Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/373/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205810
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215205810.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s.,

Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová
Dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanej J. X., nar. X.X.XXXX, W. XXXX/XX, XXX
XX A., o zaplatenie 331,43 Eur s prísl., dňa 24.10.2016 bez nariadenia pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 42,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a.
zo sumy 6,12 Eur od 26.8.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 36,76 Eur od 26.9.2012
do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 331,43 Eur spolu s
úrokom z omeškania 8,75 % p.a. zo sumy 6,12 EUR od 26.8.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy
76,36 Eur od 26.1.2012 do zaplatenia a 8,75 % p.a. zo sumy 248,95 Eur od 26.8.2013 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovanou podľa § 44

zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 3.8.2012
zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

3. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby Slovak Telekom, a.s. povinný pripojiť účastníka
(žalovanú) k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať žalovanej SIM kartu na dohodnutý mobilný
mesačný program služieb PODLA SEBA 5 NAJ N. Spolu so zmluvou podpísala žalovaná dňa 3.8.2012
dodatokkZmluveopripojení,nazákladektoréhožalovanejbolaposkytnutázľavanaslužbyanamobilný

telefón.

4. V súvislosti s uvedenými záväzkami vznikla podniku povinnosť predať žalovanej mobilný telefón
značky HTC Desire C Black v akciovej cene. Nezľavnená hodnota tohto telefónu je uvedená v cenníku
mobilných telefónov, ktorý je súčasťou dôkazov evidovaných v Spravovacom denníku.

5. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom, a.s. plnenie riadne a včas. Riadne žalovanej službu

aktivoval, umožnil žalovanej službu v plnom rozsahu využívať a odovzdať žalovanej mobilný telefón.6. Za poskytnuté služby boli žalovanej vystavené faktúry číslo 7208264370 so splatnosťou 25.8.2012
na sumu 6,12 Eur, číslo 7209278278 so splatnosťou 25.9.2012 na sumu 76,36 Eur a číslo 7308066156
so splatnosťou 25.8.2013 na sumu 497,90 Eur.

7. Technickou chybou bola vo faktúre číslo 7308066156 duplicitne vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žalobca
si uplatňuje zmluvnú pokutu v súlade s dodatkom vo výške 248,95 Eur.

8. Žalovaná porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatila, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a

následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky
dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaná zaviazala a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú
službu a na odovzdané koncové zariadenie. Poskytovateľovi služby preto vznikol nárok na zmluvnú
pokutu, ktorá bola žalovanej vyfakturovaná.

9.SlovakTelekom,a.s.ažalobcauzavrelimedzisebouzmluvuopostúpenípohľadávokdňa9.6.2014,na

základe ktorej pohľadávky Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej sa stali vlastníctvom žalobcu. Zo strany
Slovak Telekomu, a.s. došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky žalovanej.

10. V ďalšej časti žaloby žalobca odôvodňoval oprávnenosť vyúčtovania zmluvnej pokuty. Podľa žalobcu
vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska

platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia dohody o
zmluvnej pokute medzi stranami spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom
neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovanej by mohlo byť jedine
posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovacieho
záväzku neprijateľne vysoká.

11. Inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, preto žalobca
dojednanie zmluvnej pokuty považuje za absolútne oprávnené. Ustanovenie zmluvných dokumentov
týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosti, po porušení ktorých má podnik
právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaná bola pri podpise zmluvných dokumentov

oboznámená s možnosťou jej uplatnenia. Žalobca v tomto smere poukazuje na text zmluvy, kde sa
nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má podnik právo uplatniť si dohodnutú
zmluvnú pokutu.

12. Aj napriek faktu, že sa tam nachádza slovné spojenie „porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností

následne vymenovaných“. V uvedených súvislostiach žalobca má za to, že ide o taxatívny výpočet
povinností a nie exemplifikatívny. Z toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je určité
a zrozumiteľné.

13. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že

práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V
danom prípade riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu (Podnik), zatiaľ čo druhá zmluvná
strana (žalovaná) zmluvu porušila, preto podniku vzniklo právo na fakturáciu zmluvnej pokuty.

14. Okrem toho podnik nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé

zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu zrušil. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade
porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty, ale dochádza iba k tzv. „suspendácii
klienta“. Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia
zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM
karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už ďalšie zapojenie klienta nie je možné.

15. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok, žalobca považuje za potrebné uviesť,
že zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba
na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu,
čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie

slobodnej vôle. Žalovaná si slobodne vybrala poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb, sama si
vybrala okruh služieb a napokon sama si zvolila aj mobilný telefón. Je možné konštatovať, že Podnik
v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej stranevšak potenciálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany Podniku, na základe ktorých sa
rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu.

16. Žalobca ďalej uvádza, že nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby
nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby
vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho
výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.

17. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

18.Žalovanásakžalobežalobcunapriekdoručeniužalobydojejvlastnýchrúkavýzvesúdu,nevyjadrila.

19. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

20. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu dňa 24.8.2015, teda za účinnosti zákona číslo
99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Keďže konanie nebolo do 30.6.2016, t. j. do doby účinnosti
Občianskehosúdnehoporiadkuskončené,nakonaniepočnúcod1.7.2016jetrebapoužiťnovýprocesný
poriadok upravený zákonom číslo 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) s tým, že právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1.7.2016, zostávajú zachované.

21. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

22. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie
sú sporné, keď žalovaná napriek výzve súdu ich nepoprela. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti
prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez

nariadenia pojednávania.

23. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa
29.9.2016, rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.10.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

24. Pri rozhodovaní o žalobe súd vychádzal z obsahu žaloby a obsahu žalobcom predložených listín.

25. Žalovaná dňa 3.8.2012 uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. písomnú zmluvu o
poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej z obsahu ktorých vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. poskytol žalovanej SIM kartu umožňujúcu využívanie telefónnych služieb poskytovaných označenou

spoločnosťou s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX od 3.8.2012 za cenu stanovenú v cenníku
spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej iba spoločnosť) sa zaviazala
žalovanej služby poskytovať v rozsahu programu PODLA SEBA 5 NAJ. N s dobou viazanosti žalovanej
24 mesiacov. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou a dodatkom

k nej, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete
spoločnosti a cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti. Žalovaná v dodatku zmluvy sa ďalej
zaviazala po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého
konania a neumožniť také konanie, na základe ktorého by spoločnosti vzniklo právo zrušiť zmluvu
odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníkov

(žalovanej) s tým, že žalovaná súhlasí a berie na vedomie v prípade porušenia takéhoto dojednania
povinnosti spoločnosti uhradiť poriadkovú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, t.j. vo výške 248,95 Eur.29. Podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;3 to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o

poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Ustanoveniaodsekov2a3sanevzťahujúnazmluvy,ktorýchpredmetomjeposkytovanieverejnejslužby
prenosu obsahovej služby
uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby. Ak sa účastník,
ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálnehoobdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť
24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie

platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky
a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Odmietnutie
ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na písomnú formu.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od

oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo

orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,

c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 . Za podstatné zmeny zmluvných podmienok sa na účely tohto zákona

považujú jednostranné zmeny v neprospech účastníka týkajúce sa najmä zmeny ceny, zdroja a spôsobu
výpočtu ceny za poskytovanú službu, zmeny kvality poskytovanej služby alebo zmeny času trvania
zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania
služby. Za podstatné zmeny zmluvných podmienok na účely tohto zákona sa považujú aj zmeny tých
zmluvných podmienok, na ktorých sa zmluvné strany písomne v zmluve dohodli, že sa budú považovať

za podstatné. Dôvod zmeny podstatných zmluvných podmienok musí byť vopred určený v zmluve o
poskytovaní verejných služieb. Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac
verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 7 len vo
vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia
alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia

priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z

akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú
službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní
verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania

verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť
účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným
zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť
od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno

účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

30. Podľa § 43 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky

neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne

prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní

verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,

ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi

najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k

informačnej službe o telefónnych číslach.
Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú sieť
alebo verejnú službu povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60,

b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,
d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,

e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,
g) cenové poradenstvo,

h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným

postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.
Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.Podnik počas krízovej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej
služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu.
Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre

orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia
a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území.
Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových
situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.
Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo

viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej
odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej

služby.
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich
údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,

c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.
Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.

Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

31. Zmluva o poskytovaní verejných služieb, z ktorej žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého
mala na strane žalovanej vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na
jednej strane uzavrela právnická osoba (Slovak Telekom, a.s.) a na strane druhej fyzická osoba -
nepodnikateľ, ako to vyplýva aj z obsahu zmluvy. Napriek tomu, že právny vzťah založený touto zmluvou

je upravený osobitným zákonom (teraz a aj v čase vzniku právneho vzťahu zákonom č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách), ide o vzťah občianskoprávny a naviac charakteru spotrebiteľského
v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy t.j. ku dňu
3.8.2012.

32. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 3.8.2012, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na strane jednej uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom,
a.s., ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako
o tom svedčí zápis v obchodnom registri, a preto nemôžu byť pochybnosti o tom, že v zmluvnom
vzťahu vystupovala ako dodávateľ (§52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaná ako fyzická osoba,ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti (§52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), a preto rovnako nemôžu byť pochybnosti
o tom, že zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho zmluva o poskytovaní verejných služieb

uzavretá dňa 3.8.2012 je zmluvou spotrebiteľskou.

34. Pri posudzovaní obsahových náležitosti zmlúv, ale tiež podmienok za ktorých bola zmluva
uzatváraná, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy

spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku
Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a
Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady
93/13/EHS, tvoriace teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako interpretačné

pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

35. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, t.j. k 3.8.2012
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť

od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a

mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak

spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo

služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných
služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez
poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa

odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani
odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,
ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.

Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne

informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,

a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré

dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

36. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu 3.8.2012, ak je
spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom akoiná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s
týmto ustanovením je neplatná.

37. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

38. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, a bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

39. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia

priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7 (2).

40. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

41. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok

v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

42. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení ku dňu 3.8.2012 každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

43. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok, z ktorých si žalobca vyvodzuje svoje nároky, je
štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, v rámci ktorej neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

44. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom

spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

45. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet
taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou
podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen
samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho
formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese

uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj aké zmluvné podmienky,
ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so
spotrebiteľom.

46. Na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosť Slovak Telekom, a.s. použila

ňou bežne, pre tieto účely používaný formulár s predtlačeným textom, ktorý je voľným okom takmer
nečitateľný. Veľkosť písma reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi čo i len oboznámiť sa s
týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľovi pritom ničnebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom
povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy.

47. Podľa názoru súdu dodávateľ Slovak Telekom, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy so žalovanou
(podľa poznatkov súdu tento typ formulárovej zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. používa dlhodobo a u veľkého počtu spotrebiteľov) použila zámerne, v snahe
odradiť spotrebiteľov od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane následkov porušenia
zmluvných záväzkov žalovanou ako spotrebiteľom a vyhodnotenia ich dôsledkov pre žalovanú. Z týchto

dôvodov súd dospel k záveru, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a jej dodatku so žalovanou dňa 3.8.2012 konala spôsobom, pre ktorý je táto zmluva a
jej dodatok absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, lebo obsahujú
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

48. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy ako takej je potom treba aj jej všetky ostatné podmienky považovať

za neprijateľné a tým aj za neplatné. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase
uzavretia zmluvy so žalovanou ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená
veľkosť písma textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu expresis verbis došlo až zákonom číslo
106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj
ustanovenia § 53 c (článok I. bod 6 zákona) s účinnosťou od 01.01.2015, lebo tento právny názor

podporuje aj ustanovenie § 1b novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

49. Súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy v obdobných veciach aj keď
týkajúcich sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci
sp. zn.: 8C/48/2012 (rozsudok zo dňa 08.10.2012, č.k. 8C/48/2012-45, potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 23.10.2013 sp. zn.: 6Co/139/2013), Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 13C/69/2011

(rozsudok zo dňa 10.01.2012, č.k. 13C/69/2011-13, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo
dňa 26.06.2013, sp. zn.: 6Co/176/2013), ale tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní
proti uvedeným rozhodnutiam vedenom pod sp. zn.: 1Cdo/320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn.: 1Cdo/320/2013).

50. Vzhľadom na uvedené súd potom ustálil, že zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so žalovanou dňa 3.8.2012 i jej dodatok je z dôvodov podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

51. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

52. Podľa § 457 Občianskeho zákonník ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

53. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,

pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

54. Žalovaná poskytovanie služieb elektronickej komunikácie spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
nepoprela, preto súd skutkové tvrdenie žalobcu o poskytovaní týchto služieb žalovanej považoval podľa

§ 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné.55. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej služby elektronickej komunikácie poskytovala na základe
neplatnej zmluvy, v dôsledku čoho je žalovaná povinná v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka a zásad
vydania bezdôvodného obohatenia, toto plnenie poskytovateľovi služieb vydať.

56. Plnenie, ktoré je žalovaná povinná vydať spočíva vo výkonoch, ktoré nie je možné vydať. Žalovaná
preto je podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná poskytovateľovi týchto služieb, t. j.
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytnúť peňažnú náhradu.

57. Primeranou peňažnou náhradou za služby poskytované Slovak Telekom, a.s. žalovanej na základe
neplatnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb je cena týchto služieb v zmysle cenníka Slovak
Telekom, a.s., t. j. cena, ktorú sa žalovaná zaviazala platiť v prípade, ak by zmluva bola platná. Žalovaná
je preto povinná poskytnúť náhradu vo výške rovnajúcej sa cene Slovak Telekom, a.s. fakturovanej v
jeho faktúrach za obdobie, za ktoré žalovaná cenu služieb nezaplatila.

58. Podľa žaloby žalobcu žalovaná cenu poskytovaných služieb nezaplatila za obdobie od 8.7.2012
do 7.9.2012. Na dôkaz výšky tejto ceny žalobca súdu predložil faktúru Slovak Telekom, a.s. číslo
7208264370 vyhotovenú dňa 8.8.2012, podľa ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. v období 8.7.2012
- 7.8.2012 poskytla žalovanej služby v cene 6,12 Eur a faktúru Slovak Telekom, a.s. číslo 7209278278
vyhotovenú dňa 8.9.2012, podľa ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. v období 8.8.2012 - 7.9.2012

žalovanej poskytla služby v cene 36,76 Eur.

59. Vzhľadom na uvedené, žalovaná je povinná za plnenie poskytnuté spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. v období 8.7.2012 - 7.9.2012 na základe neplatnej zmluvy, ktoré vzhľadom na jeho charakter nie je
možné vydať, zaplatiť peňažnú náhradu v celkovej výške 42,88 Eur.

60. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

61. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

62. Zmluvou uzavretou dňa 09.06.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalobcom,
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb
uzavretej dňa 3.8.2012 na žalobcu. Uzavretím tejto zmluvy pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. voči žalovanej, vrátane práva žiadať to, čo označená spoločnosť poskytla žalovanej na základe

neplatnej zmluvy, prešlo na žalobcu v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, preto na strane žalovanej
vznikla povinnosť dlh spočívajúci v zaplatení peňažnej náhrady za služby, ktoré jej poskytla spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. na základe neplatnej zmluvy a ich naturálne vrátenie neprichádza v úvahu, splniť
žalobcovi, lebo tento sa postúpením pohľadávky stal jej veriteľom.

63. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

64. Plnenie poskytnuté na základe neplatnej zmluvy žalovaná bola povinná vrátiť hneď po jeho prijatí a
keďže jeho vrátenie neprichádza v úvahu, v rovnakom čase bola povinná poskytnúť peňažnú náhradu.
Žalovaná peňažnú náhradu za plnenia poskytnuté spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v období 8.7.2012

- 7.9.2012 neuhradila doposiaľ, preto najneskôr uplynutím lehoty na plnenie podľa jednotlivých faktúr,
z ktorých sa dozvedela o výške peňažnej náhrady a ktoré je treba považovať za výzvy podľa § 563
Občianskeho zákonníka, sa dostala do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.65. Žalovaná sa tak dňom 26.8.2012 dostala do omeškania so zaplatením náhrady vo výške 6,12 Eur,
lebocenuslužiebpodľafaktúryčíslo7208264370vovýške6,12Eurbolapovinnázaplatiťdo25.8.2012a
so zaplatením náhrady vo výške 36,76 Eur sa do omeškania dostala dňom 26.9.2012, lebo cenu služieb

v uvedenej výške podľa faktúry číslo 7209278278 bola povinná zaplatiť do 25.9.2012. Žalovanej dňom
26.8.2012 vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 6,12 Eur a dňom 26.9.2012 zo sumy
36,76 Eur vo výške určenej podľa vykonávacieho predpisu, ktorým je nariadenie vlády číslo 87/1995 Z.z.

66. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 26.8.2012, výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

67. Pri úrokovej sadzbe ECB v období od 11.7.2012 do 8.5.2013 vo výške 0,75 % ročne žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi okrem istiny 42,88 EUR aj úroky z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy
6,12 Eur od 26.8.2012 do zaplatenia a rovnako vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,76 Eur od 26.9.2012
do zaplatenia.

68. Pre neplatnosť zmluvy o poskytovaní verejných služieb (viď bod 46 a 47 dôvodov rozsudku), nie
je daná povinnosť žalovanej zaplatiť poplatky za prerušenie služby - neplatenie a za obmedzenie
služby - neplatenie podľa faktúry číslo 7209278278 v sume 33,- Eur a ani povinnosť na zaplatenie
zmluvnejpokutyvovýške248,95Eurpodľafaktúryčíslo7308066156,lebozneplatnéhoprávnehoúkonu

nemohla vzniknúť žalovanej iná povinnosť než povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie za poskytnuté
telekomunikačné služby. Súd preto žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú istinu a priznané úroky
z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

69. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal peňažného

plnenia vo výške po započítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu 429,77 Eur (331,43 Eur na
istine a 98,34 Eur na úrokoch). Súd žalobcovi priznal na istine 42,88 Eur a k tomu úroky z omeškania
vo výške 9,47 Eur, spolu 72,35 Eur. Úspech žalobcu bol v spore v rozsahu 17 % a žalovanej vo výške
83 %. Vzhľadom na pomer úspechu strán v spore, je potom žalobca povinný žalovanej zaplatiť náhradu
trov konania v rozsahu 66 % skutočných trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.