Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/158/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208448
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613208448.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: L. K.,

V.. XX. X. XXXX, bytom Š.Á. XX, XXX XX J., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Rybár, s. r. o., so sídlom Ľudová 14, 040 11 Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému: Rapid life životná
poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, právne zastúpený JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Nemcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 2C
3284/2012 zo dňa 19. 1. 2012.

Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41,
Košice sp. zn 2C 3284/2012 zo dňa 19. 1. 2012 a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Rybár,
s. r. o. so sídlom v Košiciach vo výške 731,08 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok vo výške 331,50
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 7. 5. 2013 žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 3284/2012 z 19. 1. 2012, a to až do rozhodnutia
vo veci samej, ďalej žiadal odložiť vykonateľnosť predmetného rozsudku a požadoval náhradu trov
konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že predmetným rozsudkom bol zaviazaný k úhrade dlžnej sumy
vo výške 63,12 Eur a k náhrade trov rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur, resp. aby v lehote
5 dní podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Žalobca predmetnou žalobou

spochybnil právomoc predmetného rozhodcovského súdu danú vec rozhodnúť vzhľadom na to, že boli
porušené jeho práva domáhať sa ochrany pred všeobecným súdom. Právomoc rozhodcovského súdu
mala byť založená podľa jeho názoru neplatnou rozhodcovskou doložkou.

Žalobca v odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu a podpísal
aj prevzatie všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VPP) vrátane osobitného zmluvného
dojednania ohľadne rozhodcovského konania, avšak pri podpise tejto zmluvy nebol náležite poučený

o tom, čo podpisuje. Rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 15. 4. 2013, v ktorom rozhodcovský súd -
v tomto konaní žalovaný, uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka
uvedenávčasti„Osobitnézmluvnédojednanieč.01/2007kpoistnejzmluve“,vzmyslektorýchpoisťovňa
určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. V odôvodnení predmetného rozsudku sa ďalejuvádza, že z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom
žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať a že žalovaný
mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať. Spolu s rozsudkom bolo žalobcovi doručené Upovedomenie

o začatí konania z 9. 1. 2012 a návrh na začatie konania.

Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom JUDr. Petrom Rybárom, ktorý v písomnom odôvodnení
žaloby uviedol, že žalobca dňa 28. 2. 2008 uzavrel so spoločnosťou Rapid life, životná poisťovňa,
a. s. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalobca žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy, ktorú doručil

žalovanému dňa 22. 10. 2009, túto vypovedal, na čo reagoval žalovaný „Oznámením o zániku poistenia“
dňa 23. 10. 2009, kde žalovaný uviedol, že k zániku poistenia došlo, resp. dôjde dňa 29. 12. 2009. Až
následne nato si žalovaný návrhom na začatie konania na AS Košice nárokoval zaplatenie sumy 63,12
Eur s príslušenstvom, ktoré malo vzniknúť ako dlžné poistné. Na to bol vydaný predmetný rozhodcovský
rozsudok doručený žalobcovi 16. 4. 2013.
Žalovaný ako i konajúci rozhodcovský súd uviedli, že rozhodcovská doložka je platná, čo odôvodnili tým,

že „poisťovňa síce určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice, avšak z osobitných
dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobcu (podpisom
VPP), s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať.“ Žalobca má zato,
že v takomto konaní badať nekalé konanie, ako žalovaného, tak aj rozhodcovského súdu, nakoľko
žalobca podpísal poistnú zmluvu v dobrej viere a nemohol ani len tušiť, k čomu všetkému sa má zaviazať

podpisom VPP (ide o 12 strán na husto, drobným písmom popísaného textu). Aj v prípade, ak by
uvedené podpísanie VPP malo obstáť ako právny úkon, je viac než zrejmé, že tvrdenie žalovaného a
rozhodcovského súdu je v rozpore s § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Právny zástupca žalobcu poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z.. Uviedol, že

rozhodcovskou doložkou v predmetnej poistnej zmluve došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa, nakoľko pri jej absencii by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne
príslušnom súde spotrebiteľa, čo by bolo pre žalobcu neporovnateľne výhodnejšie. Predmetná zmluva
predstavujeukážkovýpríkladzmluvnejnevyváženostiapodstatnevýhodnejšiehozmluvnéhopostavenia
podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na

základeštatútuaprocesnýchpravidiel,ktorénebolipovinnémuznámeaneboloichobsahuinformovaný.
Okrem toho tento rozsudok je pre žalobcu prísnejší, a to pre kratšiu lehotu podania odporu, vysoké
poplatky, finančnú nevýhodnosť - žiadne možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov.
Navyše v priebehu takmer 10 rokov rozhodcovský súd nerozhodol v neprospech žalovaného, takže
rozhoduje zaujato bez preskúmania platnosti, či existencie uplatňovaného práva, ktoré žalovanému

priznáva automaticky. V závere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 1. 11. 2011 č. k.
II.ÚS 2164/10, v zmysle ktorého Ústavný súd posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade
ako neprípustné. Právny zástupca žalobcu si zároveň v konaní uplatnil náhradu trov konania podľa
konečného vyúčtovania vo výške 363,58 Eur.

Žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom JUDr. Gabrielom Gulbišom, ktorý navrhoval
žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú s tvrdením, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná, a preto je platná a zákonná. Poukázal na všeobecné poistné podmienky,
ktorých podpisom žalobca potvrdil ich prevzatie a následne osobitným zmluvným dojednaním č.
01/2007 k predmetnej poistnej zmluve žalobca osobitne podpísal vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek

sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV VPP, a toto chápu zmluvné strany ako
rozhodcovskú doložku, teda tvrdil, že táto bola individuálne dojednaná. Uviedol, že žalobca mal dve
možnosti (tieto boli tretím subjektom - viazaným finančným agentom, v danom prípade pani R. Z., pri
uzatváraní zmluvy patrične vysvetlené, o čom svedčí Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k

danej poistnej zmluve zo dňa 28. 2. 2008), a to spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP podpísať
osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce
ustanovenie čl. XV VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by
vylúčil použitie citovaného ustanovenia článku XV VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom
dotknutý. Poukázal na rozhodnutia súdov SR, kde tieto posúdili totožnú rozhodcovskú doložku za

individuálne dojednanú, a teda platnú (uznesenie KS v Prešove sp. zn. 10CoE/51/2011, uznesenie
KS v Prešove sp. zn. 10CoE/48/2011, uznesenia KS v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/174/2011,
17CoE/224/2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/235/2012 z 27. 2. 2013 a iné).Poukázal na stav právnej neistoty, ktorý by bol vyvolaný rozporom v rozhodovacej činnosti súdov, ktoré
by v obdobných skutkových veciach vyslovovali diametrálne odlišné právne názory.
Namietal nedostatok právomoci procesného súdu s odôvodnením, že sa jedná o súbeh súdnej

právomoci a právomoci rozhodcovského súdu, a preto žiadal konanie zastaviť, resp. návrh zamietnuť
a priznať mu trovy konania. Ku charakteru konania mal zato, že daný spor, v ktorom sa rozhoduje o
zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, a preto sa na žalobcu nevzťahuje
oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov a za použitia
dôkaznéhospisuArbitrážnehosúduvKošiciachpodsp.zn.2C3284/2012apo zistení,ženárokžalobcu
je dôvodný, žalobe vyhovel rozsudkom zo dňa 12. 7. 2013.

PopodaníodvolaniazostranyžalovanéhoKrajskýsúdvKošiciachuznesenímsp.zn.6Co393/2013-139
zo dňa 30. 10. 2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyčítal súdu, že

z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, čím vyhodnotil neplatnosť rozhodcovskej doložky v prípade, ak
konštatoval jej individuálne dojednanie medzi účastníkmi zmluvy, ďalej uviedol, že nie sú zrejmé úvahy
súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatná podľa § 37
Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť, ako aj v zmysle § 39 citovaného zákona pre nedodržanie §
8 ods. 1 a § 12 ods. 6 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Konštatoval, že s poukazom na ustanovenie § 12 ods.

6 Zákona č. 244/2002 Z. z. vyplýva, že podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy nie je určenie
rozhodcu, ani určenie stáleho rozhodcovského súdu na prejednanie sporu, a teda že účastníci zmluvy
neporušili § 8 ods. 1 a následne § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z., a teda rozhodcovská doložka nie
je neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a nie je neurčitá a z toho dôvodu neplatná podľa
§ 37 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že predmet sporu neposudzoval z hľadiska

existencie neprijateľných zmluvných podmienok, samo o sebe bez ďalšieho nezakladá záver o porušení
všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

V intenciách odôvodnenia vyššie uvedeného zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci vykonal

ďalšie dokazovanie, a to opakovaným preskúmaním rozhodcovského rozsudku, výsluchom právnych
zástupcov účastníkov konania a výsluchom samotného žalobcu, a to na pojednávaní dňa 8. 6. 2015.

Z predmetného dôkazného spisu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 15.
4. 2013 a návrh v tomto konaní bol podaný na súde dňa 7. 5. 2013, takže jej nárok bol uplatnený v

zákonnej lehote.
Z dokazovania je nesporné, že žalovaný pod predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-
slovenská poisťovňa Rapid, a. s. a žalobca uzavreli dňa 28. 2. 2008 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou
sú VPP, prevzatie ktorých žalobca podpísala dňa 28. 2. 2008. Súčasťou VPP je ich osobitné zmluvné
dojednanie č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve, na základe ktorého účastníci spoločne a každý

zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle článku XV týchto VPP a zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu ako
rozhodcovskú doložku.
Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument),

alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi
účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská doložka v rámci VPP k poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX. Súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 12. 7. 2013 konštatoval, že táto rozhodcovská
doložka bola individuálne dojednaná. Po opätovnom preskúmaní a právnom posúdení veci súd dospel k
záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, žeby predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná

individuálne.

Zvykonanéhodokazovaniaapredovšetkýmzvýpovedežalobcunapojednávanídňa8.6.2015súdzistil,
že žalobca si vlastne ani nepamätá, či sa oboznamoval podrobne s rozhodcovskou doložkou, nakoľko
text prílohy k poistnej zmluve bol písaný malými písmenami a bolo to preňho veľa čítania. Poistnú zmluvu

mal však v záujme podpísať hlavne kvôli úrazovému poisteniu syna. Zmluvu podpisoval doma s pani
Z., ktorá ho oslovila ohľadom poistky, pričom celé jednanie s ňou trvalo asi 20 až 30 minút. Nepamätá
sa, čo menovaná ohľadom zmluvy hovorila a nespomína si, či mal podpisovať viac dokumentov. Surčitosťou však vypovedal, že žalovaná mu nič nehovorila o rozhodcovskom súde a on ani nevie, čo je
rozhodcovský súd. On v podstate ani nemal čas na preštudovanie poistných podmienok.

Z vyššie uvedenej výpovede nemožno vyvodiť, žeby žalobca bol osobitne poučený žalovaným o
rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tu súd poukazuje na
judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012 a 6Cdo 13/2013, v ktorej sa
Najvyšší súd SR stotožňuje s argumentáciou žalobcu s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa
v poistnej zmluve uzavretej medzi žalovanou a poisteným spotrebiteľom v časti Všeobecných poistných

podmienok pod bodom 15, nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná. Aj z rozhodnutia Ústavného
súdu ČR zo dňa 1. 11. 2011 sp. zn. II.ÚS 2164/2010 vyplýva, že z ústavnoprávneho hľadiska je
možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy, ale iba za
predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru
budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ
znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú

garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok
pri uplatňovaní spotrebiteľského práva). Z vyššie uvedeného súd vyvodil záver, že rozhodcovská
doložka, ktorá bola medzi účastníkmi poistného vzťahu, teda poistnej zmluvy, zakomponovaná do
textu Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej poistnej zmluvy, s názvom
Osobitné zmluvné dojednania č. I/2007 k poistnej zmluve, nebola dojednaná individuálne. Žalobca nebol

žalovaným upozornený na osobitosť a dôležitosť tejto časti predmetného poistného záväzku a ako
už bolo vyššie uvedené, z výpovede žalobcu aj vyplynulo, že tento neporozumel významu a zmyslu
predmetnej rozhodcovskej doložky. Predovšetkým neporozumel tomu, že žalobca sa môže v prípade
akéhokoľvek sporu svojich nárokov domáhať na rozhodcovskom súde.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovská zmluva môže mať

formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z účinného do 31. 12. 2014 zmluvné strany sa
v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho
dodatočného ustanovenia.

Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného
ustanovenia,
a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení

rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 zmluvné strany sa môžu dohodnúť,
že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že
sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia
rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve

nedohodli inak.Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovský súd musí rozhodnúť
o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas
rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné.

Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len
na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej
obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od
ostatnéhoobsahu.Pokiaľuzavretiuspotrebiteľskejzmluvypredchádzalanekaláobchodnápraktika,13c)

nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31.12. 2014 účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v
rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§43ods.1zákonač.244/2002Z.z.účinnéhodo31.12.2014aksúdzrušírozhodcovskýrozsudok

z dôvodov podľa § 40 písm. a/, c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Z dokazovania vzal súd za preukázané, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným na základe
poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 2. 2008 je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a teda
že uvedená zmluva má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií, a to §

52 a § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase dojednania predmetnej
zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 3 citovaného paragrafu
dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z predloženej poistnej zmluvy, ani z rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, aby žalobca

pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci,
pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len

vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou
je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom
ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.

Vykonaným dokazovaním súd má zato, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná dôvodne. Žalobca
sa podaným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní) z dôvodu, že bola

porušenázásadarovnostiúčastníkovkonania(§40ods.1písm.g/Zákonaorozhodcovskomkonaní)az
dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa
(§ 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní).

Z toho dôvodu súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú zmluvu (doložku) uzavretú podľa § 3 a

nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní berúc do úvahy kritéria, na základe ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská zmluva nespôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ako už bolo vyššie uvedené, rozhodcovská doložka bola súčasťou textu Všeobecných poistných

podmienok, bola zakomponovaná až za časťou 17 - Záverečné ustanovenie predmetného textu. Ako
vypovedal žalobca, on si text Všeobecných poistných podmienok neprečítal, nakoľko bol rozsiahly a
písaný drobnými písmenami, takže je zrejmé a súd uveril tvrdeniu žalobcu, že zvláštnu pozornosť
nevenoval ani osobitnému zmluvnému dojednaniu v poistnej zmluve č. I/2007, teda rozhodcovskej
doložke. Táto bola podpísaná na tom istom tlačive a v rovnaký deň ako poistná zmluva. Poistná

zmluva aj rozhodcovská doložka sú tzv. formulárovými zmluvami. Z uvedeného teda vyplýva, že
žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej doložky, ďalej že
si osobitne podmienky rozhodcovskej doložky nevyjednal, a teda nemal možnosť ani ovplyvniť znenie
rozhodcovskej doložky v texte zakotvenej. Mohol len poistnú zmluvu, ktorej súčasťou bola rozhodcovskádoložka, ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Zároveň súd
poukazuje na to, že všeobecné poistné podmienky, ako aj poistná zmluva boli písané malými písmenami

a obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ,
pochopil ich text v krátkej dobe bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé z
toho, že poistná zmluva, ako aj rozhodcovská doložka boli podpísané v jeden deň.

Z textu rozhodcovskej doložky v bode 2. jasne vyplýva, že voľba rozhodcovského súdu pri riešení sporov

medzi účastníkmi poistnej zmluvy je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorou je takmer
vo všetkých súdu známych prípadoch žalovaný účastník.

Vzhľadom na uvedené rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ zo zákona
žalovaný má možnosť obrátiť sa aj na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo
výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ, teda žalovaný účastník. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva, alebo veriteľ svojím
konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Uvedeným konaním sa dodávateľ

snaží získať exekučný titul. V subjektívnej, nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci, zvlášť vznikajú
pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku
predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd vzdialenejší ako všeobecný súd - v danom prípade
Košice, porovnaj rozsudok Océano Grupo Editorial spojené prípady C - 240/98 až C - 244/98).

Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý vzhľadom k
tomu, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje arbitrážny súd obsadený
arbitrom (rozhodcom), ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Rozhodcovská doložka, resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť, najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o formulárovú, štandardnú

zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom prejavenej slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy,
ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, bude mať možnosť aj sám vyplniť v zmluve kolónku, že v prípade
sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a taktiež bude mať možnosť ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu, prípadne samotného rozhodcu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno

považovať zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

Zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, ako je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, teda aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,

aby bol dosiahnutý výsledok, stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo
dňa 4. 3. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Cyórfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory

vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu, alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky “nekalosti“ už len dojednanie, že
príslušný na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a
teda nie všeobecný súd spotrebiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, a preto
existuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súčasne z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bola porušená aj
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda súd zrušil rozhodcovský rozsudok aj z tohto dôvodu.Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Žalobca v tomto konaní požiadal aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dôvodiac
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorá je následkom nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Vo vyššie citovanom
zákonnom ustanovení nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možno odložiť

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať
na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že napadnutý rozhodcovský rozsudok nadobudol
vykonateľnosť z dôvodu, že žalobca proti nemu nepodal opravný prostriedok, ale podal žalobu o
zrušenierozhodcovskéhorozsudku. Súdvtomtokonaníjehonávrhuvyhovelanapadnutýrozhodcovský
rozsudok zrušil.

Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 3. 6. 2015 navrhoval žalobu v celom rozsahu
zamietnuť, avšak už z iného dôvodu, ako argumentoval v čase po podaní žaloby. Poukázal na
novelizáciu zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) v rámci zákona č. 235/2014 Z. z. bod 49, kde
sa za § 243c vložil nový § 243d, podľa ktorého na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po

1. 1. 2015 nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, kde je podkladom exekučného konania
rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to, že v konkrétnom
prípade žalovaný neinicioval exekučné konanie do 3 mesiacov od platnosti a účinnosti uvedenej
novely Exekučného poriadku, a preto predmetné rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. V danom prípade sa obnovil stav pred vydaním rozhodcovského

rozsudku - žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou mu predmetným rozhodcovským rozsudkom
a žalovaný už do budúcna nemôže uplatňovať nárok, ktorý mu bol rozhodcovským rozsudkom priznaný.
Obe strany takto bez vlastného zavinenia sú bez právneho záujmu na výsledku konania, a preto
navrhoval v celom rozsahu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nakoľko ani jeden z účastníkov tento
stav nezapríčinili, navrhoval žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať.

Právny zástupca žalobcu sa s právnou argumentáciou žalovaného nestotožňoval. Uviedol, že
nárok žalobcu považuje naďalej za dôvodný, nakoľko ak súd nevyriekne neplatnosť predmetného
rozhodcovského rozsudku, žalobca bude môcť kedykoľvek podať nový návrh na rozhodcovský súd a
následnetakpristúpiťkvymáhaniudlhuvočižalobcovi.Dodal,žeprávetým,žežalobcapodalpredmetnú

žalobu, došlo pôvodným rozhodnutím súdu k odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pričom
žaloba bola dôvodná. Z uvedených dôvodov teda trval na tom, aby súd vo veci rozhodol a zrušil
predmetný rozhodcovský rozsudok aj z toho dôvodu, aby do budúcna bolo zrejmé, že predmetný
rozsudok je neplatný z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky pod bodom 15 predmetnej zmluvy,
teda neprijateľnej zmluvnej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná. Zároveň požadoval náhradu

vzniknutých trov konania.

Podľa § 243d zákona č. 233/95 Z. z. platného a účinného od 1. 1. 2015 exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do

troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po
tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.

Podľa § 372w O.s.p. Spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu,10b) o ktorých sa

začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy
príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 372w O.s.p. súd vo veci, ako už bolo vyššie
uvedené, rozhodol tak, že zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok. Nestotožňuje sa s názorom
žalovaného, žeby takéto rozhodnutie súdu malo byť už len akademického charakteru a stráca akýkoľvek

zmysel. Súd má zato, že nakoľko v čase podania žaloby, ako z konečného dokazovania vyplynulo,
bol nárok žalobcu dôvodný, a preto aj bol dôvod na vyrieknutie odkladu vykonateľnosti predmetného
rozsudku. Aj keď preukázateľne žalovaný nepodal do 3 mesiacov od účinnosti novely Exekučného
poriadku (teda do 31. 3. 2015) návrh na začatie exekučného konania, súd má zato a stotožňuje
sa s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že naďalej je preukázaná dôvodnosť zrušenia

rozhodcovského rozsudku a odkladu jeho vykonateľnosti, nakoľko odpadne tak možnosť žalobcu podať
opakovane návrh na rozhodcovský súd v danej veci. Tým, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok,
konkrétne z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, a tým, že takéto
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, žalobca sa tak dostane do definitívnej právnej
istoty, že v budúcnosti takýto rozsudok nebude exekučným titulom.

Z toho istého dôvodu súd vyhovel aj ďalšiemu návrhu žalobcu a vyslovil odklad vykonateľnosti
uvedeného rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 O.s.p. a
priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Petra
Rybára v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, a to vo výške 731,08 eur. Priznal
žalovanému náhradu trov konania za 6 úkonov právnej služby (podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej

vyhlášky), 6x 60,07 eur (prevzatie, príprava zastúpenia vrátane jednej porady s klientom, spísanie a
podanie návrhu, písomné vyjadrenie žalobcu z 28. 6. 2013, 2x účasť na pojednávaní dňa 1. 7. 2013 a
8. 6. 2015, vyjadrenie k odvolaniu dňa 25. 9. 2013) spolu vo výške 407,86 eur. Plus 5x 7,81 eur - režijný
paušál, 1x 8,39 eur - režijný paušál, plus hotové výdavky - cestovné: pohonné hmoty plus paušálna
náhrada za cestu z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť 1. 7. 2013 vo výške 55,14 eur a za cestu dňa

8. 6. 2015 52,16 eur pri použití osobného motorového vozidla, plus náhrada za stratu času pri účasti na
dvoch pojednávaniach dňa 1. 7. 2013 8x 13,01 eur (1 hodina 45 minút x 2) a stratu času na pojednávaní
dňa 8. 6. 2015 (1 hodina 45 minút x 2), spolu 215,92 eur.

Nakoľko žalobca bol v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona č. 71/92 Zb. ako spotrebiteľka

oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a v konaní bola úspešný, súd rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 eur, a to podľa položky č. 3 písm. c/
Sadzobníka súdnych poplatkov s použitím § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.