Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/351/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213363
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415213363.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum

JustitiaSlovakia,s.r.o.,sosídlomKaradžičova8,Bratislava,IČO:35831154,vkonaníprávnezastúpený
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: M. F., A.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom W. W. Č..XXX, v konaní o zaplatenie 1.111,74 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. V časti o zaplatenie sumy 195,23 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 195,23
Eur od 11.01.2013 do zaplatenia konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi sumu 530,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75

% ročne zo sumy 132,72 Eur od 11.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 132,72 Eur od 21.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 132,72 Eur od 21.02.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
132,72 Eur od 21.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2015 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance
Holding a.s. uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 1.111,74 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne
od 11.01.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol
žalovanej sumu 1.474,62 Eur, z ktorej táto uhradila len sumu 554,60 Eur.

2. Uznesením č. k. 20C/351/2015-27 zo dňa 03.04.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že
na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.

3. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 10.02.2017, no k veci sa nevyjadrila.

4. Následne podaním zo dňa 28.06.2017 žalobca zobral žalobu späť ohľadne zaplatenia sumy 195,23
Eur (predstavujúcej zmluvnú pokutu) s príslušenstvom a žiadal od žalovanej zaplatenie sumy 916,51
Eur ako dlžnej istiny úveru spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z tejto sumy od 11.01.2013 do
zaplatenia. Súčasne opravil svoje tvrdenia v tom smere, že žalovaná na úver zaplatila len sumu 407,18

Eur, pretože suma 147,42 Eur nebola platbou na úver ale úhradou akontácie.

5. Súd preto podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“)
konanie zastavil ako je uvedené pod bodom I. výrokovej časti rozsudku.6. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní dňa 29.06.2017 ospravedlnil, žiadal konať a rozhodnúť bez
jeho účasti. Žalovaná predvolanie prevzala dňa 16.06.2017, no ani ona sa na pojednávanie nedostavila.

Súd preto prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti oboch strán sporu.

7. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľ
a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 28.05.2012 zmluvu označenú ako „zmluva o pôžičke“, na základe

ktorej uvedená spoločnosť poskytla v prospech žalovanej čiastku 1.141,58 Eur. Táto suma je v zmluve
uvedená v kolónke „pôžička (finančné plnenie)“ s tým, že išlo o čiastku financovanú veriteľom v prospech
predávajúceho PST s.r.o., u ktorého žalovaná zakupovala auto príslušenstvo - LPG zariadenie Teleflex
za kúpnu cenu 1.289,- Eur. V zmluve je uvedená akontácia 147,42 Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť
poskytnutú sumu v 10. mesačných splátkach po 132,72 Eur. V zmluve bol uvedený termín konečnej
splatnosti „3/2013“ s tým, že celková suma pôžičky je 1.372,20 Eur a celkové náklady sú 185,62 Eur.

Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 39,90 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj
RPMN. Priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 46,18 %.

8. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v

pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/
alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok,
pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných
obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom

mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienkach je prvá splátka splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

9. Žalovanej teda nebola poskytnutá pôžička 1.474,62 Eur ako bolo tvrdené v žalobe, ale len v sume
1.141,58 Eur, ktorú mala vrátiť v 10. mesačných splátkach po 132,72 Eur splatných 20. dňa príslušného

mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 20.06.2012. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad pritom
vyplýva, že žalovaná uhradila akontáciu v sume 147,42 Eur a na vrátenie pôžičky uhradila celkovo len
sumu 407,18 Eur ako to tvrdil žalobca.

10. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym

predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou, ktorého obsahom
bola povinnosť žalovanej vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky vrátila len čiastočne.

11.Zhľadiskaprávnehoposúdeniapredmetnejzmluvyjenepochybné,žeideospotrebiteľskýúverpodľa

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b)

cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

12.Zmluvamápísomnúformuaobsahujevšetkypodstatnézákonnénáležitostivyžadovanéust.§9ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, ktorú právnu
úpravu je potrebné vykladať v nadväznosti na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EU (prípad č. C-42/15

vo veci Biróová). Nakoľko si žalovaná svoju povinnosť zo zmluvy nesplnila, je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 916,51 Eur (čo neprevyšuje rozdiel medzi celkovou sumou 1.327,20 Eur, ktorú mala žalovaná
zaplatiť a sumou 407,18 Eur, ktorú preukázateľne uhradila). Na zaplatenie tejto sumy má žalobca právo
v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
ako to vyplýva z predloženého oznámenia o postúpení zo dňa 30.09.2016 (č.l. 18 spisu), čím mal súd

preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

13. Súd však nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celej sumy 916,51 Eur, nakoľko je
potrebné predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanouako dlžníčkou dňa 28.05.2012 podriadiť aj pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa
a žalovaná v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je
dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka

a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo,
že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci
spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných
strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená
v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade

spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje
a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v
tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne
podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník
iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj

následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne
doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie
celého dlhu (t.j. sumu 916,51 Eur). Splátky v sume 132,72 Eur, v ktorých mala žalovaná vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky boli splatné 20. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky
dňa 20.06.2012 a nasledujúce splátky boli splatnými dňa 20.07.2013, 20.08.2012, atď. Odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky začala ohľadne nej plynúť trojročná premlčacia doba

podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že pokiaľ žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa
14.12.2015, premlčanými boli splátky splatné do 20.11.2012, teda premlčanými boli splátky splatné dňa
20.09.2012, 20.10.2012 a 20.11.2012, pretože podľa prehľadu splátok a úhrad (č.l. 7 spisu) žalovaná
uhradila prvé 3 splátky v plnom rozsahu (t.j. splátky splatné dňa 20.06.2012, 20.07.2012 a 20.08.2012)a zo splátky splatnej dňa 20.09.2012 len sumu 9,02 Eur (čo spolu predstavuje už uvedenú sumu 407,18
Eur).Súdpretokvôlipremlčaniunemoholpriznaťžalobcovidlžnýzvyšoksplátkysplatnejdňa20.09.2012
a splátky splatné dňa 20.10.2012 a 20.11.2012 a tak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

len sumu 530,88 Eur (4 splátky po 132,72 Eur ako splátky splatné v dňoch 20.12.2012, 20.01.2013,
20.02.2013 a 20.03.20103). Vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že z dôvodu premlčania hlavného záväzku
nebolo možné priznať v zamietajúcej časti ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na
akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu.

19. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné
ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Súd nenašiel ani v zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenie, ktoré
by v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať
jednorazovú úhradu dlhu, ako to tento realizoval listom zo dňa 29.12.2012 (č.l. 5 spisu). Žalobca

teda nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné dojednanie došlo v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti, tento právny úkon bol preto absolútne
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluvnom vzťahu absentuje dojednanie o
možnosti žiadať úhradu celého dlhu pre neuhradenie jednej zo splátok. Kvôli absencii dojednania o
možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky súd priznal úrok z omeškania

len odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej priznanej nepremlčanej splátky (s tým, že ohľadne
splátky splatnej dňa 20.12.2012 súd nemohol prekročiť žalobný návrh a priznať úrok z omeškania
už od 21.12.2012, pokiaľ žalobca úroky požadoval až od 11.01.2013). V čase od 11.07.2012 do
08.05.2013 predstavovala základná sadzba ECB hodnotu 0,75 % ročne a preto súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých splátok vo výške 8,75 % ročne (0,75 % + 8

percentuálnychbodov)od21.dňapríslušnéhomesiaca,ktorýmdňomsadostalažalovanádoomeškania
s úhradou tej - ktorej splátky.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ktorý hovorí, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonania.Žalobcasadomáhalúhradyčiastky1.111,74Eur
s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu sumy 530,88 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech
tak predstavuje po zaokrúhlení 48 %, zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 52 %. Úspech žalovanej je
prevažujúci, pričom trovy konania jej nevznikli a tak súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.