s tým, že aj k tomuto dňu nastali právne

účinky vkladu.

Pôvodný navrhovateľ svoju žalobu odôvodnil tým, že pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy bol
uvedený do omylu a to tak, že pri podpise zmluvy mu odporkyňa uviedla, že predmetom zmluvy sú
„zvyškové parcely“ nachádzajúce sa v k. ú. K. E., ktoré po spracovaní „ROEP“ prešli z katastrálneho

územia X.. V žiadnom prípade nemal navrhovateľ (právny predchodca súčasných navrhovateľov) v
úmysle darovať vyššie vymedzené nehnuteľností a ani nemal v úmysle ich darovať výlučne odporkyni
a to z dôvodu, že mal ďalších dvoch synov medzi svojimi deťmi nechcel robiť žiadne rozdiely.
Skutočnosť, že dňa 25.05.2011 uzavrel navrhovateľ darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné
nehnuteľnosti sa dozvedel až následne od svojho syna, ako aj z výpisov listov vlastníctva. Taktiež

vzhľadom na svoj vysoký vek si nemohol plnej miere uvedomiť dôsledky uzavretej zmluvy a odporkyňa
tento jeho stav zneužila tým, že ho uviedla do omylu.

Vovyhláseníkdarovacejzmluvezodňa15.07.2011t.j.predpodanímžalobypodpísanýmp.Š.J.uviedol,
že pri uzatváraní darovacej zmluvy bol uvedený do omylu a podvedený. V tejto darovacej zmluve bolo

uvedené k. ú. K. E., pričom sám sa domnieval, že daruje nehnuteľnosti v tomto katastrálnom územní,
nakoľko mu bolo v jeho dcérou vysvetlené, že sa jedná o zbytky parciel, ktoré prešli pri spracovaní
ROEP z k. ú. X.. Jeho úmyslom v žiadnom prípade nebolo darovať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území X. len svojej dcére, nakoľko má ešte dvoch synov a medzi deťmi nechce robiť žiadne
rozdiely. Uviedol, že za opateru a starostlivosť, ktorú od dcéry mal, už daroval rodinný dom súpisné č.

XX v X. a priľahlý 15 árový pozemok. Uviedol, že jednostrannou opravou katastrálneho územia, ktorú
urobila v darovacej zmluve jeho dcéra bez jeho vedomia a súhlasu došlo k podvodu a zdôraznil, že jeho
vôľou nebolo darovať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X..

Na základe oznámenia právneho zástupcu navrhovateľa z dôvodu neustáleho zhoršovania zdravotného

stavu navrhovateľa bol navrhovateľ pred začatím konania vo veci samej vypočutý v zdravotníckom
zariadení vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu, pričom so zápisnicou o výsluchu účastníka bolo
v priebehu konania oboznámená ako s listinným dôkazom, kde navrhovateľ Š. J. v podanom poučení
podľa § 131 O.s.p. uviedol, že: „Vlastnil som rodinný dom a pozemky v X.. Rodinný dom som už
prepísal na všetky svoje tri deti. Pozemky som chcel rozdeliť medzi svoje deti rovnakým dielom aby to

bolo spravodlivé. Dcéra C. (odporkyňa) chcela, aby som podpísal nejaké papiere ohľadom pozemkov.
Nebola debata, či ide o pozemky v katastrálnom územie K. E. alebo X.. Nevedel, o aké pozemky ide, ani
čo sa s tými pozemkami stane. Len chcela, aby som podpísal papiere pohľadom pozemkov. Nakoniec
som zmluvu podpísal, boli sme myslím u notára. Zmluvu som nečítal a neviem čo v nej bolo, neviem
ani, čím má presvedčila, aby som zmluvu podpísal, ja chcem, aby všetky deti dostali rovnakú čiastkou.

Okrem domu a týchto pozemkov iný majetok nemám, jednoducho chcem, aby každý z detí mal rovnakú
čiastku“.Podľa potvrdenia kliniky geriatrie zo dňa 17.08.2011 výsluch bol vykonaný dňa 15.08.2011, pán Š.P. J.
bol dňa 12.08.2011 preložený na kliniku geriatrie, po amputácii ľavej dolnej končatiny nad kolenom. Jeho
poznávacie funkcie boli v normálnom pásme, pacient sa bol schopný podrobiť súdnemu výsluchu, po

amputovaní končatiny bola jeho mobilita obmedzená a okrem iných diagnóz bol liečený aj na cukrovku.

Navrhovateľ v 1. rade vo svojom účastníckom výsluchu uviedol, že so sestrou a s bratom mali
vzťahy na veľmi dobrej úrovni, zhoršovať sa situácia začala, keď nastali zdravotné problémy ich otca.
Mal vážny zdravotný stav, trpel cukrovkou, mal amputované časti dolných končatín. V máji 2011 sa

dozvedel od švagrinej, ktorá si všimla prostredníctvom katastrálneho portálu, zmenu vlastníckeho práva,
v prevedených nehnuteľnostiach o rozlohe 258 árov zo Š. J. na odporkyňu. Informoval o tom otca
(pôvodného navrhovateľa), on nevedel o ničom. Z tejto skutočnosti bol prekvapený. Následne bol na
správe katastra nehnuteľností v G., vyžiadal si listiny príslušné k tomuto vkladu, a zistil, že na prvej
strane bolo uvedené kat. územie K. E. a až vtedy si otec spomenul, že odporkyňa spomínala nejaké
pozemky. Zdravotný stav Š. J., bol zlý, bol hospitalizovaný a väčšiu časť roka, keď bol doma, všetka

ťarcha starostlivosti bola na odporkyni, ale keď bol doma, striedali sa. Po máji 2011, keď sa dozvedel o
darovacej zmluve, rozprával minimálne dvakrát do týždňa s odporkyňou, hovoril jej, že oni s bratom majú
po 50 árov, ona má rodičovský dom. Predmetnou darovacou zmluvou, ktorú napádajú v tomto konaní
získala 258 árov, čo je nepomer, ona však opakovala „vy ste si zobrali, ja som si zobrala.“ V danom čase
rozprával s otcom Š. J., ktorý jednoznačne chcel, aby sa to vyriešilo mimosúdnou cestou, žiadal vrátiť

všetky pozemky a rozdeliť všetkým trom svojim deťom. Následne keď mu vysvetlil, že niet inej cesty,
len súdnou formou domáhať sa určenia neplatnosti tejto darovacej zmluvy, vyhľadal advokáta a otec
chcel, aby bol podaný návrh na súd. Keďže sa situácia zdravotného stavu Š. J. zhoršovala, požiadali
súd o vykonanie výsluchu. Čo sa týka predmetnej darovacej listiny uviedol, že Š. J. si myslel, že
podpisuje listinu ohľadom prepisu pozemkov z kat. územia K. E. do kat. územia v X., v podstate nevedel,

čo podpisuje a takýmto spôsobom došlo k podpísaniu darovacej zmluvy. Uviedol, že otec nevlastnil
nehnuteľnosti v kat. území K. E..

V doplňujúcom výsluchu navrhovateľ v 1. rade poukázal na to, že nebohý otec bol spoločenský, radil
občanom z obce ohľadom nehnuteľnosti a pozemkov a aj po zhoršení svojho zdravotného stavu sa

stretával s Š. V., svojím kmotrom. Čo sa týka nehnuteľnosti, poukázal na to, že v celku boli uzatvorené
tri darovacie zmluvy, prvá za života oboch rodičov, kedy odporkyňa ako obdarovaná nadobudla do
vlastníctva pozemok o veľkosti 35 árov. Následne po smrti matky sa konalo dedičské konanie, v ktorom
nadobudla odporkyňa rodičovský dom bez povinnosti vyplatiť jeho podiel a súčasne 15 árov priľahlý
pozemok. Bratovi vyplatila finančnú náhradu 15.000,- Sk, ostatné nehnuteľnosti po matke si rozdelili

rovnakým dielom a iba jeden pozemok bol rozdelený medzi neho brata. Následne bola uzavretá druhá
darovacia zmluva, kedy otec sa rozhodol dorovnať sestrin podiel, ktorá predtým už mala darovaných
35 árov a ďalších 15 árov priľahlého pozemku k rodičovského domu a daroval obom bratom pozemky
o veľkosti 35 árov. Následne sa začal „proces hnevu a nenávisti v rodine.“ Čo vyvrcholilo v máji, kedy
sa od švagrinej dozvedel, že otec uzatvoril tretiu darovacou zmluvu (ktorá je predmetom tohto sporu),

ktorou previedol na sestru všetky zostávajúce pozemky. Potom, čo sa uvedené dozvedel, žiadal otca o
vysvetlenie, ktorý mu uvádzal, že nič nepodpísal a až neskôr si spomenul, že ide o pozemky ktoré mu
odporkyňa opisovala, že je potrebné „dať do poriadku“ po ROEP-ke. Otca celá situácia mrzela, bol veľmi
sklamaný, a žiadal vyriešiť situáciu, aby nastal pôvodný stav, ako pred darovacou zmluvou, v danom
čase napriek svojmu zdravotnému stavu si všetko uvedomoval. Následne žiadal aj sestru vyjadrenie,

ako došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, načo mu nevedela dať primerané vysvetlenie.

Navrhovateľ v 2. rade, taktiež syn pôvodného navrhovateľa, potvrdil vyjadrenie navrhovteľa v 1. rade,
doplnil, že potrebnú starostlivosť otcovi poskytovali spolu, chodieval každú druhú noc k otcovi, keď
nemohol z pracovných dôvodov, chodievala jeho manželka, aj tú noc, keď skonal. Otca sa pýtal, ako

došlo k darovacej zmluve, načo mu povedal, že sa bál, tak podpísal. Keď sa otec dozvedel, čo podpísal,
nastala v rodine hádka. Otec mu oznámil, že nevedel o tom, čo podpisuje, nevedel si to vysvetliť,
hovoril, že sa aj sťažoval, že stále mu odporkyňa hovorí, že má málo finančných prostriedkov. Vždy
rozprával, že im všetkým trom chce rovnako.

Odporkyňa C. C. poukázala nato, že sa starala o otca 24 hodín denne, sama bez manžela, otec jej
sám povedal, keď je tiež taká chorá, aby si napísala všetko čo ostalo, že jej to „dá“. Následne syn
oslovil kamaráta, p. V., ktorý pripravil zmluvu, následne prišla matrikárka, ktorá všetko otcovi vysvetlila,
prečítala, čo má podpísať, u otca v izbe ona všetkému porozumel a podpísal darovaciu zmluvu.Zmluvu prečítala v celom znení matrikárka. Odporkyňa uviedla: „hlasito čítala matrikárka označenie
katastrálneho územia prevádzaných nehnuteľností K. E., ja som vtedy bola ticho,“ (uvedené sa však
ukázalo ako nepravdivé ako to vyplýva z výpovede pracovníčky notárskeho úradu).

Vo svojej doplnenej výpovedi odporkyňa uvádzala, že celé to bol nápad jej nebohého otca. Oznámil
jej, že všetko jej daruje, aby pripravila prepis, predmetných nehnuteľností. Následne požiadala syna,
ktorý mal kamaráta p. V. (ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok, naviac konateľ spoločnosti, ktorá
vykonáva činnosť realitnej kancelárie), ktorý všetko pripravil, nebohý otec o tom mal vedieť. Opätovne

potvrdila, že pracovníčka notárskeho úradu oboznámila s celým obsahom zmluvy otca v jej prítomnosti,
čítaním čísel parciel, čísel listov vlastníctva. Uviesť nevedela, či aj a prečítaním katastrálneho
územia. Sama darovaciu zmluvu nečítala, dôverovala p. V.. Darovaciu zmluvu podpísala, návrh na
vklad podpisovala v kancelárií p. V.. Potvrdila, že o nesprávnosti uvádzaného katastrálneho územia sa
dozvedela prostredníctvom syna, ktorý ju informoval a autom odviezol do kancelárie p. V.. Následne
opätovne jej syn oznámil, že je potrebné túto opravu vykonať aj na správe katastra. Potvrdila, že

situácia v rodine bola zlá v dôsledku sporov o nehnuteľnosti. Vo svojej výpovedi, uviedla, že otec
o uzavretí darovacej zmluvy a po rozhovore s bratom navrhoval, aby podľa stavu pred druhou
darovacou zmluvou boli všetky nehnuteľnosti rozdelené rovnakým dielom na tri časti (č. listu spisu 222).
Uvádzala, že otec sám navrhoval, aby „zvyšné“ nehnuteľnosti nadobudla ona sama. Na otázku právnej
zástupkyne navrhovateľa v 2. rade, odporkyňa uvádzala, že touto darovacou zmluvou jej boli darované

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Záborské, z akého dôvodu jej neboli darované aj
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., ktoré rovnako je možno zahrnúť pod pojem
„zvyšné“ sa vyjadriť nevedela, i keď o ich existencii mala vedomosť.

Vo veci bola vypočutá starostka obce X., T. C., ktorá potvrdila, že nebohého Š. J. osobne poznala.

Uviedla, že bol žiadaný inými občanmi z obce, pokiaľ išlo o informácie o vlastníckych vzťahoch z
minulosti. V obci bola vykonávaná ROEP v roku 2000, od roku 2004 do roku 2012 bolo vykonávané
sceľovanie pozemkov v katastrálnom území X., s ktorým nebohý Š. J. súhlasil. Pri tomto sceľovaní
pozemkov nedošlo k žiadnym zmenám katastrálnych hraníc. Nebohý Š.P. J. bol jedným z najväčších
vlastníkov chotári, vlastnil rozsiahle pozemky.

Svedkyňa C. J., manželka navrhovateľa v 2.rade uviedla, že sa chodievala starať o svokra Š. J., striedala
sa so švagrinou, teda odporkyňou. Svokor jej spomenul, že musel podpísať „nejaké“ papiere pre dcéru
- odporkyňu, že mu nakričala, že niečo zle podpísal, ohľadom nejakých pozemkov. Na to nereagovala,
nakoľko nevedela, o čo sa konkrétne jedná. Až neskôr, koncom júna pozerala na kataster portál a všimla

si zmenu na jednotlivých listoch vlastníctva.

Vo veci bol vypočutý svedok I. V., ktorý na požiadanie syna odporkyne pripravoval predmetnú
darovaciu zmluvu. Tento uviedol, že je v priateľskom vzťahu k vnukovi neb. pána Š. J. a syna
odporkyne. Bol požiadaný, aby zabezpečil všetky podklady týkajúce sa prevodu týchto nehnuteľností,

t.j. listy vlastníctva, ktoré zabezpečil z internetu, nehnuteľnosti sa nachádzajúcich sa v kat. území X.,
následne vytlačil listy vlastníctva. Bol informovaný, že sa to týka všetkých nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. území X.. Uviedol, že je majiteľom realitnej kancelárie V..M..T... Okrem zabezpečenia
písomného vypracovania darovacej zmluvy zabezpečil aj pracovníčku notárskej kancelárie JUDr. Š., za
účelom notárskeho overenia podpisu klienta, ktorý bol imobilný. Osobne bol prítomný, pričom cestou

pracovníčku notárskeho úradu upozornil, že pána J. osobne nepozná a preto by bolo dobré, aby si
preverila, či je spôsobilý na právne úkony a vedel že medzi súrodencami sú nezhody a mohli by to
napadnúť. Prítomná bola odporkyňa v miestnosti, kde sa nachádzal právny predchodca navrhovateľov,
osobne bol vo vedľajšej miestnosti, avšak počul, ako sa pracovníčka notárskeho úradu pýtala pána J.
na meno, či pozná osobu tam prítomnú jeho dcéru - odporkyňu, následne či si je vedomý toho, čo ide

vykonať a oboznamovala ho so zmluvou. Nevedel uviesť, či so všetkými náležitosťami, a následne pán
podpísal zmluvy, pracovníčka overila jeho podpisy. Čo sa týka samotného návrhu na vklad do katastra
nehnuteľnosti, tento spracoval on sám, po príchode do kancelárie a chcel oznámiť na kataster portál
zamýšľaný prevod a zistil chybu v údaji o kat. území. Spôsobenú chybu odôvodnil tak, že k nej došlo,
pri použití vzoru a k technickému pochybeniu v tejto darovacej zmluve. Telefonicky sa informoval u

právnikov na správe katastra, či je to opraviteľná chyba, alebo je potrebné vypracovať novú zmluvu pre
toto pochybenie, ktorí mu oznámili, že toto je opraviteľná chyba, nakoľko sedeli ostatné identifikačné
údajetýkajúcesapozemkovaparciel,ktoréboliprevádzané.Nakoľkovedel,žeide jednéhozúčastníkov
a o nemobilnú osobu, podal zamýšľaný návrh na vklad do nehnuteľnosti prostredníctvom internetovéhoportálu a zavolal pani C. - odporkyni, aby prišla podpísať nový návrh na vklad do nehnuteľnosti s
uvedeným správnym kat. územím Záborské. Následne bol správny návrh predložený Správe katastre
G..

Súd vzhľadom na rozpory medzi výpoveďami svedka p. V. a odporkyne vypočul pracovníčku notárskeho
úradu C.. C. Š., ktorá uviedla, že boli požiadaní, ako notársky úrad, spoločnosťou V..M..T. realitnou
kanceláriou o poskytnutie služby, a to overenia podpisu p. Š. J.. Do úradu sa dostavil p. V., v X. v
mieste trvalého bydliska bol prítomný p. J. a ešte jedna pani, mala za to, že sa jedná o obdarovanú,

totožnosť nezisťovala, nevedela, kto to je. V miestnosti, p. J., ležal, po zdvorilostnej konverzácii typu
„Dobrý deň!“, následne predložil p. V. zmluvu, ktorú mal so sebou. Pán V. predložil zmluvu p. J., ktorý
sedel na posteli, na stoličke ju podpisoval. Následne zisťovala totožnosť p. J. z OP, po podpise boli
zbalené listiny, následne ju p. V. odviezol späť, kde bolo vyžiadané poradové číslo z overovacieho
registra. V miestnosti bol prítomný p. V., p. J. a pani bola v dome. Uviedla, že p. J. ich čakal, vedel,
že ide niečo podpisovať. Z toho usúdila, že si uvedomuje, čo sa bude diať. Svedkyňa uviedla, že

nečítala obsah darovacej zmluvy. Či predtým čítal p. J. zmluvu, sa svedkyňa vyjadriť nevedela, pred
ňou však obsah zmluvy nečítal. Uviedla, že Š. J. len vysvetlila, že si berie jeho občiansky preukaz,
aby si overila jeho totožnosť pre overenie jeho podpisu na podpisovanej listine. Nik ju nepožiadal, aby
nahlas prečítala obsah listiny, naviac takéto úkony nevykonávajú, predtým darovaciu zmluvou nemala
k dispozícií, nevedela, o čom by mala oboznámiť prítomného p. J.. Len overovala podpis. Ani nik iný

nahlasneoboznamovalvjejprítomnostipánoviJ.obsahdarovacejzmluvy.Uviedla, žesúevidovanédve
evidencie, a to v centrálnom notárskom registri a potom evidencia pre potreby konkrétneho notárskeho
úradu, kde je zapisovaný krátky popis úkonu, tento text: Darovacia zmluva s obdarovanou C. C., nar.
XX.XX.XXXX na nehn. v kat. území K. E. na LV XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX, XXX zo dňa 25.05.2011.

V priebehu konania navrhovateľ v 1 rade poukazoval na to, že vo veci je jednoznačné a
nespochybniteľné, že neb. Š. J., ako pôvodný navrhovateľ, uzavrel dňa 25.05.2011 s odporkyňou
darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľnosti. Pri uzatváraní predmetnej darovacej
zmluvy bol však neb. Š. J. uvedený do omylu, a to tak, že pri podpise tejto zmluvy mu odporkyňa uviedla
nielen ústne, ale aj písomne v samotnej darovacej zmluve zo dňa 25.05.2011, že predmetom darovania

súmedzinimizvyškovéparcelynachádzajúcesavkat.územíK.E.,ktorébolispracovanévrámciROEP.
Odporkyňa však v tom čase vedela, že predmetom darovacej zmluvy zo dňa 25.05.2011 nemohli byť
nehnuteľnosti v kat. území K. E., ale naopak, nachádzajúce sa v kat. území X.. Požiadala o odborné
služby, vrátane zastupovania v správnom vkladovom konaní aj konateľa realitnej kancelárie V..M..T. p. I.
V., ktorý ju zastupoval aj na Správe katastra G., pod vkladovým konaním E.-XXXX/XXXX. Poukazoval na

to, že uvedenie odporkyňou nesprávneho kat. územia sporových nehnuteľností uvedených v darovacej
zmluve, nemožno nijakým spôsobom považovať za zrejmú chybu v písaní, tzv. pisársku chybu, pri
príprave darovacej zmluvy, pretože ide dve rozdielne katastrálne územia a správne označenie kat.
územia je obligatórna náležitosť v zmluve podľa katastrálneho zákona.

Čo sa týka svedeckej výpovede C. C., nevesty odporkyne, túto súd považoval za ovplyvnenú z dôvodu
blízkeho príbuzenského pomeru s odporkyňou, jej výpoveďou však súd mal preukázané, že rodinné
vzťahy sa zhoršili a to zhodne vyjadrili aj navrhovatelia v 1. a v 2.rade, ako aj odporkyňa potom, čo

nebohý Š. J. daroval časť nehnuteľnosti svojim dvom synom o čom sa odporkyňa dozvedela až neskôr
a cítila sa tým dotknutá. Ďalej je možné zobrať za hodnoverné, nakoľko tieto súvislosti zhodne vyplývajú
z výpovedí navrhovateľov, že nebohý Š. J. považoval súdny spor za poslednú možnosť a jeho prianím
bolo, aby sa súrodenci dohodli bol vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil. Táto svedkyňa zhodne
so starostkou obce vypovedala, že nebohý Š. J. mal záujem o spoločenský život v obci, aktívne sa

zúčastňoval či už športových alebo kultúrnych podujatí a mal tom prehľad, bol spoločenský.

Zo spisu katastrálneho úradu v G. sp.zn. E. XXXX/XXXX mal súd zistené, že dňa 25.05.2011 bol
doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, na základe právneho úkonu
darovacej zmluvy, na základe ktorej darujúci Š. J. obdarovanej odporkyni v tejto právnej veci daroval

všetky svoje podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX,
XX, XX, XXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území X.. Návrh bol opatrený podpisom navrhovateľky:
C. C..Súčasťouspisukatastrálnehoúradujedarovaciazmluvazodňa25.05.2011,kdevčlánkuII.Jeuvedené,
že darujúci prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. E.
zapísaných na listoch vlastníctva, ako je vyššie uvedené, pričom na prvej strane nasleduje oprava v

znení " namiesto katastrálneho územia K. E. správne má byť katastrálne územie X." s dátumom opravy
30.05.2011 a podpis C.. Podľa článku III. bodu 4 predmetnej zmluvy darujúci zároveň splnomocnil
obdarovanú C. C. na prípadnú opravu zjavných pisárskych a počtárskych chýb urobených v zmluve.
Súčasťou zviazanej zmluvy je osvedčenie o pravosti podpisu Š. J. zo dňa 25.05.2011.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Vzmysle§80písm.c/O.s.p.platí,ženávrhomnazačatieobčianskehosúdnehokonaniamožnouplatniť,
aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1,3 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 24 ods. 1, 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z. oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad sa podáva v
elektronickej podobe formou elektronického tlačiva na webovom sídle úradu. Ak sa doručuje návrh na

vklad v elektronickej podobe, v návrhu na vklad sa oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad preukáže
uvedením čísla, pod ktorým bolo prijaté; oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad nie je potrebné
prikladať.
Podľa § 24 ods. 3,4 vyhl. č. 461/2009 Z.z. elektronické podanie sa považuje za doručené až vtedy,
keď ho zaeviduje príslušná správa katastra s náležitosťami podľa § 30 ods. 6 zákona. Oznámenie o

zamýšľanom návrhu na vklad má informatívny charakter pre správu katastra a nemá vplyv na poradie
zápisov podľa § 41 ods. 2 zákona.

Podľa § 24 ods. 5 vyhl. č. 461/2009 Z.z. ak oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad nie je v súlade
s údajmi v zmluve, nepovažuje sa za prílohu návrhu na vklad.

Podľa § 1 ods. 1,2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je
geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto
nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve,
ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy

majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). Kataster
tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.
Podľa § 6 ods. 1 katastrálneho zákona V katastri sa evidujú
a) katastrálne územia;

b) pozemky, ktoré sú vymedzené
1. vlastníckou hranicou,
2. vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov,
3. hranicou držby,
4. hranicou druhu pozemku,

5. rozhraním spôsobu využívania,
6. hranicou katastrálneho územia,
7. hranicou zastavaného územia obce;Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1
sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené
v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
Podľa § 30 ods. 1, 2, katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
"účastník konania"). Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 3 katastrálneho zákona pred podaním návrhu na vklad môžu účastníci konania

podať oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva, ktoré sa zverejní na
internetovej stránke úradu. Oznámenie sa zašle elektronicky na príslušnú správu katastra. Ak do 90 dní
od doručenia oznámenia účastník konania nepodá návrh na vklad, oznámenie správa katastra vymaže
z evidencie.
Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,

názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť
zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,

verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum

narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu

pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní
alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou
na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením
dátumu vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a

odtlačok okrúhlej pečiatky.

V konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu súd v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.
skúma naliehavý právny záujem navrhovateľa na určovacej žalobe. Zákonnou podmienkou dôvodnosti

a východiskom prípadnej úspešnosti určovacieho návrhu je existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení.

Právnyzáujemnavrhovateľamusíbyťkvalifikovaný,čojevzmysleustálenejjudikatúrycharakterizované
určitými aspektami, t.j. je popieraná existencia prípadne neexistencia určitého práva alebo právneho

pomeru navrhovateľa, teda právny vzťah medzi účastníkmi je sporný (existencia aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), jestvuje tu ohrozenie práva či právneho stavu, a teda
právne postavenie navrhovateľa je neisté, pričom tento stav neistoty nemožno odstrániť inak ako
určovacím výrokom, ak zároveň je tu potreba odstránenia tejto neistoty.Takýto naliehavý právny záujem musí jestvovať v čase rozhodovania súdu. Nie je opodstatnený najmä
vtedy, ak ním požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je

alebo nie je právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR č. 3Cdo 112/2004). Teda najmä vtedy, ak
vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu.
Pokiaľ je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, neexistuje naliehavý právny
záujem na vyslovení neplatnosti právneho úkonu, keďže takúto otázku súd rieši ako predbežnú v
súvislosti s ustálením, či navrhovateľovi patrí vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem

navrhovateľov v danom konaní bol daný výlučne v súvislosti s návrhom na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam.

Ako predbežnú otázku súd riešil platnosť úkonu kúpnej zmluvy, s ktorou súviselo vyriešenie tvrdeného
omylu na strane pôvodného navrhovateľa, do ktorého ho mala uviesť odporkyňa.
V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci

sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.) a sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná
(viď § 120 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa
týmto dôkazom majú preukázať. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a

nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba
nadanúvecaplikovať.Súdniejeviazanýnávrhmiúčastníkovnavykonaniedokazovaniaaniejepovinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré
z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie
účastníkov konania. Uvedené vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí uverejnenom v

Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999. Súd v danej právnej veci
vykonal všetky navrhované dôkazy.
V prejednávanej veci pôvodný navrhovateľ neb. Š. J. sa dovolával neplatnosti darovacej zmluvy z
dôvodu, že bol uvedený do omylu a to tak, že pri podpise zmluvy mu odporkyňa uviedla, že predmetom
zmluvy sú „zvyškové parcely v k.ú. K. E., ktoré po spracovaní ROEP prešli do k.ú. X.“. Poukázal na to,

že nemal v žiadnom úmysle darovať predmetné nehnuteľnosti výlučne odporkyni. Až následne od syna
a výpisov listov vlastníctva sa dozvedel, že uzavrel darovaciu zmluvu, na ktorej sú uvedené predmetné
nehnuteľnosti. Poukázal na to, že pri podpise zmluvy mal nesprávnu predstavu o právnych následkoch,
a pri jeho uskutočnení bol uvedený do omylu.
Citované ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad,

že právny úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu
spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu.
Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca
osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp.
podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase

právneho úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu
alebo inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca.

Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom.
Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a

druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník
omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať
zoskutočnosti,ktorájepreuskutočnenieprávnehoúkonurozhodujúca(musíísťoomylpodstatný).Omyl
je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej

bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť.

Ustanovenie § 49a
Občianskeho zákonníka však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne

informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi
riešenia zamýšľaného právneho úkonu.Pri posúdení otázky, či v danom prípade existujú dôvody neplatnosti darovacej zmluvy
o prevode vlastníctva uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľov a odporkyňou
zo dňa 25.05.2011 podľa § 49a Občianskeho zákonníka, súd prihliadal na to,
- že v darovacej zmluve zo dňa 25.11.2005, v čase kedy bola podpisovaná pôvodným navrhovateľom
a súčasne darujúcim Š. J. bolo uvedené katastrálne územie nehnuteľností ktoré boli predmetom tejto
darovacej zmluvy identifikované okrem iného katastrálnym územím K. E.,
- oprava katastrálneho územia bola vykonaná dňa 30.05.2011, výlučne odporkyňou na základe

splnomocnenia uvedeného v článku III. totožnej zmluvy zo dňa 25.05.2011,
-pôvodnémunavrhovateľoviŠ.J.predmetnázmluvanebolanahlasprečítanáa lenzbežneprelistovaná,
nemal ju vopred k dispozícii. Uvedené vyplynulo z výpovede pracovníčky notárskeho úradu, ktorú súd
považoval za hodnovernú, vzhľadom na to, že išlo o osobu mimo rodiny. Odporkyňa potvrdila, že zmluvu
dala vypracovať ona, bola prinesená p. V., priateľom jej syna. Súd neuveril odporkyni, ktorá tvrdila, že
pracovníčka notárskeho úradu prečítala nahlas celú darovaciu zmluvu.

- pôvodný navrhovateľ Š. J. v žalobnom návrhu, keďže po podaní žaloby zomrel, poukazoval na to, že
bol uvedený omylu a to tak, že pri podpise zmluvy mu odporkyňa uviedla, že predmetom zmluvy sú
„zvyškové parcely v k.ú. K. E., ktoré po spracovaní ROEP prešli z k.ú. X.“,
- z lekárskych správ, výpovedí svedkov, ale aj účastníkov konania mal súd zistené, že darujúci Š. J. bol
dlhšiu dobu imobilný, prevažne v starostlivosti odporkyne

- z výpovede svedkyne starostky obce X., T. C. mal súd zistené, že v roku 2012 - 2013 bolo v obci
ukončené sceľovanie pozemkov, o ktorom Š. J. mal vedieť.

Vzhľadom na to súdu uzavrel, že darca Š. J. pri uzavretí darovacej zmluvy konal pod vplyvom omylu
spočívajúceho v tom, že prevádzané nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území K. E., pričom na

tomto omyle v predmete právneho úkonu mala podiel odporkyňa - druhá účastníčka právneho úkonu. Z
písomného vyhlásenia pôvodného navrhovateľa Š. J., ako aj z výpovede zachytenej zápisnične vyšším
súdnym úradníkom dňa 15.08.2011, v čase, keď bol hospitalizovaný vyplynulo že tento jeho omyl bol
podstatný v takej miere, a, že by tento právny úkon nebol urobil. Š. J. prehlásil, čo potvrdili svedkovia
vypočutí v konaní, že mal vždy záujem nehnuteľnosti podeliť svojim trom deťom rovnakým dielom.

Čo sa týka posúdenia povinnosti právneho predchodcu navrhovateľov, ako osoby dovolávajúcej
sa omylu zabezpečiť si objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považoval za rozhodujúce pre
uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, tu súd prihliadol na tú skutočnosť, že Š. J. bol dlhšiu dobu
imobilný, odkázaný na sústavnú pomoc inej osoby po amputácii časti oboch nôh, aj, keď podľa tvrdení

svedkov bol znalý pomerov v obci a mal prehľad o vlastníctve tých, ktorých pozemkov inými občanmi
obce, v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy bol už odkázaný na informácie sprostredkované
najčastejšie samotnou obdarovanou - odporkyňou, ktorá mu poskytovala denno-dennú starostlivosť.
Z výpovede svedkyne vyplynulo, že v obci predtým prebiehalo konanie ohľadom sceľovania pozemkov,
o ktorom vedel a sám ho podporoval, čo v spojení s informáciami od odporkyne o „zbytkových“ parcelách

nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. E. ho mohlo, aj keď tam nikdy nevlastnil nehnuteľnosti,
uviesť do omylu, čím mal evidentne za to, že ostávajú ostatné nehnuteľnosti, napr. v k.ú. G. pre všetkých
jeho dedičov.

Súd má za to, že zmluvou v nesprávnom znení - identifikácie katastrálneho zákona (podľa

stavu zapísaných údajov v príslušnom katastri nehnuteľností) zmluvné strany dostatočne určitým a
zrozumiteľným spôsobom neprejavili svoju slobodnú a vážnu vôľu uzavrieť spolu takúto zmluvu o
predmetnej zmene vlastníckeho práva z darujúceho na obdarovanú so všetkými zákonom predpísanými
náležitosťami platného právneho úkonu podľa ust. § § 34 a nasl. Obč. zák., § 37 ods.1, ods.3 Obč. zák.

Pochybnosti vzbudzuje fakt, že návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti, ako uviedol svedok p.V., bol
daný do súladu s údajmi v príslušnom katastri nehnuteľností, čo do identifikácie katastrálneho územia,
avšak tento návrh obsahuje len podpis odporkyne.

Pochybný je postup Správy katastra G., z dôvodov uvedených v ust. § 42 ods.4 katastrálneho zákona,

kde v rámci skúmania návrhu na vklad a predložených listín z hľadiska ich spôsobilosti na zmenu
zápisu v katastri, v zmysle požiadaviek katastrálneho zákona (najmä náležitostí označenia účastníkov
právneho úkonu a v danom prípade najmä nehnuteľností ako predmetu právneho úkonu) v označení
úplne iného katastrálneho územia mal za to, že ide o chybu v písaní.Súd má zato, že chyba v uvedení katastrálneho územia, ktorá sa v zmluve vyskytla v spojení s ostatnými
skutočnosťami, ktoré vyplynuli z dokazovania, je takého charakteru, že spochybňuje význam obsahu

tohto právneho úkonu. Súd má za to, že ide o vadu prejavu vôle, ktorú nemožno odstrániť pomocou
výkladu a spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu.
Súd ďalej podotýka že darovacia zmluva najmä týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti, je prísne formálny
dvojstranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre
platnosť akéhokoľvek právneho úkonu (§ 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1), ako aj osobitné náležitosti

požadované ustanoveniami § 628 a 656, a ustanoveniami zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Odporkyni nič nebránilo minimálne darcu o tom
informovať, nakoľko už dňa 25.05.2011, ako vyplynulo z jej výpovede, bola informovaná vyhotoviteľom
darovacej zmluvy p. V. o nesprávnosti uvedeného katastrálneho územia, ktoré v tento deň opravila na
samotnom návrhu, ktorý bol v správnom znení predložený správnemu orgánu za účelom vykonania
vkladovéhokonaniaanapokonriadnevsúladesozákonomvykonaťzmenupísomnéhoprávnehoúkonu,

napr. dodatkom.

Podľa § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže meniť alebo zrušiť iba
písomne .

Podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, ktoré to požaduje zákon alebo dohoda účastníkov. pre uzavretie zmluvy
písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a ak jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o
prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

V§40ods.2Občianskehozákonníkajezakotvenázásada,ževšetkypísomneuzavretédohody-zmluvy
môžu byť z rovnakých dôvodov, pre ktoré je určená písomná forma už pri vzniku, opäť zmenené alebo
zrušené iba písomnou formou. Ak text písomnej zmeny alebo zrušenia dohody nie súčasne podpísaný
jeho účastníkmi, nie je takáto dohoda pre jej účastníkov záväzná. V danej právnej veci súd má zato,

že nešlo o chybu v písaní ale o zmenu písomne uzatvorenej zmluvy ktorá mohla byť zmenená len
písomne. Samotný rozsah splnomocnenia uvedený v článku III. darovacej zmluvy bol obmedzený pre
odporkyňu na chyby v písaní, pokiaľ na základe takéhoto splnomocnenia došlo k zmene darovacej
zmluvy, došlo k prekročeniu oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva. Keďže však súd považoval
predmetnú darovaciu zmluvu za relatívne neplatnú podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka,

bolo by nadbytočné ďalšom poukazovať na uvedené konanie odporkyne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kde v zložitých prípadoch najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie

§ 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.