Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/235/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407205722
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8407205722.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: B. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, štátneho
občana SR, proti žalovanému mal. Q. N. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. K., A. XXX/XX, štátnemu
občanovi SR, zastúpenému zákonnou zástupkyňou A. J., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. K.,
A. XXX/XX, štátnou občiankou SR, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku
OkresnéhosúduKežmarokč.k.4C/221/2007-260zodňa06.06.2014auzneseniuč.k.4C/221/2007-132

zo dňa 22.03.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie č.k. 4C/221/2007 - 132 v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/221/2007 - 142
zo dňa 21.06.2013 a to v jeho napadnutej časti čo do výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 632,96 Eur, na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k

poľnohospodárskemu kolesovému traktoru zn. zn. ZETOR 7211, rok výroby 1986, výrobné číslo XXXXX,
evidenčné číslo KK 088AA. Tvrdil, že traktor zakúpil v roku 1998 a peniaze na jeho kúpu poskytli jeho
rodičia B. a E. J.. Keďže mal manželské problémy a nezhody, rozhodol sa traktor napísať na svojho
brata E. J.. Traktor od začiatku prevzal a nakladal s ním ako s vlastným majetkom, využíva ho na
poľnohospodársku činnosť. Brat E. J. dňa 27.03.2005 zomrel a vznikol problém, lebo traktor bol na
dopravnom inšpektoráte napísaný na jeho osobu a má sa prejednať v dedičskom konaní.

Žalobca označil ako žalovanú A. J., no v nadväznosti na konanie v dedičskej veci po nebohom bratovi
E. J., sa účastníkom na strane žalovanej stal mal. Q. N., syn nebohého.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Sú prvého stupňa po vykonanom dokazovaní citujúc ust. § 50, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1 a § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka uviedol, že nemohol prijal záver, že žalobca traktor nadobudol kúpou, nakoľko
nepreukázal také skutočnosti, na ktoré právo viazalo ako právny následok nadobudnutia vlastníckeho
práva k vozidlu kúpou. Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že kúpnu zmluvu, na základe ktorej
sa obchodná spoločnosť Tatraľan, a. s. Kežmarok zaviazala previesť vlastníctvo k predmetnému traktoru
na kupujúceho, t. č. už nebohého E. J., uzavrel brat žalobcu E. J.. Žalobca uvedené nenamietal a otázku

vlastníctva traktora nikdy už za života brata E. neriešil.Prvostupňový súd sa zaoberal pojmovými znakmi právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka so
záverom, že nestačí iba okolnosť, že niekto zamýšľa vyvolať určitý právny následok. Chcené následky
musia byť zreteľné aj pre ďalšie osoby. Nestačí preto len na právne následky myslieť, ale je potrebné

im dať aj určitý výraz, teda vôľu prejaviť. Ak žalobca kúpnu zmluvu v roku 1998 nepodpísal, ale traktor
prevzalazačalužívaťakosvojevlastníctvostým,ževrodineboladohoda,žetraktorsakupujepreneho,
z čoho vyvodil súd, že žalobca svoju vôľu vyvolať právne následky spočívajúce vo vzniku vlastníctva
k vozidlu kúpou neprejavil. Teda neprejavil navonok svoju vôľu voči obchodnej spoločnosti Tatraľan, a.
s. Kežmarok na uzavretie kúpnej zmluvy. Len samotná vôľa bez zreteľného prejavu nemôže vyvolať

právne dôsledky vzniku vlastníctva kúpou. Žalobca práve z dôvodu manželských problémov ani nikdy
nemal úmysel vôľu nadobudnúť vlastníctvo k traktoru kúpou navonok akýmkoľvek spôsobom prejaviť.
Ani dohoda v rodine žalobcu o tom, že traktor sa kupuje pre žalobcu, sama o sebe bez ďalšieho právne
následky nadobudnutia vlastníctva žalobcu nebola spôsobilá privodiť. Ani tvrdenie žalobcu, že na kúpu
traktora boli použité finančné prostriedky rodičov, pre daný právny záver je bez právneho významu.

Podľa súdu prvého stupňa žalobca nemohol nadobudnúť vlastníctvo traktora vydržaním, nakoľko
vzhľadom na všetky okolnosti veci nemohol byť dobromyseľný. Ak keď mohol byť v rámci rodiny na
základe dohody považovaný za vlastníka traktora, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal
vedomosť, že kúpnu zmluvu v roku 1998 uzavrel s predávajúcim jeho brat E. J.. Brat žalobcu bol ako
držiteľ vozidla zapísaný v evidencii čo žalobca vedel. Tieto okolnosti, bez ohľadu aj na prípadné fyzické

prevzatie traktora a jeho následne užívanie pre svoju potrebu (príp. hradenie opráv, investície do veci,
platenie poistného a pod.) vylučuje dobrú vôľu žalobcu, že by traktor mohol užívať a nakladať s ním ako s
vlastným. Nestačí tu len subjektívna predstava žalobcu, že na základe dohody v rodine mu traktor patrí,
a ani prípadná okolnosť, že traktor so súhlasom rodiny pre svoju potrebu dlhodobo užíval. Ani v prípade,
ak by súd pripustil, že ide o tzv. právny omyl, ktorý nemožno považovať za ospravedlniteľný, keďže na

základe kúpenej zmluvy z roku 1998 traktor mohol nadobudnúť len kupujúci uvedený v kúpnej zmluve,
prípadne ten, v prospech koho by bola kúpna zmluva uzavretá. Žalobca nielenže nekonal v omyle, ale
zjavne nekonal v dobrej viere, nakoľko svojim konaním (resp. nekonaním - neuzavretím riadnej kúpnej
zmluvy) mal úmysel neprivodiť dôsledky, ktoré právne predpisy ináč s uzavretím kúpnej zmluvy spájajú,
a to s úmyslom získať majetkový prospech na úkor svojej manželky. Takého protiprávne konanie nemôže

požívať právnu ochranu. Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal
trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia celkom za 7 úkonov právnej pomoci, 7 režijných
paušálov, náhradu cestovného a stratu času za pojednávania, celkom vo výške 632,96 Eur v zmysle

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
zmien.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie
odôvodňoval podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/ , d/, f/ s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Súdu

prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Poukázal na to,
že žalobou sa domáha určenia vlastníckeho práva k traktoru zn. ZETOR 7211, rok výrobu 1986, ktorý
bol poňatý do dedičstva po jeho nebohom bratovi E. J.. V čase podania žaloby sa tohto určenia domáhal
voči matke žalovaného, A. J., ako potencionálnej dedičke po bratovi, keď predpokladal, že práve ona
zdedí predmet sporu. Až následne takmer po dvoch rokoch od podania žaloby došlo v dedičskom konaní

k určeniu, že vlastníkom spomínaného traktora je žalovaný mal. Q. N. J.. Po smrti brata, ktorý zahynul
tragicky v roku 2005, k dohode ohľadom predmetu sporu nedošlo.

V odvolaní uviedol, že počas života nebohého E. J. ohľadom predmetu sporu nevznikli žiadne
nedorozumenia, tento si vlastnícke právo k traktoru nenárokoval, traktor nepoužíval, neinvestoval do

neho a ani ho nemal u seba. Kúpna cena nebola uhradená z finančných prostriedkov nebohého E. J.,
tieto predávajúcemu zaplatili ich rodičia B. a E. J., lebo traktor bol kupovaný pre neho za účelom jeho
užívania pri výkone povolania, t. j. na poľnohospodárske účely. Z jeho strany nešlo o snahu obchádzať
zákon, ale keďže sa jednalo o peňažné prostriedky jeho rodičov, títo sa rozhodli traktor zaobstarať
výlučne pre neho. Traktor nikdy nepatril ani do BSM s jeho manželkou.

Odvolateľ v ďalšom uvádza, že predmet sporu prevzal ihneď po uzavretí kúpnej zmluvy s Tatraľanom,
a. s., Kežmarok, teda od roku 1998 nepretržite ho až do dnešného dňa, t. j. po dobu 16 rokov
užíva a nakladá s ním ako s vlastným. Nadobudol tak vlastnícke právo k nemu vydržaním. Všetci vnajbližšej rodine vedeli, že traktor kúpili rodičia pre neho, nikto o tom nemal akékoľvek pochybnosti a
nevyjadril ani s tým nesúhlas. V ďalšom poukázal na zákonné predpoklady vydržania a rozsudok NS
SR 2Cdo/271/2007. Je zrejmé, že predmetný traktor mal vo svojej oprávnenej držbe a nakladal s ním

ako s vlastným, o čom svedčí okrem iného aj množstvo vykonaných opráv, bez ktorých by dnes traktor
bol vhodný len na likvidáciu. Tento stav bol doplnený aj jeho subjektívnym presvedčením, že predmetný
traktor mu patrí, lebo takto bolo v rodine od samého počiatku dohodnuté. Traktor mu bol odovzdaný
a všetky okolnosti nasvedčovali jeho presvedčeniu, že traktor mu patrí. Rovnako na to nazerali aj
svedkovia, ktorí boli vypočutí v konaní a potvrdili, že predmet sporu sa nachádza dlhodobo uňho na

dvore, že ho používa výlučne on na poľnohospodárske účely a zabezpečuje všetky jeho opravy. Určenie
vlastníckeho práva v jeho prospech by predstavovalo len zosúladenie dlhodobého faktického stavu zo
stavom právnym. Poukazujúc na rozsudok NS SR 2Cdo/271/2007 uviedol, že oprávnená držba sa
nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul
svedčí.

Podľa odvolateľa z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v žiadnom prípade nemohol mať vedomosť
ani nemal dôvod mať akúkoľvek pochybnosť o tom, že by užíval vec, ktorú nenadobudol. Bol so
zreteľom na všetky okolnosti (subjektívne presvedčenie, skutkové okolnosti) dobromyseľný v tom,
že mu predmetný traktor patrí a preukázal existenciu nadobúdacieho titulu (hoci aj putatívneho),

ktorý dostatočne odôvodňuje jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci a poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/27/2005. V konaní bolo tak svedeckými výpoveďami, ako aj inými
dôkazmi jednoznačne preukázané, že jeho presvedčenie ako nadobúdateľa bolo dôvodné. V konaní
bolo preukázané, že po nadobudnutí traktora od spoločnosti Tatraľan, a. s., Kežmarok, mu tento bol
ihneď odovzdaný, aby ho ako svoj užíval. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou prvostupňového

súdu, že uzatvorenie kúpenej zmluvy nebohým E. J. vylučuje dobrú vieru jeho ako žalobcu, že by mohol
traktor užívať a nakladať s ním ako s vlastným, lebo vedomosť, že kúpnu zmluvu podpísal nebohý E. J.
nemá vplyv na to, že až následne mu bol traktor odovzdaný. Od odovzdania traktora nikto nespochybnil
skutočnosť, že mu tento patrí, resp. nepatrí a nikto sa nedomáhal jeho vydania.

Odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa aj to, že tento nevzal do úvahy ani jednu svedeckú výpoveď ani
listinné dôkazy týkajúce sa nákladov vynaložených na opravu a investície do predmetu sporu. Mal za to,
že všetci svedkovia sa zhodli na tom, že traktor sa nachádza uňho a s ním on aj pracuje nielen pri výkone
svojej činnosti ako samostatne hospodáriaci roľník, ale používa ho aj na súkromné účely, príp. na pomoc
susedom a známym. Zákonná zástupkyňa žalovaného dokonca ani nevedela bližšie popísať predmet

sporu, jeho farbu, nevedela kde sa nachádza ani bližšie údaje o jeho kúpe. O tom, že patril nebohému E.
sa dozvedela až po jeho smrti počas dedičského konania, dovtedy oň nejavila žiadny záujem. Zmätočne
tiež vyznieva výpoveď jej otca B. N., ktorý v konaní spočiatku vystupoval ako splnomocnený zástupca
matkyžalovanéhoavosvojejvýpovedilenhodnotilprednessamotnéhožalobcuapredniesolsubjektívny
názor na rodinu žalobcu. Rovnako zmätočne vyznieva aj výpoveď M. J., bývalej manželky žalobcu, ktorá

spomínala viaceré traktory, nakoniec uviedla, že jej manžel mal červený traktor bez predného náhonu (t.
j. predmet sporu) a nebohý E. J. mal traktor modrý s predným náhonom, ktorý používal na prácu v lese.

V ďalšom odvolateľ poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa neprihliadal na jeho tvrdenie a ním
predkladané dôkazy, neskúmal skutočnosti ním uvádzané a vychádzal len zo skutočností jednostranne

prezentované žalovaným, ktoré nemal reálne preukázané. Súd prvého stupňa postupoval nesprávne,
lebo nesmie ani jedného z účastníkov konania zvýhodňovať, resp. znevýhodňovať. Navyše súd prvého
stupňa neuvádza, z akých skutočností pri svojom rozhodovaní vychádzal, aké skutočnosti mal za
preukázané a ktoré nie, taktiež opomenul uviesť o aké vykonané dôkazy oprel svoje rozhodnutie a
svoje závery žiadnym spôsobom neodôvodnil, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces

garantovaný Ústavou SR, a to právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na uznesenie NS
SR sp. zn. 1Cdo/164/2012, ESĽP Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A. Vyslovil názor,
že v tomto prípade došlo k porušeniu jeho základného práva, a to práva na spravodlivý a rýchly proces,
garantovaného v Ústave SR v čl. 48 ods. 2 prvá veta. Tento spor sa vedie od roku 2007, konanie bolo
prerušené z dôvodu dedičského konania ukončeného v roku 2011 a pojednávanie vo veci bolo otvorené

až v roku 2013. Súd nezohľadnil to, že počas celých 16 rokov investoval nemalé finančné prostriedky, čo
môže vieš k podaniu ďalšej žaloby voči žalovanému. V záujme žalovanej strany nikdy nebolo ponechať
si predmet sporu, súhlasili s tým, aby sa vlastníkom stal žalobca, avšak požadovali finančnú náhradu
zodpovedajúcu neúmerne vysokej čiastke, čo tiež svedčí o ich úmysloch.Navrhol preto, aby odvolací súd v zmysle ust. § 221 O.s.p. zrušil predmetné rozhodnutie prvostupňového
súdu a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby v zmysle § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie

a návrhu v celom návrhu vyhovel. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového a odvolacieho konania, ako
aj trovy právneho zastúpenia.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že rozhodnutie súdu je odôvodnené
skutočnosťou, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že predmet sporu nadobudol kúpou. K pokusu

žalobcu preukázať, že vec nadobudol vydržaním súd argumentoval tým, že žalobca mal vedomosť, že
kúpnu zmluvu uzatvoril s predávajúcim nebohý E. J., keďže ten nemal v tom čase vôľu nadobudnúť
vlastníctvo k vozidlu kúpou. Vylúčil tak dobrú vieru žalobcu, že s traktorom nakladá ako s vlastným.
Žalobca nielenže nemohol nakladať v omyle, ale zjavne nekonal ani v dobrej viere. Žalovaný k odvolaniu
uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za správne a spravodlivé. Za správny považoval záver súdu, že je
vylúčená dobromyseľnosť žalobcu, ktorý od počiatku vedel, že traktor kúpil od Tatraľanu, a.s. nebohý E.

J.atedanemôžebyťjehovlastníctvomažejehodržbamôževychádzaťmaximálneztakéhoprejavuvôle
nebohého E. J., ktorým mu bolo dovolené užívanie. Žalobca sa nemohol domnievať, že je vlastníkom
veci on. Ani z tvrdenia svedkov, že „traktor videli vo dvore žalobcu“ nemožno vydedukovať právny
vzťah žalobcu k tomuto traktoru. Žalobca nesprávne stotožňuje domnelý právny úkon so subjektívnym
stavom svojho vedomia, ktorý nebol nikdy prejavený vo vzťahu k vonkajšiemu svetu a nebol ani právnym

úkonom. Nesprávne stotožňuje držbu, pri ktorej existuje presvedčenie, že mu vec patrí, s držbou, pri
ktorej vie, že vec, ktorú užíva, patrí niekomu inému. Tvrdenia žalobcu v odvolaní sú preto účelové a
meniace sa podľa dôkaznej situácie. Dĺžku konania pred súdom prvého stupňa ovplyvnil priamo žalobca,
keď označil ako žalovaného pasívne nelegitimovaného účastníka.

Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a priznal žalovanému trovy
odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo výške 69,91 eur za 1 úkon právnej služby + paušál a žiadal ich
poukázať na účet jeho právneho zástupcu.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich mu z ust. § 10 ods. 1 O.s.p.

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj uznesenie č.k. 4C/221/2007-132 v napadnutom výroku
o trovách konania spolu s opravným uznesením č.k. 4C/221/2007-142 zo dňa 21.06.2013 a to spolu
s konaním, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil
odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že odvolania žalobcu tak proti rozsudku
ako aj proti uzneseniu čo do výroku o trovách konania sú dôvodné.

Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo
k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve
štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba,

po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1
sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby (§ 134 zák. č. 140/1964 Zb. Občiansky
zákonník, ďalej len OZ).

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akého dôvodu, ako sa

vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadi, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.).

Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v citovanom ustanovení § 157 ods.
2 O.s.p. Podľa neho v odôvodnení rozsudku sa uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne sa
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne
posúdil. Súd musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Požiadavka úplnosti,
výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia je splnená vtedy, ak toto obsahuje myšlienkový postup, ktorý
predchádzalvydaniurozhodnutia,spôsob,akýmsasúdvyporiadalsovšetkýmitvrdenýmiskutočnosťamia námietkami tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v rámci riadneho opravného prostriedku.
Uvedené nie je možno chápať spôsobom, že je to právo účastníka byť pred súdom za každých okolností
úspešným, prípadne že rozhodnutie musí byť vydané v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.

Rovnako to platí aj pri hodnotení dôkazov neznamená to tiež právo na úspech v konaní, ani to, aby súd
preberal alebo riadil sa výkladmi právnych predpisov realizovaných účastníkmi. Aj keď súd nemusí v
odôvodnení rozhodnutia dať odpovede na všetky otázky nastavené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, alebo ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Nemusia zachádzať do všetkých údajov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj rozhodnutia Ústavného

súdu I.ÚS/50/04, IV.ÚS/252/04, IV.ÚS/340/04, I.ÚS/241/07).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov nevyvodil správne právne závery.

Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne vyššie uvedeným, preto vo veci rozhodol predčasne. Je preto
potrebné prisvedčiť žalobcovi - odvolateľovi, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postráda
odôvodnenie v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je

zhodnotením zisteného skutkového stavu, vyplývajúceho zo spisu a z doteraz vykonaného dokazovania.
Súdprvéhostupňanevyhodnotilvrozsudkužiadenvkonanívykonanýdôkazatoanilistinyanivýpovede
svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí. Závery vyvodené v rozsudku súdu prvého stupňa sú teoretickými
úvahami bez zhodnotenia okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.

Ak súd prvého stupňa svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil tým, že kúpnu zmluvu uzavrel s
Tatraľanom, a.s. Kežmarok ako predávajúcim E. J. ako kupujúci a tento bol zapísaný v evidencii vozidiel
ako jeho držiteľ, je záver súdu prvého stupňa o tom, že uvedené skutočnosti vylučujú žalobcu ako
dobromyseľného držiteľa traktora predčasné. Nemôže byť bez právneho významu ani skutočnosť,
kto zaplatil kúpnu cenu za traktor t.j., že to boli rodičia žalobcu a nebohého E. J. a tiež ich úmysel,

komu mal traktor vlastníckym právom patriť. Vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie sa javí
byť predčasný záver súdu prvého stupňa, že ak kúpnu zmluvu uzavrel E. J. a on bol vedený na
Dopravnom inšpektoráte ako držiteľ traktora, aby boli vylúčené ďalšie právne úkony, resp. dohody
ohľadom vlastníctva predmetného traktora. V tejto súvislosti je významná výpoveď matky žalobcu, ako aj
ďalších svedkov ohľadom dohody o nadobudnutí traktora, jeho financovaní, jeho užívania, realizovania

opráv, investície a existencia ďalších právnych úkonov súvisiacich s jeho prevádzkou napríklad uzavretie
poistnej zmluvy a podobne. Ku všetkým týmto skutkovým okolnostiam, ktoré vyplývajú zo spisu sa súd
prvého stupňa vo svojom odôvodnení nevyjadril a nezaoberal sa nimi, ani ich nevyhodnotil. Neuviedol,
prečo neuveril tvrdeniu svedkov, ktorí v svojich výpovediach až na dvoch sa vyjadrovali v prospech
žalobcu. Zo svedkov, ktorí sa vyjadrovali v prospech žalovanej a to aj B. N. (jeho výpoveď je na čl. 153),

ktorý v počiatočnom štádiu konania zastupoval žalovanú na základe plnomocenstva zo dňa 11.11.2008,
ktoré sa v spise nachádza na čl. 41 nemohol byť následne vypovedať ako svedok. Za danej situácie, keď
B. N. sa zúčastňoval pojednávaní ako zástupca žalovanej, nemohol byť následne vypočutý ako svedok
v konaní. Ďalšou svedkyňou, ktorá vypovedala v prospech žalovanej, bola M. J., t.j. bývalá manželka
žalobcu.Jejvýpoveďvzhľadomnato,žesožalobcomsarozviedlaajejvzťahknemupodľajejvyjadrenia

je taký, že „ho nemusí ani vidieť ani počuť“, z čoho sa dá usúdiť, že je k žalobcovi negatívny. V tejto
súvislosti potrebné aj jej svedeckú výpoveď vyhodnotiť s ohľadom na uvedené.

Ďalšou významnou skutočnosťou doteraz zistenou je aj to, že predmetný traktor nebol prejednaný v
pôvodnom dedičskom konaní po nebohom E. J., ale návrh na jeho prejednanie bol podaný až po začatí

predmetného súdneho konania.

Odvolací súd preto ustálil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný súdom predčasne
a nebol riadne odôvodnený tak, aby jeho odôvodnenie zodpovedalo požiadavkám § 157 ods. 2 O.s.p.
Okrem iného nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je treba chápať ako odňatie

možnosti konať pred súdom, keďže účastník nemôže náležite argumentovať napr. v odvolaní proti nemu.
Ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je preto nutné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR vykladať a aplikovať tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené.Odvolací súd má jednoznačne za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa kritériá
uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto nie je ani riadne preskúmateľné.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude náležite vyhodnotiť už doteraz vykonané dôkazy,
prípadne aj ďalšie dôkazy, ak ich účastníci navrhnú a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v hore naznačenom smere.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 4C/221/2007-132 v spojení s opravným uznesením č.k.
4C/221/2007-142 zo dňa 21.06.2013 zastavil konanie ohľadne žalovanej v 1/ rade. Zároveň zaviazal

žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanej v 1/ rade trovy konania vo výške 272,39 (bez určenia meny)
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a to na účet právneho zástupcu žalovanej v 1/ rade Mgr.
Róberta Líšku, advokáta so sídlom v Poprade.

V odôvodnení uvedeného uznesenia sa uvádza, že súd konanie voči žalovanej v 1/ rade zastavil

postupom podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. pre späťvzatie návrhu a po súhlase žalovanej v 1/ o zápis so
späťvzatím žaloby.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. s tým, že z procesného
hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanej trovy konania. Trovy

boli vypočítané podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. a priznané za trovy právneho zastúpenia vo výške 155,46
eur, za náhradu režijného paušálu 38,51 eur a stratu času vo výške 5,84 eur. Taktiež bolo priznané
cestovné z O. do C. a späť vo výške 13,79 eur.

Opravným uznesením č.k. 4C/221/2007-142 bolo opravené uznesenie č.k. 4C/221/2007-132 a to v

dátume jeho vyhlásenia, ktorý správne je 22.03.2013.

Protitomutouzneseniu,atoprotivýrokuotrováchkonaniapodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanie
žalobca. Navrhol zmeniť napadnutý výrok tak, že neprizná súd náhradu trov konania žiadnemu z
účastníkov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a to najmä vzhľadom na

dôvodnosť podanej žaloby voči žalovanej v prvom rade a jej správaním sa voči jeho osobe. Žalovaná v
1/ rade bola jedna z potencionálnych dedičiek po jej bratovi a existoval predpoklad, že práve ona zdedí
predmet sporu. V čase podania návrhu na začatie konania bolo možné domáhať sa tohto práva jedine
voči nej, na ktorú prešli práva a povinnosti po jej nebohom bratovi, pričom ona v tom čase svoju pasívnu
legitimáciu nenamietala. Až následne po podaní žaloby došlo k uzavretie dedičskej dohody v dedičskom

konaní po nebohom bratovi a vlastníkom spomínaného traktora sa stal žalovaný v 2/ rade. Návrh na
späťvzatie žaloby voči žalovanej v 1/ rade bol odôvodnený hospodárnosťou konania a reálnym stavom
vo veci k tomuto dňu. Poukázal tiež na to, že žalovaná v 1/ rade sa najprv dala zastúpiť svojim otcom
B. N., až následne sa nechala zastupovať zástupcom z radov advokátov. Má za to, že je tu možnosť
aplikácie ust. § 150 O.s.p. a to s ohľadom na jeho osoby a najmä na okolnosti samotného prípadu.

Navrhol preto napadnuté uznesenie zmeniť v zmysle § 220 O.s.p. tak, že odvolací súd neprizná trovy
konania žiadnemu z účastníkov.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146
ods. 2 prvá veta O.s.p.).

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznala náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd vzhľadom na uvedené zistil, že súd prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou v 1/ rade rozhodol predčasne. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého
stupňa totiž neskúmal, či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.tak,akotovodvolanínamietažalobca.Jevšaknesporné,ževpredmetnomkonanížalobavočižalovanej
v 1/ rade bola vzatá späť, čím žalobca zavinil zastavenie konania. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní
o trovách konania preto vychádzal z ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.

Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok, resp. zo zásady
zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Podľa neho súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov
konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí
zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať

účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému
účastníkovi. Aplikácia uvedeného ustanovenia zodpovedá osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter.

Súd prvého stupňa predčasne rozhodol aj výrokom o trovách konania v uznesení, ktorým konanie vo
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v prvom rade. Nevyhodnotil totiž možnú aplikáciu ust. § 150 ods.

1 O.s.p. tak, ako to v odvolaní navrhol žalobca.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 4C/221/2007-132 v spojení s opravným
uznesením č.k. 4C/221/2007-142 zo dňa 21.06.2013 a to v jeho napadnutej časti čo do výroku o trovách
konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou v 1/ rade a zaoberať sa aj možnou aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Iba ak sa zistí, že nie
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle uvedeného ustanovenia, rozhodne o trovách konania
podľa §146 ods. 2 prvá veta O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.