Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. august 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201720
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715201720.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa: Sociálna

poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, Matice Slovenskej č. 10, 971 01 Prievidza, IČO:
30 807 484, proti odporcovi: E.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX P., občan SR,
o zaplatenie sumy 531,10 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 06. 02. 2015 žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia
sumy 531,10 €. Navrhovateľka ako oprávnená podala dňa 29.03.2006 návrh na vykonanie exekúcie

u súdneho exekútora E.. Y. F. proti povinnému na podklade exekučného titulu, rozhodnutie zo dňa
27.10.2005 na vymoženie sumy vo výške 22.104,00,-- Sk (733,71 €), rozhodnutie zo dňa 21.11.2005
na vymoženie sumy vo výške 10.264,00,-- Sk (340,70 €), rozhodnutie zo dňa 18.08.2005 na vymoženie
sumy vo výške 89.583,00,-- Sk (2.973,61,71 €), rozhodnutie zo dňa 13.12.2005 na vymoženie sumy
vo výške 8.390,00,-- Sk (278,49 €). Exekúcia bola vedená pod č. Ex 411/2006. Navrhovateľka
z priebežného vyúčtovania zo dňa 23.04.2014 vydaného súdnym exekútorom H.. R., povereným
zastupovaním odporcu zistila, že povinný zaplatil na účet E.. Y. F. sumu 531,10 €, vymáhaná pohľadávka

ani čiastočne do dnešného dňa nebola poukázaná oprávnenému. Navrhovateľka však stále eviduje
nedoplatok z exekučného konania vo výške 4.326,51 €. Z uvedeného vyplýva, že odporca túto sumu
zadržiava u seba.

Tunajší súd rozhodol platobným rozkazom č. k. 18C 59/2015-11 dňa 24. 02. 20150 tak, že návrhu
navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca včas
odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že súdny exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú pri

výkone exekučnej činnosti ako štátny orgán a teda podľa zák.č. 514/2003 Z.z.. v mene štátu koná
Ministerstvo spravodlivosti SR vo veciach náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Žiadal
návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 05. 08. 2015 a to výsluchom navrhovateľky a listinnými
dokladmi. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods.2
O. s. p. Predvolanie na pojednávanie bolo odporcovi riadne a včas doručené, odporca sa ospravedlnil

z neprítomnosti z dôvodu zlého zdravotného stavu, k čomu doložil lekárske potvrdenie. Zároveň žiadal,
aby súd rozhodol vo veci aj bez jeho prítomnosti a zotrval na vyjadrení uvedenom v podanom odpore.Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Poukázala na to, že odporca vykonával
exekúciu na základe návrhu navrhovateľky a na podklade predložených exekučných titulov.
Navrhovateľka zistila, že exekútor vymohol časť pohľadávky v sume 531,10 €, avšak oprávnenému

exekútor nevyplatil žiadne vymožené prostriedky. Exekútor si tieto finančné prostriedky ponechal. K
námietke odporcu navrhovateľka uviedla, že zodpovednosť exekútora je daná ust. § 33 zák.č. 233/1995
Z.z. ( ďalej len EP ). Podľa § 36 ods. 8 EP je stanovená lehota na splnenie povinnosti exekútora na
poukázanie peňažných prostriedkov oprávnenému po tom, čo mu boli v exekúcií vyplatené, preto má
navrhovateľka priamy nárok voči odporcovi a vo vzťahu k zodpovednosti štátu sa jedná o zodpovednosť

spoločnú a nerozdielnu. Poškodený má preto právo na výber, voči komu si svoj nárok uplatní.

Na základe predložených listinných dôkazov a obsahu exekučného spisu č. EX 411/2006 súd považoval
za preukázané, že navrhovateľka podala u súdneho exekútora E.. Y. F. dňa 29. 03. 2006 návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému JASMIN BLUE s.r.o, Prievidza. Žiadala o vymoženie pohľadávky
vo výške 130.341,-- Sk na podklade právoplatných rozhodnutí navrhovateľky, ktorým bola povinnému

uložená povinnosť uhradiť predpísané poistné. Okresný súd Prievidza vydal dňa 25.04.2006 poverenie
pre súdneho exekútora. Dňa 07.07.2006 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Podľa
oznámenia H.. R., zastupujúceho súdneho exekútora, sú evidované čiastky vymoženej pohľadávky v
sume 531,10 €., zastupujúci exekútor nemá vedomosť o tom, ako pôvodný exekútor rozdelil úhrady.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18C/135/2014 bolo zistené podľa oznámenia Slovenskej komory
exekútorov zo dňa 18. 02. 2015, že súdny exekútor E.. Y. F. je stále vedený v zozname súdnych
exekútorov. Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR došlo dňa 21. 06. 2009 k rozhodnutiu o
pozastavení výkonu funkcie exekútora E.. Y. F. - súdneho exekútora so sídlom exekučného úradu vo B.,
P. Č.. X. Pozastavenie výkonu exekúcie stále trvá.

Na základe námietky odporcu o jeho pasívnej legitimácii, súd v prvom rade posudzoval dôvodnosť
tejto námietky. Navrhovateľka uplatňovala svoj nárok titulom náhrady škody s poukazom na výkon
súdneho exekútora v rámci exekučného konania. Odporca v tomto konaní bol navrhovateľom označený
ako fyzická osoba. Je však zrejmé, že odporca vykonával funkciu súdneho exekútora pri vymáhaní

pohľadávky navrhovateľky ako oprávneného. Na základe zistenia súdu je nepochybné, že v čase
rozhodovania v tejto veci odporca naďalej je vedený ako súdny exekútor, hoci má pozastavenú činnosť
exekútora rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR.

V kontexte tohto právneho hodnotenia súd konštatuje, že Najvyšší súd SR sa vo viacerých svojich

rozhodnutiach venoval problematike výkladu vzťahu medzi exekútorom a účastníkmi exekučného
konania, ktorý bol vyjadrený okrem iného aj v rozhodnutiach - uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo
199/2009 zo dňa 18. 02. 2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 4/2011 zo dňa 08. 08.
2012. Súd cituje právne zhodnotenie uvedené v predmetných rozhodnutiach nasledovne.

Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (viď § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy
sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov;

práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavov
vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom
právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach
účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.

Pre vyriešenie otázky, či ten - ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné
predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet
súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť. Za účelom
zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy
už v žalobe rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods.1 O.s.p.), ktoré majú súdu umožniť, aby daný právny

vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných nielen pre
posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom
konania), ale aj pre posúdenie veci samej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí hovšak právne vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho
ale predsa len v žalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.

Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“). Podľa § 3
Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej
činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom (viď
vyššie) vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie
exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na
súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán,

ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným
poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Dovolací súd poznamenáva, že ustanovenie
§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť
jeho novela daná zákonom č. 341/2005 Z.z.) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je
výkonom verejnej moci.

Súd uvádza, že žalobca je povinný žalobou uplatnený nárok (iba) skutkovo vymedziť. Právne posúdenie
zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit
curia“). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na

povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia žalobou
uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je uvedená v žalobe, musí vec právne posúdiť
podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny
dôvod požadovaného plnenia. V danom prípade - so zreteľom na to, ako a čím navrhovateľka vymedzila
skutkový rámec, z ktorého vyvodzovala jej nárok na zaplatenie požadovanej sumy, je potrebné vyriešiť

otázku, či žalobou uplatnený nárok vyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu
spôsobenú účastníkovi konania v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny
exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil
on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ( ďalej len EP), ak osobitný zákon 3j) neustanovuje inak,
exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s
činnosťou podľa tohto zákona.

Súd skúmal, či iný osobitný zákon ustanovuje zodpovednosť za konanie exekútora. Citované ust.

odkazuje priamo na zák.č.514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci.

Podľa§1zák.č.514/2003Z.z.tentozákonupravujea)zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 zák.č.514/2003 Z. z. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 zák.č.514/2003 Z. z. ods.1) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zák.č.514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia

súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 zák.č.514/2003 Z. z. ods. 1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa ods. 4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Súd konštatuje, že pokiaľ súdny exekútor prijal plnenie od povinnej a toto plnenie nevyplatil
oprávnenému, t. j. navrhovateľke, hoci na to bol povinný, jeho konanie sa posudzuje ako nečinnosť pri
výkone verejnej moci a z tohto dôvodu patrí navrhovateľke nárok na náhradu škody voči štátu, ktorý je
pre tento konkrétny prípad zastúpený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Gramatickým
výkladom citovaného ust. § 33 EP („ak osobitný zákon neustanovuje inak“) možno jednoznačne

vylúčiť tvrdenie navrhovateľky, že v tomto prípade sa má jednať o zodpovednosť za škodu spoločnú
a nerozdielnu medzi exekútorom a štátom. V danom prípade nemožno konštatovať, že škoda bola
spôsobená viacerými škodcami. Naopak, celkom jednoznačne bola škoda spôsobená len konaním,
resp. opomenutím konania odporcom ako súdnym exekútorom. Je potrebné vyriešiť otázku, kto je
zodpovedným subjektom za toto konanie a teda kto je nositeľom povinnosti nahradiť spôsobenú škodu.

Súd ustálil, že v tomto prípade je zodpovedným subjektom štát zastúpený Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky.

Na podporu tohto záveru súdu svedčí aj súčasná právna úprava EP, kedy novelou č. 299/2013 Z. z.
účinného od 1.11.2013 bolo rozšírené ust. § 36 o ods. 8 až 12, ktoré znejú:

(8) Ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne,
najneskôr do 14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo
ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov
nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú neplatné. Ak

exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej
vety uplynutím 14-dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského
úradu.

(9) Lehota na poukázanie plnení podľa odseku 8 sa uplatní, ak prijaté čiastkové plnenie presiahne päť

eur a pri platbách poukazovaných exekútorom oprávnenému do zahraničia 50 eur.

(12) Porušenie povinnosti exekútora podľa odseku 8 je závažným disciplinárnym previnením.

(13) Ak exekútor oprávnenému peňažné prostriedky podľa odsekov 8 a 9 nepoukáže, môže súd na

návrh oprávneného a po predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť exekútorovi povinnosť poukázať
peňažné prostriedky oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.Uvedené konanie exekútora zákon považuje za neplnenie povinností exekútora vyplývajúce z činností
pri výkone štátom zverenej verejnej moci a preto je exekútor za neplnenie povinností disciplinárne
zodpovedný, avšak voči oprávnenej osobe, ktorej vznikne škoda konaním, resp. opomenutím konania

exekútorom, je zodpovedným subjektom štát. Vzhľadom na uvedené závery súd konštatuje, že odporca,
tak ako je označený v návrhu na začatie konania nie je nositeľom povinností splniť pohľadávku, ktorej
sa domáha navrhovateľka v tomto konaní a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p. V tomto konaní bol plne úspešný odporca,
ktorý si v tomto konaní žiadnu náhradu neuplatnil a preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).