Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Myrtill Vojteková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/68/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317203109
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2317203109.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: D. P., nar.
X.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, Š., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o.,
so sídlom Štúrova 42, Šaľa, a otca: S. N., nar. X.X.XXXX, t.č. bytom F. J. X, Š., o návrhu matky na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa sumu 100,- Eur mesačne, počnúc od 15.2.2017,
kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého
dieťaťa.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci v sobotu a v
nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že maloleté dieťa si v určený čas prevezme pred bydliskom
matky a po ukončení styku maloleté dieťa matke v určenom čase na tom istom mieste vráti.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 15.2.2017 do 27.6.2017 vo výške 75,- Eur je otec dieťaťa povinný
zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.2.2017 domáhala úpravy práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v
spoločnej domácnosti od narodenia dieťaťa. Uviedla, že je na rodičovskej dovolenke, pričom jej príjem
tvorí rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur.
Finančne ju podporujú jej rodičia. Otec dieťaťa doposiaľ prispel výživným vo výške 50,- Eur v mesiacoch
september až december 2016 a v mesiaci január 2017. Výdavky na maloletého vyčíslila na sumu 230,-
Eur mesačne (strava 130,- Eur, plienky 45,- Eur, oblečenie 40,- Eur, lieky a vitamíny 2,- Eurá, hračky a
rozvojové pomôcky 10,- Eur a hygienické potreby 5,- Eur). Navrhla, aby súd maloleté dieťa zveril do jej
starostlivosti s tým, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, zaviazal otca na
platenie výživného vo výške 150,- Eur od podania návrhu a upravil styk otca s maloletým, a to každý
párny týždeň v mesiaci v sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod.
s tým, že otec si maloletého preberie v aktuálnom bydlisku matky a po ukončení styku maloletého v
aktuálnom bydlisku matky aj odovzdá.2. Otec vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.6.2017 uviedol, že s maloletým od
narodenia bol takmer každý deň a trávil s ním každú možnú chvíľu. Od augusta 2016 si brával
maloletého na prechádzky každý víkend sám na viac hodín. Súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky. Rovnako súhlasil s matkou navrhnutou úpravou styku. Navrhol však výšku
výživného určiť na sumu 65,- Eur. Poukázal na to, že je zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti s
priemerným čistým mesačným príjmom 51,50 Eur. Okrem toho si privyrába príležitostnými brigádami,
pričom mesačne si zarobí sumu cca. 300,- Eur. Má len základné vzdelanie a má aj záznam v registri
trestov. Je zadlžený a je voči nemu vedených niekoľko exekučných konaní. Svoje mesačné výdavky
vyčíslil na sumu 280,- Eur (na bývanie 100,- Eur, strava 70,- Eur, výživné 50,- Eur, telefón 30,- Eur a
ošatenie 30,- Eur).
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa,
čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami
a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloletý S. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od
narodenia dieťaťa. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli.
5. Matka bola vypočutá na pojednávaní dňa 27.6.2017, na ktorom sa v plnom rozsahu pridržiavala
písomného návrhu. Uviedla, že finančne jej vypomáha otec, ktorý podniká a za prácou chodí aj do
zahraničia. V spoločnej domácnosti žije so svojou zamestnanou matkou a jej zamestnaným partnerom
v dvojizbovom byte v Šali, ktorý patrí do vlastníctva jej matky. Okrem rodičovského príspevku a prídavku
na maloleté dieťa iný príjem nemá. Maloletý má toho času 1 rok a 6 mesiacov, je zdravý a jeho potreby
sú bežné a veku primerané. V tomto smere má výdavky vo výške 230,- Eur mesačne, a to na stravu,
oblečenie, lieky a pod. Maloletý má pravidelný režim a má spánok od 11:30 do 13:30 hod.. Otec
pravidelne navštevuje maloletého, prevažne je to každý druhý víkend od 14:00 hod. do 17:00 hod.. Na
výživu dieťaťa otec od podania návrhu pravidelne prispieval okrem už v návrhu uvedených príspevkov
aj za mesiace február až máj 2017 po 50,- Eur. Poskytuje dieťaťu aj vecné plnenia, avšak nie pravidelne,
napríklad v decembri dieťaťu kúpil zimné oblečenie cca. do 200,- Eur a toto leto letné oblečenie cca.
do 100,- Eur.
6. Otec bol vypočutý na pojednávaní dňa 27.6.2017, na ktorom sa pridržiaval svojho písomného
vyjadrenia. Poukázal na to, že už nežije v spoločnej domácnosti v podnájme s matkou a sestrou v
Šali, nakoľko sa museli vysťahovať, keďže majiteľka potrebovala bývanie pre seba. Jeho matka sa
nasťahovala k svojej matke a on prespáva u svojich kamarátov. Teda stabilné bývanie nemá. Kamarátovi
na bývanie zatiaľ neprispel finančne. Ďalej uviedol, že pracuje u zamestnávateľa Valter Gujber Šaľa na
základe dohody o pracovnej činnosti ako upratovač - umývač vozidiel. Dohodu má uzatvorenú do konca
tohto roka. Príležitostnými brigádami si dokáže privyrobiť 300,- Eur mesačne. Jedná sa o pomocné práce
na stavbách. Záznam v registri má za ublíženie na zdraví. Bol vo výkone trestu v roku 2010 na 4 mesiace
a na 2 roky od roku 2011 do roku 2013. Ohľadom svojich dlhov uviedol, že má dlhy voči zdravotnej
poisťovni vo výške 2.600 - 2.700,- Eur a dlh z titulu náhrady škody, ktorú škodu spôsobil trestným činom,
za ktorý bol odsúdený. Výška škody je cca. 7.000,- Eur. Tieto sú predmetom exekučného konania.
Ďalšia exekúcia je voči nemu vedená za pohľadávku cca. 1000,- Eur, ktorú voči nemu má spoločnosť O2
za užívanie mobilného telefónu. Tieto exekúcie sú bezúspešné, pretože exekútor nemá čo postihnúť,
teda žiaden jeho príjem. Ďalej uviedol, že je zdravý a netrpí žiadnymi zdravotnými obmedzeniami. Je
fajčiarom, pričom vyfajčí za deň asi krabičku cigariet zn. Golden Gate, ktoré stoja 3,10 Eur.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 27.6.2017 mal za to, že otec by si mal nájsť také zamestnanie,
ktoré by mu prinieslo väčšiu mzdu ako je ním deklarovaná, dosahovaná mzda. Nebránia mu v nájdení
si nové zamestnania zdravotné komplikácie. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred ostatnými
výdavkami. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť
výživné na maloleté dieťa v rozpätí 120 - 150,- Eur. Ďalej navrhol zveriť maloleté dieťa do starostlivosti
matky a styk otca s dieťaťom upraviť na základe návrhu matky každý párny víkend v sobotu a v nedeľu
od 14:00 hod. do 17:00 hod..8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
12. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého
dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
21. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.22. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
23. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu
rodičov. Maloletý S. má toho času 1 rok a 6 mesiacov. Je zdravý, pričom jeho výdavky, ktoré matka
vyčíslila na sumu 230,- Eur mesačne (strava 130,- Eur, plienky 45,- Eur, oblečenie 40,- Eur, lieky a
vitamíny 2,- Eurá, hračky a rozvojové pomôcky 10,- Eur a hygienické potreby 5,- Eur), súd považuje za
bežné a veku primerané.
24. Matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške
213,20 Eur a prídavok na maloleté dieťa vo výške 23,52 Eur. Okrem maloletého Jána ďalšiu vyživovaciu
povinnosť nemá. V spoločnej domácnosti žije so svojou zamestnanou matkou a jej zamestnaným
partnerom v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Majetok väčšej hodnoty nemá.
25. Otec maloletého dieťaťa pracuje u zamestnávateľa Valter Gujber VALTY na základe dohody o
pracovnej činnosti s priemerným čistým mesačným príjmom 51,50 Eur. Okrem toho si mesačne brigádne
privyrába cca. 300,- Eur. Iný príjem nemá. Je zdravý. Okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Toho času bývanie nemá zabezpečené, prespáva u kamarátov. Sú proti nemu vedené exekučné
konania, nakoľko má dlhy voči zdravotnej poisťovni vo výške 2.600 - 2.700,- Eur, dlh z titulu náhrady
škody vo výške cca. 7.000,- Eur a dlh voči spoločnosti O2 za užívanie mobilného telefónu vo výške cca.
1.000,- Eur. Majetok väčšej hodnoty nemá.
26. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom bude maloleté dieťa vychovávané súd vychádzal
z vyjadrení účastníkov konania, ktorí sa na otázke zverenia maloletého dieťaťa vedeli dohodnúť.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že sa o maloletého stará výlučne matka, súd ho zveril do osobnej
starostlivosti matky. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok.
27. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, a výživné zo strany otca
na maloleté dieťa určil sumou 100,- Eur mesačne, a to od 15.2.2017, t.j. od podania návrhu, ktorú sumu
súd považoval za adekvátnu. Otcov priemerný mesačný príjem sa pohybuje vo výške 351,50 Eur, ktorý
možno postihnúť približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých vyživovacích povinností. V zmysle
uvedeného, z aktuálneho príjmu otca 351,50 Eur tak 25 % - 30 % predstavuje sumu 87,88 Eur až 105,45
Eur. Súd pri rozhodovaní prihliadol na to, že otec pracuje iba na dohodu o pracovnej činnosti a popritom
si brigádne privyrába. Podľa názoru súdu však otcovi nič nebráni v tom, aby si našiel lepšie platené
zamestnanie, keďže na jeho strane nebola preukázaná žiadna prekážka, ktorá by ho obmedzovala
pri práci, netrpí ani žiadnym ochorením trvalého či prechodného charakteru, na základe čoho by mal
obmedzený výber povolaní, pričom žije v okrese, v ktorom je relatívne nízka nezamestnanosť. Z
uvedeného dôvodu pri určení výživného súd vychádzal z priemernej mzdy v oblasti, v ktorej otec dieťaťa
žije, teda z príjmu 500 - 600,- Eur. Zo sumy 500,- Eur potom 25 - 30 % predstavuje sumu 125,- Eur až
150,- Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca,
aby zo svojho príjmu prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 100,- Eur, ktorá suma je
podľa názoru súdu aj vzhľadom na vek a potreby dieťaťa (1 rok a 6 mesiacov, je zdravý, výdavky sú
bežné a veku primerané) postačujúca. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa pritom prináleží obom
rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade
je to otec, u matky je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou,
ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k
záveru, že výživné vo výške 100,- Eur, na ktorého platenie zaviazal otca by malo postačovať na vykrytie
adekvátnych potrieb dieťaťa. Pričom ak matka na výživu maloletého dieťaťa prispeje mesačne sumou
50,- Eur, t.j. polovicou sumy, na platenie ktorej bol zaviazaný otec, na výživu dieťaťa bude mať mesačne
k dispozícii sumu vo výške 173,52 Eur (100,- Eur od otca + 50,- Eur matka + 23,52 Eur prídavok
na dieťa), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého
dieťaťa. Súd mal za to, že ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého
dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Ohľadom výdavkov otca, ktoré mal mať v súvislosti so
splácaním dlhov, súd s poukazom na § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, neakceptoval a na tieto
výdavky neprihliadal, keďže ide o záväzky otca, ktoré na seba prevzal vedome a dobrovoľne, resp. ktoré
vznikli jeho vlastným konaním, a pred týmito výdavkami je výživné prednostnou pohľadávkou rodiča.28. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 15.2.2017 do 27.6.2017 vo výške 275,- Eur
(alikvótna časť výživného za mesiac február 2017 predstavuje 100,- Eur : 28 dní v mesiaci = 3,571 Eurá/
deň, teda 14 dni x 3,571 Eurá = 50,- Eur + 100 Eur/mes. x 4 mesiace (3/2017 až 6/2017) = 400 Eur mínus
otcom zaplatené výživné vo výške 50 Eur, alikvótna časť výživného za mesiac február 2017 predstavuje
50,- Eur : 28 dní v mesiaci = 1,786 Eurá/ deň, teda 14 dni x 1,786 Eurá = 25,- Eur + 50,- Eur/mes. x
3 mesiace (3/2017 až 5/2017) = 150,- Eur; teda 450,- Eur (MD) - 175,- Eur (D) = 275,- Eur) súd ho
vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti zaviazal zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
29. Súd styk otca s maloletým dieťaťom upravil tak, že otec je oprávnený stetávať sa s maloletým
dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že
maloletédieťasivurčenýčasprevezmeprebydliskommatkyapoukončenístykumaloletédieťamatkev
určenom čase na tom istom mieste vráti. Pri úprave styku súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov
konania, medzi ktorými otázka styku sporná nebola.
30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.