Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200177
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200177.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov

JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: BB Deal, s. r. o., Partizánska
cesta 71, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, Rudlovská cesta
47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom v Banskej Bystrici,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutí žalovaného
č. 1100301/1/1294905/2012/5098 zo dňa 30.11.2012 a č. 1100301/1/1294961/2012/5098 zo dňa
30.11.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozhodnutie žalovaného č.: 1100301/1/1294905/2012/5098 zo dňa 30. novembra 2012,

ako aj rozhodnutie žalovaného č.: 1100301/1/1294961/2012/5098 zo dňa 30.
novembra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.
II.Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovykonaniavsume1.321,64Eurnaúčetprávnejzástupkyne
žalobcu JUDr. Evy Krchňavej a žalobcovi 280,- Eur, všetko v lehote troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.:
9600403/5/2612067/2012/Lon zo dňa 19.09.2012 bol vydaný dodatočný platobný výmer, na základe
ktorého daňový úrad Banská Bystrica znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty BB Deal, s.r.o., IČO: 44
192 321, DIČ: 2022609413, IČ DPH: SK 2022609413, Partizánska cesta 71, Banská Bystrica nadmerný

odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 43.064,25 Eur na sumu 39.152.25 Eur. Nadmerný
odpočet bude vrátený podľa § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov do 10
dní od skončenia kontroly.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca, v
ktorom navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
mesiaca júl 2011 v plnej výške ako bol uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl

2011. Odvolanie bolo odôvodnené tým, že tovar bol dodaný spoločnosťou LONGINEX, s.r.o., čo bolo
preukázané zmluvou, dodávateľskou faktúrou, dokladom o úhrade, svedeckou výpoveďou dodávateľa,
ktorý potvrdil dodávku tovaru. Predmetný obchod mal zaúčtovaný v účtovníctve. Tovar bol zo skladu
dodávateľa v Lučenci prevzatý spoločnosťou BEBO-IMPEX Kft., ARANYESO u. 8 Budapešť, čo potvrdil
konateľ spoločnosti a prepravu vyfakturoval. Zakúpený tovar bol použitý na dodávku tovaru ako platiteľ.
Uvedené skutočnosti preukázal daňový subjekt odberateľskou faktúrou, dokladom o úhrade, svedeckou
výpoveďou odberateľa, že tovar mu bol dodaný, že tovar prepravil prepravnou spoločnosťou a túto

prepravu vyfakturoval. U odberateľa BEBO-IMPEX Kft, ARANYESO u. Budapešť bola vykonaná daňová
kontrola príslušný daňovým úradom v Maďarsku, ktorý overoval predmetný obchodný prípad a nezistil
žiadne nezrovnalosti a obchod potvrdil. Pri daňovej kontrole daňový subjekt tvrdil, že splnil povinnosti
v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., preto považuje postup Daňového úradu BanskáBystrica, ktorým nebolo priznané daňovému subjektu odpočítanie dane z obchodného prípadu za
neopodstatnené.

Nazákladepodanéhoodvolaniarozhodovaldruhostupňovýsprávnyorgán-žalovaný,ktorýnapadnutým
rozhodnutím č. 1100301/1/1294905/2012/5098 zo dňa 30.11.2012 rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - žalovaného bolo v
podstate odôvodnené tým, že žalobca nepreukázal dodanie a prepravu tovaru od dodávateľa LOGINEX,

s.r.o. Bývalý konateľ spoločnosti LOGINEX, s.r.o. B. B. nemal o objednávke cukru pre spoločnosť
žalobcu žiadne informácie, dodávateľ nevlastní ani neprenajíma skladové priestory, nevedia uviesť,
kde sa nakladal kryštálový cukor pre žalobcu a nevedel ani uviesť, že kto zabezpečoval nakládku
tovaru, žiadnej nakládky sa nezúčastnil. Nakládka tovaru pre spoločnosť BB Deal, s.r.o. prebehla podľa
vyjadrení bývalého konateľa spoločnosti LOGINEX, s.r.o. v skladových priestoroch spoločnosti HBM
TRADE, s.r.o., čo je v rozpore s tvrdeniami a dokladmi Ing. Vladimíra Kollára, konateľa spoločnosti

žalobcu, podľa ktorého sa tovar nakladal vo Veľkom Krtíši. Žalobca nepreukázal, že ako došlo k
nadobudnutiu a preprave cukru od spoločnosti LOGINEX, s.r.o. Podľa vyjadrenia bývalého konateľa
spoločnosti LOGINEX, s.r.o. Branislava Budaja nakúpila spoločnosť LOGINEX, s.r.o. kryštálový cukor od
spoločnosti HBM TRADE, s.r.o., Nemocničná 14, Veľký Krtíš. Vykládka tovaru prebehla na Fiľakovskej
ceste v Lučenci v skladových priestoroch spoločnosti HBM Trade s.r.o. Konateľ nevedel uviesť, kto

konkrétne zabezpečoval prepravu tovaru, nevedel uviesť, kto hradil náklady za prepravu. Konateľ
spoločnosti LOGINEX s.r.o. Branislav Budaj nepoznal konateľa spoločnosti O. K., s.r.o., kontaktoval sa
lencezinternet,pričomzhodnúadresutrvaléhopobytumáajB.B.,bývalýkonateľspoločnostiLOGINEX,
s.r.o., ako aj P. V., bývalý konateľ spoločnosti HBM TRADE, s.r.o., dokonca P. Valach je jeho svokrom.
Správca dane nespochybnil dodanie tovaru daňovým subjektom odberateľovi do Maďarska (táto

skutočnosť nemá vplyv na neuznanie odpočítania dane), ale vyvracia tvrdenie o nadobudnutí tovaru od
spoločnosti LONGINEX, s.r.o. Žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov - nákup
tovaru od dodávateľa LONGINEX, s.r.o. v rozsahu ako to bolo uvedené v dokladoch predložených ku
kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie
obdobie.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že správne orgány brali do úvahy len svedeckú výpoveď
svedka B. B.. Veľmi dôležitým bolo tvrdenie pre preukázanie oprávnenosti uplatneného nadmerného
odpočtuDPHV.A.omiesteskladovania,presneoznačil,žeprebratiatovarusazúčastniliajďalšieosoby.

Vykonaním dokazovania správca dane nezistil objektívne, pravdivo a úplne skutkové okolnosti, obmedzil
sa len na preukázanie zdaniteľného plnenia medzi spoločnosťou LONGINEX, s.r.o. a žalobcom, zameral
sa na výsluch konateľa B. B. s tým, že ďalšie osoby, ktoré sa obchodu zúčastnili priamo nevypočul.
Z výpovedi konateľa žalobcu vyplynulo, že prevzatie tovaru - kryštálového cukru od dodávateľa sa za
spoločnosť LOGINEX, s.r.o. zúčastnil len pán F. B., ktorú skutočnosť potvrdil aj konateľ spoločnosti

B. B., pričom F. B. okrem odovzdania tovaru preberal od žalobcu aj finančné prostriedky ako úhradu
za dodanie tovaru. Pokiaľ konateľ B. B. nemal vedomosť o tom, kde sa cukor skladoval, na koľkých
miestach, kto ho doviezol a odkiaľ, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcovi, ktorý sa pri obchode
s uvedeným pánom ani nekontaktoval a zodpovednou osobou za spoločnosť LOGINEX, s.r.o. bol pre
konateľa žalobcu len pán F. B., ktorý tovar priamo na skladovacom mieste odovzdal konateľovi V. A.

a u ktorého tento nemal dôvod na pochybnosť o jeho oprávnenosti konať za spoločnosť LONGINEX,
s.r.o. Žalobca ďalej poukazoval na platnú judikatúru, podľa ktorej nie je možné od daňového subjektu
požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe
stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca
ďalej poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, z

čoho vyvodzoval záver, že nemôže byť žalobcovi na ťarchu, že konateľ spoločnosti LONGINEX, s.r.o.
pán B. B. nevedel zodpovedať otázky ohľadom nadobudnutia tovaru od spoločnosti HBM TRADE, s.r.o.
Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu preberal tovar osobne konateľ za prítomnosti pána F. B. ako zástupca
spoločnosti LONGINEX, s.r.o. a ďalších troch osôb na troch miestach - v Prešove, v Slovenských
Ďarmotách a vo Veľkom Krtíši, kde bol tovar uskladnený, o čom predložil správcovi dane potrebné

doklady. Tovar bol deklarovaný F. B. ako vlastníctvo spoločnosti LONGINEX, s.r.o., na jeho predaj
mu bola spoločnosťou vystavená faktúra a dodací list. Žalobca nikdy nemal pochybnosti o tom, že by
vlastníkomdodávanéhotovarunebolaspoločnosťLONGINEX,s.r.o.Žalobcaniejepovinnýpreukazovať
od koho a za akých okolností nadobudol predávaný tovar jeho dodávateľ, pokiaľ z okolností prípadunevyplývajú určité zjavné pochybnosti, čo by mohlo mať pre neho následok v rámci obchodných vzťahov
ohľadom oprávnenosti nadobudnutia vlastníctva. Žalobca bol presvedčený, že predložené doklady a
ostatné vykonané dôkazy nespochybniteľne preukazujú jeho nárok, preto výsluch ďalších svedkov,

vrátaneF.B.nenavrhoval.Žalobcavytýkaldruhostupňovémurozhodnutiužalovanéhonesprávneprávne
posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré
mohli objasniť podmienky dodávky od spoločnosti LONGINEX, s.r.o. pre žalobcu a neboli odstránené
žalovaným tvrdené rozpory, postupom žalovaného boli porušené základné zásady správneho konania,
keď boli vyhodnotené dôkazy jednostranne. Žalovaný nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci. Žalobca

preukázal dokladmi - zmluvou, dodávateľskou faktúrou, dokladom o úhrade, výpoveďou konateľa,
dodávateľa i žalobcu realizáciu dodávky tovaru od dodávateľa spoločnosti LONGINEX, s.r.o., preukázal
splnenie podmienok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH podľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č.
511/1992 Zb. s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Na základe uvedených
skutočností preto navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1294905/2012/5098 zo
dňa 30.11.2012, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/15/2013.

Ďalším rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.
9600403/5/2484716/2012/Bed zo dňa 10.09.2012 bol na základe dodatočného platobného výmeru

znížení platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobcovi) nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl
2011 zo sumy 80.844,11 Eur na sumu 34.967,76 Eur. Nadmerný odpočet (časť nadmerného odpočtu)
mal byť vrátený podľa § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov do 10 dní od
skončenia kontroly. Dôvody na zníženie nadmerného odpočtu boli obdobné ako to bolo už uvedené v
prvostupňovom rozhodnutí č. 9600403/5/2612067/2012/Lom zo dňa 19.07.2012.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt (žalobca) a
na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - finančné riaditeľstvo
SR (žalovaný), ktorý rozhodnutím č. 1100301/1/1294961/2012/5098 zo dňa 30.11.2012 napadnuté

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Dôvody rozhodnutia žalovaného sú
obdobné ako to bolo už uvedené v predchádzajúcom napadnutom rozhodnutí žalovaného č.
1100301/1/1294905/2012/5098 zo dňa 30.11.2012.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, ktorý navrhoval napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu boli obdobné ako boli uvedené už aj vo veci č. 1100301/1/
J1294905/2012/5098 zo dňa 30.11.2012. Vec napadla na Krajskom súde pod sp. zn. 23S/16/2013.

Vzhľadom k tomu, že ide o veci, ktoré spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania súd z
dôvodu hospodárnosti konania v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. obidve veci spojil na spoločné konanie a v
ďalšom konaní ich bude viesť pod spoločnou sp. zn. 23S/15/2013.

K obidvom žalobám žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorých obsah je obdobný. Žalovaný vo
vyjadreniach navrhoval žaloby žalobcu zamietnuť. Z dôvodov vyjadrení vyplýva, že v prvom rade je
potrebné objasniť pojmy - vstup na DPH, t.j. nadobudnutie tovaru od dodávateľa žalobcu a výstup na

DPH, t.j. predaj tovaru odberateľovi žalobcu do Maďarska. Z nadobudnutia tovaru si žalobca uplatnil
odpočítanie dane, ktoré preveroval správca dane kontrolou, z ktorej vyplynulo, že žalobca nenadobudol
tovar od spoločnosti LONGINEX, s.r.o. Predaj tovaru správca dane nepreveroval a ponechal ho tak,
ako to deklaroval žalobca, to však neznamená, že žalobca predal tovar, ktorý podľa neho nadobudol
od spoločnosti LONGINEX, s.r.o., žalobca deklaroval len predaj cukru a nie predaj cukru od dodávateľa

LONGINEX, s.r.o. Z hľadiska DPH nie je možné automaticky spájať pojmy (považovať to za preukázané)
nadobudnutietovaruajehonáslednédodanie,t.j....keďbolcukorpredanýautomaticky,musíbyťuznané
jeho dodanie od LONGINEX, s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalovaného v jeho rozhodnutí
nemajú žiaden logický rozpor. Otázka znie, že od koho žalobca predmetný tovar nadobudol? Žalovanýnetvrdí, že žalobca nenadobudol žiaden tovar, ale jednoznačne nepreukázal dôkazmi získanými v
rámci kontroly, že to nebolo od spoločnosti LONGINEX, s.r.o., t.j. na základe faktúr vystavených touto
spoločnosťou. Motívom takéhoto správania žalobcu mohlo byť získanie listinných podkladov (faktúr a

dokladov) pre uplatnenie si vstupu na DPH a z týchto podkladov následne uplatnenie odpočítania dane.
Takéto konanie žalobcu vykazuje znaky získania daňovej výhody v zmysle rozhodnutia súdneho Dvoru
EÚ vo veci C 255/02 Halifax, zneužitie práva. Sám žalobca v rámci kontroly, ani v odôvodnení nenamietal
porušenie procesného postupu správcu dane pri výkone kontroly, alebo skutočnosť, že bol ukrátený na
svojich právach. Žalobcu, ktorý bol pozývaný k vypočutiu svedkov a mal možnosť im klásť otázky, bolo

mu umožnené nazerať do spisu. Žalovaný aj správca dane pri rozhodovaní brali do úvahy všetky dôkazy,
svedecké výpovede, ako aj zistený stav ohľadom obchodovania s predmetným tovarom. Žalobca okrem
listinných dokladov nevedel objasniť priebeh obchodovania s predmetným tovarom ohľadom (prepravy
tovaru, jeho reálneho nadobudnutia od spoločnosti LONGINEX, s.r.o., hoci mal dostatočný časový
priestor. Žalovaný dával do pozornosti, že bývalý konateľ spoločnosti LONGINEX, s.r.o. pán B. B. sa
do zápisnice zo dňa 10.01.2012 na otázku č. 5 vyjadril, že nepozná osobu, s ktorou podpisoval zmluvu

zo dňa 09.06.2011 o dodaní cukru. Z uvedenou odpoveďou súhlasil a nemal k nej námietky ani V. A.,
konateľ žalobcu. Tento bývalý konateľ spoločnosti LONGINEX, s.r.o. pán B. B. do zápisnice zo dňa
27.01.2012 sa už vyjadril, že pozná osobu, s ktorou podpísal zmluvu zo dňa 09.06.2011 o dodaní cukru
a že je to pán A.. Ďalej na otázku č. 12 odpovedal ohľadom prebiehajúcej úhrady za dodanie tovaru od
žalobcu tak, že peniaze fyzicky preberal bývalý kolega F. B. (pán F. B. nebol konateľom, spoločníkom,

ani zamestnancom LONGINEX, s.r.o., bol len bývalý kamarát konateľa spoločnosti LONGINEX, s.r.o.),
ozrejmilopriebehúhradzapredmetnýtovartak,žepánF.B.bollenkamarát,nebolspoločník,konateľani
zamestnanec. Miesto nakládky malo byť podľa žalobcu v skladoch v Lučenci. To že bude v predmetnom
obchode nutná preprava tovaru od spoločnosti LONGINEX, s.r.o. k žalobcovi (z Lučenca do Veľkého
Krtíša,Prešova,SlovenskýchĎarmôt)potvrdzujeajzmluvaododanícukruz09.06.2011,kdesazmluvné

strany dohodli, že dopravu predmetu zmluvy si zabezpečí na vlastné náklady žalobca. Žalobca však
nepreukázal ako tovar nadobudol a prepravu z Lučenca do Veľkého Krtíša, Prešova, Slovenských
Ďarmôt, odkiaľ bol následne prepravený do Maďarska. V tejto súvislosti odkazoval na výpoveď konateľa
spoločnosti BEBO-IMPEX Kft. a CMR. Žalovaný nevie, aké ďalšie osoby mal vypočuť, keď v priebehu
kontroly a ani v priebehu odvolania, resp. v žalobe nič takého žalobca nenavrhol. Ak mal žalobca na

mysli pána F. B., jeho výpoveď by nemala žiadnu váhu, nakoľko tento nebol osobou oprávnenou konať
a vystupovať za spoločnosť LONGINEX, s.r.o. Ak žalobca konal v tejto veci s osobou neoprávnenou
vystupovaťzaspoločnosťLONGINEX,s.r.o.,zatakétokonaniesizodpovedásám,nesiezaňajnásledky.
Správca dane požadoval preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu (nadobudnutia tovaru) medzi
ním a spoločnosťou LONGINEX, s.r.o., čo žalobca nevedel preukázať. Ak žalobca sám v žalobe tvrdí, že

nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal,
t.j. nepodieľal sa na obchode medzi ním a spoločnosťou LONGINEX, s.r.o., potom z toho možno prijať
logický záver, že v tomto prípade nedošlo k nadobudnutiu tovaru tak, ako to deklaroval žalobca pri
uplatňovaní svojho nároku. Neuznanie žalobcovho nároku vyplynulo len z jeho vzťahu medzi ním a
jeho dodávateľom. a nie z právnych vzťahov medzi spoločnosťami LONGINEX, s.r.o. a HBM TRADE,

s.r.o., pri ktorých žalovaný netvrdil, že boli zaťažené obchodom. Obchod s cukrom medzi LONGINEX,
s.r.o. a HBM TRADE, s.r.o. bol preverovaný z dôvodu získania celkového obrazu z obchodovania s
predmetným tovarom a hlavne z dôvodu získania skutočností, kde bol tovar zložený a uskladnený pre
spoločnosť LONGINEX, s.r.o. Bývalý konateľ spoločnosti LONGINEX, s.r.o., B. B. sa do zápisnice zo
dňa 27.12. na otázku č. 17. jednoznačne vyjadril, že vykládka tovaru pre spoločnosť LONGINEX, s.r.o.

bola v skladoch na adrese G. cesta, E.. Do tejto zápisnice uviedol, že nakládka tovaru pre žalobcu bola
v skladoch na rovnakej adrese. Žalovaný znovu zdôrazňoval, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o
preprave, nadobudnutí tovaru od spoločnosti LONGINEX, s.r.o. okrem formálnych dokladov, ako faktúr,
pokladničných a účtovných dokladov, ktoré neodrážali reálnu skutočnosť. Z dokazovania, ktoré vykonal
správca dane vyplýva, že nakládka tovaru pre žalobcu sa mala uskutočniť v Lučenci a nie ako to tvrdí

žalobca (ničím to ale nepreukazuje) v Prešove, vo Veľkom Krtíši, v Slovenských Ďarmotách. Splnením
podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.
preukazuj daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení
a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,

ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.Krozhodnutiusprávcudane,čiuznať,aleboneuznaťuplatňovanýnároknaodpočítaniedane
nestačí len z mechanického porovnania výšky odpočítania dane s príslušnou faktúrou.Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/15/2013-23 zo dňa 17.04.2013 bolo rozhodnuté
tak, že krajský súd žaloby žalobcu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v
ktorom navrhoval napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/15/2013-23 zo dňa
17.04.2013 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolaniebolovpodstateodôvodnenétým,ževodôvodnenínapadnutéhorozsudkusasúdanivjednom

prípade nezaoberal právnou argumentáciou žalovaného uvedenou v žalobe, nevyhodnotil žalobné
dôvody a okrem konštatácie obsahu žaloby uvedenej na začiatku rozsudku nebolo súdom žalobcovi
objasnené, prečo sú dôvody jeho žaloby neopodstatnené. Súd uvádza, že žalobca nepreukázal reálne
nadobudnutie tovaru od spoločnosti LONGINEX, s. r. o., keďže konateľ tejto spoločnosti o dodávke cukru
nevedel takmer nič povedať. Pokiaľ konateľ B. B. nemal vedomosť o tom, kde sa cukor skladoval, na
koľkých miestach, kto ho doviezol a odkiaľ, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcovi, ktorý sa

pri obchode s uvedeným pánom ani nekontaktoval a zodpovednou osobou za spoločnosť LONGINEX,
s. r. o., bol pre neho pán F. B., ktorý tovar priamo na skladovacom mieste odovzdal konateľovi žalobcu
pánovi V. A. a u ktorého tento nemal mať dôvod na pochybnosť o jeho oprávnení konať za spoločnosť
LONGINEX, s. r. o. Aj z výpovede konateľa spoločnosti LONGINEX, s. r. o., B. B. vyplýva, že pán
F. B. zabezpečoval predmetný obchod so žalobcom, konateľ B. B. mu pripravoval len pokladničné

doklady, ktoré ponechával v trezore spoločnosti, pričom finančné prostriedky preberal len pán F. B..
Pre správne objasnenie skutkového stavu je vhodná výpoveď akéhokoľvek svedka, ktorý sa môže
vyjadriť k zisťovaným okolnostiam, a to bez ohľadu na právny vzťah k účastníkovi konania alebo inej
osobe. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že F. B. nekonal „na vlastnú päsť“, o jeho konaní bol
konateľ spoločnosti LONGINEX, s. r. o., informovaný a bol ním splnomocnený aj k preberaniu finančných

prostriedkov, na ktoré mu vystavoval potvrdenia ako i účtovné doklady (faktúry). Tak, ako uviedol v
žalobe, prečo boli vnútorné vzťahy usporiadané takýmto spôsobom, nie je žalobcovi známe a ani nemal
v čase realizácie obchodu dôvod sa o tieto zaujímať. Na pojednávaní konanom dňa 17.04.2013 konateľ
žalobcu uviedol, že obchod s takouto komoditou, ako je cukor, sa vykonáva v rámci hotovostného styku,
pričom tento spôsob nie je vôbec neobvyklý, žalobca vykonal aj mnohé ďalšie obchody týmto istým

spôsobom, pričom tieto boli daňovým úradom akceptované. Bežná prax je taká, že cukor sa skladuje
v logistických centrách, resp. veľkoskladoch, do ktorých si prídu záujemcovia tovar prezrieť a kúpiť bez
toho, aby sa tovar premiestňoval. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo, pokiaľ súd neuveril výpovedi konateľa
spoločnosti LONGINEX, s. r. o., B. B. a túto považoval za nepresvedčivú, z tejto výpovede si osvojil
jeho tvrdenie o tom, že cukor mal byť skladovaný v Lučenci na G. ceste. Samotný B. B. vo výpovedi

zo dňa 27.01.2011 uvádza, že sa nezúčastnil žiadneho obchodu, preto ani nemohol vedieť, kde sa
tovar nachádza. Keďže žalobca nepreberal tovar v sklade v Lučenci, ale vo veľkoskladoch, kde bol
cukor skladovaný na náklady dodávateľa, nemal mať prečo doklady o prenájme takéhoto skladu ani
o preprave tovaru z Lučenca do Veľkého Krtíša, Slovenských Ďarmôt a Prešova. Rovnako doklad o
prenájme skladovacieho priestoru nemusela mať ani spoločnosť LONGINEX, s. r. o., ktorá nakúpila

tovar od spoločnosti HBM TRADE, s. r. o., keďže tento tovar sa nepremiestňoval, ale až do prevzatia
posledným kupujúcim bol na jednom mieste. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu tovar preberal on
osobne za prítomnosti pána F. B. ako zástupcu spoločnosti LONGINEX, s. r. o. a ďalších osôb na
troch miestach - v Prešove, Slovenských Ďarmotách a Veľkom Krtíši, kde bol tovar uskladnený, o
čom predložil správcovi dane potrebné doklady (zoznam o nákupe, preprave a predaji vypracovaný

žalobcom), ktorý dôkaz nebol vyhodnotený ani žalovaným ani súdom. Pokiaľ považoval správca dane
niektoré skutočnosti za sporné, bol povinný pre zistenie úplného skutkového stavu doplniť dokazovanie
ďalšími jemu známymi dôkazmi, a preto mal vykonať aj výsluch svedka F. B.. Prvostupňový orgán
v rozpore so svojou povinnosťou zistiť objektívne skutkový stav preniesol túto povinnosť na žalobcu,
ktorý zabezpečoval na svoje náklady aj iných svedkov. Žalovaný a I. st. správny orgán v tomto konaní

takto nepostupovali. Aj pri vyhodnocovaní dôkazov správny orgán ako i žalovaný vyhodnotili dôkazy
v rozpore s ustanovením § 2 zákona č. 511/1992 Zb., keď tieto dôkazy nevyhodnotili vo vzájomnej
súvislosti, ale brali do úvahy len svedeckú výpoveď svedka B. B., čo vyplýva z napádaného rozhodnutia,
ako i z dodatočného platobného výmeru, keď svoje rozhodnutie správca dane a následne aj žalovaný
odvodzuje od skutočností, ktoré vyplynuli len z tejto výpovede, pričom správca dane ani žalovaný

jednotlivé tvrdenia nekonfrontovali s inými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vyšli najavo. Veľmi dôležitým
tvrdením pre preukázanie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH bolo tvrdenie V. A.
o mieste skladovania, ktoré presne označil s tým, že prebratia tovaru sa zúčastnili aj ďalšie osoby.
Žalovaný toto tvrdenie bez ďalšieho spochybnil len s poukazom na výpoveď B. B. a nevykonal žiadnedôkazy na odstránenie týchto rozporov o to viac, že z výpovede konateľa B. B. vyplývalo, že o dodávkach
tovaru nevie nič, a preto aj jeho tvrdenie o mieste skladovania cukru nemôže mať žiadnu výpovednú
hodnotu. Konajúci súd námietku žalobcu o nesprávnom hodnotení dôkazov žalovaným a obmedzením

sa len na hodnotenie svedeckej výpovede B. B. vo svojom odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotil a
ponechalju,akoajinéargumentáciežalobcu,zanepovšimnuté.Vykonanýmdokazovanímsprávcadane
nezistil objektívne, pravdivé a úplné skutkové okolnosti, keďže sa obmedzil vo vzťahu na preukázanie
zdaniteľného plnenia medzi spoločnosťou LONGINEX, s. r. o., a žalobcom len na výsluch konateľa B.
B. s tým, že ďalšie osoby, ktoré sa obchodu zúčastnili priamo nevypočul. Z výpovede konateľa žalobcu

V. A. vyplynulo, že prevzatia tovaru - kryštálového cukru od dodávateľa sa za spoločnosť LONGINEX,
s. r. o., zúčastnil len pán F. B., ktorú spoločnosť potvrdil aj konateľ spoločnosti pán B. B., pričom F.
B. okrem odovzdania tovaru prebral od žalobcu aj finančné prostriedky ako úhradu za dodanie tovaru.
Pokiaľ konateľ B. B. nemal vedomosť o tom, kde sa cukor skladoval, na koľkých miestach, kto ho
doviezol a odkiaľ, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcovi, ktorý sa pri obchode s uvedeným
pánom ani nekontaktoval a zodpovednou osobou za spoločnosť LONGINEX, s. r. o., bol pre neho

pán F. B., ktorý tovar priamo na skladovacom mieste odovzdal konateľovi pánovi V. A. a u ktorého
tento nemal mať dôvod na pochybnosť o jeho oprávnení konať za spoločnosť LONGINEX, s. r. o. Aj z
výpovede konateľa spoločnosti LONGINEX, s. r. o., B. B. vyplýva, že pán F. B. zabezpečoval predmetný
obchod so žalobcom, konateľ B. B. mu pripravoval len pokladničné doklady, ktoré ponechával v trezore
spoločnosti, pričom finančné prostriedky preberal len pán F. B.. Krajský súd žiadnu vyššie namietanú

skutočnosť nezobral do úvahy, pričom z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je žalobcovi zrejmé, prečo
jeho argumentáciu súd neuznal. Takéto rozhodnutie nie je preskúmateľné a je v rozpore s ustanovením §
157ods.2O.s.p.Súdvosvojomodôvodnenímusípodaťvýkladopodstatnenosti,pravdivosti,zákonnosti
a spravodlivosti výroku rozsudku a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami.
Jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. V
správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch žaloby
a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať. Na základe uvedeného je podľa názoru žalobcu napadnuté
rozhodnutie pre nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľné. Aj keď žalobca vo svojom odvolaní proti I.

st. rozhodnutiu správneho orgánu nedefinoval svoje námietky tak rozsiahlo, ako bolo uvedené v žalobe,
aj z tohto odvolania je zrejmé, že dôvodil rovnakými skutočnosťami ako v žalobe, keď namietal, že
preukázal zdaniteľné plnenie, splnil podmienky podľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č.
511/1992 Zb. a § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., a že má nárok na
uplatnený nadmerný odpočet DPH. Okrem toho, pokiaľ bol rozhodnutím žalovaného žalobca ukrátený

na svojich právach z dôvodov uvedených v ustanovení § 205j ods. 2 písm. a), c) O.s.p., o ktoré opieral
žalobca svoju žalobu, sú podľa názoru žalobcu splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe.
Nezákonnosťrozhodnutiazdôvodunedostatočnéhozisteniaskutkovéhostavuanesprávnehoprávneho
posúdenia veci videl žalobca v tom, že žalovaný a aj I. st. správny orgán preniesli v rozpore so zákonom
dôkazné bremeno na neho a pri rozhodovaní vychádzali zo skutkového stavu, ktorý neodrážal realitu

posudzovaného prípadu, pričom alibistickým spôsobom žalobcu odkázali na ustanovenie § 29 zákona
č. 511/1992 Zb. o jeho dôkaznom bremene. Napriek uvedenej zásade bol správny orgán povinný zistiť
objektívne skutkový stav a na jeho základe vydať zákonné rozhodnutie. V napádanom konaní dôkazy
dohliadaval sám žalobca a na svoje náklady zabezpečoval aj svedkov. Uviedol, že správne konanie je
ovládané zásadou materiálnej pravdy. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci vtedy, pokiaľ v rozpore so zákonom
neboli v danej veci zistené všetky právne významné skutočnosti. Na rozdiel od súdneho konania, kde
sa uplatňuje zásada dispozičná, v administratívnom procese je to zásada vyšetrovacia. Povinnosť zistiť

skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia má zásadne správny orgán.

Na základe podaného odvolania rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý uznesením č. k. 6Sžf/62/2013-38
a 6Sžf/63/2013 zo dňa 18.06.2014 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/15/2013-23 zo dňa 17.04.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vyslovil právny

názor, podľa ktorého v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky,
podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom
nepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo žalobcu na
spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho právana nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným
rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť

súdu rozhodnúť o všetkých bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať. Pokiaľ I. st. súd
v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca v odvolaniach proti I. st. rozhodnutiam neuviedol žiadne
konkrétne porušenie zákona zo strany správnych orgánov a taktiež sa nedomáhal vykonania ďalších
dôkazov, nenavrhoval ani vypočutie podľa žalobcu kľúčového svedka F. B. s tým, že skonštatoval, že
žalobca môže v žalobe napadnúť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov len v takom rozsahu, v akom

ich napadol v odvolaní proti rozhodnutiam I. st. správneho orgánu - a vytýkanie porušení zákonnosti,
ktoré uvádza žalobca v žalobe presahuje rámec podaných odvolaní proti rozhodnutiam I. st. správneho
orgánu - odvolací súd konštatuje nasledovné: Podľa názoru odvolacieho súdu, zo žiadneho ustanovenia
druhej hlavy piatej časti O.s.p. nevyplýva obmedzenie žalobcu uviesť v žalobe aj skutočnosti, ktoré
pôvodne v konaní neuplatňoval. Rozhodujúce je iba to, či rozhodnutím alebo postupom správneho
orgánu bol žalobca ukrátený na jeho právach. Uvedené obmedzenie nevyplýva ani z ustanovenia §

250j O.s.p., ktoré neumožňuje súdu pri úvahách o tom, ako má vo veci rozhodnúť, zobrať do úvahy
tú skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu správneho konania prípadne neuviedol všetky skutočnosti
významné pre rozhodnutie vo veci.

Na pojednávaní dňa 01.10.2014 zástupkyňa žalobcu poukazovala predovšetkým na § 51

ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., na ustanovenie § 49 Zákona o DPH. Žalobca predložil I. st.
správnemu orgánu doklady, ktoré boli od neho požadované a považoval ich za postačujúce. Ak správny
orgán chcel ďalšie doklady, mal sa vyjadriť, o aké doklady mu išlo. Obchodný vzťah bol deklarovaný
príslušnými faktúrami, objednávkou, zaplatením tovaru. Na druhej strane bolo aj povinnosťou správneho
orgánu zisťovať riadne skutkový stav za účelom zistenia objektívnej pravdy. Zo strany žalobcu boli

zabezpečovaní svedkovia, ktorí mohli byť v predmetnej veci vypočutí. Spoločnosť LONGINEX, s. r. o.,
mala k dispozícii všetky doklady potrebné v súvislosti s vykonaným obchodom, nešlo o žiaden fiktívny
obchod. V spise sa nachádzajú doklady, ktoré preukazujú nákup a prepravu cukru od obchodných
partnerov, jedná sa o doklady, ktoré potvrdzujú príjem tovaru od predajcu a predaj tovaru ďalšiemu
subjektu. V spise sa nachádzajú aj doklady ohľadom štátnych poznávacích značiek motorových vozidiel,

ktoré prepravu zabezpečovali, cena množstvo tovaru a podobne.

Konateľ spoločnosti V. A. k veci uviedol, že pokiaľ ide o samotný obchod, tento reálne prebehol, tovar bol
nakúpenýabolajpredanýtak,ako bolajdeklarovaný.ObchodsfirmouLONGINEX,s.r.o.,sarealizoval
cestou F. B.. Tovar bol dodaný, zdokladovaný, boli vystavené faktúry, zabezpečovali aj svedkov, a to B.,

V.. Nemali pocit pred I. st. správnym orgánom, že nejaké doklady z ich strany chýbajú, alebo že by bolo
potrebné niečo doložiť. Až zo záverečného protokolu sa dozvedeli, že niečo nie je v poriadku. V tom
čase ale nevedeli, aké dôkazy ešte mali vlastne produkovať. Aj v súčasnom období vedia zabezpečiť
svedkov, ktorí by sa bližšie vyjadrili, ako tento obchodný vzťah fungoval.

Zástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,ženespochybňujeobchod,ktorýsarealizovalspartnerom
z Maďarskej republiky, nespochybňuje ani to, že tovar kupoval žalobca od dodávateľov. Problematická
zostala len obchodná spoločnosť LONGINEX, s. r. o., keď žalobca nevedel preukázať, že táto
spoločnosť kupovala od spoločnosti HBM TRADE, s. r. o., a aj pokiaľ ide o tovar, problematické zostalo
aj prekladište tovaru. Žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru, preto postupovali v danom prípade tak,

ako to vyplýva z rozhodnutí.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods.
2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že zistenie skutkového

stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovenia tejto (druhej hlavy piatej časti) hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátenározhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu.

Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nezákonnosť rozhodnutí žalovaného a nesprávneho postupu pri
ich vydaní videl v tom, že:

1) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
2) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

3) postupom žalovaného boli porušené základné zásady správneho konania, keď vyhodnotil vykonané
dôkazy jednostranne, a to len niektoré a bez vzájomnej súvislosti, tieto navzájom nekonfrontoval a
nezabezpečil objektívne a úplné zistenie skutkového stavu,
4) nesprávne právne vyhodnotil zistené skutočnosti predovšetkým z pohľadu neunesenia dôkazného
bremena podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.,
5) žalobca preukázal dokladmi, ktoré označil, splnenie podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu

DPH podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a s poukazom na § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z.
je jeho nárok na nadmerný odpočet DPH v uplatňovanej výške 80.844,11 Eur preukázaný a zákonný.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so
všeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,chrániasazáujmyštátuaobcíadbásapritomnazachovanie

práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom
konaní.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej
súčinnosti s daňovými subjektami a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len

také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňuje pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v
daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je nadobudnutie, resp. dodanie tovaru od spoločnosti
LONGINEX, s. r. o. Podľa tvrdenia konateľa spoločnosti (žalobcu) V. A., obchod s firmou LONGINEX, s. r.
o.,samalrealizovaťprávecestouF.B..Tvrdil,žetovarboldodaný,zdokladovaný,faktúrybolivystavené.
Navrhovaný svedok F. B., cestou ktorého sa mali zabezpečovať obchodné vzťahy medzi žalobcom
a firmou LONGINEX, s. r. o., doteraz vypočutý nebol. Konateľ spoločnosti tvrdí, že vie zabezpečiť aj

ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo preukázané, ako obchodný vzťah medzi žalobcom a firmou
LONGINEX, s. r. o., prebiehal. Konateľ spoločnosti navrhoval vypočuť aj ďalšieho svedka V..

Zástupca žalobcu poukazoval aj na to, že v samotnom správnom spise sa nachádzajú aj ďalšie doklady,
ktoré preukazujú nákup a prepravu cukru od obchodných partnerov, v spise sa majú nachádzať dokonca

aj štátne poznávacie značky motorových vozidiel, ktoré prepravu zabezpečovali, cena tovaru, množstvo
tovaruapodobne.Stýmitodôkazmisasprávnyorgánnevysporiadal.Ajzvýpovedekonateľaspoločnosti
LONGINEX, s. r. o., B. B. vyplýva, že pán F. B. zabezpečoval predmetný obchod so žalobcom, konateľ
B. B. mu pripravoval len pokladničné doklady, ktoré ponechal v trezore spoločnosti, pričom finančné
prostriedky mal preberať F. B..

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude vypočuť svedka F. B. na okolnosti, ako prebiehal
obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou LONGINEX, s. r. o. Svedok by sa mal vyjadriť
aj na okolnosti, akú úlohu zohrával v tomto obchode práve pán F. B., ako dochádzalo k vystavovaniufaktúr, ako prebiehali finančné operácie medzi spoločnosťami, ako bola zabezpečená preprava cukru,
skladovanie, na ktorých miestach bol tovar skladovaný, kto odovzdával tovar, kto preberal tovar, aké
dokladysaviedliohľadomtovaru?Výpoveďsvedkabudepotrebnékonfrontovaťaj stvrdeniamikonateľa

spoločnosti V. A.. Žalobca tvrdil, že vie zabezpečiť aj ďalších svedkov, ktorí by sa mali vyjadriť k tomu,
ako dochádzalo k odovzdávaniu a preberaniu tovaru.

Povinnosťou správcu dane je postupovať v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektami. V
prípade, že správca dane dospeje k záveru, že je potrebné, aby daňový subjekt predložil ďalšie doklady

(dôkazy), vyzve na to daňový subjekt. Pri hodnotení dôkazov bude musieť správca dane vyhodnotiť
každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vyjdu
v priebehu daňového konania najavo.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil podľa §
250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a veci mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že správne orgány budú musieť

zistiť riadne skutkový stav a opätovne vo veci rozhodnúť.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov
konania. Trovy pozostávajú:
Trovy v I. st. konaní vo veci sp. zn. 23S/15/2013

- úkon = 1/6 tarifnej odmeny za rok 2013, § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. = 130,17 Eur
1. príprava, prevzatie zastupovania - úkon = 130,17 Eur + paušál 7,81 Eur
2. žaloba zo dňa 12.02.2013 - úkon = 130,17 Eur + paušál 7,81 Eur
V I. st. konaní sp. zn. 23S/16/2013
- úkon = 1/6 tarifnej odmeny za rok 2013, § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. = 130,17 Eur

1. príprava, prevzatie zastupovania - úkon = 130,17 Eur + paušál 7,81 Eur
2. žaloba zo dňa 12.02.2013 - úkon = 130,17 Eur + paušál 7,81 Eur
Na pojednávaní dňa 17.04.2013 boli veci sp. zn. 23S/15/2013 a 23S/16/2013 spojené.
- v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., § 13 ods. 3 - 1/6 tarifnej odmeny za rok 2013 = 130,17 Eur +
zvýšený o 1/3 odmeny = 130,17 Eur + 43,39 Eur = 173,56 Eur.

- pojednávanie dňa 17.04.2013 - úkon = 173,56 Eur + paušál = 7,81 Eur.
Spolu v I. st. konaní trovy predstavujú 733,29 Eur.

Trovy v II. st. konaní
- odvolanie voči rozsudku zo dňa 27.05.2013 - úkon = 173,56 Eur + paušál = 7,81 Eur

Spolu trovy v II. st. konaní 181,37 Eur.

V I. st. konaní po zrušení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.04.2013
- v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., § 13 ods. 3 - 1/6 tarifnej odmeny za rok 2014 = 134 Eur + zvýšený
o 1/3 odmeny = 134 Eur + 44,67 Eur = 178,67 Eur

- pojednávanie dňa 01.10.2014 - úkon = 178,67 Eur + paušál = 8,04 Eur
Spolu v I. st. konaní predstavujú trovy 186,71 Eur.
Celkove trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1.101,37 Eur + 20% DPH = 1.321,64 Eur.
Zaplatený súdny poplatok vo veci sp. zn. 23S/15/2013 bol 70,- Eur, vo veci 23S/16/2013 bol taktiež 70,-
Eur, súdny poplatok za odvolanie vo veci sp. zn. 23S/15/2013 bol 70,- Eur a zaplatený súdny poplatok

za odvolanie vo veci sp. zn. 23S/16/2013 bol 70,- Eur.
Spolu súdny poplatok činí 280,- Eur.
Trovy právneho zastúpenia a náhrada trov za zaplatené súdne poplatky je povinný žalovaný uhradiť tak,
ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku v lehote troch dní.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15dní odjehodoručenia.Odvolaniesapodáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.