Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/267/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115213623
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115213623.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa

O.. Z.. B., V.. Z.., Z. Z. R. Y. XX, N. N., L.: XX XXX XXX, v konaní zastúpeného JUDr. Petrom Petríkom,
advokátom, advokátska kancelária so sídlom Komenského 14419/18D, Banská Bystrica, IČO: 37 326
244, proti odporcovi Z. S. H., Z. Z. W. XXX, W., L.: XX XXX XXX, v konaní zastúpenom Mgr. Brunom
Žlnayom, LL.M., advokátom, LEGAL ADVISORY GROUP, s. r. o., so sídlom Lužná 1, Bratislava, IČO:
35 967 081, o určenie neplatnosti písomného hlasovania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 887,94 Eur k
rukám právneho zástupcu Mgr. Bruna Žlnaya, LL.M, advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 06. 2015 domáhal určenia neplatnosti:
· rozhodnutia odporcu prijaté na písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 16. 05. 2015 do 22. 05. 2015
pod bodom č. 1 špecifikované ako: „Odvolali p. Š. Š.Č. z postu predsedu Spoločenstva vlastníkov H.,
W. XXX, XXX XX W..“
· rozhodnutia odporcu prijaté na písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 16. 05. 2015 do 22. 05.

2015 pod bodom č. 1 špecifikované ako: „Zvolili p. L.. O. S. za predsedu Spoločenstva vlastníkov H.,
W. XXX, XXX XX W..“
· rozhodnutia odporcu prijaté na písomnom hlasovaní konanom v dňoch od 16. 05. 2015 do 22. 05. 2015
pod bodom č. 1 špecifikované ako: „Vyjadrili súhlas s tým, aby p. L.. O. S. podal návrh na zápis zmeny
predsedu v registri spoločenstiev vedenom OÚ v N. N..“

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom bytov a nebytového priestoru v bytovom dome

so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku parcely registra „C“ par. č. XXXX, o výmere 1 283 m2,
zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcom sa v katastrálnom území W., vrátane spoluvlastníckeho
podielu v rozsahu XXXX/XXXXXX (pri byte č. XX), spoluvlastníckeho podielu v rozsahu XXXX/XXXXXX
(pri byte č. XX), spoluvlastníckeho podielu v rozsahu XXXX/XXXXXX (pri byte č. XX), spoluvlastníckeho
podielu v rozsahu XXXX/XXXXXX (pri byte č. XX) a spoluvlastníckeho podielu v rozsahu XXXXX/
XXXXXX (pri nebytovom priestore č. X-X), na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX. V dňoch od

16. 05. 2015 do 22. 05. 2015 sa u odporcu uskutočnilo písomné hlasovanie, ktorého výsledky boli
navrhovateľovi doručené elektronicky dňa 26. 05. 2015 o 16.31 h. V písomnom hlasovaní boli prijaté
tri rozhodnutia. Celkový počet bytov v bytovom dome so súpisným číslom XXX je 63. Hlasovania
sa malo zúčastniť 40 vlastníkov. Navrhovateľ hlasoval proti rozhodnutiam. Navrhovateľ namietal, žev písomnom hlasovaní neboli dodržané ustanovenia zákona č 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov (ďalej len „zákon“), pretože predsedu nie je možné odvolať formou písomného
hlasovania, čomu nasvedčuje aj znenie ustanovení § 7c ods. 1 písm. c), § 7c ods. 3 a § 7c ods. 9

písm. g) zákona Tento názor je podporený aj znením ustanovenia § 7 ods. 7 a ods. 8 zákona. Už len
z týchto dôvodov je písomné hlasovanie o odvolaní predsedu neplatné. Navyše pre dané hlasovanie
nebola dodržaná zákonom požadovaná väčšina pre hlasovanie, a to v rozsahu 2/3 všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v zmysle § 14 ods. 3 zákona. Odvolaniu predsedu by malo predchádzať
podanie návrhu radou spoločenstva. Absencia návrhu rady na odvolanie predsedu spoločenstva p. Š.

Š. sama o sebe robí rozhodnutie o odvolaní predsedu neplatným. Navrhovateľ ďalej namietal, že otázky
a výsledky hlasovania nekorešpondujú, pretože napr. otázka č. 1 neobsahuje výraz „Odvoláva sa...“
alebo ekvivalentný imperatív na odvolanie, ale len sa zisťuje súhlas s odvolaním. Podobne otázka č. 3
znela „Súhlasíte s tým, aby...“, ale vo výsledku hlasovania bolo uvedené „Vyjadrili súhlas s tým, že...“.
Z hľadiska hmotnoprávneho namietal navrhovateľ neurčitosť označenia osoby, ktorá mala byť zvolená
za nového predsedu - „p. L.. O. S.“, pretože takto označenú osobu nie je možné zapísať do registra

spoločenstiev. Ďalšou spornou skutočnosťou je to, že vlastníci na základe otázky č. 3 mali splnomocniť
L.. O. S. na podanie návrhu na zápis zmien v registri spoločenstiev, čo zákon vylučuje, pretože v zmysle
tohto zákona nie je možno splnomocniť na vykonanie takého úkonu nejakú osobu, ale zákon upravuje
formalizovaný postup.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že nie je pasívne legitimovaný , pretože spoločenstvo
je oprávnené konať iba to, čo mu zákon umožňuje, pričom v zásade vystupuje v mene vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Predmetom návrhu je napadnutie uznesení, ktoré však neschválilo
spoločenstvo, ale konkrétni vlastníci. Ak by sa však ale súd nestotožnil s týmito tvrdeniami, odporca
namietal, že by písomným hlasovaním nebolo možné odvolať predsedu spoločenstva. Argumenty

navrhovateľa vychádzajú z reštriktívneho výkladu zákona, ktorý nemá žiadnu oporu v aplikačnej praxi.
Skutočnosť, že predsedu volí a odvoláva zhromaždenie, explicitne nevylučuje a nezakazuje, aby sa
tak nestalo v písomnom hlasovaní. Zákon dovoľuje rozhodovať aj formou písomného hlasovania.
Argumentácia navrhovateľa, že nebola dodržaná potrebná väčšina, je nesprávna, pretože na písomné
hlasovanie sa vzťahuje osobitná väčšina hlasujúcich vlastníkov počítaná zo všetkých vlastníkov bytov

a nebytových priestorov. Písomnému hlasovaniu nemusí predchádzať len návrh rady. Toto tvrdenie
navrhovateľa je absurdné, pretože písomné hlasovanie sa konalo na základe toho, že o to požiadala
kvalifikovaná skupina vlastníkov (v zmysle zákona aspoň 1). Rada zostala v tomto smere nečinná.
Vyhlásenie písomného hlasovania tak prebiehalo v zmysle § 14 ods. 7 zákona. Zmätočné je aj tvrdenie
navrhovateľa, že označenie osôb, o ktorých sa hlasovalo, je nejednoznačné a predstavuje len snahu

navrhovateľa nahradiť nedostatok skutočných argumentov množstvom vymyslených argumentov o
údajných porušeniach práva. Po tom, ako bol odvolaný dovtedajší predseda a vymenovaný nový
predseda, vzniklo novému predsedovi zo zákona oprávnenie podať návrh na zápis. Napriek tomu z
praxe vyplýva, že Okresný úrad Banská Bystrica požaduje, aby návrh podával odvolaný predseda (čo je
však v rozpore so zákonom), a len pre to, aby odvolaný predseda nezmaril výsledky hlasovania tým, že

nepodá návrh na zápis zmien včas, bolo v hlasovaní prijaté uznesenie, aby návrh podal nový predseda.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a
odporcom, výsluchom navrhovateľa a odporcu a výsluchom svedkyne a zistil tento skutkový stav:

Dňa 21. 04. 2015 podala časť vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu (č. l. 186 a 187
spisu) žiadosť o vyhlásenie písomného hlasovania s troma konkrétnymi otázkami, ktorú doručila rade
spoločenstva, o čom svedčia podpisy predsedu a podpredsedu rady. Žiadosť podalo celkom dvadsaťdva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo z celkového počtu (šesťdesiat) predstavuje viac ako 1
vlastníkov.

Rada ostala nečinná, preto poverená L.. S. G. (na základe poverení vlastníkov bytov, č. l. 157 - 182
spisu) elektronicky oznámila konanie písomného hlasovania dňa 08. 05. 2015 a toto písomné hlasovanie
bolo zverejnené aj na tabuli bytového domu (č. l. 184 a 185 spisu) aj so vzorom hlasovacej listiny a s
otázkami, ktorých sa písomné hlasovanie týkalo. Písomné hlasovanie prebiehalo v dňoch 16. 05. 2015

- 22. 05. 2015 spôsobom uvedeným v e - maile zo dňa 08. 05. 2015 (osobne alebo poštou).Písomného hlasovania sa zúčastnilo celkom štyridsať vlastníkov bytov a nebytových priestorov
(hlasovacie listiny, č. l. 143 - 245 spisu). Z toho traja vlastníci bytov (č. l. 29, 244 a 245 spisu) hlasovali
proti (na č. l. 29 spisu sa nachádza hlasovanie navrhovateľa).

Zvyšní (tridsiati siedmi) vlastníci hlasovali za odvolanie predsedu p. Š. Š. a za zvolenie nového predsedu
p. L.. O. S., ktorého zároveň poverili aj na zápis zmien v registri spoločenstiev. Traja vlastníci (č. l. 213,
235 a 239 spisu) hlasovali na základe generálneho plnomocenstva.

Výsledky písomného hlasovania oznámila vlastníkom L.. S. G. e - mailom dňa 26. 05. 2015 (č. l. 37 -
40 spisu).

Za odvolanie p. Š. Š. hlasovalo 37 vlastníkov (58,73 %) a traja boli proti (4,76 %). Za zvolenie nového
predsedu p. L.. O. S. hlasovalo 37 vlastníkov (58,73 %) a traja boli proti (4,76 %). Rovnako hlasovali
vlastníci aj o tretej otázke a vyjadrili súhlas s tým, aby návrh na zápis zmeny v registri spoločenstiev

podal p. L.. O. S.. Z celkového počtu 63 bytov sa hlasovania zúčastnilo 40 bytov, t. j. 63,49 %. Výsledky
hlasovania odovzdala L.. S. G. L.. O. S. dňa 02. 06. 2015 (č. l. 183 spisu).

Dňa 05. 11. 2010 bola uzavretá zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na
základe ktorého vzniklo Spoločenstvo vlastníkov H., so sídlom W. XXX, ktorá konkretizuje orgány

spoločenstva, práva a povinnosti vlastníkov a orgánov, spôsob správy a ďalšie vzťahy (č. l. 99 - 104
spisu).

Navrhovateľ vo svojej výpovedi trval na tom, že predsedu môže odvolať len zhromaždenie, ktoré o
tom spíše zápisnicu a ktorá bude mať všetky zákonom predpísané náležitosti. Pri písomnom hlasovaní

to dodržané nie je. Aj okresný úrad mu oznámil, že predsedu spoločenstva nie je možné odvolať
v písomnom hlasovaní (č. l. 156 spisu). Takýto názor zastáva aj ministerstvo vnútra, ktoré bolo
gestorom viacerých školení, ktorých sa zúčastnil. Namietal, že s návrhom na hlasovanie neboli doručené
materiálny k hlasovaniu, napr. uvedenie dôvodov a takéto oznámenie o písomnom hlasovaní nebolo
predloženéradouspoločenstva.Uviedol,žeinýp.Š.Š.savdanombytovomdomepodľajehovedomostí

nenachádza. V čl. 7 ods. 15 zmluvy o spoločenstve je upravený osobitný spôsob sčítania hlasov, a tento
dodržaný nebol.

Právny zástupca navrhovateľa zotrval v celom rozsahu na písomnom návrhu a poukazoval na znenia
príslušných ustanovení zákona, z ktorých má podľa neho jednoznačne vyplývať, že predsedu nemožno

odvolať v písomnom hlasovaní. Tiež poukázal na to, že iná väčšina sa vyžaduje pri hlasovaní na
zhromaždení a iná na písomnom hlasovaní. L.. O. S. nie je vlastníkom žiadneho bytu alebo nebytového
priestoru v bytovom dome a je osobou neznámou pre vlastníkov, preto je otázka č. 2 písomného
hlasovania nejasná a neurčitá. Ak sa aj L.. S. prezentoval na zhromaždení vlastníkov bytov, to ešte
neznamená, že je známy hlasujúcim osobám. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sa vzájomne

nepoznajú, pretože ide o dom nachádzajúci sa v rekreačnej oblasti, pričom majitelia bytov sa tam
nezdržiavajú celý rok, a preto sa ani navzájom dobre nepoznajú. Avšak osobu p. Š. Š. mohli a mali
poznať, keďže ide o osobu predchádzajúceho predsedu. Namietal, že svedkyňa L.. G. tvrdila, že si
v rámci písomného hlasovania overovala u notára, ale súdu predložil odporca neoverené doklady,
čo spochybňuje ich autenticitu. Písomné hlasovanie nie je hlasovaním zhromaždenia a na odvolanie

predsedu je potrebná dvojtretinová väčšina. Výsledky hlasovania doručil L.. S., hoci nebol ešte ako
predseda zapísaný a tieto výsledky neboli doručené odvolanému predsedovi.

Odporca vo výpovedi uviedol, že pána Š. sa už vlastníci pokúšali odvolať. Písomné hlasovanie
organizovala L.. G..

Právny zástupca odporcu namietal reštriktívny výklad zákona navrhovateľom. Poukazoval na svoje
vyjadrenia v písomnom podaní. U L.. S. nejde o neznámu osobu, pretože jeho rodina vlastní byt v
bytovom dome od roku 2005. Vlastníci sa poznajú, aj keď sa tam pravidelne nezdržiavajú. Písomné
hlasovanie bolo vyhlásené na základe podnetu spoločníkov, pretože rada spoločenstva zostala nečinná.

Čo sa týka námietok navrhovateľa, sčítanie hlasov bolo vykonané štandardným spôsobom, v súlade
so zákonom. Zmluva o spoločenstve je v časti, ktorá upravuje spôsob sčítania hlasov, v rozpore so
zákonom. Je totiž z roku 2011 a podstatná novela zákona týkajúca sa písomného hlasovania bola prijatáv roku 2014. Okresný úrad nakoniec zmenu zapísal, preto nie sú pochyby o tom, že by bolo hlasovanie
neplatné.

Svedkyňa L.. S. G. vo výpovedi uviedla, že si nepamätá, kto bol prítomný pri sčítavaní hlasov, ale mohlo
ísť o pána H. a jej manžela, ktorí sú členmi rady spoločenstva. Forma hlasovania bola písomná, a to
buď poštou alebo vlastníci prišli za ňou osobne. Bola poverená vlastníkmi na vyhlásenie písomného
hlasovania ako aj na oznámenie výsledkov. S výsledkami hlasovania oboznámila aj p. Š., ale dokumenty
mu neodovzdala, ale dala ich až L.. S., ktorý potom podal návrh na zmenu údajov.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na správu domu
sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“),
ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou
alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo
je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné
zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory“), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby
a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.

Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja
(ďalej len „správny orgán“) príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len „register“).

Podľa § 7c ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prvá
veta, predsedu odvoláva zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi
vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,

spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme
doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní
pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do
piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov schôdza
vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome,
ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na
prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza
vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie
rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a
ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov písomné
hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od
doručenia žiadosti. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome aj hlasovaním podľa odseku 3. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sedem kalendárnych dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať,
otermíneamiestehlasovania,atospôsobomvdomeobvyklým.Nahlasovacejlistinealebonaviacerých
listinách, ktoré obsahujú plné znenie schvaľovaného návrhu, musí byť uvedený deň konania hlasovania,
meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac

otázok, označia sa poradovými číslami. Súhlas alebo nesúhlas vyjadrujú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu podpisu na hlasovacej listine; zmluva
o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné overenie podpisov
pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacejlistine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený
zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a
oznámi ho do piatich pracovných dní od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým.

Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. V prípade
neúspešného písomného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov.

Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prehlasovaný

vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od
oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.

Podľa § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovenia
odsekov 1 až 7 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia. Ak spoločenstvo tvorí viac domov,
o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky,

údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet
hlasovania týka.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že písomné hlasovanie sa konalo v dňoch od 16.
05. 2015 do 22. 05. 2015 a výsledky boli oznámené dňa 26. 05. 2015. Ak bol návrh podaný dňa 25.

06. 2015, bol podaný včas.

Ako prvú súd riešil otázku pasívnej legitimácie, ktorej nedostatok namietal odporca. Spoločenstvo je v
zmysle § 7 ods. 1 zákona právnickou osobou, ktorá je založená za osobitným účelom v rozsahu zákona.
Nemožno teda súhlasiť s argumentáciou odporcu, že rozhodnutia prijaté písomným hlasovaním nie sú

rozhodnutímodporcu,atedaniejezanichanizodpovedný.Vecnálegitimáciaspoločenstvavobdobných
konaniach už bola judikovaná vo viacerých rozhodnutiach súdov, preto toto tvrdenie odporcu považuje
súd za nedôvodné a je daná jeho pasívna legitimácia v tomto konaní.

Druhou - predbežnou - otázkou bola skutočnosť, či písomné hlasovanie bolo vyhlásené v súlade so

zákonom. Písomné hlasovanie možno vyhlásiť v zmysle § 14 ods. 7 zákona dvoma spôsobmi:
1. predseda, rada, správca alebo
2. štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné
hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti.
V prejednávanom prípade písomné hlasovanie nevyhlásil ani predseda a ani rada. Rada zostala

nečinná. Preto po 15 dňoch od doručenia žiadosti rade (dňa 21. 04. 2015) bolo vyhlásené e - mailom
písomné hlasovanie dňa 08. 05. 2015. Pätnásťdňová lehota uplynula dňa 06. 05. 2015, preto bolo
písomné hlasovanie vyhlásené v súlade s ustanovením § 14 ods. 7 zákona.

Podľa § 14 ods. 7 v spojení s § 14 ods. 9 zákona sa oznámenie o vyhlásení písomného hlasovania má

zverejniť sedem kalendárnych dní pred jeho konaním. Ak bolo písomné hlasovanie vyhlásené dňa 08.
05. 2015 a konalo sa v dňoch od 16. 05. 2015 do 22. 05. 2015, bola dodržaná zákonná lehota. Tiež boli
všetkým vlastníkom známe otázky. Spôsob oznámenia bol obvyklý - elektronickou formou, vzhľadom na
skutočnosť, že vlastníci bytov sa trvalo nezdržiavajú v sídle spoločenstva.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že písomné hlasovanie bolo vyhlásené v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

V konaní bola spornou tá skutočnosť, či predseda môže alebo nemôže byť odvolaný (a následne
aj zvolený) písomným hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd (na rozdiel od

navrhovateľa) je toho názoru, že vlastníci bytov a nebytových priestorov tak urobiť môžu. V tomto smere
súd poukazuje na novelu č. 205/2014 Z. z., ktorou bol v značnej miere zmenený spôsob hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Okrem iného novela zasiahla spôsob hlasovania vlastníkov tak, že písomné hlasovanie plne nahradzuje

hlasovanie vlastníkov na zhromaždení (resp. schôdzi vlastníkov bytov). Uvedené vyplýva nielen z
výslovného znenia § 14 ods. 9 zákona ale aj z dôvodovej správy k zákonu č. 205/2014 Z. z., ktorý
novelizoval zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Úmyslom zákonodarcu
bolo do istej miery zjednodušiť rozhodovanie vlastníkov, keď v praxi dochádzalo často k tomu, žezhromaždenie alebo schôdza vlastníkov bola neuznášaniaschopná, pretože sa nedosiahla ani len
väčšina potrebná na to, aby sa zhromaždenie, resp. schôdza mohla konať. Akékoľvek vyjadrenia
okresného úradu, ministerstva či „analýzy“ zákona predložené účastníkmi konania sú v tomto smere

bezpredmetné a nič nepreukazujúce.

Pokiaľ ide o väčšinu, ktorá prijíma rozhodnutia v písomnom hlasovaní, táto je v zmysle § 14 ods. 7
zákona nadpolovičná, a to z celkového počtu vlastníkov. V danom prípade je teda písomné hlasovanie
platné, ak zo 63 bytov hlasuje najmenej 32 vlastníkov. Rovnaká väčšina je dokonca predpokladaná aj

ustanovením § 7c ods. 3 zákona, z ktorého vyplýva, že predsedu odvoláva zhromaždenie nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Tvrdenia navrhovateľa o tom, že väčšina mala byť dvojtretinová a to zo všetkých vlastníkov, sa
zakladajúnanesprávnomvýkladezákona.Dvojtretinováväčšinavšetkýchvlastníkovbytovanebytových
priestorov sa vyžaduje len v prípade dôležitej zmeny - ak hlasujú o zmluve o úvere a o každom dodatku

k nej, o zmluve o zabezpečení úveru a o každom dodatku k nej, o zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času
užívania a o každom dodatku k nej, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim,
o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a o zmene formy výkonu
správy; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň

súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na najvyššom poschodí. (§ 14 ods.
4 zákona)

Argumentácia navrhovateľa, že dvojtretinová väčšina všetkých vlastníkov potrebná na odvolanie
predsedu vyplýva zo znenia: „Ak schôdza vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí

schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov
prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4
a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods.
3 a 4.“, sa tiež nezakladá na správnom výklade zákona, pretože sa nevzťahuje na väčšinu potrebnú na
prijatie rozhodnutia zhromaždenia, ale na jeho uznášaniaschopnosť.

V zmysle vyššie uvedeného je teda nepochybné, že predsedu možno odvolať v písomnom hlasovaní
a to nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, čo v tomto prípade znamená, že ak mohlo hlasovať
63 bytov a 37 odvolalo p. Š. Š. a zvolilo L.. O. S., bolo toto písomné hlasovanie platné. Je ešte
potrebné uviesť aj to, že traja vlastníci bytov hlasovali na základe generálneho plnomocenstva, kedy

sa nevyžaduje, aby splnomocnenie obsahovalo aj spôsob hlasovania (§ 14 ods. 6 zákona v spojení s
dôvodovou správou k zákonu č. 250/2014 Z. z.).

Za nedôvodnú súd tiež považoval námietku navrhovateľa týkajúcu sa nejednoznačnosti označenia osôb
- p. Š. Š. V. A.. L.. O. S., pretože z dokazovania vyplynulo, že iné osoby s uvedenými menami sa

v spoločenstve nevyskytujú. Tiež možno konštatovať, že spoločenstvo je pomerne malá a uzavretá
skupina osôb, kde nie je nevyhnutné konkretizovať osobu tak, aby bola známa každému, ale stačí, aby
osoby v spoločenstve nemali pochybnosti o tom, o kom hlasujú.

Ďalšia námietka navrhovateľa týkajúca sa spôsobu sčítania hlasov v písomnom hlasovaní, kde podľa

navrhovateľa bolo toto sčítanie v rozpore s čl. 7 bod 15 zmluvy o spoločenstve (č. l. 101 spisu), je tiež
nedôvodná, pretože zmluva z roku 2011 je v tomto prípade v rozpore so znením § 14 ods. 7 zákona. V
zmysletohtoustanoveniazmluvaospoločenstvemôžeurčiť,kedyjepotrebnéúradnéovereniepodpisov
pri hlasovaní. Nemôže však nad rámec zákona vyžadovať podmienky, ktoré zákon neukladá. Podľa
názoru súdu je možné zmluvou o spoločenstve upraviť alebo priznať väčší rozsah práv, ale nie viac

povinností. Výsledky písomného hlasovania je v zmysle § 14 ods. 7 oprávnený zistiť:
1. predseda, rada
2. alebo zvolený zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

V tomto prípade výsledky overila L.. S. G., ktorá bola poverená štvrtinou vlastníkov.

Ani ďalšie tvrdenia navrhovateľa o tom, že L.. S. nemohol byť na základe výsledkov písomného
hlasovaniaoprávnenýnazápiszmienvregistrispoločenstievOkresnéhoúraduBanskáBystrica,nemajú
oporu v zákone. Súd konštatuje, že návrh na určenie neplatnosti rozhodnutí sa zakladá na nesprávnejinterpretácii zákona navrhovateľom a v jeho podaní je výklad zákona reštriktívny s tým, že nie je ochotný
prijať rozhodnutia väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon hovorí o štatutárnom orgáne,
pričom súd má za to, že má na mysli novozvoleného štatutára, čo má oporu v tom, že možno rozumne

predpokladať, že starý odvolaný štatutár nebude mať záujem na zápis takejto zmeny, pričom zápis je
limitovaný lehotou. Obdobne je to pri zmene konateľa spol. s r o., kedy návrh na zmenu zápisu podáva
nový konateľ.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že Spoločenstvo všeobecne má právo

vybrať si akým spôsobom sa stretne a bude hlasovať a teda či na schôdzi fyzicky prítomných členov
alebo písomne. Spoločenstvo si vybralo po predchádzajúcej neuznášaniaschopnej schôdzi písomné
hlasovanie, pričom toto prebehlo v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a (okrem námietky nedostatku
pasívnej legitimácie) sa stotožnil sa s tvrdeniami odporcu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bol odporca úspešný v celom rozsahu, trovy konania si uplatnil a vyčíslil v lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení (ďalej len
„vyhláška“) nasledovne:

- 15. 10. 2015: 1 úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia [§ 13a ods. 1 písm. a) v
spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky] .................... 64,53 Eur
- 19. 10. 2015: 1 úkon právnej služby - písomné podanie - vyjadrenie k odporu [§ 13a ods. 1 písm. c) v
spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky] .............. 64,53 Eur
- 03. 02. 2016: 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v spojení

s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky] .............................. 66,00 Eur
- 10. 02. 2016: 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v spojení
s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky] .............................. 66,00 Eur
- 2 x režijný paušál á 8,39 Eur (rok 2015) ................................................ 16,78 Eur
- 2 x režijný paušál á 8,58 Eur (rok 2016) ................................................ 17,16 Eur

---------------------------------------------------------------------
Trovy právneho zastúpenia spolu ........................................................... 295,00 Eur

Cestovné náhrady: N. - N. N., tam a späť 2 x (209 km x 2) [§ 16 ods. 4 vyhlášky] (dňa 03. 02. 2016
a dňa 10. 02. 2016)

· sadzba za km ........................................................................................ 0,183 Eur
· spotreba l/100 km ................................................................................. 5,8
· cena za 1l PHM .................................................................................... 1,164 Eur
cestovné náhrady spolu (2 x 418 km) ...................................................... 216,15 Eur

Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky)
- N. - N. N. (a späť) - t. j. 2 x 8 polhodín (á 14,30
Eur) ............................................................................................................... 228,80 Eur
---------------------------------------------------------------------------
Trovy konania celkom (+ DPH): ....................................................879,94 Eur..........

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdupovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 10. 02. 2016