Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1047/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615200927
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615200927.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v spore žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35 717
769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného advokátom JUDr. Vratislavom Šteffekom, so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanému: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., H.
XXX/X, o zaplatenie 687,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Partizánske zo dňa 17. júna 2015, č.k. 5C/116/2015-20 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie , uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 497, 50 eur s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 497, 50 eur od 11. 10. 2013
do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 14, 41 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 46

eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.

2. Na danú vec aplikoval ust. § 497 obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2 prvá veta , ods. 3 , 4, §
54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. f/ , § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.

3. V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh žalobcu je čiastočne
dôvodný. Dokazovaním bolo preukázané a žalovaná uvedené nespochybnila, že žalovaná požiadala
žalobcu o úver vo výške 500,00 eur, zaviazala sa zaplatiť za poskytnutý úver odplatu v sume 190,00 eur.
Celková dlžná čiastka tak predstavuje sumu 690,00 eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške
20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Žalovaná sa v zmluve zaviazala úver splácať v 13

mesačných splátkach, v prvých 3. mesačných splátkach vo výške 2,00 eur a v 10 mesačných splátkach
vovýške68,25eur,pričomprvásplátkajesplatná10.deňpouzavretízmluvy,každáďalšiaaždoúplného
zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN je 48,52%. RPMN
činí pri splatnosti na 13 mesiacov 67,70%. Predmetom konania bol záväzok žalovanej , ktorý vznikol
zo zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na

žalovanú jenazákladevyššieuvedenéhopotrebnéhľadieťakonaspotrebiteľa,pretožeprijejuzavieraní
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný

zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľaduna to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a

žalovanej založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnychprávapovinností)akoajustanoveniaObčianskehozákonníka(týkajúcesaspotrebiteľských
zmlúv) a osobitných predpisov (najmä zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Po
preskúmaní spornej zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý musí byť

výslovne uvedený. Uvedenie počtu splátok a termíny splátok v zmluve nemôže nahradiť údaj o konečnej
splatnosti úveru, pretože povinnosť uviesť výšku, počet a termíny splátok v zmluve zakotvuje § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon výslovne vyžaduje, aby takýto údaj
boluvedenýpriamovzmluve,nievinýchdokumentoch,ktorésapovažujúzasúčasťzmluvyoúvere(tzn.
Všeobecné obchodné podmienky a pod.). Úver sa tak v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaná

povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo jej žalobca poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia (bez
úrokov, bez poplatkov, zmluvných pokút a pod.). Žalobca poskytol žalovanej úver v sume 500,00 eur a
žalovaná zaplatila celkovo sumu 2,50 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná dlhuje sumu 497,50 eur
(500,00 eur mínus 2,50 eur). Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 497,50 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 497,50 eur od 11.10.2013 do zaplatenia.

Nakoľko žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi popri istine aj uvedené úroky z omeškania. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal
súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 11.10.2013 predstavovala
0,50 % ročne (5,00 % + 0,50% = 5,50 %). Úroky z omeškania prisúdil súd žalobcovi od 11.10.2013
(pretože splatnosť dlhu nastala dňa 10.10.2013). Súd vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania

rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov
právo. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania celkovo v sume 188,62 eur (súdny poplatok 45,00 eur
a trovy právneho zastúpenia 143,62 eur). Náhrada trov konania bola priznaná za úkony právnej služby
vyčíslené nasledovne: - súdny poplatok z návrhu v sume 45,00 eur,- prevzatie a príprava - podľa § 10

ods.1, § 13a ods. 1 písm. a/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po
51,45 eur + 8,39 eur režijný paušál + DPH 11,97 € = 71,81 eur; - písomné podanie na súd - podľa § 10
ods.1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po 51,45
eur + 8,39 eur režijný paušál + DPH 11,97 € = 71,81 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia 143,62 eur.
V zmysle § 142 ods. 2 súd náhradu trov konania pomerne rozdelil, keď žalobca mal v konaní úspech

čiastočný. Oproti žalovanej sume 753,50 eur s príslušenstvom bola žalobcovi priznaná suma 497,50
eur spolu s úrokom z omeškania. Pomer úspechu predstavuje 66,00 % : 33,97 % v prospech žalobcu ;
žalobca tak má právo na náhradu 32,03 % (66,00 % - 33,97 %) z určených trov konania. Náhrada trov
konania bola priznaná v sume 188,62 eur, z toho 32,03 % predstavuje sumu 60,41 eur (z toho trovy
právneho zastúpenia 46,00 eur a súdny poplatok 14,41 eur). Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. súd vo výroku

o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy. Všetky trovy konania
je žalovaná v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu . Lehotu na
splnenie povinnosti uloženej rozsudkom súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

4. Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná namietajúc

nesprávne posúdenie veci ako i skutočnosť, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom. Má
dôkaz, že nemohla uplatniť pred okresným súdom dôkazy, keď zaplatila väčšiu čiastku dlhu ako bolo
uvedené v rozhodnutí. Súčasne predložila dôkaz a žiadala, aby krajský súd rozsudok okresného súdu
e zrušil , vrátil vec na ďalšie konanie a vo veci samej nariadil pojednávania.

5. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná podala odvolanie, ktoré nie
je odôvodnené, nenapĺňa žiadny z dôvodov, ktoré vyžaduje Občiansky súdny poriadok v ustanovení §
205 ods. 2. Nedošlo k vadám v konaní v zmysle ust. § 221 ods.1 O.s.p.. Nie je možné prihliadať na dôkaz
predložený žalovanou, v zmysle ust. § 205a O.s.p. , nakoľko uvedený dôkaz mohla žalovaná použiť

v konaní pred súdom prvej inštancie , keď na predloženie či označenie dôkazov bola vyzvaná a o jej
právach poučená. Okresný súd postupoval podľa zákonných ustanovení, zistil skutkový stav právnej
veci, aplikoval naň právne normy a ustanovenia, meritórne rozhodol danú právnu vec a navrhuje , aby
krajský súd odvolanie odmietol ako neodôvodnené podľa ust. § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p.6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 Civilného sporového poriadku / zák. č.
160/2015 Z.z. / ďalej len „CSP „ /, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel

k záveru , že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť.

7. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom
1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný sporový poriadok „CMP“ (zák. č.
160/2015 z.z.) . Vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 CSP , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (za účinnosti „starého“ civilného kódexu,
ktorým bol Občiansky súdny poriadok) .

8. V zmysle ust. § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. V zmysle ust. § 379 ods. 1 CSP , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP , odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. O odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods.1 CSP , keď nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem.

13. Žalovaná uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom
a právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

14. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď

súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP). Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola

účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní aj neboli uplatnené § 380 ods. 2 CSP (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
16. Podaným návrhom sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 687,50,- eur s prísl.
titulomzostatkunesplatenéhoúveru,ktorýbolžalovanejposkytnutýžalobcom dňa29.05.2013.Konečná

splatnosť úveru mala byť dňa 20.5.2012.

17. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil kópiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320131178,
obchodné podmienky, predžalobnú upomienku zo dňa 11.04.2014, oznámenie o zosplatnení záväzku
zo dňa 24.05.2014.

18. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania napadnutým rozhodnutím dňa 17.06.2015. Žalovanej do rozhodnutia súdu nebol
doručený návrh s prílohami ( návrh s prílohami jej bol doručený až spolu s rozhodnutím vo veci samej).
Poučeniepodľa§120ods.4O.s.p.účastníkomdoručovanépredvyhlásenímrozhodnutianebolo,nebolo

súčasťou oznámenia o termíne VVR, vyveseného na úradnej tabuli súdu dňa 10.06.2015 a poučenie
nie je ani súčasťou spisu.19. Je nepochybné, že vzhľadom na predmet sporu, ktorý nepresahuje sumu 1.000,- Eur, išlo o drobný
spor, nakoľko v čase vyhlásenia rozhodnutia spĺňalo podmienky ustanovenia účinného do 30.06.2016
podľa § 200ea ods. 1, 2 O.s.p., ktorý v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. umožňoval súdu rozhodnúť vo

veci bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie veci, ktoré spĺňalo podmienky drobného sporu, bez
nariadenia pojednávania , neprichádza do úvahy však v každom prípade. Citované ustanovenie bolo
zaradené do Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniť konanie,
keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť, rozhodovať aj bez nariadenia pojednávania za splnenia
zákonom stanovených podmienok zaručujúcich ochranu práv účastníkov konania.

20. Z procesného hľadiska musí súd postupovať pred verejným vyhlásením rozhodnutia vo veci samej
najmä podľa ustanovenia § 114 ods. 2, § 115a, § 120 ods. 4 a § 156 ods. 3 O.s.p.

21. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

22. Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho súdneho konania,
prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia
momentu na ich predkladanie. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou
(zásada formálnej pravdy), ktorá úzko súvisí na strane účastníka konania s povinnosťou tvrdenia podľa
§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a dôkaznou povinnosťou podľa § 120 ods. 1 O.s.p.. Účastníci konania

majú možnosť na dosiahnutie účelu konania pri plnení dôkaznej povinnosti predkladať skutočnosti a
dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých bolo
nariadené pojednávanie, alebo najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej vo veciach, v
ktorých sa pojednávanie nenariaďuje (§ 115a O.s.p.). Zákon uvedené procesné následky viaže na
vedomosť účastníka o tejto procesnej povinnosti a preto ukladá súdu obligatórnu poučovaciu povinnosť,

ktorú je povinný poskytnúť každému účastníkovi, vrátane účastníka zastúpeného v konaní právnym
zástupcom. Preto je nevyhnutné, aby si okresný súd splnil poučovaciu povinnosť voči účastníkom
konania kvalifikovane, aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p., na začiatku súdneho konania (viď ÚS 67/2002),
v rámci prípravy pojednávania v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p. kedy spolu s poučením podľa § 120
ods. 4 O.s.p. doručuje aj návrh. Prípravou pojednávania podľa citovaného zákonného ustanovenia

treba rozumieť všetku činnosť súdu od začatia súdneho konania (§ 82 ods. 1 O.s.p.) až do začatia
pojednávania, resp. do verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

23. Námietky žalobcu, že žalovaná predložila v odvolacom konaní dôkaz, na ktorý nemá odvolací súd
prihliadať, keď ho žalovaná mohla použiť pred okresným súdom, nie sú dôvodné, keď žalovanej do

rozhodnutia súdu nebol doručený návrh s prílohami a poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

24. Za tejto procesnej situácie musel odvolací súd konštatovať, že okresný súd konanie zaťažil
vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Týmto postupom bola žalovanej odňatá
možnosť konať pred súdom.

25. Pretože procesný postup okresného súdu nebol správny, odvolací súd z dôvodov uvedených
vyššie, podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP rozsudok okresného súdu zrušil a vec podľa § 391 ods. 1
CSP vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

26. Pokiaľ ide o žalobcom žiadaný postup podľa ust. § 218 ods. 1 písm. d / O.s.p. , o
odmietnutie odvolania z dôvodu absencie jeho odôvodnenia , odvolací súd uvádza, že pre tento postup
neboli splnené zákonné podmienky. V zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p., odvolanie žalovanej má
všetky zákonom požadované náležitosti, keď z odvolania vyplýva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa žalovaná

domáha.

27. Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať podľa § 182 CSP, splní si voči účastníkom
poučovaciu povinnosť a ďalej dodrží taký procesný postup, aby poskytol účastníkom konania možnosťrealizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Civilným sporovým poriadkom ,
pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov
konania (predovšetkým sa bude zaoberať listinným dôkazom predloženým žalovanou o zaplatení časti

dlhu a s predloženým splátkovým kalendárom ) a vo veci opätovne rozhodne.

28. Podľa § 391 ods. 2 CSP je okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).