Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Segeč

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200177
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a

členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Aleny Antalovej, v právnej veci žalobcu: BB Deal, s.r.o.,
Partizánska cesta 71, 974 01 Banská Bystrica, zast. JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, Rudlovská
cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815
11 Bratislava, (pracovisko Banská Bystrica, Laznovná 63), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného č. 1100301/1/1294905/2012/5098 zo dňa 30.11.2012 a rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/1294961/2012/5098 zo dňa 30.11.2012, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a .

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.:
9600403/5/2612067/2012/Lon zo dňa 19.09.2012 bol vydaný dodatočný platobný výmer, na základe
ktorého daňový úrad Banská Bystrica znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty BB Deal, s.r.o., IČO: 44
192 321, DIČ: 2022609413, IČ DPH: SK 2022609413, Partizánska cesta 71, Banská Bystrica nadmerný
odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 43.064,25 Eur na sumu 39.152.25 Eur. Nadmerný
odpočet bude vrátený podľa § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov do 10

dní od skončenia kontroly.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca, v
ktorom navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
mesiaca júl 2011 v plnej výške ako bol uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl
2011. Odvolanie bolo odôvodnené tým, že tovar bol dodaný spoločnosťou LONGINEX, s.r.o., čo bolo
preukázané zmluvou, dodávateľskou faktúrou, dokladom o úhrade, svedeckou výpoveďou dodávateľa,

ktorý potvrdil dodávku tovaru. Predmetný obchod mal zaúčtovaný v účtovníctve. Tovar bol zo skladu
dodávateľa v Lučenci prevzatý spoločnosťou BEBO-IMPEX Kft., ARANYESO u. 8 Budapešť, čo potvrdil
konateľ spoločnosti a prepravu vyfakturoval. Zakúpený tovar bol použitý na dodávku tovaru ako platiteľ.
Uvedené skutočnosti preukázal daňový subjekt odberateľskou faktúrou, dokladom o úhrade, svedeckou
výpoveďou odberateľa, že tovar mu bol dodaný, že tovar prepravil prepravnou spoločnosťou a túto
prepravu vyfakturoval. U odberateľa BEBO-IMPEX Kft, ARANYESO u. Budapešť bola vykonaná daňová
kontrola príslušný daňovým úradom v Maďarsku, ktorý overoval predmetný obchodný prípad a nezistil

žiadne nezrovnalosti a obchod potvrdil. Pri daňovej kontrole daňový subjekt tvrdil, že splnil povinnosti
v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., preto považuje postup Daňového úradu Banská
Bystrica, ktorým nebolo priznané daňovému subjektu odpočítanie dane z obchodného prípadu za
neopodstatnené.Nazákladepodanéhoodvolaniarozhodovaldruhostupňovýsprávnyorgán-žalovaný,ktorýnapadnutým
rozhodnutím č. 1100301/1/1294905/2012/5098 zo dňa 30.11.2012 rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - žalovaného bolo v
podstate odôvodnené tým, že žalobca nepreukázal dodanie a prepravu tovaru od dodávateľa LOGINEX,
s.r.o. Bývalý konateľ spoločnosti LOGINEX, s.r.o. B. B. nemal o objednávke cukru pre spoločnosť
žalobcu žiadne informácie, dodávateľ nevlastní ani neprenajíma skladové priestory, nevedia uviesť,
kde sa nakladal kryštálový cukor pre žalobcu a nevedel ani uviesť, že kto zabezpečoval nakládku

tovaru, žiadnej nakládky sa nezúčastnil. Nakládka tovaru pre spoločnosť BB Deal, s.r.o. prebehla
podľa vyjadrení bývalého konateľa spoločnosti LOGINEX, s.r.o. v skladových priestoroch spoločnosti
HBM TRADE, s.r.o., čo je v rozpore s tvrdeniami a dokladmi D.. V. A., konateľa spoločnosti
žalobcu, podľa ktorého sa tovar nakladal vo Veľkom Krtíši. Žalobca nepreukázal, že ako došlo k
nadobudnutiu a preprave cukru od spoločnosti LOGINEX, s.r.o. Podľa vyjadrenia bývalého konateľa
spoločnosti LOGINEX, s.r.o. B. B. nakúpila spoločnosť LOGINEX, s.r.o. kryštálový cukor od spoločnosti

HBM TRADE, s.r.o., Nemocničná 14, Veľký Krtíš. Vykládka tovaru prebehla na Fiľakovskej ceste v
Lučenci v skladových priestoroch spoločnosti HBM Trade s.r.o. Konateľ nevedel uviesť, kto konkrétne
zabezpečoval prepravu tovaru, nevedel uviesť, kto hradil náklady za prepravu. Konateľ spoločnosti
LOGINEX s.r.o. B. B. nepoznal konateľa spoločnosti HBM TRADE, s.r.o., kontaktoval sa len cez internet,
pričom zhodnú adresu trvalého pobytu má aj B. B., bývalý konateľ spoločnosti LOGINEX, s.r.o., ako

aj P. V., bývalý konateľ spoločnosti HBM TRADE, s.r.o., dokonca P. V. je jeho svokrom. Správca dane
nespochybnil dodanie tovaru daňovým subjektom odberateľovi do Maďarska (táto skutočnosť nemá
vplyv na neuznanie odpočítania dane), ale vyvracia tvrdenie o nadobudnutí tovaru od spoločnosti
LONGINEX, s.r.o. Žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov - nákup tovaru od
dodávateľa LONGINEX, s.r.o. v rozsahu ako to bolo uvedené v dokladoch predložených ku kontrole na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že správne orgány brali do úvahy len svedeckú výpoveď

svedka B. B.. Veľmi dôležitým bolo tvrdenie pre preukázanie oprávnenosti uplatneného nadmerného
odpočtuDPHV.A.omiesteskladovania,presneoznačil,žeprebratiatovarusazúčastniliajďalšieosoby.
Vykonaním dokazovania správca dane nezistil objektívne, pravdivo a úplne skutkové okolnosti, obmedzil
sa len na preukázanie zdaniteľného plnenia medzi spoločnosťou LONGINEX, s.r.o. a žalobcom, zameral
sa na výsluch konateľa B. B. s tým, že ďalšie osoby, ktoré sa obchodu zúčastnili priamo nevypočul.

Z výpovedi konateľa žalobcu vyplynulo, že prevzatie tovaru - kryštálového cukru od dodávateľa sa za
spoločnosť LOGINEX, s.r.o. zúčastnil len pán F. B., ktorú skutočnosť potvrdil aj konateľ spoločnosti
B. B., pričom F. B. okrem odovzdania tovaru preberal od žalobcu aj finančné prostriedky ako úhradu
za dodanie tovaru. Pokiaľ konateľ B. B. nemal vedomosť o tom, kde sa cukor skladoval, na koľkých
miestach, kto ho doviezol a odkiaľ, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcovi, ktorý sa pri obchode

s uvedeným pánom ani nekontaktoval a zodpovednou osobou za spoločnosť LOGINEX, s.r.o. bol pre
konateľa žalobcu len pán F. B., ktorý tovar priamo na skladovacom mieste odovzdal konateľovi V. A.
a u ktorého tento nemal dôvod na pochybnosť o jeho oprávnenosti konať za spoločnosť LONGINEX,
s.r.o. Žalobca ďalej poukazoval na platnú judikatúru, podľa ktorej nie je možné od daňového subjektu
požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe

stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca
ďalej poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, z
čoho vyvodzoval záver, že nemôže byť žalobcovi na ťarchu, že konateľ spoločnosti LONGINEX, s.r.o.
pán B. B. nevedel zodpovedať otázky ohľadom nadobudnutia tovaru od spoločnosti HBM TRADE, s.r.o.
Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu preberal tovar osobne konateľ za prítomnosti pána F. B. ako zástupca

spoločnosti LONGINEX, s.r.o. a ďalších troch osôb na troch miestach - v Prešove, v Slovenských
Ďarmotách a vo Veľkom Krtíši, kde bol tovar uskladnený, o čom predložil správcovi dane potrebné
doklady. Tovar bol deklarovaný F. B. ako vlastníctvo spoločnosti LONGINEX, s.r.o., na jeho predaj
mu bola spoločnosťou vystavená faktúra a dodací list. Žalobca nikdy nemal pochybnosti o tom, že by
vlastníkomdodávanéhotovarunebolaspoločnosťLONGINEX,s.r.o.Žalobcaniejepovinnýpreukazovať

od koho a za akých okolností nadobudol predávaný tovar jeho dodávateľ, pokiaľ z okolností prípadu
nevyplývajú určité zjavné pochybnosti, čo by mohlo mať pre neho následok v rámci obchodných vzťahov
ohľadom oprávnenosti nadobudnutia vlastníctva. Žalobca bol presvedčený, že predložené doklady a
ostatné vykonané dôkazy nespochybniteľne preukazujú jeho nárok, preto výsluch ďalších svedkov,vrátaneF.B.nenavrhoval.Žalobcavytýkaldruhostupňovémurozhodnutiužalovanéhonesprávneprávne
posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré
mohli objasniť podmienky dodávky od spoločnosti LONGINEX, s.r.o. pre žalobcu a neboli odstránené

žalovaným tvrdené rozpory, postupom žalovaného boli porušené základné zásady správneho konania,
keď boli vyhodnotené dôkazy jednostranne. Žalovaný nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci. Žalobca
preukázal dokladmi - zmluvou, dodávateľskou faktúrou, dokladom o úhrade, výpoveďou konateľa,
dodávateľa i žalobcu realizáciu dodávky tovaru od dodávateľa spoločnosti LONGINEX, s.r.o., preukázal
splnenie podmienok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH podľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č.

511/1992 Zb. s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Na základe uvedených
skutočností preto navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/1294905/2012/5098 zo
dňa 30.11.2012, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/15/2013.

Ďalším rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.

9600403/5/2484716/2012/Bed zo dňa 10.09.2012 bol na základe dodatočného platobného výmeru
znížení platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobcovi) nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl
2011 zo sumy 80.844,11 Eur na sumu 34.967,76 Eur. Nadmerný odpočet (časť nadmerného odpočtu)
mal byť vrátený podľa § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov do 10 dní od
skončenia kontroly. Dôvody na zníženie nadmerného odpočtu boli obdobné ako to bolo už uvedené v

prvostupňovom rozhodnutí č. 9600403/5/2612067/2012/Lom zo dňa 19.07.2012.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt (žalobca) a
na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - finančné riaditeľstvo
SR (žalovaný), ktorý rozhodnutím č. 1100301/1/1294961/2012/5098 zo dňa 30.11.2012 napadnuté

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Dôvody rozhodnutia žalovaného sú
obdobné ako to bolo už uvedené v predchádzajúcom napadnutom rozhodnutí žalovaného č.
1100301/1/1294905/2012/5098 zo dňa 30.11.2012.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, ktorý navrhoval napadnuté

rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu boli obdobné ako boli uvedené už aj vo veci č. 1100301/1/
J1294905/2012/5098 zo dňa 30.11.2012. Vec napadla na Krajskom súde pod sp. zn. 23S/16/2013.

Vzhľadom k tomu, že ide o veci, ktoré spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania súd z
dôvodu hospodárnosti konania v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. obidve veci spojil na spoločné konanie a v
ďalšom konaní ich bude viesť pod spoločnou sp. zn. 23S/15/2013.

K obidvom žalobám žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorých obsah je obdobný. Žalovaný vo

vyjadreniach navrhoval žaloby žalobcu zamietnuť. Z dôvodov vyjadrení vyplýva, že v prvom rade je
potrebné objasniť pojmy - vstup na DPH, t.j. nadobudnutie tovaru od dodávateľa žalobcu a výstup na
DPH, t.j. predaj tovaru odberateľovi žalobcu do Maďarska. Z nadobudnutia tovaru si žalobca uplatnil
odpočítanie dane, ktoré preveroval správca dane kontrolou, z ktorej vyplynulo, že žalobca nenadobudol
tovar od spoločnosti LONGINEX, s.r.o. Predaj tovaru správca dane nepreveroval a ponechal ho tak,

ako to deklaroval žalobca, to však neznamená, že žalobca predal tovar, ktorý podľa neho nadobudol
od spoločnosti LONGINEX, s.r.o., žalobca deklaroval len predaj cukru a nie predaj cukru od dodávateľa
LONGINEX, s.r.o. Z hľadiska DPH nie je možné automaticky spájať pojmy (považovať to za preukázané)
nadobudnutietovaruajehonáslednédodanie,t.j....keďbolcukorpredanýautomaticky,musíbyťuznané
jeho dodanie od LONGINEX, s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalovaného v jeho rozhodnutí

nemajú žiaden logický rozpor. Otázka znie, že od koho žalobca predmetný tovar nadobudol? Žalovaný
netvrdí, že žalobca nenadobudol žiaden tovar, ale jednoznačne nepreukázal dôkazmi získanými v
rámci kontroly, že to nebolo od spoločnosti LONGINEX, s.r.o., t.j. na základe faktúr vystavených touto
spoločnosťou. Motívom takéhoto správania žalobcu mohlo byť získanie listinných podkladov (faktúr a
dokladov) pre uplatnenie si vstupu na DPH a z týchto podkladov následne uplatnenie odpočítania dane.

Takéto konanie žalobcu vykazuje znaky získania daňovej výhody v zmysle rozhodnutia súdneho Dvoru
EÚ vo veci C 255/02 Halifax, zneužitie práva. Sám žalobca v rámci kontroly, ani v odôvodnení nenamietal
porušenie procesného postupu správcu dane pri výkone kontroly, alebo skutočnosť, že bol ukrátený na
svojich právach. Žalobcu, ktorý bol pozývaný k vypočutiu svedkov a mal možnosť im klásť otázky, bolomu umožnené nazerať do spisu. Žalovaný aj správca dane pri rozhodovaní brali do úvahy všetky dôkazy,
svedecké výpovede, ako aj zistený stav ohľadom obchodovania s predmetným tovarom. Žalobca okrem
listinných dokladov nevedel objasniť priebeh obchodovania s predmetným tovarom ohľadom (prepravy

tovaru, jeho reálneho nadobudnutia od spoločnosti LONGINEX, s.r.o., hoci mal dostatočný časový
priestor. Žalovaný dával do pozornosti, že bývalý konateľ spoločnosti LONGINEX, s.r.o. pán Branislav
B. sa do zápisnice zo dňa 10.01.2012 na otázku č. 5 vyjadril, že nepozná osobu, s ktorou podpisoval
zmluvu zo dňa 09.06.2011 o dodaní cukru. Z uvedenou odpoveďou súhlasil a nemal k nej námietky ani
V. A., konateľ žalobcu. Tento bývalý konateľ spoločnosti LONGINEX, s.r.o. pán B. B. do zápisnice zo dňa

27.01.2012 sa už vyjadril, že pozná osobu, s ktorou podpísal zmluvu zo dňa 09.06.2011 o dodaní cukru
a že je to pán A.. Ďalej na otázku č. 12 odpovedal ohľadom prebiehajúcej úhrady za dodanie tovaru od
žalobcu tak, že peniaze fyzicky preberal bývalý kolega F. B. (pán F. B. nebol konateľom, spoločníkom,
ani zamestnancom LONGINEX, s.r.o., bol len bývalý kamarát konateľa spoločnosti LONGINEX, s.r.o.),
ozrejmilopriebehúhradzapredmetnýtovartak,žepánF.B.bollenkamarát,nebolspoločník,konateľani
zamestnanec. Miesto nakládky malo byť podľa žalobcu v skladoch v Lučenci. To že bude v predmetnom

obchode nutná preprava tovaru od spoločnosti LONGINEX, s.r.o. k žalobcovi (z Lučenca do Veľkého
Krtíša,Prešova,SlovenskýchĎarmôt)potvrdzujeajzmluvaododanícukruz09.06.2011,kdesazmluvné
strany dohodli, že dopravu predmetu zmluvy si zabezpečí na vlastné náklady žalobca. Žalobca však
nepreukázal ako tovar nadobudol a prepravu z Lučenca do Veľkého Krtíša, Prešova, Slovenských
Ďarmôt, odkiaľ bol následne prepravený do Maďarska. V tejto súvislosti odkazoval na výpoveď konateľa

spoločnosti BEBO-IMPEX Kft. a CMR. Žalovaný nevie, aké ďalšie osoby mal vypočuť, keď v priebehu
kontroly a ani v priebehu odvolania, resp. v žalobe nič takého žalobca nenavrhol. Ak mal žalobca na
mysli pána F. B., jeho výpoveď by nemala žiadnu váhu, nakoľko tento nebol osobou oprávnenou konať
a vystupovať za spoločnosť LONGINEX, s.r.o. Ak žalobca konal v tejto veci s osobou neoprávnenou
vystupovaťzaspoločnosťLONGINEX,s.r.o.,zatakétokonaniesizodpovedásám,nesiezaňajnásledky.

Správca dane požadoval preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu (nadobudnutia tovaru) medzi
ním a spoločnosťou LONGINEX, s.r.o., čo žalobca nevedel preukázať. Ak žalobca sám v žalobe tvrdí, že
nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal,
t.j. nepodieľal sa na obchode medzi ním a spoločnosťou LONGINEX, s.r.o., potom z toho možno prijať
logický záver, že v tomto prípade nedošlo k nadobudnutiu tovaru tak, ako to deklaroval žalobca pri

uplatňovaní svojho nároku. Neuznanie žalobcovho nároku vyplynulo len z jeho vzťahu medzi ním a
jeho dodávateľom. a nie z právnych vzťahov medzi spoločnosťami LONGINEX, s.r.o. a HBM TRADE,
s.r.o., pri ktorých žalovaný netvrdil, že boli zaťažené obchodom. Obchod s cukrom medzi LONGINEX,
s.r.o. a HBM TRADE, s.r.o. bol preverovaný z dôvodu získania celkového obrazu z obchodovania s
predmetným tovarom a hlavne z dôvodu získania skutočností, kde bol tovar zložený a uskladnený pre

spoločnosť LONGINEX, s.r.o. Bývalý konateľ spoločnosti LONGINEX, s.r.o., B. B. sa do zápisnice zo
dňa 27.12. na otázku č. 17. jednoznačne vyjadril, že vykládka tovaru pre spoločnosť LONGINEX, s.r.o.
bola v skladoch na adrese G. C., E.. Do tejto zápisnice uviedol, že nakládka tovaru pre žalobcu bola
v skladoch na rovnakej adrese. Žalovaný znovu zdôrazňoval, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o
preprave, nadobudnutí tovaru od spoločnosti LONGINEX, s.r.o. okrem formálnych dokladov, ako faktúr,

pokladničných a účtovných dokladov, ktoré neodrážali reálnu skutočnosť. Z dokazovania, ktoré vykonal
správca dane vyplýva, že nakládka tovaru pre žalobcu sa mala uskutočniť v Lučenci a nie ako to tvrdí
žalobca (ničím to ale nepreukazuje) v Prešove, vo Veľkom Krtíši, v Slovenských Ďarmotách. Splnením
podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.
preukazuj daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení
a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.Krozhodnutiusprávcudane,čiuznať,aleboneuznaťuplatňovanýnároknaodpočítaniedane
nestačí len z mechanického porovnania výšky odpočítania dane s príslušnou faktúrou.

Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žaloby žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že
rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby neboli v rozpore so zákonom.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva alebo právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a

vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako
aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť v povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Podľa § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na

správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Vychádzajúc z § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, iba doložením
účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane

preukázaný. Daň, či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii
zdaniteľného plnenia, nakoľko zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní
zdaniteľného plnenia, preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom
dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu
preto nemôže byť samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného,

podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nároky musí byť v prvom rade fakticky
podložený existujúcim zdaniteľným plnením.

Dôvodom na vydanie dodatočného platobného výmeru č. 9600403/5/2612067/2012/LOM zo dňa
19.09.2012 boli výsledky zistenia daňovej kontroly zo dňa 16.08.2012 obsiahnuté v protokole o daňovej

kontrole a v dodatku č. 1, na základe ktorých mal správca dane preukázané, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane za nákup kryštálového cukru od
spoločnosti LONGINEX, s.r.o., Komárno z faktúry č. 110100152, dátum vzniku daňovej povinnosti
06.07.2011, základ dane 19.560,- Eur, 20% DPH 3.912,- Eur za kryštálový cukor. Rozdiel vzniku práva
na úplné odpočítanie v riadku 21 DP spolu činil 3.912,- Eur. Z toho dôvodu bol nadmerný odpočet za

zdaňovacie obdobie júl 2011 znížený zo sumy 43.064,25 Eur na sumu 39.152,25 Eur.

Ďalším dodatočným platobným výmerom č. 9600403/5/2484716/2012/BET zo dňa 10.09.2012 boli na
základe výsledku daňovej kontroly zo dňa 30.07.2012 a dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 30.08.2012
správca dane neuznal odpočítanie dane za nákup kryštálového cukru od spoločnosti LONGINEX, s.r.o.

Komárno z nasledovných faktúr:
došlé faktúry č.
- 110100140, dátum vzniku daňovej povinnosti 10.06.2011, základ dane 19.560,- Eur, 20% DPH 3.912,-
Eur za kryštálový cukor,
- 110100141, dátum vzniku daňovej povinnosti 10.06.2011, základ dane 18.746,- Eur, 20% DPH 3.749,-

Eur za kryštálový cukor,
-110100142,dátumvznikudaňovejpovinnosti10.06.2011,základdane19.908,-Eur,20%DPH3.781,60
Eur za kryštálový cukor,
- 110100143, dátum vzniku daňovej povinnosti 10.06.2011, základ dane 19.437,75 Eur, 20% DPH
3.887,55 Eur za kryštálový cukor,

- 110100144, dátum vzniku daňovej povinnosti 14.06.2011, základ dane 18.826,50 Eur, 20% DPH
3.765,30 Eur za kryštálový cukor,
- 110100145, dátum vzniku daňovej povinnosti 15.06.2011, základ dane 18.826,50 Eur, 20% DPH
3.765,30 Eur za kryštálový cukor,
-110100146,dátumvznikudaňovejpovinnosti15.06.2011,základdane19.071,-Eur,20%DPH3.814,20

Eur za kryštálový cukor,
-110100147,dátumvznikudaňovejpovinnosti21.06.2011,základdane19.071,-Eur,20%DPH3.814,20
Eur za kryštálový cukor,
-110100148,dátumvznikudaňovejpovinnosti21.06.2011,základdane18.256,-Eur,20%DPH3.651,20
Eur za kryštálový cukor,

- 110100149, dátum vzniku daňovej povinnosti 23.06.2011, základ dane 19.560,- Eur, 20% DPH 3.912,-
Eur za kryštálový cukor,
- 110100150, dátum vzniku daňovej povinnosti 23.06.2011, základ dane 19.560,- Eur, 20% DPH 3.912,-
Eur za kryštálový cukor,- 110100151, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.06.2011, základ dane 19.560,- Eur, 20% DPH 3.912,-
Eur za kryštálový cukor.

Rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie riadku 21 DP spolu 45.876,35 Eur.

Hlavné dôvody pre vydanie dodatočných platobných výmerov, na základe ktorých bol žalobcovi
znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 a jún 2011 boli skutočnosti, že nebolo
preukázané dodanie tovaru od spoločnosti LONGINEX, s.r.o.. Bývalý konateľ spoločnosti LONGINEX,

s.r.o. B. B. nemá o dodávke cukru pre žalobcu takmer žiadne informácie, táto spoločnosť nevlastnila
ani neprenajímala skladové priestory. Konateľ spoločnosti nemal vedomosti o tom, kde sa nakladal
kryštálový cukor pre žalobcu, kto zabezpečoval nakládku, kto zabezpečoval prepravu tovaru, kto
uhradzoval náklady za prepravu, kde sa skladoval tovar pre žalobcu. Bývalý konateľ spoločnosti
LONGINEX, s.r.o. sa kontaktoval s konateľom spoločnosti HBM TRADE, s.r.o. len cez internet, hoci
obidvaja bývajú na tej istej adrese a medzi nimi je príbuzenský vzťah. Platby za tovar prebiehali v

hotovosti, pričom išlo o veľké sumy a takýto hotovostný styk je v takých objemoch neštandardný.

Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že žalobca okrem faktúr,
ktoré sú na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH nepostačujúce, nepreukázal nadobudnutie tovaru od
dodávateľa LONGINEX, s.r.o. Samotné faktúry na uplatnenie nadmerného odpočtu sú nepostačujúce,

musí dôjsť aj k reálnemu nadobudnutiu tovaru. V. bývalého konateľa spoločnosti LONGINEX, s.r.o. B. B.,
ktorý by mal najviac vedieť o obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou LONGINEX, s.r.o.,
bola nepresvedčivá ohľadom obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou LONGINEX, s.r.o.
O dodávke cukru pre žalobcu nemal bývalý konateľ takmer žiadne informácie. Spoločnosť LONGINEX,
s.r.o. a ani žalobca nemali vlastne skladovacie priestory a ani prenajaté priestory na skladovanie.

Vykládka cukru mala byť vykonaná v priestoroch spoločnosti HBM TRADE, s.r.o. na Fiľakovskej ceste v
Lučenci. Kryštálový cukor sa mal maďarským firmám vyvážať z Veľkého Krtíša, Prešova, Slovenských
Ďarmôt, žalobca nevedel preukázať, že akým spôsobom a kým sa mala zabezpečiť doprava na tieto
obchodné miesta. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že zodpovednou osobou za spoločnosť LONGINEX,
s.r.o. mal byť F. B., mal v priebehu správneho konania možnosť navrhnúť vypočutie tohto svedka,

žalobca to však neurobil. Na druhej strane žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nemal dôvod
vypočúvať tohto svedka, pretože F. B. nebol konateľom spoločnosti LONGINEX, s.r.o., nebol ani
spoločníkom a dokonca nebol ani zamestnancom, bol len bývalý kamarát bývalého konateľa spoločnosti
B. B.. Dôvodom na zníženie nadmerného odpočtu nebolo nepreukázanie dodávky od dodávateľa HMB
TRADE, s.r.o. odberateľovi LONGINEX, s.r.o., ako to tvrdí žalobca, ale dôvodom bola tá skutočnosť, že

žalobca nepreukázal dodávky tovaru práve od spoločnosti LONGINEX, s.r.o.

Na záver súd uvádza, že preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom nie je pokračovaním
správneho konania. Žalobca v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam neuviedol žiadne
konkrétne porušenie zákona zo strany správnych orgánov. Žalobca sa taktiež nedomáhal vykonania

ďalších dôkazov, nenavrhoval ani vypočutie podľa žalobcu kľúčového svedka F. B.. Súd pri podaní
odvolania a ani pri podaní žaloby nevyhľadáva za žalobcu porušenie zákona, a ani nenavrhuje za
žalobcu vykonanie dôkazov. Zistenie rozsahu porušenia zákona a navrhovanie ďalších dôkazov je
vecou daňového subjektu (žalobcu). Žalobca môže v žalobe napadnúť zákonnosť rozhodnutí správnych
orgánov len v takom rozsahu, v akom ich napadol v odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového

správneho orgánu. Vytýkanie porušenia zákonnosti, ktoré uvádza žalobca v žalobe presahuje rámec
podaných odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto po preskúmaní veci a postupu správnych
orgánov žaloby žalobcu zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie
o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.