Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6Cb/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203824
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414203824.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

G.. P. X., bytom X. O. Č.. XXX, IČO: 36 011 509, proti odporcovi: P. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom T. Ž. Č..
XXX, v konaní zastúpený H. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom X. O. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 6.261,96
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.261,96 € s úrokom z omeškania vo
výške 0,05 % denne zo sumy 6.261,96 € od 30.03.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 375,50 € v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 6.261,96 € s úrokom
z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 30.03.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy
konania.

Návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu mu dodal dňa 15.03.2010 plastové okná
a dvere, za ktoré odporcovi vyfakturoval dojednanú cenu 7.804,25 € so splatnosťou do 29.03.2010.

Odporca uhradil v lehote splatnosti faktúru len čiastočne v sume 1.542,29 € a zvyšok neuhradil ani
po viacerých urgenciách. Pokúsil sa o mimosúdne vyrovnanie prostredníctvom spoločnosti DEBT
COLLECTION s. r. o., no ani tento pokus nebol úspešný. Za mimosúdne vyrovnanie zaplatil tejto
spoločnosti čiastku 400,- €, ktorú požadoval priznať ako náhradu trov konania.

Odporca sa k veci písomne nevyjadril, aj keď žalobný návrh prevzal dňa 08.01.2016. Cestou svojej
zástupkyne sa na pojednávaní vyjadril, že dodané plastové okná a dvere nemali požadované rozmery.

Museli sa urobiť väčšie stavebné otvory na ich zabudovanie a tým mu vznikla škoda. Bližšie ju ale
nešpecifikoval. Na druhej strane však zástupkyňa odporcu potvrdila, že tovar bol odporcom prevzatý,
nereklamoval ho voči navrhovateľovi a ani voči odporcovi nebol tento tovar reklamovaný. Navrhla síce
doplniť dokazovanie, no ani po dotazoch súdu nešpecifikovala konkrétne aké.

Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že odporca si
ako podnikateľ objednal u navrhovateľa (tiež ako podnikateľa) dodávku plastových okien a dverí podľa

cenovej ponuky v sume 7.804,37 € s rozmermi ako boli uvedené v tejto cenovej ponuke. Žiadnym
dôkazom nebolo v konaní preukázané, že by tieto nemali požadované rozmery ako boli tieto uvedené v
navrhovateľom vypracovanej cenovej ponuke, ktorú odporca ako objednávateľ podpísal a opečiatkovaldňa 02.02.2010. Táto obsahuje ohľadne jednotlivých okien a dverí podrobné rozmery, aj s uvedením
cien za jednotlivé kusy.

Následne navrhovateľ vyfakturoval odporcovi k úhrade dodané plastové okná a jedny dvere v celkovej
sume 7.804,25 € faktúrou číslo XXXXXXXXX splatnou dňa 29.03.2010, na ktorej sa nachádza tak
pečiatka ako aj podpis odporcu. Rovnako sa pečiatka a podpis odporcu nachádza aj na dodacom liste
k predmetnej faktúre, ktorý sa týka položiek, ktoré boli odporcovi k úhrade vyfakturované.

Z hľadiska právneho posúdenia došlo medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako
kupujúcim k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (keďže v čase
uzavretia tohto právneho vzťahu boli obaja účastníci konania podnikateľmi), ktorý určuje, že kúpnou
zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo
do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť
kúpnu cenu.

V tomto smere mal súd za preukázané, čo nespochybňoval ani samotný odporca prostredníctvom svojej
zástupkyne, že skutočne odporcom objednaný tovar mu bol zo strany navrhovateľa aj skutočne dodaný.
Nespochybňoval odporca tiež, že by tento tovar nebol uhradený. V tomto smere potom mal súd za
preukázané, že k úhrade tovaru dodaného zo strany navrhovateľa odporcovi došlo len čiastočne v

navrhovateľom tvrdenej sume 1.542,29 €. Pokiaľ súd nemal za preukázané žiadnym dôkazom, že by
došlo k úhrade aj zvyšku kúpnej ceny, t.j. k úhrade žalovanej sumy 6.261,96 € a ak potom nebolo súdu
predložené žiadne tvrdenie, ani žiadny dôkaz o tom, že by záväzok odporcu uhradiť zvyšok kúpnej ceny
zanikol iným spôsobom než splnením podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, považoval návrh
navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný, čo do žalovanej istiny.

Vo vzťahu k obrane odporcu je potrebné uviesť, že ak nijakým spôsobom tento tovar nereklamoval
po jeho prevzatí a bránil sa len tým, že mu vznikla škoda v dôsledku toho, že plastové okná a dvere
nemali požadované rozmery, nemá to vplyv na zaplatenie samotnej kúpnej ceny. Odporca by si mohol
uplatňovať len nároky z vád tovaru, ktoré však ako vyplynulo z výpovede zástupkyne odporcu uplatnené

neboli, rovnako tak to vyplynulo aj z výpovede navrhovateľa, ktorý sa vyjadril, že prvýkrát počuje, že
by nemali dodané výrobky požadované rozmery. V konečnom dôsledku správnosť rozmerov potvrdzuje
podpis a pečiatka odporcu na dodacom liste k faktúre.

Súd nevykonal odporcom naznačené dokazovanie, nakoľko tento presne neuviedol aký dôkaz má súd

vykonať a navyše ako už bolo uvedené, tvrdenie odporcu, že mu vznikla škoda, by nemalo priamy
vplyv na jeho povinnosť zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, pokiaľ nijakým spôsobom určité vady dodaného
tovaru voči navrhovateľovi nevytkol.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý určuje, že ak je

dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

V tomto smere mal súd za preukázané, že splatnosť žalovanej faktúry nastala dňa 29.03.2010 v súlade
s ustanovením § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktoré hovoria, že dlžník je povinný záväzok

splniť v čase určenom v zmluve a ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
potom čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Splatnosť faktúry bola určená na samotnej faktúre na deň 29.03.2010, čo je možné považovať z

hľadiska § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka za veriteľovo (teda navrhovateľovo) požiadanie o
plnenie - zaplatenie žalovanej faktúry, ktorú odporca v čase splatnosti neuhradil. Preto od 30.03.2010
navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, za ktorú dohodu
súd považoval text uvedený na faktúre a akceptovaný odporcom, podľa ktorého v prípade nedodržania
dátumu splatnosti je možné účtovať penále vo výške 0,05 % na každý deň omeškania. Z obsahového

hľadiska ide potom o dohodu o úrokoch z omeškania, keďže faktúra bola potvrdená aj samotným
odporcom ako odberateľom. Súd preto návrhu aj v tejto časti vyhovel.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
navrhovateľovi súd priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobný návrh
vo výške 375,50 €. Súd nepriznal navrhovateľovi ako náhradu trov konania čiastku 400,- €, ktorú

zaplatil za pokus o mimosúdne vyrovnanie spoločnosti DEBT COLLECTION s. r. o., nakoľko navrhovateľ
síce predložil mandátnu zmluvu o inkase pohľadávok a s ňou súvisiace zmluvné podmienky (č. l.
13 a 14 spisu) a predložil aj potvrdenie o úhrade čiastky 400,- € menovanej spoločnosti, no pokiaľ
neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy o vykonaní konkrétnych úkonov uvedenou spoločnosťou voči
odporcovi, súd nemal preukázané účelné vynaloženie tejto sumy, ktorá vyplývala zo zmluvy ako určitá

odmena na náklady menovanej spoločnosti súvisiace s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky (keďže
odmena za služby bola stanovená na 20 % z vymoženej sumy).

Súd nepovolil odporcovi uhradiť dlžnú sumu v splátkach, ktoré žiadal cestou svojej zástupkyne vo výške
50,- € mesačne, nakoľko ide o pohľadávku splatnú ešte v roku 2010 a odvtedy mal odporca dostatok
času, aby svoju podlžnosť vyrovnal. Navyše odporca ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mu

neumožňovali uhradiť priznanú pohľadávku v celom rozsahu jednorázovo, pretože ako vyplýva z obsahu
spisu je zamestnaný, pracuje ako vodič v kamiónovej doprave a žiadne iné záväzky odporcu preukázané
neboli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.