Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112217364.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: P., nar. XX.XX.XXXX,

bytom v O., Y., zastúpeného advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Rázusová 28, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: G.., bytom v O., C., na ochranu osobnosti a náhradu
trov konania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 EUR v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 43 %.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 06.07.2012 domáhal voči žalovanému niekoľkých nárokov v
súvislosti s jeho právom na ochranu osobnosti, a to:
1) aby súd vyslovil, že žalovaný zverejnením príspevku s názvom „Primátor Košíc podporuje Harman
solution“ zo dňa 20.06.2012, premenovanom na „Otvorený list primátorovi O.“ a príspevku s názvom
„Primátor rozširuje zónu nezákonnosti z D. na celé O.?“ zo dňa 29.06.2012 na svojom internetovom
blogu v s textom: „Pre pohlavárov a členov strany SMER zákony neplatia - sú chránení gorilou a svojich
protivníkov likvidujú prostredníctvom M. prepustených mafiánov ako je napríklad P., ktorý sa osvedčil v
službách P. a jeho nasledovníci zo X. ho zrejme využívajú.“

13. Žalobca v podanom odvolaní z 02.04.2014 k namietanému zamietajúcemu výroku, pokiaľ ide o nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na to, že zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti je iba demonštratívnym zákonným predpokladom pre vznik práva na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože ust. § 13 ods. 2 OZ hovorí, že toto právo vzniká „najmä“ v tomto prípade.
Poukázal na to, že výrok žalovaného „Prajete si Harman Solution aj v O....“ vzbudzoval u žalobcu
obavu pred možným násilím smerujúcim najmä voči jeho osobe. Takáto obava celkom nepominula ani

v súčasnosti. V tomto prípade nejde o samotné subjektívne vnímanie oprávneného výroku žalovaného
zo strany žalobcu. Žalobca včas označil a predložil dôkaz o tom, že aj ďalšie osoby vyhodnotili a
vnímali tento výrok žalovaného ako hrozbu násilia neprimeranú potenciálne aj priamo voči žalobcovi.
Mal teda za to, že je preukázané, že vzniknutú nemajetkovú ujmu by pociťovali aj tretie osoby na mieste
žalobcu rovnako ako on sám, a preto nejde len o subjektívny pocit žalobcu. Na základe všetkých tých

okolností a následkov, ktoré konanie žalovaného vyvolalo a bolo spôsobené vyvolať, preto tvrdil, že
samotné ospravedlnenie a odstránenie neoprávneného výroku z blogu žalovaného nie je postačujúce
zadosťučinenie. Ospravedlnenie v tomto prípade nemôže poskytnúť žalobcovi dostatočnú satisfakciu a
nemôže dostatočne plniť voči žalovanému ani preventívny účinok. Hrozba násilím zo strany žalovaného
je v tomto prípade vnímaná nielen žalobcom ale aj tretími osobami a táto obava na strane žalobcu

navyše pretrváva aj do súčasnosti. Neurčitý počet osôb z blízkeho okolia žalobcu, ale i širokej verejnosti
bol ovplyvnený predmetným článkom žalovaného, ktorý bol a stále je zverejnený na elektronickej
komunikačnej sieti a bol a je tak dostupný čitateľom prakticky na celom svete. Intenzita, trvanie, územnýdopad a povaha neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného oprávňuje
žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

14. Na pojednávaní konanom dňa 30.09.2016 právny zástupca žalobcu uviedol: „V intenciách žalobného
návrhu, tiež podaného odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového súdu a takisto v súlade s právnym
názorom Krajského súdu v Košiciach žalobca je presvedčený o tom, že samotné ospravedlnenie
žalovaného nepostačuje ako forma satisfakcie. Pokiaľ ide o zákonnú úpravu práva na ochranu osobnosti
opätovne uvádzame, že na priznanie tohto nároku nie je potrebné, aby došlo k zníženiu vážnosti v

spoločnosti dotknutej osoby, lebo ide iba o demonštratívny prípad uvedený v zákone. Máme za to, že
bolo preukázané, že nielen žalobca, ale aj iné osoby, ktoré komentovali príspevok s názvom „Otvorený
list primátorovi O.“ na internete, pochopili tento článok ako vyhrážku násilím a ako vzbudzovanie násilia
z dôvodu činnosti žalobcu ako verejnej osoby. Podľa názoru žalobcu zo samotnej povahy článku a
tiež jeho obsahu je celkom zrejmý úmysel žalovaného škandalizovať žalobcu, pričom už právoplatným
rozhodnutím bolo konštatované, že v danom prípade išlo o neoprávnené konanie, pričom vyhrážka

násilímalebospomínaťnásilieakonásledokzákonnejčinnostiakejkoľvekosobyvsebeinherentnenesie
potrebu satisfakcie, ktorá je intenzívnejšia ako ospravedlnenie. V demokratickej spoločnosti nemožno
prijať vyjadrenie v podobe prepáčte za to, že sa niekto predtým vyhrážal násilím. Ospravedlnenie
nemá v tomto prípade ani preventívny účinok, pretože podľa zistení žalobcu napriek právoplatnému
rozhodnutiu súdu, predmetný článok je stále sprístupnený verejnosti a to takmer po dvoch rokoch od

vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Takisto žalobca nemá vedomosť ani o tom, že by sa mu žalovaný
ospravedlnil takým spôsobom, ako to určil súd vo svojom rozhodnutí. Napriek súdom rozhodnutej
protiprávnosti predmetného článku sa naďalej žalobca domnieva opravujem: Z toho možno vyvodiť, že
žalovaný sa stále domnieva, že dotknutým článkom nespôsobil nezákonný exces a možno konštatovať,
že protiprávny stav naďalej trvá. Na základe týchto skutočností, ako aj všetkých okolností daného

prípadu, najmä intenzity zásahu, územného dopadu zásahu, ako aj zjavného úmyslu škandalizovať
žalobcu je na mieste aj predmetný návrh a uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.“

15. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 30.09.2016 uviedol: „Vážený súd, stále nechápem a
nerozumiem, čo je vyhrážka násilím. Predsa ja som v tomto príspevku reagoval a vysvetľoval som

situáciu a všetko to, čo sa dialo okolo môjho domu. Upozorňoval som na určité postupy, v tomto
prípade z môjho pohľadu nezákonné postupy. Tiež poukazujem na to, že ten pôvodný názov príspevku
znel inak, konkrétne „Primátor O. podporuje Harman Solution?“, podotýkam s otáznikom. Až zásahom
redakcie bol tento názov premenovaný na „Otvorený list primátorovi O.“, takže rozhodne odmietam
takúto interpretáciu zo strany žalobcu. Ostatné veci z môjho pohľadu sú nepodstatné. “ K tvrdeniu

protistrany o tom, že do dnešného dňa neodstránil predmetný článok a nezverejnil ospravedlnenie
uviedol, že od septembra 2014 určité skupiny ľudí zabezpečili a postarali sa o to, že jeho bloky nie sú
zverejňované, z tohto dôvodu si nemôže uloženú povinnosť splniť. Vo svojej záverečnej reči uviedol: „Tá
ujma, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s predmetným článkom je tá, že žalobca je naďalej primátorom
mesta Košice, pričom výsledkom toho všetkého je to, že Kravčík utrpel v spoločnosti, čiže práve mne

vznikla spoločenská ujma. Stal som sa nezamestnaným, som už dlhšiu dobu kriminalizovaný. Môj dom
je popraskaný. Ja jednoducho nesúhlasím s týmto režimom, nesúhlasím s tým, ako sa uberá Slovensko,
alebo ktorým smerom sa Slovensko uberá. Ďakujem.“

16. Podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

17. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené.

18. Podľa ustanovenia článku 26 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo
vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne
vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

19. Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej

ochrane ustanoví zákon.20. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

21. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

22. Podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

23. Podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

24. Predmetom sporu zostal nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený podľa ust. § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú
neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady: 1/
existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození

osobnostnýchprávchránenýchustanovením§11,2/ neoprávnený(protiprávny)charaktertohtozásahu,
3/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Pod nemajetkovou ujmou sa
rozumie taká ujma, ktorá sa premieta do majetkovej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti.
Základným predpokladom tohto nároku je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý
privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia

sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu.
K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak
aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé osebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v
takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci,
čím pôsobia difamačne. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom predpokladá splnenie určitých

zákonom kvalifikovaných podmienok: - morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade ako
nepostačujúce, - neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti
v značnej miere. Zo znenia § 13 ods. 2 OZ treba ale vyvodiť, že súdu nebráni nič v tom, aby pri
svojej úvahe o priznaní zadosťučinenia v peniazoch prihliadol prípadne k iným aspektom konkrétneho
prípadu.Podmienka,žepriznanieinejformymorálnehozadosťučineniasanejavísohľadomnaokolnosti

prípadu postačujúce znamená, že nejde o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nijakého dôvodu
prostredníctvom žiadnej z foriem morálneho zadosťučinenia primerane znížiť. Pociťovanie a prežívanie
nemajetkovej ujmy spočívajúcej v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v
značnej miere treba hodnotiť vždy objektívne, to znamená, že o zníženie dôstojnosti postihnutej fyzickej
osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde vždy tam, kde za konkrétnych okolností

možno spoľahlivo vyvodiť, žeby vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie
pociťoval ako závažnú každý nachádzajúci sa na mieste a v postavení dotknutej osoby. Takto chápané
objektívne kritérium vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných
podmienok podľa § 13 ods. 2 OZ stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej dotknutej osoby.
Nestačí iba možnosť zníženia dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere, ale súdom musí

byť vždy zistené, že k tomuto zníženiu skutočne došlo, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
ťaží žalobcu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti
zavinenietoho,ktosadopustilneoprávnenéhozásahudoprávanaochranuosobnosti.Občianskoprávna
ochrana je založená na objektívnom princípe. Zodpovedný subjekt preto za svoj neoprávnený zásah
zodpovedá, aj keby o ňom nevedel, dokonca tento druh zodpovednosti nemožno vylúčiť ani dôkazom

tzv. ospravedlniteľného omylu, t.j. že pôvodca zásahu konal v dobromyseľne. Preto ujma, ktorá vznikne
poškodenej fyzickej osobe, je rovnaká, bez ohľadu na to, či bol zásah spôsobený úmyselne alebo bez
zavinenia.

25. Súd pri posúdení tohto nároku žalobcu vychádzal z nesporného skutkového tvrdenia žalobcu o tom,

že žalovaný svojim článkom zverejneným pod názvom: „Otvorený list primátorovi O.“ zo dňa 20.06.2012
pôvodne nazvanom „Primátor O. podporuje Harman solution“ neoprávnene zasiahol do osobnostných
práv žalobcu, pričom v tejto súvislosti treba vychádzať z právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č.k.
19C/174/2012-202 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/527/2014-277. Spornýmtiež nie je skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný napriek právoplatnému a vykonateľnému
rozhodnutiu súdu do dnešného dňa článok na svojom internetovom blogu neodstránil a súčasne
neuskutočnil súdom vyslovené ospravedlnenie. Pokiaľ sporným zostalo posúdenie, či predmetným

zásahom došlo na strane žalobcu ku vzniku ujmy spočívajúcej v znížení vážnosti a dôstojnosti žalobcu,
ohľadne splnenia tejto podmienky žalobca v konaní splnil svoje dôkazné bremeno, keď nielen splnil
povinnosť tvrdenia, ale súčasne svoje tvrdenie preukázal listinnými dokladmi. S prihliadnutím na vyššie
uvedené, tiež vzhľadom na rozsah zásahu, skutočnosť, že neoprávnený zásah mal širokú publicitu,
jeho opakovanosť, a to, že k neoprávnenému zásahu došlo do osobnostných práv prostredníctvom

internetu, primeranosť požadovanej výšky ujmy, súd posúdil predmetný nárok ako dôvodný, na základe
čoho zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000 EUR, čím tomuto návrhu
vyhovel v celom rozsahu.

26. Výrok o náhrade trov prvostupňového konania sa opiera o ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. §
262 ods. 1 CSP, keď súd vzhľadom na úspech žalobcu, ktorý prevyšoval jeho neúspech (t.j. aj pokiaľ

ide o ostatné nároky žalobcu), mu priznal voči žalovanému náhradu trov vo výške 43 %, t.j. pomerne.

27. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 CSP, keď žalobca ako plne úspešná
strana odvolacieho konania má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

28. Konkrétna výška trov žalobcu bude určená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.